3. - 4. kapitola
3. kapitola - Veštba
Snape sa zamračí a začne kráčať späť k plotu odkiaľ prišli. „Nie je to pravda, čo o vás povedali však nie ? Neboli ste v Azkabane však?“spýta sa Melanie a nasleduje ho. Snape sa zastaví a mračí sa na ňu. „Ak by bola tak nie som na slobode Wilsonová a vôbec nechápem prečo do toho pcháte nos“ precedí cez zuby. „Ja vám verím pane, ja viem že nie ste zlý človek“ pokračuje Melanie a nasleduje ho von cez plot. „Čo to bolo za zviera ?“spýta sa. „To naozaj netuším ale vodný človek to rozhodne nebol“ odvrkne Snape premýšľajúc že bude mať s ministerstvom ďalšie opletačky keď si myslia, že zabil jednorožca a nejaký bizarný tvor ho v tej chvíli nezaujíma. Pozrie si na svoju nohu. „Pane myslíte že sa opäť niečo deje tak ako minulý rok? Čo sa tu diali tie podivné veci spomínate si? „spýta sa s obavami Melanie. „Choďte do svojej izby Wilsonová a nevychádzajte. Nemusíte sa obávať, hrad je bezpečný a to v tom jazere bolo iba zviera , nič temné ani nevysvetliteľné“ rozkáže jej no sám si svojími slovami nie je celkom istý. Medzi kúzelnými tvormi a druhmi vodných ľudí a živočíchov žijúcich v jazerách mal vždy dobrý prehľad, no tohto tvora si nevedel zaradiť. Melanie iba nemo prikývne, pozrie na jeho lýtko a odíde smerom k hradu. Len čo vkročia obaja do hradu. Snape sa odoberie do tej svojej. Hneď ako vstúpi, sadne si na posteľ, ohne nohu v kolene a vyhrnie nohavice tak aby na škrabance videl. „Do čerta..“zanadáva keď ho to poriadne štípe. Pozrie na bábku Hranovery na polici ktorá tam sedí v polohe v akej ju tam nechal. Postaví sa a vezme ju do ruky. „Žiješ?“ zašepká smerom k rastline no tá má zatvorené oči. Položí ju a znovu pozrie do knihy do ktorej sa už predtým díval. Prelistuje ju, no nič o tom ako bábku Hranovery použiť na zacelenie škrabancov nenájde. Zamračí sa a položí ju nazad na policu. Rozhodne sa pre tradičný spôsob liečby škrabancov a to obyčajným elixírom. Nájde ampulku v polici, otvorí ju a želatínovitou hmotou z nej, si potrie poškrabané miesto. Do dvoch minút sa mu škrabance zahoja a nohu ma opäť v poriadku. „ Načo som tam vôbec chodil..“ zamrmle, tresne rukou po stole, no potom si sadne do svojho kresla. Do očí mu padne pergamen ktorý dostal v krabici s darčekmi. Opať sa pozrie na text v ňom napísaný.
Húf hladných šeliem prúdmi riek sa zlieza, väčšia časť z nich na neho útočí, zachrániť posvätného zvera nuž potrestaním sa ti odvďačí. Krv spravodlivého vyžiada si vodné zviera, bez krvi posvätného zvera ktorú chcel sám pre seba. Potiahnú zvera v klietke zo železa , keď dieťa Rokfortu zákony ctiť sa vzpiera.
Po prečítaní sa na text zahľadí keď zistí že presne toto práve prežil. „ Zachrániť posvätného zvera...“ zašepká a nespúšta oči z textu. „ Krv spravodlivého vyžiada si vodné zviera...“ pokračuje a spomenie si ako ho tvor poškrabal keď sa chcel na jednorožca pozrieť. „ Bez krvi ktorú chcel sám pre seba...“ pokračuje a spomenie si aj na svoje sebecké myšlienky v ktorých chcel on sám jednorožcovi vyňať srdce ak by ho mal. „ Potiahnú zvera v klietke zo železa, keď dieťa Rokfortu zákony ctiť sa vzpiera“ dočíta a spomenie si aj na to, ako mu Melanie prizvukovala že nechať jednorožca ležať mŕtveho a neodniesť ho na ministerstvo je proti zákonom čarodejníkov. „Vyzerá to ako veštba...“zašepká. „Veštba pre mňa...“ dodá a s čudesným výrazom hľadí. Dvihne hlavu a poobzerá sa po okolí svojej izby. „Toto mi tu nemohol nechať tento hrad..“zašepká. „Hlúposť to je len nejaka hlúposť“ zamračí sa a pustí pergamen na stôl. On nikdy veštbám neveril a podľa všetkého ani nechcel veriť. Postaví sa, výjde von zo svojej izby. Len čo to urobí vidí ako sa do vedľajších dverí dobíja hnedovlasá žena a keď ich nevie otvoriť , nahnevane do nich kopne. Snape si ju prezrie a prikráča k nej. „ Dobrý deň“ ozve sa k žene. „ Ááá dobrý deň“ žena sa na neho usmeje. „Neviete kde zoženiem kľúč od tejto izby?“spýta sa ho žena. „Kľúč?“ Snape na ňu divne pozrie namieri prútikom na kľučku a dvere otvorí. „Stačí vám prútik“ dodá. Žena sa usmeje. „Viete ja žiaden nemám ale aj tak vám ďakujem“ odpovie mu a vstúpi do izby aj so svojimi kuframi. „Vy nemáte prútik?“ Snape sa v dverách zastaví a hľadí na ňu ako keby bola prinajmenšom mentálne zaostalá. „ Ehm ja som Ellen„žena mu podá ruku. „ Ellen Greenová pane“ zopakuje keď jej Snape ruku jemne stisne. „Severus Snape“predstaví sa ale naďalej na ňu čudne hľadí. „Tento pohľad už poznám“ Ellen sa zasmeje. „Nie som čarodejnica ako vy Severus“ pokračuje. „A máte studené ruky „ dodá s úsmevom. Snape od nej cúvne a mierne pobúrene zvraští obočie. „Kto ste? Čo robíte tu?“ spýta sa keď mu dôjde, že sa rozpráva s muklovskou ženou. „ Budem tu učiť históriu sveta čarodejníkov, pre vás muklov Severus“ vysvetlí Ellen. „ To snáď...“Snape pobúrene hľadí. „Muklovia o našom svete nevedia“ zamračí sa. „ Nevedia Severus, no sú aj takí ktorí vás poznajú a to veľmi dobre a vedia o vás, spolupracujú s vami“ vysvetlí Ellen. „Nie a nevolajte ma Severus, pre vás som profesor Snape! “ zavrčí nadradene Snape a s nakvaseným výrazom odpochoduje priamo do pracovne Dumbledorea. Dáva pozor aby sa pri zahnutí do chodby nenarazil o kopyto jednorožca. Zaklope na Dumbledoreove dvere a okamžite a bez vyzvania aj vstúpi.
