9. - 10. kapitola
9.kapitola – Tam stojí zlomený človek
Po minútach premýšľania o tom kto Jenifer vlastne je a čo vie o veštbách sa vráti k sebe do izby. „Tak toto je už na mňa priveľa aby mi tu nejaká sopľaňa prikazovala...“ priletí k nemu pohár z whisky ktorý vypije do dna. Akosi zdrvene si sadne do kresla. „Posiela ich ona, sú to jej hlúpe výmysly, robí si z nás žarty! Nejaká sprostá ,nevychovaná študentka !“ vyprskne a rukou pošle k zemi pohár z ktorého pil. Ten sa rozletí na črepiny. Snape sa zamračí niečo nakvasene zamrmle, šepne kúzlo a pohár sa mu opäť zjaví scelený v ruke. Za svojími dverami začuje akýsi krik študentov. Dvoch chlapcov ako keby sa hádali alebo si prinajmenšom iba hlasno vymieňali názory. Pozrie na dvere a napadne ho, že by ich mal ísť okamžite uzemniť aby mu nerušili jeho pokoj keď v tom začuje ženský hlas. „Čo tu robíte?! Tu nemáte čo robiť, večierok sa skončil a všetci študenti sa majú vrátiť do klubovní, pre vás to neplatí?“ začuje. Dopije svoj pohár a položí ho na stôl vedľa fľaše a elixíru. „Ale pani profesorka..“ozve sa nespokojný mužský hlas. „Už som povedala, tak choďte“ oponuje mu ženský hlas. „Hmm to bude tá muklovská šmejdka „ Snape ohrnie peru keď si uvedomí ,že za svojími dverami počuje hlas profesorky Greenovej. Vezme pohár a naleje do neho whisky. „Aspoň ich odpratala „povie keď sa na jeho dverách ozve klopanie. Mlčky pozrie na dvere a neohlási sa ,pretože nechce nikoho vidieť. Klopanie sa zopakuje, dvere sa pootvoria a objaví sa medzi nimi hlava Ellen Greenovej. Snape na ňu len mračivo pozrie zo svojho kresla. „Aký máte dôvod tentokrát? Našli ste si v posteli snaď vodného človeka?“ spýta sa ironicky Snape narážajúc na to, ako naposledy vbehla do jeho izby keď po nej liezol pavúk.„Prepáčte..“Ellen vstúpi. „Ehm nie nenašla, nie je toto vaše ?“spýta sa a ukáže mu čierny prútik podobný tomu aký má on. „Nie je „ Snape jej odpovie veľmi stroho. „Našla som ho tam kde ste sedeli“ odpovie mu Ellen. „Môj je tu, ale vy si ho môžete nechať možno sa aj naučíte ako sa s ním pracuje „ odpovie jej Snape znechutene a odpije si z pohára. „ Ehm ste v poriadku kolega?“Ellen dvihne obočie keď vidí z fľaše odliaté množstvo whisky a nasávajúceho Snapea. „ V úplnom“ odpovie jej Snape. „Nič mi do toho nie je pán profesor, ale nemali by ste toľko piť, nezabudnite že zajtra začíname učiť“povie mu Ellen opatrne. „ Máte pravdu nič vám do toho nie je tak do toho nestrkajte nos, vezmite si ten prútik a opustite moju izbu“ odpovie jej Snape prekvapivo pokojne. „Na to že ste už vypili to čo chýba v tej fľaši a na to že ma vyhadzujete zo svojej izby ste ešte prehnane slušný“ Ellen prekvapivo pozrie že alkohol Snapea takmer úplne utlmil. Vedela si predstaviť že ak by nepil, asi by ju vyhodil vlastnoručne. „Môžem vás vyhodiť aj násilím alebo kúzlom , ak vám chýba len to“ odpovie jej odmerane Snape a pozrie na zlatistú tekutinu na dne pohára. „Vy pijete Severus?“ spýta sa ho opatrne Ellen aby ho náhodou ešte neurazila. „Áno, vy nie ?“spýta sa Snape a nevadí mu, že si o ňom Ellen pomyslí nie práve lichotivé veci. „No teda dneska som si dala jeden pohárik, ale inak nie „ odpovie Ellen. „Ja si dám dneska veľa pohárikov..“odpovie jej a vypije pohár do dna. Natiahne sa za fľašou a naleje si ďalší. „Čo vás tak rozladilo? Vy pôsobíte tak suveréne a neohrozene, nemyslela som si že vás najdem v takomto stave „ Ellen si sadne do kresla vedľa neho. „Povedal som vám už že ste naozaj nechutne zvedavá?“spýta sa jej Snape a pridržiava si pohár pri hrudi. „Nehodlám sa vám tu spovedať Greenová, tak mi urobte láskavosť a ten svoj zvedavý nos pchajte do vecí ktoré sa vás aj týkajú“ dodá. „Aj tak by ste to nepochopili“ dokončí. „Ako viete ? Ja viem pochopiť veľa vecí. Človek pije hlavne keď je nešťastný“ Ellen trochu ľútostivo pozrie na Snapea. „To je pravda..“Snape prikývne a odpije si. „Prečo ste neštastný Severus ?“Ellen sa opatrne spýta. „ Hm...prečo..“ Snape si oprie hlavu o kreslo a podvihne kútik. „To by som aj ja rád vedel, a rád by som vám pripomenul aby ste prestali zneužívať to že som opitý a neťahali zo mňa moje osobné informácie“ povie jej potichu a veľmi jemne sa zamračí. „Neťahám, ale rada by som vám pomohla“ odpovie mu Ellen. „Vy mi nepomôžete...“zamumle Snape. „Je v tom žena, pravda ?“ spýta sa Ellen a prisunie si k nemu bližšie svoje kreslo.