5.DIEL - Namyslenosť útočí
Milý denníček... Milujem Jacka, ale začína to s ním byť tak nejak stereotyp. Vždy ma pozíva do parku, vždy si sadneme na lavičku, vždy mi dá na rozlúčku pusu a nikdy ma nepozve potom ešte do kina, k sebe alebo hocikde inde. Neviem, či mu to mám povedať... Bojím sa, že ma opustí... Mám nápad! Čo, keby som ho teraz JA pozvala k sebe? Ahoj.
Nathaly
A spravila som to.
M: Ahoj Jack.
J: Ahoj! Nešli by sme my dvaja dneska do parku?
M: Jack, myslím, že by sme mali ísť niekde inde. Vždy chodíme tam... Čo takto ku mne?
Rozmýšľal a potom nakoniec povedal áno, ale asi chcel ísť do parku :-D. Keď prišiel, privítala som ho:
M: Ahoj, Jack! Poď ďalej. Pripravila som sendviče, požičala film a trošku kúpila sviečky. Najedli sme sa sendvičov, zápalili sme sviečky, zamkli dvere - keďže nikdo nebol doma a ani sa dnes nechystal prísť. A pozreli sme si horor. Volalo sa to Vlkolak a triasla som sa od strachu. Keď sa film konečne skončil, Jack išiel na záchod a ja som sa pohodlne rozvalila na gauči. Keď prišiel, schytil ma a začali sme sa bozkávať. Konečne zmena :-D.
M: Ooh. To bolo...
Niesom zvyknutá sa takto bozkávať, ale páčilo sa mi to. Objala som Jacka na rozlúčku a rande bolo hotové. Potom som sa išla učiť, lebo za pár dní sa začína škola... Presne o týždeň. To boli ale prázdniny. Za hodinku som bola hotová. Osprchovala som sa a išla som spať. Moja mama mala nočnú službu a ségra bola na pyžamovej párty, na ktorej sa aj prespalo. Akurát výhodné. Išla som spať...
Ráno:
Vstala som o ôsmej a raňajky už boli hotové. Mame som dala pusu a pustila som sa do palaciniek. Po skvelej noci k úžasným raňajkám som mamu nadšene objala, zhltla poslednú palacinku a išla som si meniť image. Svoje ryšavé bohatstvo som si meniť nechcela, akurát tento účes mám už skoro rok a je otrasný. Upravila som si ho trochu k svetu... A mohla som sa ich prechádzať... Vtom som uvidela Toma. Tom bol môj spolužiak a tak trochu ma balil hláškami ako: Ahoj, dnes vyzaráš dobre... Nebolo by to prvýkrát..., alebo podobné veci... Veľa dievčat mi hovorilo, že je do mňa zaľúbený... Ja som chlapca mala a Tomove city som nezdieľala. Možno práve preto, že je triedny lámač sŕdc a sú mnohé, ktoré by s ním chceli chodiť. Navyše som poriadna extrovertka a hocikedy by som mu mohla povedať narovinu svoje city...
T: Ahoj Monica... Vieš, teraz máš voľno tak by sme spolu niekam nezašli....?
M: Ehm.................. nie...
T: Prečo? Veď, som pekný, nie? Alebo som...
M: Alebo poriadne namyslený?
T: Ja by som sa kvôli tebe zmenil...
M: Už od narodenia si taký...
T: A tak ti to vadí?
M: Tom! Nikdy si sa mi nepáčil a ani sa mi nepáčiš a ja už mám chlapca!
T: F-fakt?
M: Hej!
T: Tak to ti želám peknú budúcnosť!
A s plačom odišiel... Viem, že chlapci neplačú, ale... Skôr utiekol... Bola som ale aj rada, že som mu to povedala. Aspoň sa o mňa nebude tak zaujímať... Vtom mi zazvonil mobil... A bol to Jack.
J: Ahoj Moni... Mám novinku...
M: A?
J: Prechádzam na školu Sim City great school! A pôjdem do 9.A!
M: To... to bude moja trieda... a... a budeme spolužiaci!
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!