„Albus!“ zvýši hlas keď vidí ako Dumbledore vsunul do úst vačici na stene malý kúsok vyzerajúci ako myší chvost. „Deje sa niečo Severus?“ spýta sa Dumbledore a poopraví si na nose polmesiačikovité okuliare. „Koho to bol nápad aby na škole pre čarodejníkov učila nejaká muklovská učiteľka?“ zavrčí Snape. „Ak máš na mysli slečnu Greenovú tak môj. Myslím že nikto nepozná muklov lepšie ako samotný mukel“ odpovie pokojne Dumbledore. „To nemôžeš!! Nemôže tu s nami byť ona ak nie je čarodejnica, veď je to proti pravidlu ktoré dodržiavame keď sa ukrývame pred muklami!“ vyprskne pohoršene Snape. „Upokoj sa Severus, ona nie je žiadna začiatočníčka, svet čarodejníkov dobre pozná, niekedy pracovala na muklovskom ministerstve ktoré spolupracuje s tým naším, o tom predsa vieš že s muklami spolupracujeme“ vysvetlí Dumbledore. „Aj tak sa mi to nepáči že tu bude muklovská žena“ odpovie Snape a zvesí ruky pozdĺž tela. „Ak ti vadí , skús ju ignorovať Severus, ale je to naozaj veľmi príjemná a milá žena“odpovie Dumbledore. Snape sa na neho zamračí, bez rečí sa otočí a smeruje k dverám. „Počkaj ešte Severus“ ozve sa Dumbledore a Snape sa zastaví. „Zajtra ráno pôjdeš pred Kranwallské pozemky, asi o desiatej hodine, prídu noví prváci bolo by fajn aby si ich prijal“ začne Dumbledore. „Budeš mať k dispozícii aj niekoľko hypogryfích kočov“ dodá. „Koče ťahané hypogryfom? Odkedy používame na prevoz študentov hypogryfov?“spýta sa Snape a tvári sa nanajvýš otrávene. „ Zaviedol som to ja, pretože prváci prídu aj z inách krajín Severus, nasadneš do koča a oni ťa dovezú na naše pozemky na východnej strane , až za Kranwallským jazerom“ vysvetlí Dumbledore. „Prečo mám pre nich chodiť tak ďaleko?“ Snape sa zamračí keď ho napadne, že už spomínané Kranwallské jazero je takmer ako menšie more. „ Je tam najväčší systém medzinárodných latexových sietí a tak sa tam dostanú a stretnú všetci študenti, aj tí ktorí nie sú z Anglicka“ vysvetlí Dumbledore. „Počkáš ich a privedieš ich sem“ dokončí. „V poriadku Albus, nejako to zariadim“ prikývne Snape otočí sa a napokon z Dumbledoreovej pracovne odíde.
Uvedomí si, že ho zajtra čaká naozaj veľmi náročný deň a s pochmúrnou náladou sa vráti do svojej izby. Vstúpi a zavrie za sebou dvere, prikráča k svojmu stolu a pozrie sa na pergamen s veštbou ktorú dostal nevedno od koho. S veštbou ktorá sa vyplnila hneď po tom, ako si ju prečítal. Nevedel čo to malo byť a kto by mu niečo také posielal. Dívajúc sa na pergamen odrazu pozrel von cez okno na zelené Kranwallské pozemky na prichádzajúcu nižšiu postavu s hrbom odetú do čierneho hábitu. „Meleena“ zašepká Snape položí pergamen a výjde z pracovne. Po tom čo videl prichádzajúcu majsterku okumelácie zo školy a jeho o niekoľko desaťročí staršiu kolegyňu, rozhodol sa jej na záhadný pergamen opýtať. Možno ona by mu vedela pomôcť. Dobre vedel, že okrem okumelácie a legilimencie pchá Meleena ten svoj dlhý bradavicami posiatý nos aj do iných čarodejníckych vied. Vystúpi na chodbu keď ju uvidí vchádzať hlavnou bránou a za ňou aj niekoľko poletujúcich kufrov. „Dobrý deň“ prikráča k nej. Meleena sa na neho zadíva, zvraští obočie a jej tvár naberie nazelenalý nádych. „Čo chcete Snape? Hodláte ma otravovať už teraz keď sa ešte ani nezačal školský rok?!“ Meleena začne kričať takou intenzitou že Snape okamžite cúvne o dobré dva metre a obyvatelia obrazov na stenách si okamžite zapchajú uši. „Nehodlám vás otravovať tak prestaňte kričať“ zamračí sa. „Tak čo chcete ? Nemám čas vybavovať sa tu s vami!“ reve večne podráždená stará Meleena a na nose jej pribudne niekoľko bradavic. „Chcel som sa len na niečo spýtať“odpovie Snape zamračene a jeho oči pritiahne niekoľko bradavic ktoré jej na nose narástli. „ Príďte do môjho kabinetu o hodinu, teraz na vás nemám čas musím si zložiť svoje veci „ vyprskne Meleena a odkráča do pravotočivej chodby v ľavo. „ Hlupaňa“ zavrčí Snape premýšľajúc ,že za ňou už ani nepôjde keď ho tak odbila. Zamračene sa otočí a oprie sa o kamenný múr s pergamenom v ruke. Pocíti vo svojom krku trochu sucho a tak svoj zrak namieri na chodbu k fontánke na pitie. Prikráča k nej ,švihne prútikom a z úst kamennej sochy ryby sa pustí tenký prud vody dopadajúci do kamenného prezdobeného umývadla. Skloní sa a napije sa. Potom sa odtiahne a hodlá si rukávom utreť mokré ústa, keď sa zahľadí na vodu stekajúcu do dna umývadla. „Zvláštne…“ zašepká keď si uvedomí že voda, ktorá sa má podľa zákonov fyziky a gravitácie v umývadle otáčať smerom k dnu v smere hodinových ručičiek sa otáča presne opačne. Proti smeru hodinových ručičiek. Nechá ju tiecť a poobzerá sa okolo seba na pusté chodby hradu. „Tak čo sa to tu deje ?“ zamračí sa a ďalej sa obzerá. Pozrie sa opäť na vodu. „Dejú sa tu veľmi zvláštne veci..“ zašepká, mávne prútikom a vodu zastaví. Len čo to urobí, hradom sa ozve kvílivý vietor a niekoľko okien sa odrazu otvorí. S obavami a podozrením v očiach k nim prikráča a pozrie sa cez nich von na oblohu. Na oblaky ktoré sa začnú formovať, kopiť a tmavnúť. Ozve sa hromobitie, oblohu pretne jeden ostrý blesk a začne z nej pršať prudký dážď. Zvraští obočie keď sa zahľadí na neďaleké lesy nad ktorými sa vznášajú podivné biele takmer až pavučinovité predmety, čosi jako duchovia či prízraky, vydávajúce kvílivý nárek. Cúvne od okna. Vie čo to je, to čo už videl raz vo svojom živote. V Azkabanskom väzení počas strašnej noci kedy vplyvom démona ožívali duše ľudí ktorí tam zomrzeli na mor. Ožívali, preháňali sa po vzduchu vydávajúc príšerne žalostný kvílivý nárek a plač. Rýchlo okná zatvorí a ostane stáť na chodbe. „Niečo sa tu deje to je isté…“ skonštatuje potichu keď uvidí prichádzať Dumbledorea aj s muklovskou učitelkou Ellen Greenovou. „Severus..“ Dumbledore ho osloví. „Vidíš čo sa deje vonku?“ spýta sa .„Áno, je to naozaj čudná búrka „ skonštatuje Snape. „A čo tie hlasy?“ ozve sa Ellen. „Nehovorte že ste to nepočuli“ dodá. „Počul“odpovie Snape. „ Som veľmi rád že tu dnes ešte nie sú študenti, bol by som nerád ak by sa školský rok začal nejakým nepríjemným prekvapením“ povie s obavami Dumbledore a pohladí si bradu. „Možno by bolo na mieste, požiadať o pomoc aurorov z ministerstva, aby hrad strážili, čo myslíš Severus?“spýta sa Dumbledore. „Možno, mne je to jedno kto tu bude, ide o bezpečnosť študentov“ odpovie Snape. „Neviem ale čo im chceš povedať. Že sa bojíš o bezpečnosť študentov na základe nejakej búrky pri ktorej si počul hlasy?“ Snape dvihne obočie. „Musím to zvážiť Severus“ odpovie mu Dumbledore. „Možno by si mal vedieť že ešte minulý rok Sklanaté bralo za hradom obýval démon“ šepne mu Snape a Ellen na neho pozerá ako keby hovoril o niečom fantastickom. „Démon Severus? Myslel som že všetky tie skutočnosti s démonmi a Voldemortom sa už skončili“ Dumbledore sa zamračí. „Albus neviem čo sa tu deje, ale keď sme mali minulý rok problémy s démonom na hrade, diali sa tu čudné věci“ pošepká Snape a vezme Dumbledorea ďalej od Ellen aby nepočula o čom sa zhovárajú. „A to čo sa deje vonku, to som už raz videl „dodá. „Kde ? Kedy?