“Takže už podľa Vás nie som homosexuál?“Snape na ňu pozrie. „Nie ste, nie naozaj, hovorím to preto lebo som počula Dumbledorea ako vám o nejakej žene dohováral“ vysvetlí. „Stále mi o nej dohovára..“ odpovie jej Snape. „Kto je tá žena?Vy sa pre ňu trápite ?“spýta sa Ellen.Snape na ňu pozrie a prižmúri oči. „Nemusím byť čarodejnica aby som videla, že ste nešťastný pre ženu“ pokračuje Ellen. „Od zajtra už v mojom živote nebude „Snape vezme elixír a mierne pripito sa ho snaží otvoriť. „Prepáčte ale to vám nedovolím, nemôžem vám dovoliť užiť tú čarovnú tekutinu keď ste tu vypili už...“pozrie na fľašu. „Už skoro pol litra Whiskey..“dokončí. „Že čarovnú tekutinu...“Snape nad tým jej názvom elixíru len prevráti očami. „Dajte so sem a nemudrujte keď sa do toho nerozumiete „zamračí sa a naťahuje sa za ňou z kresla keď vidí, že Ellen mu elixír z rúk šikovne vzala. „Môžete to užiť zajtra ale nie dnes“ odpovie mu Ellen a keď vidí ,že Snapeovi sa z kresla príliš nechce postaví elixír na jednu z jeho políc. „ Teraz by vám to skôr uškodilo ako pomohlo“ dodá a sadne si nazad. „ Ďakujem, že sa o mňa tak staráte“ prednesie Snape ironicky. „Nestarajte sa do mňa ,neviem prečo to robíte!! „ zasyčí. „Pretože nemám rada keď si ľudia okolo mňa ubližujú“odpovie mu Ellen. „Nemusíte si ubližovať, ak sa trápite kvôli žene „ dodá.“Vy ste teda hotová svätica, ešte že vás tu máme pani profesorka, s vašou prítomnosťou to tu nepochybne všetko pôjde ako po masle „ pokračuje Snape so svojou typickou iróniou. „Možno to tak chcem robiť a je to vylučne moja vec čo si so sebou robim jasné ?“ Snape položí pohár a s pripitým výrazom si opäť oprie hlavu. „ Ona nie je pre mňa...“šepne. „ Nemá o vás zájem?“spýta sa Ellen keď vidí, že pripitý Snape je nadmieru komunikatívny a hovorí o veciach ktoré by inak nikdy nespomenul. „Nie je pre mňa..“Snape zopakuje. „Je pre mňa príliš dobrá..“ dodá a začne akosi zronene hľadieť pred seba. „To by ste nemali hovoriť, nikto nie je príliš dobrý „odpovie mu Ellen. „Ona áno, ona je iná..“ Snape na ňu pozrie a stráca takmer všetky svoje doterajšie zábrany. „V čom?“spýta sa Ellen. „ Je čistá, má čistú krv, je tá ktorú nemôže mať nikto, ani ja nie..“ odpovie jej akosi smutne. Ellen jeho slovám vôbec nerozumie a má pocit ,že Snape hovorí absolútne z cesty. Hľadí na neho ako sa natiahol za fľašou a nalieva si ďalší pohár. „ Naozaj by ste sa nemali trápiť a toľko piť „starostlivo hľadí. „ Ponúkla mi svoje telo...“ pokračuje Snape a oprie sa v kresle akosi zasnene hľadiac pred seba. „ Ponúkla mi svoje telo prvýkrát, nedala ho žiadnemu mužovi predtým...“ pokračuje s akýmsi pokojom. „Nebola zdržanlivá tak ako vy, povedala čo cítila, videla čo cítim ja, hneď mi to dala najavo, aj keď ja som to tak nikdy nechcel cítiť..“pozrie na Ellen. „ Ako ja ?Ako to myslíte ?“ Ellen podivne hľadí a Snape hovoriaci o sexe jej príde veľmi podivný. Snape podvihne kútik. „Viem že o mňa máte záujem...vedel som to okamžite ako ste ma stretli a dívali sa na mňa...“pozrie na ňu spod svojho čierneho obočia maximálne uhrančivo. „Ale... čo? Ale to..“Ellen začne koktať. „ Vidím vaše myšlienky slečna Greenová, vidím ich vždy keď sa ku mne priblížite, videl som čo ste si predstavili v tom koči vedľa mňa, rozprávate sa s čarodejníkom mimoriadne zdatným v umení legilimencie „ Snape na ňu vyrukuje. „Panebože..“ Ellen skloní hlavu a celá červená si rukami prekryje tvár. „Prepáčte ja..ja som nechcela..“ začne koktať. „Vaše myšlienky ma netrápia, môžete myslieť na čo len chcete...“odpovie jej Snape odmerane. „Prepáčte ja..možno som mala tie myšlienky, ale nemyslite si nič zlé, proste ma len zaujímate, ste mimoriadne zaujímavý a tajomný človek „odpovie Ellen celá červená. „Zaujímam?Buďte rada že ma nepoznáte, lebo by sa váš život obrátil okamžite hore nohami, tak ako ten jej“odpovie jej Snape. „ O tomto sa nemusíme zhovárať, ste môj kolega a ja to tak aj beriem“ pokračuje Ellen. „To som rád, bol by som nerád ak by ste sa ku mne správali inak ako kážu mravné hodnoty v škole „odpovie jej Snape. „Iste nebojte sa..“zamumle Ellen a akosi divne na neho pozrie ako položil pohár na stôl a nechystá sa viac piť. „Mala by som už ísť“ šepne akosi zamračene. „Dobrú noc pán profesor „ dodá, postaví sa a odíde z jeho izby. Snape pootočí hlavu mierne do boku. „Ťažko by uniesla pravdu, obyčajná muklovská žena..“ ohrnie peru.
