5.- 6. kapitola
5. kapitola – Podivné udalosti
Snape sa posadí do koča vedľa Ellen a následne na to sa všetky koče, pekne jeden po druhom vznesú k oblohe a ťahané hypogryfmi smerujú späť k vysokým vežiam Kranwallského zámku. Snape sa počas cesty zapozerá na rozsiahle Kranwallské pozemky lemované morom. „Vy už nie ste smrťožrút, vaša duša mu nepatrí. Znamenie na vašej ruke je len akýsi symbol či kód podľa ktorého vás pán zla katalogizuje...“ spomenie si na slová ktoré mu povedala Alica v ten deň keď ju spoznal. Keď bol ešte verný Voldemortovi. Sám nevie prečo to kvôli nej zmenil. Pomyslí si, aký by bol jeho život keby bol stále smrťožrútom so všetkým, tak ako sa patrí. „Panna s čistou krvou ktorá ho mala zničiť...natrvalo, Dumbledoreove slová sa vtedy nenaplnili...“ pomyslí si. „Ona..je rovnaká ako on, berie si zo mňa všetko, nedáva mi možnosť výberu, iba jedinú alternatívu v ktorej musím stáť pri jej boku, chrániť ju, vynúti si to odomňa. Nezaprie v sebe prehnane aristokratickú výchovu, musí mať všetko čo chce, nič nesmie byť iné ako si predstavuje, je úplne rovnaká ako Voldemort“ premýšľa ďalej a nahnevane ohrnie peru. „Severus?“ozve sa k nemu Ellen sediaca vedľa neho. Snape ju absolútne nevníma a hľadí von venujúc sa svojím myšlienkam. „ Akokoľvek, mal by som ju nájsť a vydiskutovať si s ňou všetky tie veci, aby vedela že viac pre ňu nepohnem ani prstom, že sa mi viac nevotrie do života..„Severus..“Ellen ho chytí za plece a Snape sebou mierne trhne a preruší svoje myšlienkové pochody. „Čo chcete?!“ zamračí sa na ňu. „Ako sa cítite pred tým, ako budete mať na krku tú kopu detí?“Ellen sa usmeje. „Nijako, neučím prvý rok“odbije ju. „Ja som skôr myslela že je rozdiel jednať so staršími študentmi a s 11 – ročnými deťmi a povedzme si pravdu, vy nie ste práve typ ktorý by to s deťmi vedel „Ellen sa zasmeje. „Budú robiť čo im poviem a ako im poviem“ odpovie jej Snape vojenským tónom a pozrie na jej ruku na svojom pleci. „Budem rád ak sa ma prestanete dotýkať slečna Greenová a..“ nedopovie keď sa koč otočí do strany. „Aaaaaa“ Ellen zvíske a pod náporom gravitácie sa zosunie smerom k Snapeovi priamo na jeho hruď. „Ha ha ha nehovorili ste že lietanie s týmito kočmi je také skvelé“ zasmeje sa Ellen a keď sa koč vráti do normálnej polohy, pomačkajúc Snapeovu hruď sa snaží posadiť späť na svoju časť sedačky. „Slečna Greenová udržujte si odstup. Naozaj ocením keď sa po mne prestanete váľať a zleziete zo mňa dole „ odpovie jej mračivo Snape a odsunie ju od seba na jej pôvodne miesto. „Tak sa hneď nečertite kolega, ja za to nemôžem ako letia aaaaa....“ koč sa opäť prevráti, no na opačnú stranu a tentokrát sa na Ellen zosunie Snape a svojím telom ju na chvíľu absolútne pritlačí o stenu koča. „Čo ste to hovorili Severus o tom váľaní?“Ellen sa pod ním zasmeje. Snape iba vystrúha pohľad hodný zbitého psa, mierne sčervenie keď sa nevedomky dotkne jej poprsia a snaží sa z nej zoškrabať dole, hoci mu to naklonenie koča a gravitácia nepovoľujú. „Keď sme sem išli nebolo to také zábavné“ smeje sa Ellen zatiaľ čo Snape sa nemotorne pokúša prekonať gravitáciu a držať si od nej odstup. Vzoprie sa nad ňou na rukách a čaká kým sa koč vráti do pôvodnej polohy. „Toto by si niekto mohol zle vysvetliť pán profesor“ zasmeje sa Ellen a rukami sa pridrží o jeho plecia aby zo sedačky nespadla. „Nechajte si tie poznámky Greenová, tu nie je absolútne nič vtipné, tak sa prestaňte zabávať a niečo s tým robte“ zašomre Snape s nakvaseným výrazom a hlavou otočenou do boku aby jej nemusel čeliť tvárou v tvár, tváriac sa že sa ho táto situáciu absolútne netýka. „Ale veď ja sa snažím pán profesor , ja...