“spýta sa Dumbledore. „ Ešte keď som bol v Azkabane, diali sa tam čudné veci, čudné búrky, čudné správanie ľudí, sprevádzal to rovnaký jav“ vysvetlí. „A zistili ste dôvod ?“spýta sa . „Neviem to presne ale myslím že to spôsobil démon odtiaľ, zo Skalnatého brala, predtým sa nám podarilo vyhnať ho odtiaľto preč, asi si nás zapamätal alebo…neviem“ Snape mykne plecom. „ Myšlíš že sa tu opäť zdržuje démonická bytost Severus?“ spýta sa Dumbledore prekvapene. „ To neviem a radšej to ani nechcem vedieť, tieto veci mi pripomínajú Alicu“ zavrčí Snape. „ Možno ona by nám vedela pomôcť…“ povie Dumbledore. „ Prečo sa o tom nechcete rozprávať predomnou? Mala by som to vedieť“ prikráča k nim Ellen a nespokojne sa ozve. Snape na nich oboch nepekne pozrie, obíde ich a smeruje na prvé poschodie rovno do pracovne Meleeny aj keď si hovoril že k nej nepôjde. Prikráča k dreveným dverám s nápisom Prof. Meleena Von Raismore a zaklope. Po niekoľkých sekundách sa dvere otvoria a stojí v nich Meleena s tradičnými bradavicami na tvári a zazerá na Snapea. „To ste zasa vy? Musí to byť niečo súrne keď ma práve vy takto otravujete „ zavrčí no vpustí ho k sebe do pracovne. Snape mlčky vstúpi a rozhliadne sa po absolútne tmavej miestnosti. Jeho očiam neujde množstvo kníh, sviecí, podivných bylín, dokonca aj niekoľko vysušených ľudských hláv na jednej z jej políc. Odignoruje túto nechutnosť a pozrie na ňu. „Nebudem vás zdržovať dlho, aké máte skúsenosti s veštbami?“spýta sa Snape. „S veštbami? Odkedy vy veríte na veštby?“ spýta sa Meleena a sadne si do svojho kresla. „Ja na veštby neverím, ale jednu som dnes dostal a ako sa zdá splnila sa“ odpovie Snape a prísne hľadí. „Od koho ?“ spýta sa. „To netuším…“ Snape pokrúti hlavou , vyberie pergamen a ukáže jej ho. Meleena pergamen vezme a prečíta ho. „Naozaj zvláštne..“skonštatuje. „Hovoríte že toto sa vám vyplnilo?“spýta sa. Snape iba mlčky prikývne. Meleena zamrmle nejaké kúzlo a fialovým svetlom osvieti pergamen. Snape zvraští obočie nechápajúc čo robí. Len čo to Meleena urobí ,na pergamene z jeho druhej strany sa ukáže nápis Kranwallský hrad. „Ten kto vám toto poslal je na hrade“ povie Meleena. „Prečo si to myslíte?“spýta sa Snape a podíde bližšie. „Pozrite sa, píše sa tu Kranwallský hrad, pomocou tohoto kúzla môžete na každom pergamene zistiť odkiaľ k vám prišiel, tento pergamen poslal niekto z tohoto hradu „ vysvetlí. „Nemôže to byť práca tohoto hradu? Našiel som ho medzi vecami a darčekmi na privítanie ktoré ponúka hrad“ odpovie Snape. „Je sice pekné že tento hrad nás každoročne obdarúva rôznymi darčekmi, ale stále je to iba kúzlo pán profesor“ Meleena nesúhlasne pokrúti hlavou. „Kúzlo ktoré zaviedol Tobias Elfney, prvý riaditeľ tohoto hradu, miloval učenie a ctil si prácu učiteľov, preto ich takto odmeňoval. To ale nič nemení na veci že obyčajný začarovaný hrad nedokáže predpovedať veštbu ktorá sa vám aj splní, tak ako hovoríte“ pokračuje Meleena a Snape počúva. Prvýkrát keď vidí ,že rozpráva normálne a nie je taká ukričaná ako obvykle, zdá sa mu celkom znesiteľná aj keď je neuveriteľne škaredá. Meleena sa opäť pozrie na pergamen.
„ Húf hladných šeliem prúdmi riek sa zlieza, väčšia časť z nich na neho útočí, zachrániť posvátného zvera nuž potrestaním sa ti odvďačí. „Krv spravedlivého vyžiada si vodné zviera, bez krvi posvátného zvera ktorú chcel sám pre seba…“ Meleena číta nahlas. „Ste zranený pán profesor?“ spýta sa ho a podozrievavo dvihne obočie. „Bol som a nepýtajte sa čo mi to zranenie spôsobilo protože to sám neviem“ odpovie Snape. „Chceli ste tomu zvieraťu ublížiť že vás poranilo?“spýta sa Meleena. „Nie nechcel..“odpovie Snape a zamračí sa. „Ale v tejto veštbe sa jasne píše o tom, že ste mali sebecké záujimy“ pokračuje Meleena. „ To je moja vec“ pokračuje podráždene Snape. „ Potiahnú zvera v klietke zo železa, keď dieťa Rokfortu zákony ctiť sa vzpiera…“ dočíta Meleena a zahľadí sa na Snapea. Nepozorovane mu prenikne do mysle, priamo do myšlienky hľadiac tak na to čo sa stalo pri jazere. „ Chceli ste srdce jednorožca Severus?“ zašepká Meleena a podozrievavo hľadí. „Našiel som ho mrtvého pri jazere, srdce už nemal, niekto alebo niečo mu ho vybralo, možno tá vec z jazera ktorá ma poranila“ odpovie Snape. „ Nech je to už akokoľvek..“ Meleena mu vráti pergamen. „Toto je veštba ktorá vás varuje a je len na vás či poslúchnete alebo nie“ dodá. „Dá sa zistiť kto to poslal?“spýta sa Snape. „Spýtajte sa novej učiteľky jasnovidectva keď príde ale podľa mňa nie“ Meleena pokrúti hlavou. Snape nič nepovie otočí sa a bez poďakovania smeruje k dverám aby jej pracovnu opustil. „ Máte na tomto hrade priateľa Severus..“ zašepká Meleena a Snape sa zastaví. Otočí sa a skúmavo na ňu pozrie ako keby mu mala povedať kto to je. Potom sa však znovu otočí a opustí jej pracovnu. Ostane stáť pred dverami a čudesne hľadí pred seba.“ Kto z tejto školy by sa mi už len pokúšal pomôcť?“ pokrúti hlavou a smeruje do svojej izby sledujúc ako sa medzitým zvečerilo a neustále prudko prší. Premýšľa že by mal ešte pohľadať Dumbledorea a povedať mu o hlúpej veštbe ktorú mu niekto poslal, možno on by mu vedel pomôcť. Prikráča na prízemie keď zbadá dokorán otvorenú hlavnú bránu hradu. „Do čerta..“ zanadáva a náhli sa k nej. „Prečo je to otvorené? „zamračí sa keď zbadá pri bráne stáť trpasličieho školníka Rufusa. „Prišla jedna študentka“ odpovie mu školník. Snape prikráča k bráne a okamžite sa do jeho tela oprie silný vietor zúriacej búrky vonku. Po chvíli zbadá kráčať po schodoch smerom k bráne postavu s kapucou absolútne celú premočenú od dažďa nasledovanú niekoľkými kuframi. Snape ustúpi a nasleduje ju do hradu. Postava si zloží kapucu a odhalí tak hnedovlasú hlavu so zelenými očami. Snape pred sebou uvidí stáť premočené dievča v čiernom čarodejníckom hábite. „Dobrý večer“ dievča sa pozdraví. „“Čo tu robíte tak skoro? Študenti prichádzajú až zajtra „ spýta sa Snape. „Zajtra by som sa tu nedostala“odpovie dievča a prezerá si Snapea. „ Prečo nie ?“spýta sa Snape kým školník zatvorí hlavnú bránu. „ Vy nepozeráte televíziu? Severovýchod Anglicka je pod vodou, sú zaplavené železnice, stanice, letiská aj latexové siete“ odpovie dievča. „Zaplavené?“ Snape dvihne obočie premýšľajúc že mu asi nejaké informácie naozaj ušli. „Ako sa niečo také mohlo stať?“spýta sa. „To neviem ale v posledných dňoch sa tam udiali podivné veci „odpovie mu dievčina. „ Prišla tam akási vlna od morí a zatopila takmer všetko „ pokračuje. „ Asi to bude práca smrťožrútov inak si to neviem vysvetlit“ dokončí a zhodí zo seba premočený kabát. Vyžmýka si vlasy. „Smrťožrúti?“ Snape dvihne obočie. „Ako sa voláte ?