„Je to tak ako povedal...je tu, vráti sa ako démon, najsilnejšia bytosť...Voldemort „ šepká hlas akého si starca. „ Ale bude iný...opäť sa narodí, dokonale..“ pokračuje. „V ten malý kúsok zeme Severus..“ doprevádza ho ženský hlas. „V ten malý kúsok zeme prídu zložiť žežlo pre svojho pána..“ jemne zašepká. Snape sebou nervózne myká na posteli snívajúc sny o veciach ktoré mu popísal Dumbledore, o veštbe ktorú dostal ,keď sa dvere do jeho izby pootvoria a vstúpi osoba v čiernom plášti. Vzhliadajúc k hodinám ukazujúcim pol štvrtej ráno sa priblíži k Snapeovi. Skloní sa nad neho hľadiac na to, ako sebou Snape nepokojne myká v posteli. „Spí“ ozve sa ženský hlas pri pohľade na spiaceho no nepokojného Snapea. „Opäť nemôžeš spať Severus? Spomienky ťa nenechajú...tvoje myšlienky boli vždy veľmi mocné, sám sa ich bojíš...“ osoba na neho namieri prútik. Zreteľne prednesie kúzlo a namieri Snapeovi na hlavu. Ten sebou okamžite prestane mykať a ostane pokojne ležať a spať na posteli. „Chcem si pozrieť tvoje sny...“ osoba sa opäť skloní a zašepká mu to do ucha. „In somnio“ šepne. Okamžite sa dostane do Snapeového sna. Vídi v ňom Snapea ako sa díva na na milujúcu sa dvojicu v obrovskej čiernej posteli. Posteľ pokrýva rovnako tak čierne posteľné prádlo. „Alica..“ zašepká sklamane vidiac ju v náručí iného muža. „Zradila si ma znova...“ povie s trpkosťou v hlase hoci milujúca sa dvojica ho absolútne nevníma. „Nie som tu, nikdy som ani nebol...“Snape pokrúti hlavou a od postele milujúcej sa dvojice odíde. „Ach Severus, čo sa ti to sníva..“ šepne mu žena hneď na to čo si pozrela kúsok z jeho sna. Opäť sa skloní k jeho uchu. Jemne ho chytí za ruku a prejde mu vyššie k ľavému predlaktiu dotýkajúc sa znamenia a vyhrnujúc mu tak rukáv na bielej košeli v ktorej zaspal. „ Ja som zasľúbená tebe...“ šepne mu a druhou rukou prejde po pozostatku znamenia najvyššej ochrany na jeho hrudi, ktoré Alici poskytol. Pocíti ako sa zachvel, je si takmer istá že sa nezobudí. Jej pocit istoty posilňuje aj prázdna fľaša od whisky ktorú zbadá na stole v jeho izbe. „Všetko bude lepšie len čo sa zobudíš...“ šepne a tenké prsty mu z tváre odhrnú prameň čiernych vlasov. „Nezabúdaj že som stále tu...dávam na teba pozor, aby si nerobil...“ dodá šeptom a postaví sa od postele hľadiac na fľašu od whisky .“...hlúposti..“ dokončí a rukou ho pohladí po hrudi. Ešte raz sa na spiaceho Snapea pozrie a odíde z jeho izby.
Ručičky na hodinách ukazujú pol osmej ráno a unavene vyzerajúci Snape si oblieka svoj hábit. Po noci plnej nepríjemných snov a alkoholu sa mu príliš do učenia nechce. No nemal na výber, začal sa nový školský rok. Vzal si svoje poznámky pripravený začať prvú vyučovaciu hodinu s prvákmi. Dobre vedel že na svoju prvú hodinu elixírov si búdu pamätať ešte dlho. Odíde zo svojej izby, v ruke drží papiere a čierny plášť za ním tradične vlaje dodávajúc mu tak výraz sebavedomého učiteľa, mocného a obávaného muža. Vstúpi do učebne elixírov a hlasno za sebou zabuchne dvere ako keby chcel dať každému najavo aby okamžite stíchol keď vošiel do učebne on. Jeho správanie malo zaslúžený efekt. Prváčikovia posadaní v laviciach obsahujúcich kotlík a základné pomôcky na prípavu jednoduchého elixíru si ho opäť so záujimom obzerajú ,aj keď ho videli už na Kranwallských pozemkoch. Snape sa postaví za svoju katedru a prezrie si študentov. Na jeho vkus je tohtoročných prvákov akosi veľa. V učebni je stále hrobové ticho, každý študent čaká kým Snape prehovorí. „Som veľmi rád, že sa každý z vás na čas dostavil na hodinu elixírov“ začne Snape svoj monológ po tom, čo privítanie prvákov na jeho predmete redšej vynechal. „Na mojích hodinách vás naučím pripravovať elixíry, lektvary a čarodejnícke substancie . Niektoré z nich jednoduché, slúžiace na elementárne úkony a použitie, iné zložité veľmi prospešné, schopné zachrániť život, zmeniť myseľ, či dokonca ublížiť a ukončiť život“ pokračuje mierne desivo a prváčikovia v učebni ani nepípnu. „Každý z vás bude na moju hodinu chodiť oblečený v školskej uniforme a plášti. Žiadna výnimka sa nepripúšťa...“ pokračuje mierne nebezpečne a po dvoch schodoch zíde k tučnému chlapcovi v prvej lavici ktorý sedí v obyčajných nohaviciach a modrom svetri. Prenikavo na neho pozrie a spýtavo dvihne obočie. „Prepáčte pán profesor ale mne bola uniforma malá..“ povie chlapec s červeňou v tvári. V učebni sa okamžite ozve smiech. „Ti-cho“ precedí cez zuby Snape a zamračí sa na zbytok učebne. Študenti stíchnu. „Túto hodinu si prídete nahradiť“ povie Snape autoritatívnym hlasom, švihne prútikom a dvere v učebni sa otvoria dokorán. V učebni sa ozve jemný prekvapený šum a tiché diskusie o tom ,ako to urobil že sa dvere samé od seba otvorili. Nepriamo a na svoj vkus veľmi slušne chlapca z hodiny vyhadzuje. „ Kým nebudete mať uniformu na svoje hodiny vás nepustím“ dodá nekompromisne. Chlapec iba smutne pozrie, vezme si pár kníh a jedno pávie brko a učebňu opustí. „Vy ostatní si vyberte kotlíky a...“ ani nedopovie keď sa dvihnú hneď tri ruky. Snape sa zamračí. „ Kto nemá vlastný kotlík, vezmite si školské...“ dodá mračivo, švihne prútikom a z police na kotlíky sa vznesú tri kotlíky priamo k študentom. Všetci traja študenti sa prestanú hlásiť a konečne sa trochu usmejú miesto kŕčovitého výrazu ktorý mali v tvári pri tom ,ako sa chceli ospravedlniť za absenciu svojho kotlíka. „Pevne dúfam že každý z vás si zaobstaral knihu elixírov“ pokračuje. „Nalistujte si ju na strane 7, naučíte sa základy všeobecnej prípravy elixíru a hlavné zložky ktoré musí každý elixír obsahovať“ pokračuje a študenti si začnú listovať. Zamračí sa na jedného chlapca ktorý si prelistoval knihu dozadu a podľa obrázka si prezeral elixír pomätenia. „Povedal som strana 7...“Snape zvýši hlas, mávne prútikom a študentovi sa kniha prelistuje späť na stranu 7. Študent sa mierne vydesí ,keď vidí čo jeho kniha robí a zamračí sa na Snapea.
