Druhá kniha - 1 - 2 kapitola - klikni tu
1. Kapitola - Nezomrieš
kým ťa nenájdem...
V temnej izbe bez svetiel plnej kníh a elixírov sa pohybovala čierna postava muža ktorý sa po minútach rozpačitého pochodovania po izbe posadil do starého kresla a kamenným výrazom hľadel do prázdna. Po chvíli sa do čierna odetá postava opäť postavila a priblížila sa k polici plnej elixírov, kníh a iných čarodejníckych predmetov. Tenké prsty sa natiahli za amuletom s dvojkrížom ležiacim na polici a chvíľu ho držali. Spomínali na jeho majiteľku, na všetky tie veci ktoré sa stali. Všetky udalosti ktoré vrátili jeho život do temného sveta z ktorého sa pokúsil uniknúť. Sám nakoniec zistil že nemôže uniknúť sám. Jediné čo môže je čakať, žiť svoj osamelý život a dúfať že amulet s dvojkrížom jedného dňa vráti žene ktorej vždy patril. Schovával ho, strážil a opatroval čakajúc na deň keď sa s ňou opäť stretne. Na deň kedy jej bude musieť povedať kým je, čo robí. Že je opäť tým čím bol, že nedodržal čo sľúbil.
„ Severus, Temný pán nie je mŕtvy. No väčšina smrťožrútov si vydýchla po tom čo si urobil“ ozval sa ženský hlas. „ Viete kde je teraz?“ spýtal sa potichu Snape a položil amulet nazad na policu. „ Nevieme, myslím že blúdi medzi dvoma svetmi a tak skoro sa sem nevráti. Po tvojej smrteľnej kliadbe nemá silu“ odpovedal ženský hlas. „ Väčšina smrťožrútov si myslí že by si mal zastávať jeho miesto“ pokračovala žena. „ Narcissa, vieš veľmi dobre že som sa toho už zriekol“ odpovedal podráždene. „ Nemôžeš sa toho zriecť. Tvoj prísľub slúžiť silám zla ťa zaväzuje zotrvať. Tvoje znamenie sa nestratilo, stále si teda smrťožrútom“ pokračovala Narcissa. „ A navyše....ty sa svojej temnoty nikdy nevzdáš“ prikročila k nemu. „ Príliš dobre ťa poznám, ty nevieš žiť obyčajný život, tak ako iní....“ zašpekala. „ Tvoja duša ešte stále blúdi medzi tieňmi tvojej minulosti...miluješ svoju temnotu rovnako tak ako ju nenávidíš...“ dodala. Snape sa opäť naštartoval k nervóznemu prechádzaniu naprieč miestnosťou. Vedel že mala pravdu no nepočul to rád. „ Z tých ktorí ostali si ty najsilnejší,najmocnejsí“ dokončila. „ Čo vlastne chcete? Chcete aby som dostal smrťožrútov z Azkabanu? Alebo snáď nechal žiť iba čistokrvných čarodejníkov ako to chcel urobiť Voldemort?“ spýtal sa podráždene. „ Vždy sme mali svoje aktivity, nemusia byť rovnaké aké chcel on“ pokrútila hlavou Narcissa. „ No my Severus, my sme tí najmocnejší. Máme právo byť rešpektovaní a uznávaní. Ľudia by sa mali skloniť pred našou vôľou! My sme tí ktorí máme rozhodovať o ich životoch!“ vyprskla Narcissa. „ O svojom živote rozhoduje každý sám Narcissa. Nikto nemá právo urobiť to za niekoho iného“ odpovedal Snape. „ Ty to právo ale máš.....“ zašepkala a chytila ho zozadu za rameno. „ My všetci ho chceme mať...“ pokračovala. „ Ty máš právo rozhodovať o živote či smrti...odobrať život komukoľvek chceš. Táto tvoja vlastnosť ťa predurčuje k tomu aby si ju využíval vo svoj prospech....možno...naučil ju nás ostatných. Potom už nebude nikoho kto by nám vzdoroval Severus....nikoho....“ šepkala mu Narcissa. Evidentne túžila mať Snapeovu vlastnosť pomocou ktorej vždy dokázal manipulovať s realitou a rozhodovať tak o osudoch a životoch iných ľudí. „Predstav si to, svet by patril iba nám, žiadne zákazy, žiadne zákony, žiadne väzenie, žiadne ministerstvo......a ty...ty by si bol najmocnejší čarodejník, najobávanejší...“ Narcissa k nemu ladne pristupila a šepkajúc, položila si bradu na jeho rameno.