“spýta sa. „Jenifer Berryová pane“ odpovie dievča a neustále si Snapea prehliadá s akou si podivnou nervozitou. „Chodili ste do tejto školy? Na také meno si nepamätám“ Snape sa zamračí. „Nechodila ale prestúpila som zo Severo anglickej akademie mágie“ odpovie Jenifer nervózna a hľadá svoj prútik aby si vysušila šaty. „Prečo? Máte o tom nejaký doklad že u nás môžte študovať?“spýta sa Snape. „Áno“ Jeny prikývne a z jedného z kufrov vyberie pergamen v obale ktorý mu podá. „To je prijatie od pána riaditeľa Dumbledorea, nastupujem do posledného ročníka“ okomentuje to. „Odišla som pretože..“ nedopovie a chvíľu premýšla. „Pretože?“ Snape odtrhne oči od pergamenu a pozrie na ňu. „Preťože mojím rodičom sa nepáčilo že sa tam dejú také čudné veci a chceli aby som bola ďaleko a tak ma poslali sem“ mumle Jenifer a sklopí zrak. Snape podozrievavo podvihne obočie a po prečítaní pergamen stočí. „V poriadku choďte sa ubytovať, toto odneste riaditeľovi, predpokládám že viete kde sídli keď ste od neho toto dostali „ odpovie jej Snape. „Áno pán profesor, viem bola som tu raz keď som si vybavovala prestup, dovidenia“ Jeny vezme pergamen a nasledovaná svojími kuframi mieri priamo za Dumbledoreom. „Hmm odkiaľ vie že som tu profesor ?“ spýta sa Snape potichu a podozrievavo hľadí ako zahla zas roh. „Na to že v tomto hrade bola iba raz pozná cestu k Dumbledoreovi akosi dobre „pokračuje v podozrievavých myšlienkach. „Prepáčte pane neviete či dnes ešte niekto zo študentov príde?“spýta sa školník. „Neviem“ Snape pokrúti hlavou, odmerane odpovie a smeruje k izbám učiteľov. Kráčajúc po chodbe lemovanej dverami sleduje nové mená na dverách v ktorých sa ubytovali tohtoroční učitelia. Zmeravie, keď sa zastaví pri mene ktoré dobre pozná. „Čo tu tá odporná slepá bosorka robí?“ zavrčí keď sa zmieňované dvere otvoria a stojí v nich o pol hlavy nižšia žena s obrovskými okuliarmi s hrubými sklami a kučeravými vlasmi strapatými na všetky strany. Snape meravo hľadí no potom otvorí ústa. „ Vy tu budete učiť Trellawneyova?“ zamračí sa keď sa díva na Rokfortskú učiteľku Jasnovidectva, nie příliš pohľadnú, mierne slepú a vo svojom vlastnom svete žijúcu Sybilu Trellawneyovú. Mal na ňu ťažé srdce. Nikdy nezabudol ako po ňom vybehla na večierku len čo toho vypila viac jako zvládla a potom sa na neho nekontrolovateľne lepila a dávala mu nepriateľné návrhy. Nuž a aby toho nebolo málo, v jeho pracovni ho spolu so Sybilou nachytala „ in flagranti“ vtedy iba 23- ročná Alica ktorú v tej dobe priviedol na hrad. Už nikdy by si nechcel zopakovať to, ako sa pred Alicou hlúpo cítil keď ho nachytala privaleného o stenu a na ňom Trellawneyovú ako sa ho horlivo pokúšala bozkávať. Ťažko mu bolo vtedy vysvetľovať že sa tým ružovým, prehnane namaľovaným perám a jej drzým paprčiam na svojom tele bránil ako mohol. „Severus čo tu robíte, vy ma špehujete ?“ spýta sa úplne vážne Sybila a napraví si veľké okuliare na nose. „Prechádzam..“ odpovie rezervovane Snape, aby nebol nápadný že jej čumel na dvere. „A čo sa týka vašej otázky , tak áno budem tu učiť, pán riaditeľ ma zavolal, vy nemáte radosť?“spýta sa milo Sybila. Snape na ňu zgáni načo sa ho vôbec pýta také hlúposti. „ Neskutočnú...“ prednesie ironicky a znechutene sa zatvári. Potom si spomenie na veštbu s pergamenom. „ Môžem sa niečo spýtať?“ spýta sa a začne sa tváriť normálne. „Pýtajte sa, poďte dnu“ povie Sybila a pozve ho dnu. Snape veľmi opatrne vstúpi udržiavajúc si od nej určitú vzdialenosť keby na neho chcela opäť niečo skúšať. „Viete mi povedať kto mi toto poslal?“spýta sa a podá jej pergamen s veštbou. Sybila ho rozvinie a prečíta, namieri na neho prútik a osvieti ho fialovým svetlom. „Môžem vám povedať že tento pergamen prišiel z tohto hradu a tá veštba pochádza z jasnovideckého kryštálu“ vysvetlí. „ Čo to je ?“spýta sa Snape. „ Jasnovidecký kryštáľ je zmes jedninečných kameňov ktoré dokážú pri správnom použití a vedomostiach interpretovať vašu budúcnosť, alebo to čo sa vám stane, vytvorí pre vás niečo ako báseň, ktorá o niečom hovorí, niečo zamlčí, jednoducho tak aby ste ju mohli pochopiť tak ako vy chcete, slova dávajú jediný význam toho čo sa vám neskôr prihodí“ dodá. „Má ho každý veštec alebo jasnovidec?“spýta sa Snape. „ Nie Severus, jasnovidecký kryštáľ majú v Anglicku asi iba šiesti ľudia, je veľmi ale naozaj veľmi drahý a na prácu s ním potrebujete výnimočné jasnovidecké vedomosti a zručnosti“ dodá. „Vy s ním viete pracovať?“spýta sa Snape. „Áno, ale nemám ho“ odpovie Sybila. „ Takže je úplne jasné že ten kto vám toto poslal má aj jasnovidecký kryštál a podľa všetkého aj veľa peňazí“ dokončí Sybila. „Hmm ďakujem „ zamrmle Snape, vezme od nej svoj pergamen a vypochoduje na chodbu premýšľajúc že tentokrát už nechápe vôbec nič. Vkročí do svojej izby a unavene sa zvalí na posteľ. „Neviem prečo mi už všetci konečne nemôžu dať pokoj“ zavrčí. „Raz na to niekto doplatí, hmm a to som len chcel byť sám... „ šepne. Zhruba po pol hodine, len čo sa prezlečie do svojho pyžama a ľahne si spať aj zaspí. „Vidím jeho myšlienky...“ ozve sa tichý hlas v jeho hlave. „Sú čierne, rád by vás zabil, zbavil sa vás, je plný hnevu..“ pokračuje. „ Je tu... jediná z dobrých, myšlienka menom Alica...“ dokončí. „Neboj sa Severus to som len ja..“ zjaví sa príťažlivý Alicin úsmev. „Mala by si ho varovať aby sa od toho držal ďalej..“ šepne hlas. „Dávaj si pozor Severus...“ k ležiacemu Snapeovi sa skloní akási blonďavá hlava. „ Skús to pochopiť..“ šepne. „ ...skôr než diabol zistí že si mŕtvy..“ dodá. „Severus...“ znovu sa ozve Alicin hlas , Snape otvorí oči a hľadí ako sa na neho posadila výrazne namaľovaná Alica. „Prišla som späť, aj po tom všetkom..prepáč..“ skloní sa k nemu a letmo ho pobozká na pery hľadiac na Snapea odovzdane ležiaceho na posteli. „Neodišla si...“ šepne Snape a rukami ju chytí za boky. „Vedela som že ma potrebuješ“ odpovie mu Alica a jemne sa pousmeje. „ Viem že ty netúžiš po inej žene..“ koketne mu zašepká. Snape zavrie oči a spokojne podvihne kútiky. Potom oči znovu otvorí. „ Chcel by som ťa...milujem ťa, potrebujem ťa milovať...“ zašepká. „DOSŤ, už DOSŤ!!“ ozve sa Snapeov nahnevaný hrubý hlas. Snape sa v tej chvíli okamžite zobudí a agresívne sa posadí na posteli vydýchavajúc sa. Chytí sa za hruď a hľadí pred seba priamo do svojej periny. Okamžite mu dôjde, že to bol iba akýsi podivný sen spojený s jeho túžbami. Prudko sa z postele postaví a akosi nahnevane dýcha. „ Vypadni z mojich snov !“ zavrčí. „Vypadni! Viac ťa nechcem počuť! Nechcem ťa vidieť!“ rukami si zakryje uši. Ozve sa rýchle zaklopanie a do izby vstúpi Ellen v bielej nočnej košeli. „Je vám niečo Severus? Počula som vás kričať až ku mne do izby“ pozerá na Snapea ktorý si zložil ruky z uší. „ Je mi fajn!“ odpovie jej nakvasene. „Niekto tu bol že ste ho vyhadzovali?“spýta sa Ellen opatrne. „ To nie je vaša vec! Zmiznite!“ vyprskne na ňu Snape. „Chcela som vám len pomôcť prepáčte..“ šepne Ellen a z jeho izby sa odporúča preč. „ Neviem koho musím ešte zabiť aby som mal konečne svoj vlastný pokoj..“ zavrčí Snape smerom k dverám a nepriateľsky pozrie za Ellen ktorá odišla.