Po dvoch odučených hodinách elixírov s prvákmi a množstve vypočutých otázok o tom, prečo je kotlík oceľový, čo je to elixír a prečo sa do kotlíka nepridáva voda po tom, čo to jeden zo študentov urobil a výsledkom bol polorozpadnutý kotlík bielej farby a diera v lavici, sa Snape nasmeruje spät do svojej izby aby si zmenil poznámky za iné, tie prislúchajúce študentom siedmych ročníkov na ktorých hodinu sa chystal. Očami sa zastaví na bábke Hranovery sediacej na jeho polici. Vezme ju. „Nevieš hovoriť?“spýta sa jej. Bábka otvorí oči a pootvorí ústa, pohybuje nimi bez akéhokoľvek zvuku. „To si mi veľmi nepomohla“ zamrmle Snape a vráti ju na miesto keď dúfal, že by mu mohla povedať kto ju poslal práve jemu. Otvorí dvere svojej izby a kráčajúc po chobe spolu s niekoľkými študentmi pocíti chlad od okien. Zastaví sa a pozrie von. Na oblohe sa opäť kopia mraky vytvárajúc tak prostredie na neskoršiu búrku. Otočí sa späť smerom k svojej ceste do učebne keď do neho narazí študentka. „Dávajte pozor..“ zamračí sa na ňu. „Prepáčte pane..“ šepne dievča a začne si zbierať zo zeme učebnice. Snape sa na ňu zamračí, obíde ju aj jej učebnice a náhli sa do triedy. Opäť s hlasným buchotom vojde a upriami tak na seba pozornosť. Prebehne si očami celú triedu a vedľa Melanie Wilsonovej zbadá prázdne miesto. „Kto má vedľa vás sedieť Wilsonová?“spýta sa Snape prísne. „ Jenifer Berryová pane“ odpovie Melanie a sama nechápe kam sa Jenifer podela. „ Takže naša nová študentka slečna Berryová sa rozhodla nezúčasniť na svojej prvej hodine elixírov na tejto škole ? Výborne kope si svoj vlastný hrob..“ pokračuje a študenti na seba navzájom rozpačito hľadia keď si nevedia presne predstaviť čo tá jeho poznámka s kopaním hrobu mala znamenať a pri tých jeho desivých rečiach sa cítia trochu nesvoji. „Odovzdajte jej odomňa pozdrav Wilsonová“ nakloní sa k tvári Melanie Wilsonovej ktorá len akosi vyplašene hľadí. „Môže sa pripraviť na skúšanie , dnes o šiestej hodine v mojej pracovni. Tlmočte jej tiež aby sa dostavila na čas, ešte jedna absencia a odbor elixírov pre ňu skončil.. Pre vás to platí tiež, iste ste nezabudli že máte trest za nezmyslené načúvanie za mojími dverami“ dodá výhražne a opäť sa napriami ,zatiaľ čo Melanie začne rýchlo prikyvovať a celá sčervenie keď sa na ňu začne každý dívať prečo počúvala za Snapeovými dverami. „Otvorte si učebnice na strane 312 – Mágia elixírov pre tvorbu energie a sily“ vyhlási Snape a trieda mlčky urobí to čo povedal, premýšľajúc že Snape sa správa naozaj podivne. Autoritatívne tak ako vždy, no tentokrát zachádzajúc do krajností, vyslovujúc vety ktoré by učiteľ o študentovi asi nikdy nemal povedať , správajúc sa mimoriadne desivo takmer až nepochopiteľne či nerozumne.
10. kapitola – Profesorova kniha
„Konečne neprší, hádam ma nikto neuvidí..“ šepne Jenifer zakrádajúca sa von z hradu. „Dobre a teraz do Rokfortu..zistiť niečo o profesorovi Felisisovi“ šepne a ukryje sa za neďaleký strom. Následne na to, pod náporom bielej pary zmizne. Objaví sa o mnoho kilometrov ďalej na Rokfortských pozemkoch. „ Vstup zakázaný, nebezpečenstvo zranenia..“prečíta si tabuľu pred vstupom do Rokfortského hradu. „Je to tu všetko také opustené?“ smutne sa poobzerá po zelenom okolí s vysokou trávou a neostrihanými kríkmi. Bolo vidieť ,že na hrade už veľmi dlho nikto nebol. Opatrne vstúpi dnu do hradu ,keď zbadá celý hrad po nánosom pavučín. „To asi nebol dobrý nápad..“ šepne keď jej tmavé chodby plné pavučín začnú naháňať strach. „ Musím ísť do knižnice, musí tam byť archív s dokumentmi o bývalých zamestnancoch tak ako na Kranwalle“ šepne a okamžite smeruje do knižnice svietiac si na chodbách bez okien prútikom pred seba. Ohliadajúc sa okolo seba vstúpi do knižnice. „Archív..“prečíta a zbadá pred sebou množstvo spisov, prehľadne roztriedených. „Toto bude trvať naveky, chce to kúzlo“ zamrmle a švihne prútikom. Prednesie krátke slovo a všetky zamestnanecké spisy začínajúce sa písmenom F sa z políc okamžite vyberú a položia na stôl pred ňu. „Výborne“ usmeje sa, spokojná sama so sebou. „Falney, Faleyová, Felisis...“ nájde spis. „ Profesor Sebastien Felisis“ prečíta názov na spise a rukou ho zbaví prachu. Otvorí ho a začne v ňom listovať. „Hmm, stredná škola, vysoká škola, výskum elixírov na poruchy spánku...“číta jeho životopis. „Nič čo by mi pomohlo tu nie je. Nič o elixíre nesmrteľnosti..do čerta“ zavrčí a hodí spis na stôl. „ Možno by som niečo našla v Snapeovej starej pracovni...hmm Sebastien Felisis“ vysloví nahlas. Len čo to urobí z neďalekej police vyletí ohromná kniha , hodí sa do Jenifer a zhodí ju na zem. „ Au čo to je ?“ Jenifer mrzuto pozrie na knihu ktorá jej ostala roztvorená na páse a pošúcha si hlavu keď ju do nej kniha udrela. Pozrie na názov knihy. „ Elixíry a jedy“prečíta. „ Napísal Sebastien Felisis“ vyvalí oči. Otvorí knihu a pozrie na prvú stranu. „Dúfam že si môj odkaz našiel a že raz dokončíš môj výskum, si jediný kto o ňom vie“ prečíta no slovám absolútne nerozumie. „To je kniha ktorú napísal ten profesor...“pošepká a prelistuje pár stránok s náčrtmi a detailnou prípravou elixírov. Prelistuje knihu až na poslednú stranu. Zbadá na nej text , malý nákres a hore hrubo vyznačený názov Experimentálny elixír nesmrteľnosti . Kúsok textu však prekrýva hranatá červená pečať na papieri s textom. „Kniha nevyhovujúca pre výučbu študentov z dôvodu experimentálnych metód autora použitých pri výrobe elixíru“ prečíta a na pečati pozrie aj na znak ministerstva mágie. „Takže toto je učebnica elixírov pre študentov..ale prečo ju ministerstvo odmietlo dať do používania študentom?“ spýta sa nahlas keď sa v oknách cez ktoré do miestnosti dopadá slabé svetlo ozve akési zavŕzganie. Trhne sebou a porozhliadne sa okolo seba. „Mala by som vypadnúť, tú knihu si môžem pozrieť neskôr..“ zamrmle a zabalí knihu do svojho vaku ktorý si prehodí cez plece a výjde von z knižnice.