„ Veď ani nevieš čo hovoríš....veľmi dobre vieš že to nie je možné“ zašepkal a odstrčil ju. „ Rozhodni sa Severus, no vec že tvoj život stále patrí nám....stále nám bude patriť“ dokončila a s trochu nedôverčivou tvárou odišla. Snape sa posadil nazad do kresla a premýšľal. Prešli tri mesiace odkedy sa to stalo. Odkedy sa postavil Voldemortovi, odkedy Voldemort ublížil Alici tak že viac neotvorila oči hoc jej srdce stále bilo. Odkedy ministerstvo mágie uzavrelo Rokfort a na neurčito zastavilo výučbu. Väčšina učiteľov vrátane Snapea si tak musela hľadať prácu na iných školách. Rovnako tak aj študenti boli nútení zapísať sa inde. Snape sa na ten čas uchýlil do domu jeho rodiny kde mu robila spoločnosť iba správkyňa Jane ktorá sa o neho starala kým bol ešte chlapec, ktorá vedela o viacerých jeho temných tajomstvách. Celý svoj čas strávil v dome sám a nerušený. Jediná vec kedy dom opustil bola keď sa chodil pozerať na Alicu do nemocnice. Navštívil ju každý jeden deň, až do chvíle kým mu neoznámili že z nemocnice zmizla. Odvtedy nevedel čo sa s ňou stalo. Nevedel kde je, či ju nezabili smrťožrúti, či niečo nepotrebuje. Akokoľvek Pán zla už dlhšiu dobu neriadil ich životy, smrťožrúti boli stále odhodlaní skoncovať s ňou raz a navždy. Stále pre nich bola veľkou prekážkou, veľkým sústom. Ani Snape im túto myšlienku nevedel vyhovoriť bez toho aby priznal pravdu. To by nikdy neurobil, nikdy by nepriznal aký má k nej vzťah a už vôbec nie pred smrťožrútmi. Znamenalo by to odhalenie jeho slabostí a stratu rešpektu a autority medzi nimi. Bal sa však toho že už nežije. Nevedel ako inač si má vysvetliť že ho nikdy nevyhľadala. Sám sa podujal hľadať ju no vždy bezvýsledne. „ Severus?“ medzi dverami sa zjavila Jane. Snape spýtavo dvihol hlavu lemovanú čiernymi vlasmi. „ Nemal by si sa pre to trápiť“ do izby vstúpila závalitá žena. „...nemám už nič..už vôbec nič....“odpovie potichu a stojí k nej chrbtom. „ Nájdeš ju ...máš pre čo žiť...“Jane k nemu pristúpila. „ Nemám...“pokýve depresívne hlavou. „ Vtedy som mal, a teraz?“otočí sa na ňu. „ Veď k smrti spienam prázdne ruky, tak ako predtým...tak prečo aj....“odpovie potichu a hľadí na ňu veľkými čiernými očami plnými smútku. „Takto to nesmieš chápať“ odpovie Jane a je jej ho trochu ľúto.„ Niekto za tebou prišiel“ dodala s nie príliš príjemným tónom. Dokončila a do izby vstúpil muž ktorého rysy veľmi pripomínali potkana. „ Čo si zistil Červochovst?“ spýtal sa Snape s nadradeným výrazom v tváre. Bol to Červochvost,smrťožrút a večný sluha Temného pána a ostatných vysoko postavených smrťožrútov v ich radoch. Odkedy bol Voldemort nenávratne preč, Snape sa medzi smrťožrútmi tešil veľkej autorite. Uznávali ho, no taktiež ho sťahovali nazad do sveta smrti a zabíjania z ktorého sa pokúsil uniknúť. „ Nič môj pane“ pokrútil hlavou Červochvost. „ Tak načo si tu potom prišiel ty idiot!“ okríkol ho. Červochvost sa bojazlivo skrčil. „ Nie som si istý či nezomrela“ odpovedal bojazlivo. „ Nikto o nej nič nevie, nikto ju nikde nevidel“ pokrútil hlavou. Snape na neho nahnevane hľadel a podišiel k oknu z ktorého sa pozrel von. „ A nechceli by ste nejakú inú čistokrvnú čarodejníčku? Rád sa o to postarám“ vnucoval sa mu Červochvost. Snape sa otočil a prudko ho chytil za jeho starý špinavý hábit. „ Ty si mi nerozumel?!!! Nechcem mať inú!!“ okríkol ho. „ Chcem ju!!! Žiadnu inú, chcem ju!!! Tak ju nájdi !!“ zreval po ňom a prudko ho odstrčil. „ Nevracaj sa sem kým o nej niečo nezistíš“ dodal nebezpečne. „ Ale pane keď sa ostatní smrťožrúti dozvedia že žije tak sa ju opäť pokúsia zabiť“ ozval sa Červochvost. „ Nikto sa jej ani nedotkne! Ona patrí mne, rozumel si mi dobre?!!“Snape ho prebodával smrtiacim pohľadom. „ Á-áno môj pane“ prikyvoval Červochvost. „ Dúfam že tebe je jasné že máš držať jazyk za zubami. Čokoľvek o nej zistíš budem to vedieť iba ja. Ak sa dozviem že si to nesplnil čaká ťa veľmi krutá smrť“ podišiel k Červochvostovi s nebezpečným výrazom a prútikom v ruke. „ Nie, nie, môj pane na mňa sa môžete spoľahnúť“ ubezpečoval ho. „ Čo ak ju nájdem no nebude sem chcieť prísť?“ spýtal sa. „ Privedieš ju sem, hoci aj nasilu“ odpovedal mu Snape. „ Je mi jedno ako to urobíš, chcem ju mať tu!“ zvýšil hlas. Červochvost prikývol sa odišiel.