4. kapitola – Horší ako Voldemort
Nastane ráno a ručička hodín ukazuje pol deviatej. „Je čas ísť“ zašomre Snape a skontroluje svoj zovňajšok pohľadom do zrkadla pripravený vybrať sa na ďaleké Kranwallské pozemky pre nových prváčikov. Ťažko si vzdychne súdiac ,že rozhovor s doteraz pre neho stále ešte muklovskými deťmi pre neho bude viac ako vyčerpávajúci. Prebehne si svoju izbu očami a pohľadá svoj prútik keď mu niekto zaklope na dvere. Švihne prútikom a dvere sa otvoria. Do jeho izby so sebavedomým vyzubeným úsmevom nakráča Ellen Greenová, muklovská učiteľka histórie života muklov a jeho najnovšia susedka keďže dostala izbu vedľa tej jeho. „Čo tu chcete? Teraz na vás nemám čas“ zavrčí Snape a vezme si ešte niekoľko ďalších predmetov o ktorých sa domnieva že by sa mu mohli hodiť. „ Ja na vás čakám, tak ideme?“ spýta sa s úsmevom Ellen. „Ideme kam?! Ja nemám čas na vaše hlúposti takže ak dovolíte…“ nedopovie a nasilu ju vytlačí von zo svojej izby. „Idem s vami na pozemky pre študnetov“ odpovie mu Ellen keď ju Snape na prahu izby konečne pustí a nechápavo na ňu zgáni. „Čo tak pozeráte? Riaditeľ povedal že mám isť tiež aby ste na tie deti neboli sám“ vysvetlí Ellen. Snape sa zatvárí absolútne znechutene, zašomre niečo o tom, že má na krku aj muklovskú šmejdku a zamkne svoju izbu. „Ja som to počula!“ zavrčí Ellen. „A naozaj neviem prečo musíte byť stále taký odporný a drzý, nedá sa s vami takto vychádzať“ dodá zamračene. „Ja s vami nemienim vychádzať tak ma nasledujte, držte už konecne jazyk za zubami a robte čo hovorím!“ vyprskne Snape tónom hodným diktátorského generála a vykročí chodbou. Ellen ho mlčky nasleduje a viac na to už nič nepovie premýšľajúc, prečo je Snape tak odporne chladný a protivný. Obaja vykročia na Kranwallské pozemky kde na nich čaká jeden sivastý koč so strechou a pred ním dve opratmi priviazané samice hypogryfa , v tejto chvíli si navzájom čistiac perie. „Jeee tie sú ale krásne“ híkne Ellen a snaží sa ich pohladiť. Hypogryf otvorí zobák a podráždene na ňu zaškrieka. Ellen cúvne. „Čo to s nimi je ?“ chytí sa za hruď. „ Sú to hypogryfy do čerta, nie domáce zvieratá, tak sa tak sprosto nepýtajte, sadnite si do koča a nezdržujte“ zavrčí Snape a sám si do koča sadne. „Toto mi ešte chýbalo…“rukou si prekryje oči. „Veď dobre nemusíte hneď tak kričať ja vás počujem“ zamumle Ellen a sadne si vedľa neho. „Myslím že ani nie“ zamrmle Snape aby jej oponoval. Ellen nič nepovie a začne hľadať miesto pre letáky o Kranwalle ktoré si so sebou pribalila pre študentov. „Neviem na čo to so sebou ťaháte..“ ozve sa Snape keď sa na letáky pozrie. „ Nejdú na žiadnu dovolenku ale do školy..“ dodá nakvasene a presadne si v koči na lavicu oproti Ellen aby s ňou nesedel na jednej. „ Nemusíte sa presádzať ja nemám vši ani blchy“ zamračí sa Ellen keď vidí čo urobil. „U vás muklov človek nikdy nevie „ odpovie jej drzo Snape. Ellen sa nahnevane zamračí. „Ja vám…“ začne nahnevane kričať keď ju Snape preruší. „Už ani slovo Greenová lebo na vás použijem kúzla!!“ vyprskne Snape. „Iste to sa vám hodí, vyvyšovať sa kúzlami nad slabou ženou ktorá ich navyše ani neovláda“ zamrmle potichu Ellen. „To je jej problém..“ odsekne Snape držiac v ruke svoj prútik.