Snape sa blíži po odučenej hodine so siedmakmi a ešte jednej so šiestakmi do Kranwallskej siene aby sa naobedoval. Hoci mu už v bruchu vyhrávali muzikanti do siene sa mu nechcelo, nerád sa stretával s kolegami a kolegyňami pre tento školský rok hoci dúfal že stretne aspoň Sybilu Trellawneyovú aby mu niečo povedala o tej veštbe. Vykročí chodbou hľadiac pred seba keď zbadá ako vošla vchodom do hradu Jenifer Berryová. „Ale, ale ..“ zamračí sa a miesto do siene smeruje k nej. „ Boli ste sa prejsť slečna Berryová? Určite vám to padlo vhod viac ako hodina elixírov na ktorej ste mi mali predviesť svoje vedomosti však áno?“ podráždene zavrčí. „Prepáčte pane ja...ja“ Jenifer začne koktať. „Vaše výmysly a ospravedlnenia ma nezaujímajú, prídete ku mne do pracovne dnes o šiestej večer a zodpoviete si to, na čom sme sa dohodli, alebo ste si naivne mysleli že som zabudol na to že vás mám vyskúšať?“ spýta sa Snape a dvihne obočie. „Nie, nie pane nezabudla som..ja..ja prídem, určite, dnes som nemohla bolo mi zle išla som sa prejsť“ začne mumlať. „Iste , počasie vonku je práve vhodné na prechádzky „ odpovie jej ironicky Snape hľadíac von cez okno ako zahrmelo a začalo pršať. Jenifer si ťažko odfukne a zloží si z ramena vak v ktorom nosí ťažkú knihu. Snape sa na to pozrie keď sa jej vak zatrasie. „Čo tam máte ? Hádam ste neboli v lese zháňať škriatkov?“ spýta sa hľadiac na vak. „Nie pane je tam kniha..“odpovie Jenifer dúfajúc že sa Snape nebude pýtať aká. „Tak kniha, pevne dúfam že kniha z elixírov“ odpovie jej keď sa jej vak rozstvorí a vyletí z neho kniha s krídlami a začne poletovať po chodbe. Jenifer nervózne preglgne. „Vy ste tú knihu ukradli?“ spýta sa Snape pri pohľade na knihu krúžiacu vysoko nad nimi. „Nie pane“odpovie Jenifer. „Ale ja mám pocit že áno slečna Berryová, komukoľvek ste ju vzali začaroval ju aby ste si ju dlho neužili a ako vidíte kúzlo funguje „ poznamená Snape a pozrie na knihu. „ Naozaj nie, nevadí ja počkám kým si niekam sadne a vezmem si ju“odpovie Jenifer len aby Snape už odišiel preč. „ Prečo by ste čakali..“ odpovie jej Snape, švihne prútikom a knihu privolá. Kniha k nemu priletí, sklopí krídla a vtisne sa mu do rúk. Ostane začudovane stáť keď si prečíta jej názov aj autora. „Odkiaľ máte tú knihu?“ nechápavo, takmer až šokovane pozrie na Jenifer. „Ja...kúpila som ju..“ zamumle Jenny a ten jeho výraz sa jej nepáči. „ Opýtam sa vás ešte raz..“Snape prižmúri oči a neverí jej ani slovo. „Kde ste ju našli? Odkiaľ ju máte ?“ zvýši hlas. „ Ja...mám ju z Rokfortského hradu“ vysype Jenifer pod náporom jeho prísneho pohľadu a zvýšeného hlasu. „Načo vám je táto kniha Berryová? Nepatrí vám...“ nedôverčivo na ňu pozrie. „Ja....no..“ Jenny začne opäť koktať. „ Vezmite si ju..“ Snape sa k nej skloní a knihu jej podá. „Príďte do mojej pracovne dnes o šiestej a tú knihu vezmite láskavo so sebou..ešte veľa vecí mi budete musieť vysvetliť“ dodá mračivo. „Slečne Wilsonovej odkážte že nemusí prísť. Prídete ku mne sama, iba s tou knihou...“ dodá rázne. „Ale , ale prečo?“spýta sa Jenny a nepáči sa jej to čím ďalej tým viac. „Pretože vám to hovorím, prídete sama a vezmete to so sebou, buďte presná...“dokončí Snape obíde ju a smeruje do Kranwallskej siene. „Panebože...čo mu poviem?“ Spýta sa Jeny sama seba so zúfalstvom v tvári.