“ Ellen znovu nedokončí a koč sa znovu otočí čo má za následok že obaja spadnú zo sedačky na zem. Snape sa z nej zrúti ako prvý a Ellen pristane priamo na jeho hrudi. „Tu by mali dať bezpečnostne pásy“ vyhlási Ellen mumlajúc do jeho hábitu keď cíti ako ju gravitácia otočeného koča k nemu doslova prikovala. „Zdá sa že sa bavia“ dodá keď počuje z ostatných kočov šialený detský krik a smiech a dvihne hlavu. „To rozhodne..“zamrmle Snape pri pohľade na Ellen rozloženú na jeho hrudi. „A asi nie sú jediní však slečna Greenová?..“ dodá prísne. „Vy robíte ako keby sa vám to nepáčilo“zasmeje sa Ellen keď koč pristane . „Konečne „šepne Snape. „To bola ale jazda“ vyhlási s nehoráznym smiechom a zrejmým dvojzmyslom Ellen sediac na Snapeovi obkročmo, oprierajúc sa o jeho hruď rukami. „Ja vám dám jazdu ženská! Okamžite zo mňa zlezte!“ vyprskne Snape a zhodí ju zo seba dole. Postaví sa a po oprašení si svoj hábit narovná. „Tak sa už nezlostite ja nemôžem za to, že ten koč išiel tak bláznivo“ odpovie mu Ellen a napraví si svoju pokrčenú sukňu s úsmevom na tvári. „Iste vy za nič nemôžete“ zamrmle Snape dávajúc jej celú trápnu situáciu za vinu a vystúpi z koča. Ellen ho nasleduje a spolu dovedú študentov prehliadajúcich si veľkolepý zámok a okolie, do hradu. „Dobre deti, toto sú naši škriatkovia „ozve sa k deťom Ellen a ukáže na sivých škriatkov. „S nimi sa pôjdete ubytovať“ povie. „Jeeeeee“ ozve sa jeden z chlapcov , vrhne sa na škriatka a začne ho objímať ako hračku. „Pán Elnigen to nie je hračka, to je čarovný tvor, uvedomte si to“ povie Ellen a vyslobodí škriatka od chlapca . Škriatok na ňu ďakovne pozrie a napraví si podivne vykrútenú ruku. „Severus ešte som chcela...“ Ellen na Snapea prehovorí s rovnakým humorom v hlase. „Počujvajte Greenová, láskavo ma nezaťažujte tým vaším humorom a tá situácia v koči sa nikdy nestala rozumiete ?!“ zavrčí Snape. „Iste kolega, žiadna podobná situácia sa nikdy nestala , mimochodom na pleci máte otlačený kúsok môjho rúžu„ prikývne mu vyzubene Ellen. Snape vie že si z neho tá muklovská učiteľka po celý čas robí srandu, no snaží sa to ignorovať. Pozrie si na plece kde zbadá otlačenú polovičku červených pier. Zamračí sa a poriadne znechutí. „Čo sa tak tvárite? Nikdy ste nemali ženský rúž na golieri? Ste homosexuál pán profesor že sa tak rozčulujete v mojej prítomnosti?“ spýta sa odrazu Ellen absolútne vážne. „Čože?“ Snape pri tejto otázke zmeravie a hľadí na ňu s otvorenými ústami ako keby sa ho spýtala nejaký nepochopiteľný nezmysel. „No viete všimla som si že vy prítomnosť žien tolerujete veľmi zle a..“ Ellen nedopovie. „ Nie som !!! Ja tolerujem prítomnosť žien veľmi dobre, iba tá vaša mi prekáža! Vás ale do kategórie žien nepočítam,pretože vy nie ste žena ale odporná muklovská potvora ktorá má záľubu v nezmyselnom vtipkovaní na účet iných, tak ma prestante iritovať Greenova a robte si svoju prácu!! “ zreve Snape takým hlasom že stíchnu ešte aj študenti naokolo ktorí boli dovtedy zamestnaní škriatkami. Ellen stíchne a nič viac nepovie. Snape sa poobzerá okolo seba a je mu jasné že to trochu prehnal a upriamil na seba pozornosť. „Postarajte sa o nich, idem za riaditeľom“ zavrčí a vykročí k riaditeľovej pracovni.