„Čo chceš robiť?“ spýta sa Dumbledore osoby s čiernymi vlasmi. „ Musím Severusa nejako varovať“ zašepká postava. „Čo keby si sa mu konečne ukázala?“ spýta sa riaditeľ. „Neviem či by ma prijal, dobre ho poznám viem že ma nenávidí“ ozve sa opäť šepot. „ Albus“postava k nemu prikráča. „ Flavius...nás klamal“ povie trpko. „Vzal kameň kde uväznil Voldemorta, nevieme kam ho ukryl. Musíme to bezpodmienečne zistiť...“ pokračuje. „Prečo ho proste nenecháš tak ako je ?“ Dumbledore sa nepatrne zamračí. „Pretože mám obavy.....“ postava skloní hlavu. „Urobili sme veľkú chybu keď sme ho tam uväznili, keď sme to dopustili“ zašepká. „Ako to myslíš?“ spýta sa Dumbledore a posadí sa do flanelového kresla. Postava sa posadí na stoličku vedľa neho. „Vieš čo je to Satanicum Pandemorium?“ spýta sa. „ Pokiaľ viem tak kniha zaoberajúca sa zlom“ odpovie Dumbledore. „Nie tak celkom“ postava pokrúti hlavou. „ V praktickej podobe Albus...“ postava si ho premeria podozrivými modrými očami. „ ...je to návod ako privolať na zem diabla..“zašepká. Dumbledore zvraští obočie. „Tak teraz preháňaš, my sme čarodejníci nie.....“ pokrúti hlavou a nedopovie keď mu postava skočí do reči. „ V roku 665 ho napísal človek menom Thomas Aristij Willek“ postava začne rozprávať. „ Napísal knihu o proroctve, o temnej bytosti ktorá vstúpi na zem „ pokračuje. „ Knihu napísal údajne po tom, čo sám našiel spôsob ako vyvolať Pána temnôt osobne“ dodá. „Voldemorta?“ Dumbledore nechápavo hľadí. „ Diabla.Voldemort je človek z mäsa a kostí, tu hovoríme o nadprirodzenej sile s nekonečnými možnosťami ako nám ublížiť“ opraví ho osoba. „Vo svojej knihe opisuje stretnutie s ním, s najmocnejšou bytosťou, nie človekom hoci podľa knihy mal podobu ľudskú, javom či tvorom,ktorý sa vymyká akýmkoľvek zákonom a pravidlám, ktorý je vo všetkom slobodný a dokáže urobiť čokoľvek“ pokračuje. „Ty si tú knihu čítala?“ spýta sa Dumbledore. „Nie, ja neviem kde je, podľa všetkého u pôvodného autora“ odpovie mu. „Chceš povedať že ten človek ešte žije?“ Dumbledore šokovane hľadí. „ Áno žije, je to ...nekromancer“ odpovie osoba. „Neumiera...“ dodá šeptom. „Dobre ale čo to má spoločné s Voldemortom?“spýta sa Dumbledore. „Alica tak hovor!“ zvýší hlas a pozrie sa na pred ním stojacu Alicu Tomarovú. „Naleteli sme mu Albus , boli sme tak hlúpi...“ zašepká Alica. „ Podľa proroctva je diabol iba akási sila, nesmierna moc ktorá sa na zem dostane iba v telesnej schránke. V schránke človeka v ktorej môže prežívať, ktorej dá večný život“ šepká. „Najmocnejšieho živého spomedzi nás...“ dodá. „ Voldemorta?“Dumbledore dvihne obočie. „ Proroctvo hovorí, že diabol teda kúsok z neuveriteľnej moci prevláda v srdci každého z démonov, sú to jeho deti, jeho potomkovia...“pokračuje v rozprávaní. „ Willek napísal že po extrakcii červeného kameňa z tela démona ktorý podľahol povahovo silnému človeku - čarodejníkovi, dotyčného čarodejníka do kameňa uzavrel . Podľa neho , diabol žijúci v kameni čarodejníka ovládol natoľko, že po vyslobodení sa stal z čarodejníka iný človek. Človek oplývajúci schopnosťami o ktorých sa nám ani nezdá, stopercentné zlo priamo z pekla Albus, tá vec, ten diabol ostal v čarodejníkovi..“ zašepká Alica a DUmbledorea trochu zamrazí. „ Moc diabla v kameni čakala na telo, na schránku do ktorej vstúpi aby sa s ňou dostala do nášho sveta, preč odtiaľ kde bola zavretá“ dokončí. Albus na ňu vydesne hľadí. „Počkaj a vieš určite že to nie je iba nejaká hlúpa povedačka?“spýta sa. „Nemám to overené, nikto nevie kde sa Willek skrýva“ Alica pokrúti hlavou. „Napísal však že príchod Pána temnôt na zem spôsobí skazu jej zeme, že si náš svet prispôsobí tomu svojmu. Členovia rádu Aliriánov opakovane hovoria o splnení proroctva, zvlášť keď som im povedala že Fretch uzavrel Voldemorta do kameňa z démona, z démonickej bytosti ktorú dokázal ovládnuť obyčajný človek čo je jav takmer nevídaný ak zvážim že démona dokáže ovládnuť kalusár alebo palatinus ale Voldemort nebol ani jedno z toho“ pokračuje. „Kto to je tí Aliriáni?“spýta sa Dumbledore a pohladí si svoju bradu. „ Aliriáni sú prapredkovia palatinov, ak chceš vyháňačov diabla. Ich obavy sa znásobili po tom, čo sa na severe Anglicka vyskytli nevysvetliteľné povodne, úhyn dobytka, nevysvetliteľná smrť ľudí, považujú to za začiatok skazy pri príchode Pána temnôt na zem“ ďalej rozpráva. „ Sú veľmi poverčiví“ Dumbledore sa postaví. „Albus...“Alica ho chytí za plece. „ Celá Aliriánska sústava čarodejníkov ovládajúcich praktiky väznenia démonických bytostí a ochrany nášho sveta pred temnými silami zmizla, nenájdeš ani jedného, v celej Európe“ zašepká. „Čo mi tým chceš povedať, že Fretch uväznil podľa neho i nás najmocnejšieho čarodejníka na svete do kameňa, aby sa potom uväznený Voldemort mohol vrátiť späť na zem ako diabol? Nejaký druh stelesneného zla z pekla? To sa mi snažíš nahovoriť? To je smiešne“ Dumbledore sa zamračí. „Nečakám že to pochopíš, vy Angličania isté veci nikdy nepríjmete, veci ktoré nechápete, ktoré sa priečia vaším presvedčeniam o tom že človek je najmocnejšou bytosťou. Človek nie je najmocnejší, ľudia sú obyčajné stádo ktoré nerobí nič iné, iba využíva svoju moc na realizáciu svojho vlastného zničenia. Sme omylní, plní chýb ale on nie je, on vznikol dokonale, ako dokonalá inteligentná bytosť so všetkým. Hovorilo sa, že jeho pôvodné telo bolo mohutné a dokonalé, neviem čo sa s nim stalo ale podľa Willeka práve jeho telo bolo jeho jedinou slabinou, preto vraj potrebuje stále nové telá. “ Alica sa tiež zamračí. „Fretch, či chceš alebo nie toto pochopil, celé to divadlo s tým že ma chcel pred Voldemortom ochrániť bolo obyčajné klamstvo! Cez moju osobu sa chcel dostať k svojmu bratovi a uhrať to tak že pomáha nám nie jemu, potreboval nás aby získal kameň z démona. Bolo to celé od začiaku naplánované a Fretch tak ako aj Voldemort o tom celý čas vedeli. Dopomohol mu aby sa stal silnejším, mocnejším, bez slabiny! „vyprskne Alica. „ Oklamal mňa aj vás. Ja som ale vtedy nevedela že je niečo také možné....