Snape sa posadí k svojmu miestu a ignoruje kolegov. „To dievča je veľmi zvláštne, nepáčila sa mi už keď prišla..“ pomyslí si a pustí sa do jedenia. „Ak našla tú knihu, ak je to skutočne tá kniha...“ pokrúti hlavou. „ Ak je to ona musím ju získať, patrí mne...“ premýšľa ďalej keď na jeho pleci spočinie akási ruka. Preruší tok myšlienok a zamračene sa otočí na jej majiteľa. „Pán profesor „ hľadí na neho Ellen Greenová. „To ste zasa vy ? Nepovedal som vám aby ste si odomňa udržiavali odstup a nedotýkali sa ma?“ zavrčí Snape. „Prepáčte“ Ellen si sadne vedľa neho a začne sa rýpať príborom v jedle. „Ako sa cítite po tom čo sa stalo včera v noci?“spýta sa Ellen. „A čo sa včera vlastne stalo? Cítim sa normálne“ odpovie Snape otrávene a mierne zagúľa očami. „ No to ako ste pili kvôli tej žene no a..“ Ellen neodpovie, keď na ňu Snape otočí svoju tvár a šokovane hľadí o čom to hovorí a odkiaľ to vie. Sám musel uznať že si zo včerajšieho večera veľa nepamätal. „O čom..“ chce na ňu začať kričať keď si uvedomí že by mal byť diskrétnejší ak ide o jeho osobné veci. „O čom mi to tu preboha hovoríte ?“ zašepká zamračene. „Včera sme sa o tom rozprávali, o tej žene , že je pre vás príliš dobrá no a aj o tom že poznáte moje myšlienky a viete na čo myslím“ odpovie mu jednoducho Ellen. „Nevymýšľajte si hlúposti Greenová ja som o žiadnej žene nehovoril...“zavrčí trochu nervózne Snape. „Hovorili, vraj ste ju mali ako prvý a...“ Ellen nedopovie. „Tak dosť!“ Snape tresne po stole a niekoľko učiteľov sa na neho pozrie prečo tak trieska. „Hovoríte mi tu samé nezmysly Greenová!“ zavrčí na ňu. „Prepáčte ja som len chcela vedieť ako sa cítite, včera ste vyzerali že toho všetkého už máte dosť..“ zamumle potichu Ellen. „Vám sa spovedať nebudem! „ Snape sa agresívne postaví. „Zvedavá muklovská šmejdka!!“ vybuchne a nazúrene na ňu vrieska pred učiteľmi i študentmi. Ellen sa rukou chytí za hruď a bojazlilvo na Snapea hľadí. „Nestarajte sa do mojích vecí!“ vyprskne ešte raz a nazúrene od stola odkráča až von z Kranwallskej siene. Ellen ostane sedieť ako obarená a všetky zraky učiteľov i študentov sa na ňu upierajú. V sieni sa ozvé tiché šepkanie a diskusie o tom čo také Snapeovi urobila že na ňu takto reagoval. Dumbledore sediaci v strede dlhého stola iba šokovane hľadí a potom pozrie na Ellen.
„Poďte so mnou...“ ozve sa k nej Dumbledore a chytí ju za ruku. Obaja odídu pred Kranwallskú sieň. „Čo vy dvaja máte medzi sebou slečna Greenová, že na vás tak vybehol?“spýta sa Dumbledore. „ Nič Albus, profesor Snape včera niečo vypil vo svojej izbe a vtedy bol..neviem akýsi otvorenejší, vyzeral strašne zničene a zdôveril sa mi z niečím o nejakej žene...“ vysvetlí Ellen. „Chcela som sa ho spýtať či sa už cíti lepšie ..a videli ste jeho reakciu“dodá smutne. „Spomenuli ste mu tú ženu?“spýta sa Dumbledore. Ellen nemo prikývne. „On si nepamätá že o nej hovoril“ dodá. „ Nespomínajte ju pred ním Ellen ak ho nechcete nahnevať. Alica je jeho veľkou slabinou, nespomínajte ju pred ním prosím vás“ zopakuje Dumbledore. „Dobre prepáčte nebudem“ Ellen prikývne. „Len ma to prekvapilo..“ zamumle. „Volá sa Alica ?“spýta sa však zvedavo. „Kto to je ?“spýta sa znovu. „Alica je ...“Dumbledore sa zahľadí do prázdna. „ Je iná...“ šepne, pozrie na Ellen a odíde späť do Kranwallskej siene.
Snape nazúrene vletí do svojej izby a tresne za sebou dverami.“Odporná muklovská šmejdka, vždy strká ten svoj nos tam kam nemá!“ reve do prázdna izby. „Hlupaňa..“zavrčí už potichšie a posadí sa do kresla. „Ja som hlúpy..“ znovu sa agresívne postaví. „Čo som jej len o sebe hovoril..“rukou si prekryje tvár a má čo robiť aby prežil takéto poníženie. Pozrie na hodiny a s naštvaným výrazom, chopiac sa svojích poznámok odíde učiť do učebne elixírov ešte ďalšie štyry hodiny.
Je pol štvrtej poobede keď sa Snape vracia s kŕčovito stuhnutým výrazom k učiteľským izbám a v hlave mu víri len jediná myšlienka. Myšlienka o profesorovi Sebastienovi Felisisovi, len na to jediné myslel uplynulé štyry hodiny hoci si musel nechať malé miestečko v hlave aj na myšlienky o elixíroch ktoré na hodine vysvetľoval. Prikráča k svojím dverám keď pred nimi zbadá stáť Sybilu Trellawneyovú. „Máte pre mňa niečo?“spýta sa jej premýšľajúc okamžite o veštbe. Sybila nemo prikývne čakajúc že ju zavolá dnu. „Poďte“Snape otvorí dvere a vstúpi do svojej izby. Sybila ho nasleduje a sadne si do kresla. Rozloží si na jeho stôl hromadu papierov. „Rada by som vám interpretovala túto veštbu čo najlepšie ako to pôjde, aby ste ju mohli poprípade tlmočiť riaditeľovi..