Zaklope na jeho dvere, ktoré sa po hlasnom slove „ďalej“ otvoria. Snape vkročí a spolu s Dumbledoreom uvidí v pracovni muža v čienom talári s bielym pásikom pri krku. Očividne sa jedná o kňaza. „Prepáčte pán riaditeľ , nevedel som že máte návštevu“ začne oficiálne Snape Dumbledoreovi vykajúc, keď vidí že je tam cudzí človek. „To je v poriadku Severus, ako dopadlo privítanie ?“spýta sa Dumbledore s miernym úsmevom a neujde mu otlačok červeného rúžu na Snapeovom pleci. „Dobre , všetkých študentov sme, ehm mimochodom aj so slečnou Greenovou...“ Snape na Dumbledorea nepekne pozrie pretože stále nestrávil, že mu pridelil na pomoc tú muklovskú učiteľku. „...priviezli“ dodá. „Aká bola cesta? Vidím že zaujímavá“ Dumbledore mu pozrie na to plece s kúskom otlačeného rúžu. „ Ehm, to vám vysvetlím neskôr, ak dovolíte je to pomerne nepríjemná téma“ povie Snape a nerád by tu trápnu situáciu v koči a pery otlačené na jeho hábite rozoberal pred tým kňazom. „ Študenti sú už tu na zámku, ubytujú sa“ dodá. „Výborne Severus, vieš ako ďalej, večer bude samozrejme večierok na privítanie“ Dumbledore spokojne prikývne. „Áno“ Snape len sucho odpovie. „ Čo je s tebou Severus?“spýta sa Dumbledore keď vidí, že Snape je nejaký zamyslený. „ Nič iba premýšľam, môžem odísť?“ spýta sa. „ Premýšľaš o nej?“ spýta sa Dumbledore a strašne rád by mu povedal, že Alica bola na hrade. „Nie“odvrkne Snape. „Nikdy sa takto netváriš, len vtedy ak premýšľaš o nej Severus..“zašepká mu Dumbledore. „Nebudem to tu riešiť..“zavrčí podráždene Snape a dá jasne najavo, že muž v talári mu prekáža aby túto tému otvoril. Muž v talári k nemu prikráča a prezrie si ho. „Ak chcete dobrú radu priateľu..“ ozve sa k nemu a Snape sa na neho zamračí. „ Ak to s ňou naozaj myslíte vážne, mali by ste si ju vziať...“ povie mu s pokojom. Snape pobúrené zvraští obočie. „Čože?!“vyprskne keď si sám veľmi jasne uvedomuje, že manželstvo ani náhodou nie je pre neho, no oveľa viac ako samotný fakt, že bude starým mládencom ho rozčuluje kňaz ktorý sa mu vŕta v súkromí. „ Nestarajte sa do toho!“ zavrčí na neho. „Prepáčte“ kňaz sa uhladene ospravedlní. „ Aby bola skutočne vaša..“ ďalej však pokračuje. „ Musíte si ju vziať, aby bola vašou ženou tak ako boh káže..“ dopovie muž tichým hlasom. Snape k nemu prikročí s vražedným výrazom. „ A kto si ty, že mi kážeš čo mám robiť? Ten tvoj boh mi je ukradnutý...“zašepká mu s chladnokrvným výrazom. „To že neveríte v boha pán profesor, ešte neznamená že on neverí vo vás..“ odpovie mu kňaz. Snape chvíľu mlčí. „Tak to sa mýliš otče...“zašepká s nenávisťou v tvári a arogantne podvihne pravý kútik pier. „ Ja absolútne verím v boha... a stopercentne ho nenávidím..“ dopovie s tónom plným odporu. Kňaz od Snapea cúvne a niekoľkokrát sa prežehná. „Severus, Severus...