“ smutne pokrúti hlavou. „Myslela som že nám chce pomôcť, uverila som mu, uverila som tomu že mi chce pomôcť a ochrániť ma pred Voldemortom, preto som odišla a viac vás nekontaktovala tak ako mi poradil. Povedal mi že ak by som to urobila, Severus by ma vyhľadal a s ním aj Voldemort a oboch by nás zabil. Chcel ma hlúpo odpratať a ja som naletela a uverila že jeho úmysly sú dobré. No všetko čo chcel bolo len to, aby svojmu bratovi dopomohol k najväčšej možnej moci , urobil z neho to čo bude nad naše sily“ zašepká. „Oklamal nás všetkých...“ dokončí. „ Viem že nás oklamal „Dumbledore sa opäť posadí. „Vedeli sme to už vtedy keď sme zistili, že Voldemorta vlastne nechcel nikdy zabiť. Severus stále neveril, stále ho podozrieval, nikdy nechápal prečo ho Fretch nezabil keď mal na to šancu“ pokračuje. „ Flaviusa som poznal dlho, no nikdy som v ňom nevidel ani náznak toho aby nebol mojím priateľom, vždy hovoril o nesmiernej nenávisti ktorú k Voldemortovi cítil, o spravodlivosti, hrdosti...“ pokrúti hlavou. „Iba nekromancer a palatinus môže uväzniť človeka do kameňa a iba tieto dva druhy čarodejníkov ho odtiaľ môžu aj vypustiť“ odpovie mu Alica. „Musíme nájsť ten kameň Albus, Voldemort sa v žiadnom prípade nesmie dostať von“ Alica pokrúti hlavou. „A taktiež musíme nájsť profesora Willeka, určite bude vedieť čo robiť, podľa toho čo som o ňom čítala je jediný kto dokázal pána temnôt, alebo ak chceš démonicky zmeneného človeka vypustiť a znovu ho uväzniť“ dopovie Alica. „Sú to však iba dohady Alica na to nezabúdaj. Nechce sa mi veriť že Fretch vedel ,že niečo také existuje a my nie, nikto z nás“ pokrúti hlavou. „Musím porozmýšľať...“zašepká namieri si prútikom na hlavu a vytiahne z nej myšlienku v podobe bieleho svetielka ktorú nasmeruje do svojej mysľomisy. „ Dobre „Alica prikývne. „Budem sa snažiť pomôcť Severusovi aby neurobil chybu, sám má dosť problémov a ďalšie ho... tak ako nás čakajú „ dodá. „ Ukáž sa mu Alica, určite ťa rád uvidí“ Dumbledore na ňu pozrie. „Neviem či rád, ale tomu čo hovorím určite nebude veriť ani toľko čo ty“pokrúti hlavou. „Nemôžem sa mu pozrieť do očí Albus, nechala som sa oklamať a on na to doplatil, jemu som ublížila, bola som všetko čo mal.....“zašepká a smutne pozrie. „Porozmýšľaj o tom...“ odpovie jej Dumbledore. „Severus je iný..“ akosi vyčítavo na ňu pozrie. „Aký?“spýta sa Alica. „ Je ešte viac uzavretý ako predtým“ odpovie Dumbledore. „Stále viac mĺkvy no pritom veľmi nahnevaný a smutný“ dodá. Alica iba nemo hľadí. „Nepochopil tvoje dôvody prečo si vtedy odišla, nikdy ich nepochopí, no ak sa bojíš o svoj život a prekáža ti jeho správanie a smrťožrúti okolo neho ,radšej ho nechaj na pokoji, on k nim jednoducho patrí nikdy nebude bez nich“ Dumbledore pokrúti hlavou. „Severus citovo umiera , ale práve to ho ešte viac posilní aby ostal medzi smrťožrútmi aj keď ja ho už za smrťožrúta nepovažujem. To čo ho pri nich drží je ten jeho neustále smutný život plný hnevu, zrady a krivdy, preto je tým čím je, preto si zvolil tento spôsob života „vysvetlí Dumbledore. „ Ja viem, pokašľala som to. To Fretch..on ma presvedčil. Mne to nevadí že je smrťožrút..“ Alica pokrúti hlavou. „Ja ho už veľmi dobre poznám, Severus si vie zvoliť svoje priority ak má ž čoho..“ dodá. „Alica ...“Dumbledore je chytí za plecia a hľadí cez polmesiačikovité okuliare. „ Severus ťa potrebuje, nikdy si to neprizná pretože je príliš hrdý, ale potrebuje ťa“ šepne. „Ty sama veľmi dobre vieš ako na teba reaguje. Ako ...si ťa privlastňuje...“ dodá veľmi opatrne. „ Albus ja viem o tom ako ma berie, čo tým chceš povedať?“spýta sa ho Alica a zamračí sa. „ Len to aby si si dala pozor ak sa s ním stretneš. Severus ťa miluje veľmi podivnou láskou, takou Alica, že by bol schopný ublížiť ti ak by si mu urobila niečo čo zraňuje jeho pýchu, preto by si mala byť opatrná, Severus je veľmi extrémny človek“od povie Dumbledore varovne a pozrie na ňu mimo polmesiačikových okuliarov.Alica nemo prikývne a z jeho pracovne odíde s obrovským pocitom viny. Na chodbe ju však čosi napadne. „Možno by bolo dobré trochu si zaspomínať Severus...“ šepne a nepozorovane odíde smerom k jeho izbe.
„No tak usmejte sa Severus, vy sa netešíte na nových prvákov?“spýta sa Ellen sediaca v koči, ťahanom doma lietajúcimi hypogryfmi po oblohe. Snape na ňu mimoriadne nakvasene pozrie. „Prečo ste mali ísť so mnou práve vy? Vysvetlite mi to“ zamračí sa a premýšľa že za to Dumbledoreovi ešte povie svoje. „Neviem možno nechcel aby sa vás tie detičky zľakli“ zasmeje sa Ellen. „To by mi ich potom nedával na starosť vy múdra, ale to vy viete iste lepšie ako ja keď ma tu hodnotíte „ odpovie odmerane Snape a pozrie sa von cez malé okienko priamo na všade sa rozprestierajúce more pod nimi. „Prepáčte nechcela som Vás uraziť, ja viem že máte na škole veľký rešepekt a Dumbledore Vás považuje za svojho..“ Ellen nedokončí keď jej Snape skočí do reči. „Prestaňte s tou prehnanou milosťou, mne je jedno čo si o mňe myslíte „zavrčí keď sa koč trochu zatrasie a pristane na pevnine. „ Aspoň že sme už tu...“ zamumle potichu a trochu urazene Ellen. Snape koč otvorí a vystúpi z neho na zem po schodoch. Ellen sedí v koči a premýšľa či jej Snape po tých strmých schodoch na zem aj pomôže alebo to bude vo svojích topánkach na opätkoch riskovať sama. „Prepáčte pán profesor, nemohli by ste mi pomôcť?“spýta sa Ellen zdvorilo. „To neviete vystúpiť?“ Snape sa zamračí. „Ja len že...“Ellen vystúpi na prvý schod držiac vo svojích rukách niekolko kopiek čarodejníckych brožúrok, ktoré prváčikom porozprávajú počas cesty späť na hrad históriu Kranwallskej školy. „...že by sa mi hodila malá pomoc „ dodá. „Iste...“ odpovie nakvasene Snape a vezme jej z rúk brožúrky, hľadiac pred seba a nevenujúc jej viac pozornosť. „Ale to..no nič..“ zašomre Ellen, keď vidí že gavalierskej pomoci sa od neho nedočká a vykročí po vratkých schodíkoch sama. „Aaaaa“ zakričí, členok sa jej podvrhne a spadne na zadok priamo na zem. „Au..“ povie tváriac sa veľmi poškodene. Pozrie na Snapea ktorý ju absolútne ignoruje. „Už ste zišli?“ Snape sa na ňu otočí keď ju uvidí, ako sa bolestivo tvári sediac na zemi. „ Áno ale..“ Ellen chce niečo povedať. „Dobre..“ Snape jej znovu skočí do reči a miesto toho aby jej zo zeme pomohol, vtisne jej brožúrky do rúk, zamrmle opäť pár slov o tom, na čo tu ťahala také nezmyselné rárohy a vyberie sa smerom od koča.