Prešiel nejaký čas , blížil sa začiatok nového školského roka a Snape bol nútený hľadať si prácu. Bol odhodlaný výjsť do Londýnskych ulíc keď do jeho domu vkročil malý muž s dlhými bielymi vlasmi a dlhým bielym obočím. „ Dobrý deň“ úctivo ho pozdravil. Snape sa na neho díval a vedel že toho muža už kedysi videl. „ Profesor Snape, som Kaspar McSorelly, riaditeľ Kranwallskej školy čar a kúziel pamätáte sa?“ predstavil sa muž. Snapeovi to okamžite došlo že ho videl pred vyše 10 mesiacmi keď sa ešte spolu s Alyn Woodovou vydali do Kranwallu pripraviť elixír prezrenia budúcnosti. „ Spomínam si“ prikývol Snape. Ukázal na kreslo v obývačke a malý muž sa posadil. „ Prečo ste prišli?“ spýtal sa. „ Dumbledore ma informoval o tom, že Rokfort zatvorili. Preto ak ešte nemáte prácu, naša škola by mala záujem o vaše služby“ vysvetlil McSorelly. „ Prečo?“ Snape nedôverčivo prižmúril oči. „ Pretože ste výnimočne nadaný čarodejník a navyše veľmi skúsený, takí učitelia sa hľadajú veľmi ťažko. A navyše, množstvo učiteľov Kranwall opustilo. Opustili Anglicko po tom čo sa stalo s Temným pánom. Nevedia kto to spôsobil, no boja sa že to vyvolá vlnu pomsty a zabíjania zo strany smrťožrutov. Musím sa priznať že aj ja sám mám isté obavy. To že Temný pán je mŕtvy neznamená že sa už nemáme čoho báť. Stále existuje množstvo temných čarodejníkov ktorí chcú pokračovať v jeho počínaní“ dokončil riaditeľ. Snape sa na neho chvíľu díval. „ Keby ste len vedeli s kým sa práve rozprávate, už by ste tu nesedeli....“ pomyslel si hľadiac na McSorrelyho ktorý sa smrťožrútov veľmi obával. Sám si neuvedomoval že práve sedí pred človekom ktorého si sami zvolili za nástupcu Temného pána. „ Voldemort nezomrel pán riaditeľ“ odpovedal Snape. „ Ale ako to že nie? Ministerstvo povedalo že je mŕtvy“ začal roztrasene riaditeľ. „ V tú noc nezomrel. Sám som videl ako prežil usmrcujúcu kliadbu. Videl to aj Dumbledore“ dokončil Snape. „Dobre, radšej to nechajme tak. Máte záujem učiť na Kranwalle? Pre nás všetkých by to bola česť“ spýtal sa riaditeľ. „ Áno pane“ odpovedal Snape vojenským tónom. „ Výborne „ riaditeľ sa postavil. „ O týždeň začína nový školský rok. Príďte na hrad, tam spíšeme všetky náležitosti a všetko vám vysvetlíme“ dodal veselo riaditeľ. Fakt že Snape bude učiť na jeho škole ho veľmi potešil. „ Ďakujem“ odpovedal Snape a vyprevadil ho von z domu. Vrátil sa do izby a premýšľal nad tým ako sa to všetko zmenilo, ako veľmi sa zmenil celý jeho život. Prešlo ďalších päť dní ktoré strávil zatvorený v dome a jediný kto ho za ten čas prišiel navštíviť bol Dumbledore, ktorý sa už medzitým pobral na odpočinok a užíval si pokoj. Aj jemu bolo ľúto že Rokfort zatvorili, no bol už príliš starý aby šiel niekam učiť alebo pracovať na ministerstvo. Tak sa radšej rozhodol pre odpočinok. Snape sedel v kresle a užieral sa myšlienkami o tom kde Alica je a prečo ju nevie nájsť rovnako tak aj o tom čo sa stane ak ju nájde, keď mu na jeho okno priletela čierna sova s listom v zobáku. Otvoril ho a čítal:
Pane, príďte dnes o polnoci na cintorín. Mám čo ste odomňa žiadali.
Č.
Dočítal list a chvíľu šokovane hľadel pred seba. „ Našli ju“ prebleslo mu mysľou. „ Konečne ju našli“ povedal si s neskrývaným potešením. „ Konečne sa uvidíme..“ premýšľal a zlovestne sa pri tom usmieval. Postavil sa a začal nervózne prechádzať naprieč miestnosťou s listom v ruke. „ Takže si nezomrela...“ zastavil sa pri pohľade na amulet s dvojkrížom na polici. „ Zmizla si, chcela si sa vytratiť z môjho života...bez slova...bez vysvetlenia..rovnako tak ako si to už raz urobila“ zamračil sa pri tejto myšlienke. „ Nie....“ zlovestne sa uškrnul. „ Padla si so mnou, už mi nemôžeš ujsť...“ nieslo sa jeho hlavou keď o Alici premýšľal. Keď premýšľal o tom všetkom čo sa už stalo, čo sa nedalo vrátiť, o všetkom čo poznamenalo ich životy.
„ Pusti ma ty idiot!“ revala Alica zviazaná v povrazoch. Nachádzala sa na cintoríne v prítomnosti Červochvosta a ešte jedného smrťožrúta. „ Čo tu robím?!“ vyprskla. „ Môj pán si ťa žiada“ odpovedal Červochvost. „ A kto je tvoj pán ty hlupák?!“ okríkla ho povýšenecky. Sama si uvedomovala že takto by sa s ľudmi rozprávať nemala, no takéto povýšenecke jednanie vždy patrilo k vrodeným vadám čarodejníckej aristokracie. Nemala ani najmenšie tušenie s kým sa stretne. Červochvosta nahnevalo že ho nazvala hlupákom. Napriahol ruku a silno ju udrel. Alica spadla na zem a z nosa a pier sa jej okamžite pustila krv. „ Mňa nebudeš urážať ty hlupaňa!“ vyštekol na ňu. „ Si tu preto že pán sa s tebou chce pobaviť!“ pokračoval zatiaľ čo sa Alica zdvíhala zo sebe. Nos aj pera jej prudko krvácali. „ Takže si nemysli že keď máš čistú krv budem s tebou jednať v rukavičkách ty chudera!“ dodal Červochvost. „ Mala by si sa upraviť nech sa mu páčiš“ zvrhlo sa zasmial druhý smrťožrút.
„ Trhni si..“ odpovedala mu drzo Alica ktorá sa všemožne snažila dýchať krvácajúcim nosom. V jej ústach sa hromadila krv po údere ktorý dostala. „ Hmmmm naozaj veľmi drzá čarodejnica“ ozval sa druhý smrťožrút a prudko ju chytil za vlasy. „ Keby si ťa pán nežiadal už by si bola mŕtva“ dodal a aj on ju prudko udrel a okamžite poslal k zemi. Alicine ústa i nos sa naplnili krvou, tak že jej krv po tvári stekala na zem. Opäť sa zdvihla zo zeme no nehovorila už nič. Vedela že ak by sa ozvala dostala by ešte viac. O pár sekúnd sa na cintoríne objavil Snape. Díval sa na ňu, veľkými čiernymi očami ako na niečo čo dlho nevidel, čo dlho nemal, po čom dlho túžil. Alica na neho hľadela zdeseným, prekvapeným a šokovaným výrazom. Rovnako tak na ňu po chvíli hľadel aj on. Jednak preto že ju dlho nevidel, no aj preto že bola poriadne dobitá a krvavá. „ Je tu ako ste ti želali môj pane“ sklonil sa Červochovst keď k ním Snape pristúpil. Ten ho však ignoroval a pozeral na Alicu.