“ zamieša sa do toho Dumbledore aby trochu uvoľnil situáciu. „ Mal by si ísť a dohliadnúť na to, aby sa prváci ubytovali bez problémov“ dodá. „Iste“ odpovie so štipkou arogancie Snape, jedným pohľadom prebodne pre neho teraz už drzého kňaza a odíde. Vráti sa k izbám študentov kde stojí Ellen a diriguje škriatkov ako majú študentov podeliť. „ Je všetko v poriadku slečna Greenová?“spýta sa jej Snape odmerane a postaví sa vedľa nej hľadiac ako si siví škriatkovia robia svoju prácu. „Iste Severus, iste. Ehm a ospravedlňujem sa za tú moju nevhodnú otázku „ odpovie mu Ellen. „Viem že je to vaša vec“ dodá. Snape sa opäť zamračí, keď vie že Ellen spochybnila jeho sexuálnu orientáciu. „ Pačia sa mi ženy jasné?! Nikto a nič iné, tak si vo vlastnom záujime prestaňte vymýšlať hlúposti lebo vás insultujem!“ zavrčí na ňu. „Iste prepáčte Severus, tak myslím že škriatkovia to tu už zvládnu“ Ellen trochu bojazlivo zmení tému keď vidí, že Snape je rozčúlený. „No to čo ma znepokojuje, je tá búrka vonku, študenti to budú mať s príchotom na hrad trochu ťažké“ odpovie Ellen a pozrie sa von oknom kde opäť zúri búrka. „Iste uznáte, že je to ich problém..“odpovie odmerane Snape. Hľadiac von cez okno zbadá pri ohradách s hypogryfmi ležať čosi biele. Ohrady sú zatiaľ prázdne, pretože všetci sú ešte zapriahnutí v kočoch. „Čo to tam leží?“spýta sa Snape. „ Och, to bude hypogryf pána Smellsa“ odpovie Ellen. „Kto to je ?“spýta sa Snape. „ Je to kňaz a Dumbledoreov priateľ“odpovie Ellen keď Snapeovi dôjde že hovorí o kňazovi ktorý sa mu skúšal rýpať v súkromí. „Čo chce na hrade?“spýta sa. „To neviem Severus, asi s nim Dumbledore musí niečo prebrať“ odpovie Ellen. „Je to normálne aby ležal hypogryf na zemi v takejto búrke?“ Snape zvraští obočie. „ No, tiež ma napadlo že by sa mohol niekam skryť, ale asi mu je takto dobre“ Ellen mykne plecom. „Určite nie..“zašepká Snape keď vidí ,ako sa k hypogryfovi približuje postava Dumbledorea a muža v čiernom talári. Odignoruje Ellen a výjde von pred hrad. Prezrie si okolie Kranwallských pozemkov, ktoré mu pod náporom zúriacej temnej búrky prídu strašideľnejšie ako kedykoľvek predtým. „Opäť búrka, rovnaká ako včera..“ šepne pri pohľade na desivo vyzerajúce Kranwallské lesy neďaleko zámku, ohýbajúce sa pod náporom vetra. Smeruje k ohradám s hypogryfmi počujúc hlasy Dumbleorea aj druhého muža. Zastaví sa pri nich a hľadí na čisto bieleho hypogryfa ako leží na zemi a hľadí. „Ako keby bol chorý..“zašepká Dumbledore a všimne si Snapeovu prítomnosť. „ Nemôže byť chorý, veď som len teraz prišiel, nič mu nebolo, Beliel, poď , poď sa skryť“ kňaz ho začne ťahať za opraty. Zviera však iba leží na zemi a niečo podráždene zaškrieka. „Tak poď čo to s tebou je ?Beliel!“ kňaz zvýši hlas. Hypogryf opäť zaškrieka, dá sa na nohy , vytrhne sa mu a vybehne smerom ku Kranwallským lesom. „ Beliel! Okamžite sa vráť! Beliel!