Krása ženy
Žena je už odmalička, i keď možno nevedome, vychovávaná k vopred stanovenému, pokiaľ možno zmysluplnému postu ženy. Na hranie jej nedajú autíčko, ale strčia jej do rúk bábiku, aby si skúšala úlohu matky. Ak jej brat rozhádže hračky, zväčša ich poupratuje ona, aby si navykla na rolu gazdinky a ženy v domácnosti. A ak by sa náhodou chcela s niekým pobiť, lebo sa jej ten niekto vysmieva, tak to nemôže, lebo sa to nepatrí, a pre ňu ako pre ženu je to neprípustné, ba dokonca smiešne... Takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Kto však ženy v tomto jednostrannom správaní podporuje? Kto z nich vychováva princezné, neschopné čohokoľvek? Kto v nich udržuje závislosť na mužoch a upiera im slobodu, samostatnosť a nezávislosť? A zase sme na začiatku, pretože na príčine je opäť žena. To žena je predsa hlavnou vychovávateľkou detí. Život takto vychovanej ženy potom väčšinou vyzerá dosť jednoznačne. Stačí jej vsadiť na svoju krásu a o všetko má postarané. Popritom má ešte i akési tiché právo, či skôr nehanebnú odvahu, zasahovať do záležitostí svojho drahého manžela, všetko kritizovať a s ničím nebyť spokojná.