„ Mohla som si myslieť že je to tvoja práca“ ozvala sa k nemu nenávistne. „ Vždy som vedela komu patrí tvoja loajálnosť akokoľvek si ma presviedčal o opaku“ pokračovala. To že to bol Snape ktorý ju nechal priviesť ju vyviedlo z miery. Bol vodcom smrťožrútov ktorí sa ju vždy pokúšali zabiť. Všetko čo k nemu cítila sa pri tomto zistení zmenilo na nekonečnú zlosť.
„ Nikto iný by nebol tak krutý ako ty. Nechávaš ma loviť ako nejakú odpornú zver!“ pristúpila k nemu. Snape jej urážlivé slová ignoroval a hľadel na jej dobitú tvár. V jeho očiach sa objavil mierny záblesk ľútosti a súcitu, no taktiež aj hnevu voči tomu kto si dovolil jej takto ublížiť. „ Takto sa ti páčim čo?“ vyprskla. „ Možno si im mohol prikázať aby ma zbili ešte viac“ pokračovala ironicky a prebodávala ho očami v ktorých sa mihali plamienky hnevu a nenávisti. „ Veľmi smutné že ani po takej dlhej dobe ma stále ešte nepoznáš“ precedil cez zuby Snape.
„ Tú tvoju prehnitú myseľ poznám veľmi dobre ty sviniar!“ reagovala. „ Zavri si ústa“ nebezpečne k nej pristúpil a chytil ju za bradu. Šepkal. Po chvíli ju však pustil. Pozrel na svoju ruku, ktorú mal rázom celú od Alicinej krvi. „ Lebo čo? Zabiješ ma?“ zasmiala sa arogantne. „ Mňa nikdy nepokoríš! Pamätaj si to! Nikdy!“ vyštekla. V tej chvíli sa na cintorín dostalo množstvo smrťožrútov. Medzi nimi aj Alyn Woodová, Bellatrix Lestrangeová, Narcissa Malfoyová a iní. „ Konečne“ pristúpila Alyn. „ Konečne s ňou skoncujeme Severus“ pokračovala Alyn a koketne sa oprela o Snapea ktorý mlčal a vražedne zazeral na Červochvosta. Alicine oči sa v tej chvíli naplnili slzami a sklamaním. V tej chvíli sa celá jej myseľ naplnila myšlienkami o tom že ju Snape celý ten čas klamal, že ju zradil, že ju iba hlúpo využil, zbavil sa Voldemorta,aby si medzi smrťožrútmi vybudoval najvyššiu autoritu .
„ Hádam si si nemyslela že sa môžeš schovať...že prežiješ....alebo že ťa nebodaj uchráni Snape. Naletela si ty hlupaňa“ škodoradostne sa zasmiala Bellatrix. Alica pozerala na Snapea. Jeho pohľad bol tvrdý, neoblomný,neúprosný, taký aký nikdy predtým nevidela. Nikdy by si nebola pomyslela že sa na ňu Snape raz bude takto dívať. Čierne oči sa na ňu dívali ľadovo a bezcitne.Z jej očí sa vydralo niekoľko sĺz. „ Óó aké dojemé“ smiala sa ďalej Bellatrix. Alica sa na ňu pozrela a zasyčala pričom sa jej oči stále viac zafarbovali do neprirodzených farieb signalizujúcich hnev ktorý v nej rastie.Bellatrix ustúpila. „ Muselo sa to takto skončiť“ odpovedal potichu Snape. Alicu držali dvaja smrťožrúti. „ Pustite ma!“ revala po nich a krv z jej nosa pomaly prestávala tiecť. „ Pustite ju“ ozval sa potichu Snape a smrťožrúti ju pustili. Urobila niekoľko krokov a podišla k nemu. „ Prešiel si so mnou dlhú cestu, ako falošný priateľ...ochranca....“ začala a jej pohľad bol tvrdý až neľudský. Nie milý a láskavý tak ako kedysi. „ No netrvalo dlho....a z priateľa sa stal najhorší nepriateľ. Lovec ktorý ma potreboval chytiť aby si tak vydobil stratenú autoritu“ pokračovala. Snape na ňu iba mĺkvo hľadel.
„ Myslíš si..že si víťaz..ale si porazený keď musíš hrať ich hru...“ pokračovala a porozhliadla sa po cintoríne plnom smrťožrútov. „ Raz príde deň, keď tvoje kruté činy skončia... a ty sa predomnou skloníš, ako môj najväčší nepriateľ....to ti prisahám...“ dokončila potichu a stála pred ním tvárou v tvár, ako rovný proti rovnému.
