O pár rokov neskôr...
,,Nie prepáč naozaj nemôžem ... Nie! Už som ti vravela, že som na túre, ak by som mala teraz prísť, tak by to trvalo hrozne dlho ... Áno, áno, pozajtra prídem ... prepáč...dobre,maj sa´´ Bessie zasunula mobil do vrecka a vykročila do lesa. Pomaly sa prikrčila a vetrila. Vzduch bol zatiaľ čistý. Sadla si na kameň a začala po ňom nervózne klopkať. Pred 6timi mesiacmi dovŕšila 14 rokov. Už rok z nej bolo čosi iné ... niečo, o čom normálny človek nepremýšľa ako o čomsi reálnom. A popri tom všetkom, pred pol rokom musela nastúpiť na Rokfort, lebo jej odklad po skoršom štúdiu v Ringfingerskej škole čarov a kúziel jej dali len do 14tky. Potom musela povinne nastúpiť do príslušného ročníka, našťastie, ku Harrymu. Aspoň tam niekoho poznala. To s ním práve volala ... no ani jemu nemohla povedať pravdu o sebe ... chcela to uchovať v tajnosti, ako dlho vládala. No to nebolo to, čo ju momentálne trápilo, veď ako by ju už mohla trápiť spoločnosť jej milého bratranca ... Dnes bola sobota a tak sa vydala na túru z Rokfortu, no v pondelok tam už musela byť a to, čo videla vo svojom záblesku, sa ešte stále neblížilo ... ,,Ak to nepríde dnes, tak to bude problém ... na cestu do Rokfortu mi treba odtiaľto presne deň, pretože som zašla príliš ďaleko ... ´´ zamyslela sa Bessie, keď vtom konečne čosi zavetrila. Začala ňuchať a vo vzduchu zacítila vlčí pach. Prikrčila sa a vycerila zuby, vyskočila do vzduchu a premenila sa na obrovského hnedočerveného vlka. Pustila sa do behu, prirýchleho na to, aby ho zbadalo ľudské oko a o 2 míle ďalej sa zrazila s ďalším vlkom. Bol čierny ako noc. Bessie veľmi dobre vedela kto to je, a na túto chvíľu veľmi dlho čakala ... bola to tá beštia, ktorá ju pred rokom premenila na to, čím teraz je ... síce netušila, prečo potom tá beštia ušla a nechala ju žiť, jedno jej však bolo isté: Chcela ju zniesť zo sveta. Už priveľa fámov sa nieslo o tom, že v lesoch Anglicka miznú ľudia, a Bessie veľmi dobre vedela, že to tá beštia ich znáša zo sveta. Možno mali niektorí šťastie ako ona, a teraz sú tým istým tvorom ... ale to je jedno, táto beštia zabíjala ľudí, a to bolo proti jej vlastným morálnym zásadám. Vlastne bolo jej prácou ničiť takéto beštie jej druhu, ktoré zabíjali ľudí ... Bess sa takou nestala. Labou zadriapla čiernemu vlkovi do šije a druhou mu podložila hlavu. Mykla smerom do hora a napriek vzdoru vlka sa jej podarilo odlomiť mu ju. Kosti zaškripčali a k zemi sa začala liať krv. Táto beštia príliš dlho unikala pred Bessie, lebo vedela, že ju bude chcieť zabiť ... skrývala sa v lesoch vo Francúzsku, potom zamierila na východ a ukrývala sa vo Švajčiarsku. Teraz, v zime, keď si už myslela, že Bess na ňu zabudla, sa tu prikradla, aby si vysliedila ďalšie obete, no Bessie to predvídala vďaka zvláštnym zábleskom, ktoré jej pomáhali v týchto záležitostiach- vlčích záležitostiach, záležitostiach boja. Bessie pustila vlčie telo, ktoré už bolo bez ducha, a to sa hlučne znieslo k zemi. Bessie bola konečne spokojná, že Anglicko zbavila tejto beštie a tak aj ďalších vrážd, a pustila sa na juh, ku Rokfortu.