Pred sebou uvidí stáť húfy detí , väčšina z nich siahajúca mu sotva po pás, ktoré doprevádzajú rodičia. Deti sa medzi sebou rozprávajú, smejú a spoznávajú. Rodičia, tak ako aj ich potomkovia sa snažia navodiť medzi sebou istý druh diskusie a vymeniť si tak vedomosti o škole kde svoje deti posielajú. „Aj vy idete do prvého ročníka?“ počuje diskusiu dvoch zjavne pyšných otcov. „Áno aj keď mám obavy, minulý rok sa na Kranwallskej škole diali nejaké neprístojnosti so smrťožrútmi, a vraj tam aj nejakých smrťožrútov zamestnali, ale kto vie kde je už dnes bezpečne“ rozpovie jeden z otcov. „Počul som o tom, ale ministerstvo má už túto školu pod kontrolou zbavili sa smrťožrútov a teraz to tam riadi Albus Dumbledore, jemu verím, keď je riaditeľom on naším deťom nič nehrozí“ doplní ho druhý muž. „Dúfam že tu dnes príde, chcel by som ho vidieť naživo. Zatiaľ som ho videl iba na kartičkých od farebných fazuliek ktoré si kupuje syn“ pokračuje prvý z otcov. Snape sa medzi ľudí zamieša a keďže sa mu nezdá aby jeho prítomnosť okolostojaci vnímali, rozhodne sa trochu na seba upozorniť. „Ach Severus, toľko prvákov? Nie je to veľa ?“ zašepká mu Ellen nalepená na jeho pleci v tesnom zovretí medzi dvoma chrbátmi ľudí, oprašujúca si zadok od hliny a trávy. „ Nie je , vždy k nám prichádza taký počet aký určí riaditeľ a ten najlepšie vie koľko žiakov môžeme prijať „ odpovie Snape. „A nelepte sa na mňa“ zamrmle a šťuchne do nej. „Pardón ale je tu veľa ľudí Severus“ zamumle Ellen. Snape vyberie prútik namieri ním na oblohu a vyšle tiché kúzlo. Na oblohe sa zjaví niekoľko ohňostrojov a potom obrovský dobre čitateľný modrý nápis VITAJTE NA KRANWALLSKEJ ŠKOLE KÚZIEL A MÁGIE. „Uaaaaaauuu“ ozve sa hromadný prekvapený detský pokrik a všetky tváre i tváričky sa rázom pozerajú k oblohe. Len čo nápis zmizne všetci ľudia, hľadajúc odkiaľ to prišlo uprú svoje oči na Snapea a Ellen. Nastane hrobové ticho. „Dovoľte mi privítať Vás na pozemkoch Kranwallskej školy kúziel a mágie“ začne Snape svoj monológ v tradičnom postoji v jednej ruke držiac svoj prútik a druhou si držiac zápästie prvej ruky zdvorilo a slušne pri páse. „Školský rok sa začína zajtra, preto je potrebné aby ste už dnes prišli na hrad kde sa ubytujete. Cesta trvá pol hodinu, preletíme ponad more...“ Snape nedokončí keď sa opäť ozve. „Uaaaaauu“ malí prváčikovia na neho vyvaľujú oči dívajúc sa ako keby na zázrak. „ Mamííí budeme letieť počuješ? Môžem použiť metlu?“ spýta sa jedno chlapča ktoré za sukňu zaťahá mamu. „Thomas veď ju nevieš použiť“ odpovie mu mama. Snape sa trochu zamračí a počká kym skončia. „ Preletíme ponad more..“ zopakuje svoju vetu. „V kočoch ťahaných istým druhom zvierat o ktorých sa buďete učiť“ pokračuje keď sa na pozemkoch za deťmi zjaví 27 kočov ťahaných hypogryfmi, každý s miestom pre štyri deti. „Jeeeee aha to je sliepka s kopytami“ ozve sa detský krik a následne na to hromadne hurónsky smiech. „ To nie je ..“ Ellen chce niečo povedať ,no keď vidí ako sa deti z hypogryfa smejú pochopí, že je to zbytočné. „ Tento školský rok..“Snape začne opať rozprávať ignorujúc ako mládež vysmiala ich spôsob prepravy a upnú sa na neho všetky oči. „ Tento školský rok budem hlavou prvých ročníkov ja. Volám sa Severus Snape a na škole som učiteľom elixírov, lektvarov a čarodejníckych substancií“ predstaví sa keď sa znovu ozve prekvapené“ Uaaaaauu“. „ Mami ten ujo je alchymista o ktorom som čítal?“ ozve sa nahlas malý chlapec z davu pri pohľade na svoju matku. „ Niečo také Jimmy, niečo také“ odpovie mu mama a potľapká ho po pleci. „A vie otráviť ľudí ako ten zlý čarodejník z toho príbehu čo som čítal?“spýta sa opäť chlapec. „Nie Jimmy všetci čarodejníci zo školy kam ideš sú iba dobrí „ odpovie mu mama. „Ach to je škoda“ chlapec zvesí hlavu. Snape sa na neho nepekne pozrie premýšľajúc, že mu v škole môže predviesť toho zlého alchymistu keď si to tak žiada. „V prípade akýchkoľvek serióznych otázok, týkajúcich sa vaších detí a ich pobytu na našej škole ma môžete osloviť“ dopovie Snape a zdôrazní slovíčko serióznych,aby ho neotravovali s nejakými hlúposťami a oberali ho tak o jeho cenný čas. „Pane, pane...“ozve sa tenký hlások a malinkaté dievča s vrkôčikmi ho zaťahá za hábit. Snape na ňu spýtavo pozrie. „ Môžem si pohladiť tú sliepku s kopytami?“ spýta sa ho. Snape sa zamračí a pozrie na hypogryfa. Zatne zuby ale vie že je to dieťa a tak sa snaží pôsobiť normálne. Skloní sa k nej a čupne si . „ V škole sa budeš učiť ,že sliepka s kopytami sa nesmie hladiť lebo ťa tými kopytami kopne“ povie jej trochu príliš ľadovo na to, že hovorí s dieťaťom a opäť sa napriami. „Prepáčte pán profesor, rád by som vedel ako to vyzerá na hrade, minulý rok sa tam zdržiavali smrťožrúti“ spýta sa jeden z otcov. „Tento rok prijalo ministerstvo mágie dostatočné opatrenia na to, aby sa podobný scenár neopakoval, taktiež nie je vylúčené že...“ Snape nedopovie keď ho znovu niečo zaťahá za spodok hábitu. „Pán čarodejník, budem aj ja nosiť taký škaredý hábit? Ja nechcem čierny“ zamračí sa malé chlapča. Snape sa trochu zamračí keď si vypočuje urážku svojho milovaného hábitu od dieťaťa. „Slečna Greenová vezmite si tie deti na starosť a postupne ich usádzajte do kočov“ rozkáže Snape a pozrie na Ellen. Tá na neho prikývne pripravená rozdať im svoje brožúrky. „Tak poďťe deti, pôjdeme k tým sliepkam..“ usmeje sa na nich a detičky za ňou cupitajú. „Taktiež nie je vylúčené“ pokračuje Snape vo svojej diskusii s jedným z otcov, zatiaľ čo zbytok rodičov odišlo so svojími deťmi a Ellen ku kočom, kde im Ellen vysvetlila ďaľšie detaily a rozdala brožúrky. „ ...Že tento rok bude hrad strážený aurormi, náš riaditeľ nechce nič ponechať na náhodu“vysvetlí. „Vždy som vedel že Albus Dumbledore je skvelý , rozumný a vynikajúci čarodejník“muž sa spokojne usmeje keď do neho vrazí druhý muž v klobúku a postaví sa pred neho. „Ach profesor Snape, je mi nesmiernou cťou“ vezme Snapea za ruku a začne mu ňou zúrivo triasť. „ Som Andrew Lensey, alchymista , mám obchod s elixírmi“ predstaví sa. Snape spýtavo dvihne obočie ako keby sa chcel muža spýtať, prečo ho tým otravuje. „Dovoľte mi vyjadriť nesmiernu úctu, obdiv a rešpekt k vašej práci. Tie protivlkodlačie elixíry pôsobiace podľa fáz mesiaca, to bolo geniálne pán profesor , a ten váš objav Bashevovho elixíru, ešte nikdy som nevidel jed ktorý by...“ muž nedokončí keď ho Snape preruší. „Eeerr ďakujem“zamumle a tvári sa nanajvýš odmerane. „Teraz už ale musíme ísť, je čas vrátiť sa na hrad“ dodá. „Bolo mi cťou pán profesor“ zašepká muž a potrasie mu rukou, druhý muž sa usmeje. Snape na nich na oboch ešte raz pozrie a vráti sa k Ellen, ku kočom ktoré sú už perfektne zoradené každý so štyrmi pasažiermi. „Skontrolovali ste či sú tu všetci?“ spýta sa Snape, zatiaľ čo sa rodičia lúčia so svojími ratolesťami. „Áno severus“ odpovie Ellen a podá mu pergamen s menami prvákov vedľa ktorých je pri každom mene malá fajočka potvrdzujúca prítomnosť študenta. „Nehovorte mi Severus, pre vás som profesor Snape“ Snape sa zamračí. „ Dobre Severus“ Ellen sa usmeje a očividne si z neho robí dobrú srandu. Snape na ňu urazene pozrie no potom svoj pohľad odvráti a pozrie na deti vykukujúce z okien kočov. „Dobre, pôjdeme na hrad, ostaňte sedieť v kočoch a nevykláňajte sa z okien“ vyhlási , prútikom si mieriac na svoj krk aby bol jeho hlas dostatočne hlasný na to, aby ho každý počul. Budúci študenti niečo prikývnu a netrpezlivo čakajú na odchod.