„ V ten deň pochopíš...kto som...a čo znamenám...“pokračovala . Stála a pohľadom plným hnusu,odporu a opovrhnutia na neho hľadela. „ Ako hlboko si klesol..........Severus....“ zašepkala tak aby to počul iba on a neustále ho prepaľovala pohľadom v ktorom mu hovorila že sa jej nevýslovne hnusí. „Vezmi ju do môjho domu“ ozval sa Snape a mihol hlavou na smrťožrúta ktorý stál vedľa Červochvosta. Smrťožrút ju vzal a následne sa rozplynuli v čiernom dyme. „ Dúfam že ste spokojný môj pane“ usmial sa Červochvost. Snape bol ticho a chvíľu sa díval na temnotu cintorína. Smrťožrúti z cintorína po chvíli odišli a ostal tam iba Snape a Červochvost. „Červochvost....“ ozval sa odrazu stojac k nemu chrbtom. „ Áno môj pane?“ spýtal sa Červochovst v domnení že ho za to Snape pochváli. Snape sa otočil a vražedne na neho hľadel. „ Prečo si ju zbil?“ spýtal sa nahnevane a urobil k nemu niekoľko krokov. „ Nazvala ma hlupákom pane“ odpovedal bojazlivo Červochvost. „ Ja som ti nepovedal aby si ju bil“ pokračoval Snape a vybral svoj prútik pripravený potrestať ho za to že si dovolil udrieť ju. Červochvost si kľakol na kolená. „ Ale pane veď je to len taká....“ „ Zavri ústa!“ okríkol ho Snape. „ Keď hovorím ja, ty mlčíš!“ sklonil sa mieriac na neho prútikom. „ Á-áno pane, prepáčte...prepáčte mi to“ ospravedlňoval sa Červochvost. „ Vzhľadom na to, že si ju našiel ťa nepotrestám“ pokračoval Snape. „ No ak ju ešte raz udrieš.... bude to to posledné čo urobíš....“dodal zlovestne. „ Áno môj pane už to nikdy viac neurobím...“ začal Červochvost. „ D-dúfam že ste spokojný“ pokračoval bojazlivo. „Áno“ odpovedal Snape. „ Nie každému sa pošťastí pobaviť sa s takouto vznešenou čarodejníčkou“ zasmial sa Červochovst a postavil sa zo zeme. „ Pobaviť?“ spýtal sa ho zachmúrene Snape. Červochovost sa iba hlúpo usmieval. „ Áno aj to je jeden z dôvodov prečo je tu. Nechám si ju, bola by škoda ju zabiť....“ pokračoval ľadovo Snape s tónom ako keby hovoril len o nejakej veci, predmete ktorý by podľa neho bola škoda zničiť, veci ktorá by mu ešte mohla poslúžiť . „ Tvojou úlohou je zariadiť aby sa k nej ostatní smrťožrúti nepribližovali. Dúfam že ti nemusím vysvetľovať že ona patrí výlučne mne“dvihol hlas keď si pomyslel na to aké zverstvá by na nej napáchali smrťožrúti ak by ju dostali. „ Áno pane“ Červochvost pokorne sklonil hlavu. „ Ako sa o tom dozvedeli smrťožrúti?“ spýtal sa Snape ktorý to všetko chcel uchovať v tajnosti. „ To neviem pane ja som nepovedal ani slovo prisahám...“ začal Červochvost. „ Nikdy by som Vás nezradil“ dodal potichu. Snape ho odignoroval a presunul sa nazad do svojho domu. Zhruba o polhodinu do neho vkročil. „ Kde je?“ spýtal sa keď zbadal Jane. „ Je hore v tvojej izbe“ odpovedala. Snape sa chytal vykročiť hore schodami. „ Severus....“ oslovila ho. Zastavil sa a spýtavo na ňu hľadel. „ Prečo si ju zbil?“ podišla k nemu Jane so smutným výrazom v tvári. „ Máš pocit že by som bol schopný ju udrieť?“ spýtal sa jej podráždene. „ To urobil Červochvost. No ubezpečujem ťa že to viac nezopakuje“ dodal odmerane a chcel výjsť hore schodami. „ Čo s ňou chceš robiť? Veď ona s tebou nechce byť“ pokrútila hlavou Jane. „ Bude musieť“ odpovedal potichu a pobral sa hore schodami. Otvoril dvere do svojej izby. Na posteli videl sedieť Alicu ktorá už mala rozviazané ruky. Jej tvár už bola ošetrená a jej nos ani pera nekrvácali. Postavila sa s rukami za chrbtom. Snape sa na ňu zadíval. „ Čo to máš v ruke?“ spýtal sa. „ Niečo čím by si ma mohla udrieť mám pravdu?“ pokračoval potichu a zatvoril za sebou dvere. „ Polož to na stôl“ dodal. Alica na stôl položila malú kovovú sochu. „Hmmm urobil som dobre keď som zariadil aby ti vzali prútik, však ty malá zradkyňa?“ začal uštipačne. „Kto vie čo všetko by si mi za toto bola schopná urobiť“ dodal arogantne.„ Prečo som tu?!“ vyštekla. „Pretože to tak chcem“ odpovedal. „ Sviniar!“ okríkla ho. „ Nechal si ma loviť ako divú zver len pre to aby si sa so mnou mohol pobaviť ?!!!“ revala po ňom. Snape chvíľu iba tak stál a kamenným výrazom na ňu hľadel. „Čo by si urobila keby som povedal že áno? Bránila sa? Utiekla? Plakala?....“ spýtal sa a so skúmavým výrazom k nej pristupoval. Jeho postava aj jeho tvár pôsobili oveľa temnejšie, nenávistnejšie a ľadovejšie ako obvykle. Alica sa na neho dívala a mala pocit že odrazu hľadí na úplne iného človeka ako bol ten ktorého poznala. Veľmi jasne si uvedomila že je to pre to, že Snapeovu temnotu nikdy predtým takto nevidela. Vždy sa ju pred ňou snažil skrývať. „ Rob si čo chceš! Mňa nikdy nepokoríš!“ vyštekla. Snape k nej pristúpil a obzrel si ju od hlavy až k nohám. Nakoniec však pozrel do jej očí. „ Máš veľké šťastie že takéto konanie sa mi nevýslovne hnusí, aj keď musím povedať...že ma neustále veľmi priťahuješ“ zašepkal jej. Cítil ako rýchlo jej bije srdce. „ Odporný sviniar, nepribližuj sa ku mne!“vyprskla. Snape k nej pristúpil a prudko ju zovrel v náručí. „ Hmmm dokonalá.... tak jemná....“ zašepkal a rukami jej pohladil pokožku jej tváre a krku.„ Keby som chcel už to dávno urobím. Premýšľal som nad tým, aké by to asi bolo...“ pokračoval šepkajúc jej no držiac ju pevne a nasilu aby nemohla vzdorovať. Zatlačil ju k posteli a svojou váhou ju prinútil ľahnúť si. „ Jedného dňa by si mi dala svoje dovolenie a možno by som našiel odvahu....... dostať tvoje krásne telo do mojej postele a urobiť to“ pokračoval nasávajúc jej vôňu. Fakt že je mu odrazu úplne oddaná sa mu veľmi páčil.Skláňal sa nad ňou a Alica myslela na to najhoršie. „ Žiaden rýchly začiatok..nič nasilu... dal by som ti možnosť odtiahnúť sa ak by si chcela...nesúhlasiť...„ pozrel sa jej do očí a prekvapivo nežne ju pohladil po vlasoch.„ Pusti ma. Je to iba otázka času kedy ťa tvoje primitívne potreby pohltia “ odpovedala ľadovo,odtlačila ho a postavila sa. Snape ju hodil opäť na posteľ a sklonil sa nad ňou. „Ako vidím opäť sa mi raz potvrdil môj názor že ma vlastne vôbec nepoznáš. Nie....neurobím to kým ma o to sama nebudeš prosiť...sama sa mi ponúkneš ...to mi ver..“odpovedal egoisticky a samoľúbo. „ Raz som ti povedal že ti nijako neublížim...“pokračoval a jeho samoľúbosť rázom zmizla. „ Ospravedlň to divadlo okolo toho no nevedel som kde si a či budeš ochotná sem prísť“ pokračoval keď sa zasa napriamil. „ A to čo ti urobil Červochvost ma mrzí.... znovu to už neurobí“ pokrútil hlavou.„ Nechoď ku mne ...“ ozvala sa vystrašene. „ Neprišiel som ťa tu znásilniť tak s tým prestaň“ odpovedal otrávene ale urobil dva kroky dozadu.
