Kvapka.... a človek
Obloha plakala a jej slzy odkvapkávali na ludí pod ňou,ktorý sa bezcieľne túlali ulicami mesta.Dážď zakrýval priehlbiny v cestách a vytvátal si potôčiky,ktoré tiekli pod autami,ktoré ich vyšplechli na kabáty chodcov.Každá kvapka,má svoj príbeh.
Kvapka sa zrodí v oblaku,kde sa chvílu vo víri tancu a hudby zabáva s ostatnými kvapkami.No nie všetko je večné a radovánky pre kvapku sa skončia.Oblak,ktorý ich niesol ich už neudržal a pustil ich na zem.Tak padala,spolu so svojimi priateľkami dole.Večšina z nich,len neškodne padla na zem a vytvárala mláčky alebo sa zaryli hlboko do zeme.Každá má svoj príbeh,no bolo by to tisícky príbehov,každý pre jednu kvapku.My však sledujeme inú.
Naša kvapka,padla na najvyšší strom v meste,ktorý sa pýšil hrubým kmeňom a smaragdovozelenými listami.Vyzeral úctyhodne a hrdo.Kvapka sa skĺzla po jeho listoch.Sem tam jej niečo zašuškal vietor,no nerozumela mu.Tak odkvapkávala cez listy,stále nižšie a nižšie.
Nakoniec dopadla do mláčky na ceste.Pár jej kamarátok sa vydesene pýtalo,čo s nimi bude teraz,no ona len pokrčila plecami.Cez mláku však prešlo niečo rýchle.Bolo to auto a za ním uponáhlaný vodič,no to oni nevedeli.Naša kvapka sa oddelila od svojich kamarátok a dopadla na kabát nejakého muža.Tam sa krčila dlhú dobu.Nakoniec,pán už došiel domov a zavesil kabát na háčik a topánky nechal hneď pri ňom.Naša milá kvapka,po dlhšom čase,spadla dole.
Na zemi jej príjemne nebolo,predsa len,zem bola chladná a kvapky čo padli,boli ufňukané.Náhoda však dala,že niekto rozlial vodu a k ej sa spustila hŕba kvapôčok.Malých veľkých....znova chvílu štebotala a rozprávala sa,keď ju niečo chytilo a už letela,spolu s nimi von oknom.Žena sa rozhodla vyžmýkať utierku von oknom.Tak znova pristále na nejakom strome a znova sama....
Pointa je jednoduchá.Príbehy,sa rodia všade.Každý si,ako tá kvapka,prežije radostné chvíle,ako ona keď stretla kamarátky.A taktiež aj tie zl,keď bola sama.Treba však...veriť.