16.Príchod do mesta
IVAREEL
,,Už nie..."začal som so strachom cúvať.Vlkolaci pomaly vošli do arény.Všetky zbraňe boli mimo mňa.
,,A kruci..."zamrmlal som.Rany na pleciach dosť štípali.Ledva som sa hýbal.Vlkodlaci predomňou sa začali rozliezať.Nemal som prehlad,kde ktorý stojí.Ozvala sa rana.Popri mojej hlave niečo preletelo a skončilo to vo vlkodlakove hlave.Strieboný šíp?Zamrkal som očami a otočil sa.Na čiernom koni v striebornom postroji sedela Lily.V ruke držala kušu,ktorú som skryl.Uškrnul som sa sledoval som,ako ďalší strieborný šíp prepichol vlkodlakove hrdlo.Stiahli sa.Ešte raz na mňa zavrčali a odbehli.Poozeral som sa.Tiene zmizli a spolu snimi aj lovci.pokrčil som plecami a zozbieral výzbroj zo zeme.Kord,revolvery,dýku a aj hádzacie dýky.Prišla ku mne Lily a odkašlala si.
,,Áno?"spýtal som sa a zdvihol som pohlad k nej.akurát som utieral z čepele kordu krv.
,,Ach,prepáč"pokrčil som pery,odopol som pošvu korda,vložil som kord doňho a podal jej ho.
,,Vďaka"usmiala sa na mňa.Podal som jej aj dva prázdne revolvery,ktoré si pripla k opasku.Dýky som si nechal pripnuté k opasku a hladel na meč pri Feliosovi.Nakoniec som len potriasol hlavou a vyšiel z arény.Nasledovala ma.S lahkosťou sa vyšvihla na koňa.Snažil som sa vyskočiť za ňou,no ešte nikdy som na koňovi nesedel.
,,Ach truhlík"povedala a natiahla ku mne ruku.Pevne som sa chytil jej ruky.Dopomohla mi na koňa a vysadol som si za ňu.
,,Ideme..čo sa vlastne stalo?"spýtala sa a začali sme klusom na koňi prechádzať lesom.Do podrobností som jej vylíčil,čo sa stalo keď mi zmizla za rohom chodby.
*** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** ***
,,takže som prišla v čas?"spýtala sa s úškrnom po tom,čo som dokončil svoje rozprávanie.
,,Keby si nebola došla tak by som bol mŕtvy"skrivil som tvár.Pozrela sa na mňa a úškrn sa jej rozšíril.
,,Alebo by bol z teba vlkodlak"povedala.Striaslo ma.Hneď som si predstavil tie muky,bolesti zavíjanie na mesiac...
,,Nie ďakujem hračej mŕtvy"roztriasol som sa.Ďalej sme pokračovali mlčky.Sem tam sa ma spýtala,ako je to s mojimi plecami.Bolo to ž lepšie-nekrvácali,no stále boleli.Išli sme po zaprášenej ceste.Hlava ma bolela,plecia štípali.V bruchu mi zaškvŕkalo.Bál som sa,že od hladu spadnem z koňa a nepohnem sa.Pred nami sa rysovalo mesta.Konečne...Priklusali sme k bráne.Žiadne stráže,až potom,keď som zdvihol pohlad k múru,som zistil,že ich premiestnili na hradby.Po hradbách sa prechádzali lukostrelci,si lukmi v ruke,pár kušostrelcov a niekolko nervózne postávajúcich mužov bez zbrane.Jeden z lukostrelcov náz zazrel a nemieril na nás luk.
,,Stáť,kto ste?"spýtal sa,čím sa ostatný z nich otočili a pozreli na nás.Niektorý mierili luky na nás,druhý sa obzerali okolo seba,akoby sa báli,že na nich niekto zaútočí.Niektorý sa k nám otočili chrbtom a niektorý so pátravím zrakom hladeli na oblohu s napnutýmí lukmi.
,,Niesme Divoký"povedala Lily so zdvihnutými rukami.K nám po hradbách pristúpil lukostrelec v zlatej zbroji a namieril na nás svoj luk.
,,To tvrdia všeci Divoký a pozrite"mykol hlavou k hradbám.Na nich boli stopy po krvi,škriapance,praskliny...Lily začala šmátrať vo vreckách.
,,Chlapi..."začal veliteľ.Napli luk.Strieborné hroty šípov sa leskli v slnku.
,,Počkajte..."začal som no nevedel som,ako mám pokračovať.So strachom som hladel na šípi,zatiaľ čo Lily neúnavne prehladávala vrecká.
,,Tri..."pokračoval veliteľ.Dych sa mi zrýchlil.Chcel som otočiť koňa a zdrhať,zmiznúť a nikdy sa nevrátiť.No koňa viedla Lily,a ja utekať nemôžem.
,,Dva..."Lily konečne niečo našla a vytiahla päsť.
,,Jedna..."
,,Čakajte!"skíkla a vytiahla náhrdelník.Biely kameň a v jeho strede čierna ruža.Roztvorili oči a napnuté luky uvolnili.Niektorý vzadšie si začali niečo mrmlať,zatiaľ čo tý vpredšie na ňu vyjavene hladeli.
,,Prepáčťe,nemal som na výber,musím chrániť mesto"povedal veliteľ a mávol rukou.Brána mesta sa otvorila.
,,V poriadku,aspoň vieme,že si prácu plníťe tak,ako máte"odvetila Lily a pomaly sme vstúpili do mesta.