„ Pridal si sa k ľuďom ktorí sa ma už dlho pokúšajú zabiť...k ľuďom ktorí na mňa poľujú ako keby som bola nejaká trofej.... postavil si sa na ich čelo..“ pokračovala prestrašene. „ Nemal som na výber“ odpovedal jej. „ Majú tvoje slová aspoň nejakú váhu?“ spýtala sa zlostne. „ To že si ma zvolili za svojho vodcu neznamená že ním som a že ním chcem byť. Môj názor na toto všetko sa nezmenil. No musíš pochopiť že môj život je s nimi natrvalo spojený. Vždy ku mne budú patriť“ vysvetlil. „ Môžem ťa ubezpečiť že kým si budú myslieť že si mojou milenkou, dajú ti pokoj“ odpovedal potichu pretože čosi také nehovoril rád. „ No skvelé, úchvatné!“ vyprskla. „ To má byť vysvetlenie?! Nechal si ma tu dovliecť ako zver, ako keby som ani nebola človek ale nejaký odporný škodný hmyz......“ zrevala po ňom. „ Bohužiaľ mám na to svoje dôvody“ odpovedal chladne a ruky si vložil do vrecák od hábitu. „ To iste, ty si vždy robil len to čo sa ti hodilo“ vyštekla. „ Mysli si čo chceš... dodal potichu. „ Čo so mnou zamýšľaš?“ spýtala sa. „ Chcel som.... aby si ostala tu....“ sklonil hlavu. „ No ak to nechceš.... nechám ťa ísť...“ odpovedal. „ Chcem odísť!“ vyhŕkla bez rozmýšľania.
„ Môžeš....no dávaj si pozor aby si sa príliš neukazovala v spoločnosti....bohužiaľ už nemám také možnosti aby som ti vedel pomôcť ak by ti chceli ublížiť“ odpovedal. „ Neverím ničomu čo hovoríš... neverím slovám odporného vraha....“ zašepkala mu nenávistne a okamžite odišla. Snape ju nechal ísť a bez slova ostal stáť na jednom mieste. So skormútenou tvárou sa posadil do svojho kresla. Sadol si za stôl a napísal akýsi dopis. Ešte v ten večer ho poslal.
2. kapitola - Len ostaň živá,
a ja si
Na druhý deň večer sa v jeho dverách zjavil Dumbledore. „Čo sa deje Severus?“ spýtal sa s obavami Dumbledore. „ To najhoršie čo sa mohlo stať. Smrťožrúti mi síce veria, no viac ju nedokážem a nemôžem chrániť“ odpovedal Snape s bledou tvárou. „ Čo sa stalo?“ spýtal sa Dumbledore. Snape mu vysvetlil celú situáciu. Ako si ho smrťožrúti zvolili za svojho vodcu aj to ako sa dozvedeli že Alicu našiel a nechal ju priviesť. „ Ona mi už viac neverí...“ ozval sa Snape. „ Ale prečo ste jej nepovedali pravdu Severus?“ spýtal sa Dumbledore. „ Nemusí ju vedieť...aj tak by mi nič z toho neverila“ odpovedal Snape. „ Toto je veľmi nebezpečná situácia. Alica je bez ochrany, jej život je nepredstaviteľne ohrozený“ začal Dumbledore. „ Áno“ odpovedal Snape.
„ Chcem jej poskytnúť najvyššiu ochranu, preto som Vás kontaktoval „ dodal. Dumbledore na neho chvíľu šokovane hľadel. „ Ste si tým istý Severus? Ak jej poskytnete najvyššiu ochranu riskujete svoj vlastný život“ dodal Dumbledore. „ Radšej ja ako ona“ odpovedal Snape ľadovo. „ Dúfam že viete čo robíte“ ozval sa Dumbledore. Snape prikývol a obaja sa pobrali do jeho chladnej a temnej pracovne v dome. Pristúpili k mysľomise ktorej sa dotkol Snape aj Dumbledore. „ Cleo altissimum protectio“ vyriekol Dumbledore a namieril prútik na Snapea. Stáli oproti sebe a dívali sa jeden druhému do očí. „ Týmto poskytujem najvyššiu ochranu Alici Tomarovej“ ozval sa Snape. Hladina mysľomisy sa sčerila. Po chvíli sa z nej ozval syčivý ženský hlas. „ Tvoja ochrana ju bude sprevádzať.....no ak sa k nej priblíži smrť....vezme si teba miesto nej....“ ozval sa hlas. Pred ich očami sa okamžite zjavili všetky Snapeove myšlienky na ňu ktoré si do mysľomisy kedysi uložil. Postavu Dumbledorea i Snapea obkolesilo biele svetlo, akási biela hmla ktorá ich uzavrela v kruhu.