“ Sybila sa nadýchne. „Začnem vetu po vete aby sme v tom mali jasno“pokračuje. Snape prikývne a sadne si oproti nej. „Veta : Pri Londýne narodí sa vládca..“ začne Sybila. „Môže znamenať to že Voldemort opäť povstane, alebo že sa stane niečo iné, že sa narodí dieťa, možno silnejšie ako on..“ Sybila mykne plecom. „Držme sa prvej možnosti“odpovie jej uhladene Snape. Sybila iba nemo prikývne hľadiac do svojích papierov. „Moc temného vyžiada si oheň, čo spáli Kranwall len čo Luna sa zjaví, v deň trikrát dvadsať plus šesť“ pokračuje veštbou. „ Myslím že aj vy viete, že táto veta znamená fakt že Voldemort alebo niekto z jeho ľudí zaútočí na hrad, možno založí požiar, píše sa tu o ohni, a malo by to byť..“ nedokončí a opäť pozrie do papierov. „Po preštudovaní veštieb a komunikácie cez jasnovidecký kryštál z rôznej literatúry dostupnej o jasnovideckom kryštáli som sa dozvedela že veštbou trikrát dvadsať plus šesť stanovuje kryštáľ číslo 60 + 6. V numerologickej terminológii sa jedná o dátum, takto napísaný“ pokračuje a podá mu papier. Snape sa na to zadíva a na papieri vidí napísané: 06.06 . „Hmm no a čo s tým? Je to dátum?“spýta sa. „ S veľkou pravdepodobnosťou áno. Kryštál hovorí že Kranwall prežije požiar či oheň presne šiesteho júna“ Sybila prikývne. „Šiesteho júna..“Snape zopakuje. „To bude pred koncom školského roka“ pokračuje držiac papier. „ Je september, máme 9 mesiacov..“ Viete pán profesor, dátum 06.06 sa spája so satanistickou liturgiou...“ Sybila na Snapea opatrne pozrie. Snape sa zamračí. „Ako viete ?“ spýtavo hľadí. „ Tri šestky sú predsa satanovým číslom“ pokračuje Sybila. „Ja vidím iba dve, kde vidíte tretiu?“Snape dvihne obočie. „ Máme deväť mesiacov. Čo nám dáva obrátená deviatka ?“spýta sa Sybila. „Číslo šesť“odpovie Snape. „Áno , takže to je tretia šestka“ Sybila prikývne. „Je to obyčajna špekulácia“ Snape sa neveriacky zamračí. „ Viete čoho symbolom je kríž Severus pravda? A viete čoho symbolom je obrátený kríž?“ spýta sa sybila. Snape neodpovie hoci to vie. „Obrátené kríže nájdete na miestach kde sa vykonávajú satanistické rituály. Démoni radi používajú obrátené terminológie. Dole obratený kríž znamenajúci zlo tak ako obyčajný kríž znamenajúci boha a dobro. Deviatka obrátená v šestku znamenajúcu zlo a mystifikáciu z deviatky znamenajúcej ochranu a pozitívnu energiu“dopovie. „Radšej pokračujte „ zamumle Snape hľadiac na papier kde mu to Sybila celé nakreslila. „Zradcovi ktorý mu je sluhom, krk pretne surový muž..“pokračuje ďaľšou vetou. „ Neviem vám povedať kto je tým surovým mužom, postihutý však bude niekto kto Voldemortovi, ako sa zdá verne slúži“vysvetlí. „Keď bude v Levovi Saturn, čin spáchajú tí, ktorí ho milujú, v ten malý kúsok zeme prídu zložiť žezlo pre svojho vladára..“dokončí.“ K tejto vete vám môžem povedať že mesiac Lev sa bude nachádzať priamo za Saturnom, zo strany planéty Saturn teda nebude viditeľný lebo bude jeho súčasťou po priamke kolmo, stane sa niečo opäť spoločné s Voldemortom, podľa tejto terminológie sa zdá že si ho budú chcieť jeho smrťožrúti uctiť, zložiť mu žezlo, možno...mu prinavrátiť moc, tento astrologický jav pripadá na deň 1.7. 2010“ dopovie Sybila. „Takže prvý dátum šiesty jún a vznik požiaru či útok na náš hrad a prvého júla by sa teda mali zjaviť Voldemortoví sluhovia „pokračuje. „ Jednotka stojaca pred sedmičkou je mínusovou hodnotou ktorá z čísla sedem uberá, opäť sa podľa numerológie stanoví iba číslo šesť“ dokončí. „Hovoríte že by mu mohli prinavrátiť moc? Ste si tým istá?“spýta sa šokovane Snape premýšľajúc o tom čo mu hovoril Dumbledore. O tom ako sa Fretch pokúsi vyslobodiť Voldemorta z kameňa. „Neviem to s úplnou istotou, ale myslím si že takto je ten výklad správny, použila som pri interpretácii všetky dostupné znalosti i knihy, nemala by som sa mýliť“ Sybila pokrúti hlavou. Snape chvíľu mlčky hľadí do papierov. „V skutku desivé že ?“ spýta sa s podivnou tvárou Sybila a napraví si svoje okuliare. „Áno“Snape prikývne. „Možno by ste o tom mali povedať riaditeľovi“ Sybila sa z jeho kresla postaví. „Ďakujem „odpovie Snape tváriac sa čudne pretože by si nikdy nebol pomyslel že by mohol takto vychádzať s Trellawneyovou. „Informujte pána riaditeľa toto je znepokojivé, pokúsim sa ešte niečo zistiť“ Sybila sa mierne usmeje a odíde z jeho izby. Snape sa chvíľu díva na papiere a potom ich položí na stôl. „Ako sa toto skončí...“ pomyslí si. „Šiesteho júna a prvého júla“ zamumle. „Možno má Alica predsa len pravdu a Fretch sa ho pokúsi dostať von, stále ešte neviem od koho tieto veštby pochádzajú...“ pokrúti hlavou.