„ Vymeníš svoj život za jej...a odovzdáš sa do rúk smrti a temnoty ak jej bude smrteľne ublížené....prisahaj...“ ozval sa hlas. „ Prisahám...“ odpovedal Snape. „ Tvoja moc jej poskytne najvyššiu ochranu.... keď tvoje telo schradne a myseľ pohltí temnota...prisahaj...“ pokračoval syčivý hlas. „ Prisahám...“ odpovedal Snape. „ Vezmeš si jej smrť...a všetku jej bolesť...prisahaj....“ pokračoval hlas z mysľomisy. „ Prisahám...“ odpovedal Snape hoc trochu zaváhal. „...tento sľub je nezrušiteľný a záväzný...už nie je cesty späť...prisahaj...“ pokračoval hlas. „ Prisahám....“ dokončil Snape a sťažka si vydýchol.Odstúpil od mysľomisy a díval sa na Dumbledorea prázdnou tvárou. Biele svetlo sa rázom stratilo. „Dúfam že ste urobili dobre Severus, bol by som veľmi nerád ak by ste tento svoj čin oľutovali“ pristúpil k nemu Dumbledore. „ Viem čo robím pane“ odpovedal Snape. „ Je mi ľúto že vám neverí....veľmi dobre viem aké pocity k nej chováte...“ dodal súcitne Dumbledore. „ Nemá dôvod mi veriť“ odvrkol Snape. „ Žiadam Vás aby ste si toto všetko nechali pre seba pane“ pokračoval. „ Nemusíte mať obavy“ dodal Dumbledore trochu skleslo.“ Platíte veľkú daň za to že ju chránite Severus, ja vás chápem..“odpovie Dumbledore. „Aj vy by ste ju platili pane ak by to bola posledná vec ktorá by robila váš život znesiteľnejším...“odpovie Snape a zatvorí mysľomisu. „Chápem, ak budete potrebovať pomoc okamžite ma kontaktujte“odpovie Dumbledore a na hlavu si položí ozdobný klobúk. „Áno pane, dovidenia“odpovie Snape a vyprevadí ho z domu. Snape sa vrátil do svojej izby a pomaly si ľahol na svoju posteľ. Hľadel do stropu a premýšľal. Odrazu pocítil ako ho čosi príšerne páli na hrudi. Postavil sa pred zrkadlo a rozopol si zopár gombíkov svojho hábitu. V strede svojej hrude zbadal znak Najvyššej ochrany. Symbolizoval fakt, že niekomu poskytol svoju najvyššiu ochranu a dal tak do stávky svoj vlastný život. Odvtedy musí chodiť označený týmto symbolom aby ani na chvíľu nezabudol že jeho život závisí od života osoby ktorej najvyššiu ochranu poskytol. Zapol si gombíky a s podivným pokojom sa chytil za hruď na mieste kde mal symbol. „ Nemôžem ti vysvetliť prečo robím to čo robím....“ pokrútil hlavou. „ No tvoj život bude v bezpečí....aj za cenu že ťa viac neuvidím...“ dokončil svoju smutnú myšlienku.“Som blázon čo všetko som ochotný pre ňu riskovať...blázon“napadlo ho. „ Ale aký budem mať život bez nej?“položil si tú otázku ktorú si položil už toľkokrát predtým. Ktorá ho desila každú noc keď o nej premýšľal.“Žiaden život mi už potom neostane, bez nej nie...“chvíľu hľadel do plameňov v krbe. „Nie...niekto mi ju nevezme...“ zaťal zuby a s výrazom plným odhodlania dvihol hlavu. „ Nevezme...“zašepkal potichu. „Viackrát už nie...“ okamžite sa zamračí. „Viackrát nie...“ odpovie pevne rozhodnutý nedopustiť aby sa zopakovalo to aby ju stratil a nič o nej nevedel. Vyšiel z izby. O niekoľko minút sa objavil v Šikmej uličke a vstúpil do drevených dverí starého domu. „ To ti teda trvalo Snape“ ozval sa smrťožrút Klaudius Stoot. „ Mal som prácu“ odpovedal odmerane Snape. „ „ Ako je možné že ušla?“ prudko sa dvihla Bellatrix. „ Vidím že správy sa tu šíria veľmi rýchlo“ odpovedal Snape. „ Neušla. Poslal som ju preč. Poslúžila ako mala a išla...“ dodal odmerane. V tej chvíli sa mužská časť smrťožrútov zvrhlo zasmiala. „ Ako ju teraz chytíme?“ podišla k nemu Bellatrix. „ Mám ju pod kontrolou. Od dnes patrí výlučne mne“ odpovedal Snape ktorý si všimol nedôverčivý pohľad Narcissy Malfoyovej. „ Chceš mi snáď niečo povedať Narcissa?“ precedil cez zuby a urobil k nej niekoľko krokov dávajúc jej jasne najavo že takýmto pohľadom sa na neho v žiadnom prípade nemôže dívať.. „ Nie“ odpovedala Narcissa a sklonila hlavu. Snape ju prebodol smrtiacim pohľadom a odišiel. Nemienil tam strácať svoj drahocenný čas. Hoci bol znovu medzi smrťožrútmi, snažil sa s nimi stretávať čo najmenej.
Alica sedela na jednej z lavičiek v Šikmej uličke a premýšľala čo zo svojím životom. „Vezmem tú prácu, potrebujem peniaze“ premýšľala. „Preboha čo len budem robiť...čo budem robiť..“nervózne si tvár prekryla rukami. „ Severus sa veľmi zmenil...už mu nemôžem veriť“premýšľa. „ On ma nikdy nenechá ísť...nenechá ma ísť ...“do očí sa jej nahrnú slzy. „Prepáčte madam, stalo sa vám niečo?“spýta sa starší muž v klobúku. Alica dvihne hlavu a muž takmer až zadrží dych. „ Vy ste..... slečna Tomarová....?“spýta sa muž takmer bez dychu. „Ehm..áno“odpovie Alica a postaví sa, utrie si slzy. „Je mi cťou veľa som o vás počul, som nesmierne rád že som vás aspoň raz stretol. Som Aleas Jefferson, moja úcta“ muž sa ukloní a potrasie jej rukou. „Ale prečo tu plačete? Niekto vám ublížil?“spýta sa muž a nevadí mu že je príliš familiárny a stará sa do vecí ktoré sa ho netýkajú. „ Nie ja...len som tak o niečom premýšľala“ odpovie Alica a utiera si tvár. „Nemali by ste tu sedieť, je neskoro a pohybuje sa tu množstvo pochybných tvorov. Mohli by vám ublížiť“ odpovie muž. „ Nemám kam ísť“odpovie Alica sledovaná dvoma malými havraními očami ktoré celý rozhovor sledujú z neďalekého miesta. „Ale to vôbec nie je problém, ja a moja manželka sa s vami ochotne podelíme o náš dom, poďte, bude nám cťou ak nás navštívite“usmieva sa muž. „ Nechcem vás otravovať“ odpovie Alica a ani sa nepohne. „Ale no tak, predsa tu nebudete sedieť, ešte sa vám niečo stane“odpovie muž a posadí sa vedľa nej. „ Ďakujem ale nie je to nutné ja si niečo nájdem“odpovie Alica a cíti sa trochu trápne. „Nepríjmam odmietnutie slečna Tomarová“muž na ňu pozrie. „ V poriadku, tak pôjdem, ďakujem ste veľmi milý“odpovie Alica s núteným úsmevom. Čierny havran ktorý ich sledoval ich pomaly nasleduje cestou kam kráčajú. Muž ju vzal do veľkého domu a taktiež aj predstavil svojej manželke ktorá jej okamžite ponúkla nocľah. Netrvalo dlho a Alica si ľahla do postele a po chvíli zaspala. Na pootvorenom okne sa zjavil havran. Rovnaký aký ju sledoval už predtým. Zletel z okna na podlahu. Z malého tvora sa odrazu zhmotnil vysoký človek. Muž. Pristúpil k jej posteli a sňal si kapucu z hlavy ktorá odhalila tvár s prameňmi čiernych vlasov. Bol to Snape. Opatrne sa posadil na jej posteľ a rukou jej prešiel nad tvárou. Z jeho ruky sálalo teplo a červené svetlo. „To aby si sa nezobudila...asi by si nebola rada ak by si ma tu našla...“ prehovorí k nej aj keď vie že Alica ho pod vplyvom kúzla nemôže počuť. Nakloní sa k nej a odhrnie jej perinu niekam k pásu. „Si krásna....tak dlho som ťa nevidel..“ doslova ju hltá očami a rukou jej prejde po odhalených ramenách a krku. „ Dlho som na teba čakal. Viem že by sa ti nepáčilo to čo teraz robím a že to robím takto...“pohladí ju po pokožke na tvári. „Ale ja ťa potrebujem aspoň vidieť...dívať sa na teba.... strážiť tvoj spánok.....“ šepká jej. „Prepáč mi že som bol k tebe hrubý, ale inak sa to naozaj nedalo..“trochu previnilo skloní hlavu. „ Musíš pochopiť Alica že na tebe závisím...od dnes na tebe závisí už aj moja existencia..“ premýšľa ako keby jej to chcel povedať a rukou si prejde po mieste na hrudi kde má symbol najvyššej ochrany.
„ Viem že by si neschválila to čo som urobil...“pomyslí si a hľadí na ňu ako spí. „Rovnako tak viem že nemám žiadne právo takto ti ničiť život....ale nedokážem tomu zabrániť..prepáč..“pozerá previnilo. „ Vždy som od teba závisel, odkedy som ťa spoznal..a na tom sa nič nezmenilo a nikdy nezmení.... „ smutne hľadí. „Viem že nikdy nepríjmeš to kým som, a možno odídeš...“premýšľa a cíti ako sa mu pri tejto myšlienke že by odišla zviera hruď. „ Krvou si so mnou spojená....preto si mojou či chceš alebo nie..“hľadí na ňu. „A ja budem vždy tam kde si ty, vždy...“ nakloní sa k nej a chvíľu ho zmieta obrovská túžba bozkávať ju. „Nie !“ prudko sa od nej odtiahne a postavi sa aj z postele a zacúva. Začuje kroky na chodbe, po chvíli sa dvere otvoria s tojí v nej muž. „Kto ste?! Čo tu chcete?! Nepribližujte sa k nej!“ zreve muž a čuduje sa tomu že sa Alica nezobudí. „ Lebo čo?“ prikročí k nemu Snape so sebavedomým výrazom. Muž vyberie prútik a namieri ho na Snapea. „Vy neviete kto to je“odpovie muž. „Viem, veľmi dobre ju poznám, to vy ju nepoznáte...“odpovie so smrťožrútskym výrazom a muž trochu zacúva. „ Temný čarodejník...“ muž to zhrozene vysloví a ruka s prútikom sa mu roztrasie. „Možno by bolo lepšie....keby ste...odišli..“odpovie Snape s likvidačným výrazom a drzo ho vyhadzuje z izby jeho vlastného domu. Muž sa rozklepane otočí a zatvorí dvere, začne utekať chodbou. Snape dvere otvorí a náhli sa za mužom. „Petrificus totalus“ namieri na neho prutik a okamžite muža znehybní na kus hmoty. „Tú myšlienku o tom čo ste videli si vezmem“ namieri mu na hlavu prútik a vytiahne mu z hlavy malé svetielko ktoré sa vsaje do prútika. „Nebolo by dobré keby si niečo pamätal“ pomyslí si keď mu z pamäte vymaže myšlienku o tom že prišiel do izby a videl ho tam, a odíde nazad do izby, muža nechá skameneného na chodbe.