Hodiny ukazujú šesť hodín večer a Snape už medzitým zaspal na posteli vo svojej izbe. Musel pripustiť že akýkoľvek je silný muž, dnešný deň ho poriadne zmohol zvlášť keď pre neho minulá noc nebola práve najlepšia. Ozve sa slabé klopanie na dvere. Nuž nič sa neudeje, Snape spí ako zarezaný. Po pol minúte sa klopanie zopakuje no omnoho mohutnejšie. Unavené viečka sa pohnú a Snape otvorí oči. Ležérne sa posadí na posteli a zo sedu sa hneď na to postaví. Prikročí k dverám s akousi prázdnou mysľou a otvorí ich. Pred sebou zbadá Jenifer Berryovú. Vlastne iba hornú polovicu jej tváre, keďže dolnú polovicu si až po pás zakrýva veľkou knihou ktorú vzala z Rokfortu. „Dúfam že som Vás nezobudila pane..“zamumle Jenifer keď vidí že Snape vyzera ospalo. „Nespal som. Počkajte ma pred pracovňou“odpovie jej ľadovo a zavrie jej dvere pred nosom. Nedbalo skontroluje svoj zovňajšok a trochu si uhladí strapaté vlasy, starostlivo napraví pokrčenú deku na posteli na ktorej ležal, vytvárajúc z nej prehľadnú kocku ktorú nechá poskladanú na posteli. Hneď potom sa vyberie do pracovne. Pred pracovňou zbadá stáť Jenifer. Vyzerá akosi bledo a rozklepane no nevenuje jej zovňajšku veľkú pozornosť a pracovňu odomkne. „Poďte“ povie jej a odíde si sadnúť k svojmu miestu pri stole. „Prosím sadnite si“ ukáže na stoličku pred svojím stolom priamo pred ním. Jenifer si sadne a veľkú knihu položí na jeho stôl. „Takže počúvam vás...prečo máte u seba túto knihu?“spýta sa Snape a položí si ruky na pás. Jenifer preglgne a chvíľku si pozerá na svoje ruky. „Mňa to len zaujímalo“zamumle. „Čo vás zaujímalo?“spýta sa Snape a natiahne sa po knihu. Pritiahne ju k sebe a prezrie si ju.“Tá kniha a jej autor“ odpovie mu. „Prečo vás zaujíma profesor Felisis?“spýta sa Snape. Jenifer vie že nemá veľmi na výber a musí mu povedať pravdu ako sa dozvedela o elixíre nesmrteľnosti od Melanie. „ Kvôli elixíru nesmrteľnosti pane“ odpovie Jeny. Snape sa zamračí. „Pokračujte“ vyzve ju. „Melanie Wilsonová mi hovorila že našla mŕtveho jednorožca a že volala aj vás, že sa dozvedela o elixíre nesmrteľnosti ktorý vraj vedel pripraviť váš učiteľ zo strednej školy“ zamumle Jeny. „A ako viete kto bol môj učiteľ?“ zamračí sa Snape premýšľajúc či ju za to potrestá že sa mu hrabe v minulosti. „Našla som to vo vašej zložke pane, a potom som išla do Rokfortu aby som našla niečo o profesorovi Felisisovi“ dokončí. „Ako ste túto knihu našli? Nemyslím že ste ju videli ležať na prvej polici v knižnici“ Snape sa mračí. „Nie pane, tá kniha sama vyletela keď som nahlas povedala profesorovo meno a udrela ma do hlavy“ Jeny sklopí zrak. „Vy ste veľmi drzá mladá čarodejnica slečna Berryová, za to že ste sa hrabali v mojej súkromnej zložke by ste mali dostať výnimočne prísny trest“ Snape prísne hľadí. Jeny smutne skloní hlavu. „Prepáčte len som si o tom chcela prečítať čo je na tom pravdy“ dodá. „Vy si nemáte čo čítať o takto nebezpečných elixíroch“napomenie ju Snape. „Nepotrestám vás Jenifer..“dodá a Jeny dvihne hlavu . Snape knihu otvorí a pozrie na jej prvú stranu. „Dúfam že si môj odkaz našiel a že raz dokončíš môj výskum, si jediný kto o ňom vie“ prečíta vetu a nostalgicky sa na ňu zapozerá. „Viete komu má patriť táto učebnica elixírov?“spýta sa Snape a pozrie na Jenifer ktorá nesúhlasne pokrúti hlavou. „Má patriť mne, už dlhé roky som ju hľadal no vždy neúspešne“ šepne a prejde rukou po hodvábnom papieri v knihe. „Prečo?“spýta sa Jeny zvedavo. „ Profesor Felisis bol veľký muž, učil ma na Rokforte elixíry, jedného večera mi prezradil že dokáže pripraviť experimentálny elixír nesmrteľnosti, potrebuje na to ale srdce jednorožca..“ odpovie jej Snape. „Spísal jeho prípravu, a pokúsil sa vytvoriť elixír, musel zabiť jednorožca aby mu vzal srdce a mohol elixír pripraviť..“ nostalgicky rozpráva. „ Pripravil elixír, no elixír miesto toho aby čas pre živú hmotu zastavil a telo prestalo starnúť, bolo nesmrteľné...“nedopovie. „Čo bolo s tým telom?“Jeny napäto počúva. „ Ten človek do dvoch dní zomrel, elixír spôsobil presne opačný efekt, a telo zostarlo tak rýchlo že z mladého človeka, jeho priateľa sa stal starec ktorý zomrel...“ dodá a pozrie na ňu. „To je...ako je niečo také možné? Dá sa vytvoriť aj ten správny pane?“spýta sa. „Profesor Felisis chcel aby som v jeho výskume pokračoval. Nechal mi odkaz keď ho odviedli do Azkabanu za smrť jednorožca a koniec koncov aj za smrť toho muža ktorý elixír užil. Ministerstvo vtedy zakázalo publikovať jeho knihy, predtým sme sa z nich učili“ dopovie Snape. „To som videla na konci ...“Jeny ani nedopovie keď Snape knihu prelistuje a dôjde až na koniec. Zadíva sa na text s prípravou experimentálneho elixíru nesmrteľnosti prekrytý červenou pečaťou ministerstva. „Túto knihu ukryl pre mňa, nechal mi v tú noc odkaz...ale ja som ju nikdy nenašiel, nevedel som kam ju ukryl, díval som sa všade...aj v knižnici, preto je naozaj..hmm nepochopiteľné že vy ste ju len tak ľahko našli, že sa vám...takto zjavila...“ pozrie nedôverčivo na Jenifer. Jeny znervoznie a preglgne. Uhne pohľadom. „Neviem prečo je to tak“mykne plecom. „Niektorých ľudí knihy milujú slečna Berryová...“ zašepká Snape a prebodne ju čiernymi očami. „Ale ja poznám iba jednu osobu ktorej sa knihy samé zjavujú...“pokračuje premýšľajúc že knihy sa vždy takto ukazovali iba Alici. „Vy budete asi druhá..“dodá. Jenifer cítiaca na sebe jeho pohľad ani len nevzhliadne a cíti ako ju oblial studený pot pri tom čo jej povedal. „Môžete ísť, knihu si nechám“ dodá šeptom. Jenifer sa ťarbavo postaví. „Každopádne ma vaše konanie a záujem o túto záležitosť prekvapili hoci je to zásluha rezkého jazyka Wilsonovej ...“pokračuje ironicky. „Nemáte iný dôvod prečo ste knihu hľadali? „Snape dvihne obočie. „Nie pane len som chcela vedieť či je to pravda“zamumle Jeny a žmolí si ukraj sukne. „Vidím že pre svoju pravdu ste ochotná nechať sa aj vyhodiť zo školy, pretože to že ste sa hrabali v mojom osobnom spise je na to dostatočný dôvod“ dokončí Snape. Jeny na neho iba smutne pozrie. „Budem sa tváriť že ste mi o tom nahliadnutí do môjho spisu nepovedali..“dodá plytko Snape. „Ďakujem“zamumle Jeny a vykročí k dverám. „Ešte niečo..“ozve sa Snape a Jeny sa k nemu otočí. „O tom čo viete budete mlčať...“pokračuje Snape ľadovo pokojným hlasom. „Áno pane“ zamumle Jeny a vykročí na chodbu.