“ reve kňaz. Snape sa na celú situáciu zapozerá. Hypogryf zastane na kraji lesa a ignorujúc búrku okolo seba, začne si čistiť svoje perie. „Do čerta...“zašepká Dumbledore, keď si z lesov pri hypogryfovi všimne prítomnosť troch stvorení. „Čo to je ? Beliel!“ kňaz opäť skríkne keď zbadá ako sa k hypogryfovi približujú tri obrovské stvorenia s príšerným výzorom a ostrými zubami. „To sú upírodlaci, kde sa tu vzali tieto tvory?“ Dumbledore neverí vlastným očiam. „Beliel! Beliel!“ kňaz sa chce rozbehnúť na pomoc svojmu hypogryfovi. „ Nie Arthur, nepomôžeš mu, upírodlaci by ťa zabili“ Dumbledore ho rozumne zadrží. Neprejde ani pár sekúnd a trojica upírodlakov hypogryfa na mieste roztrhá. Kňaz ostane šokovane stáť a dívať sa na to s beznádejou v očiach. „Prečo neušiel Albus? Prečo nevzlietol? Stál tam ako keby to čakal..“ rukami si prekryje tvár. Snape sa zahľadí na roztrhanú mŕtvolu hypogryfa a upírodlakov s kúskami mäsa s perím, utekajúcich späť do lesa a na počudovanie dokonca aj u Dumbledorea, sa tomu chladnokrvne zasmeje. Potom sa otočí smerom k Dumbledoreovi a Smellsovi s rovnako pobaveným, no nesmierne arogantným a chladnokrvým úsmevom. „A kde je teraz ten tvoj boh..?“spýta sa Smellsa a Dumbledoreovi sa až zdá, ako keby sa mu Snape vysmieval, keď vidí ten jeho arogantný úsmev v takejto hrozivej situácii. Smells na Snapea iba zničene pozrie a nemá sa k slovám. „Zdá sa že boh na toto miesto zabudol však ?“ Snape prikročí k Dumbledoreovi a podvihne obočie s arogantným úškrnom. Dumbledore sa zamračí a začne mať pocit, že Snape to hovorí pretože hádam vie niečo o démonoch a o všetkých desivých veciach ktoré mu vyrozprávala Alica. Snape viac nič nepovie, obíde ich a vráti sa do hradu. Dumbledore sa zapozerá na roztrhané telo hypogryfa s nesmiernymi obavami a jeho podivné správanie v ňom utvrdzuje myšlienku o démonických silách o ktorých mu hovorila Alica.
6. kapitola – Jedna tvár klame
Snape vkročí spät do hradu a kúzlom si vysuší od dažďa mokrý hábit, nasmeruje sa do veľkej siene keď sa na križovatke dvoch chodieb zrazí so študentkou Jenifer Berryovou. „Ste slepá ?!“zavrčí, keď sa s ňou zrazí ale je to Jeny, ktorá po strete so Snapeovým telom letí k zemi. „Prepáčte pane“ zašepká Jenifer a zbiera sa zo zeme aj keď si nepríjemne narazila kostrč. „Čo tu robíte slečna...“ Snape nedokončí ,lebo si nevie spomenúť na jej priezvisko. „Ehm, Berryová pane“ zašepká Jenny. „ Ja si zháňam nejaké šaty, dozvedela som sa že dnes večer bude slávnostný uvítací večierok“ odpovie mu. „ Na vašej bývalej škole ste ich nemali? Je to tradícia“ odpovie jej Snape. „ Mali ale ja som na to úplne zabudla a teraz nemám šaty a nemôžem si ísť ani nič kúpiť keď vonku takto prší“odpovie trochu zúfalo Jenifer. „ Nejaké handry vám na kráse nepridajú Berryová“ Snape jej to drzo vmietne do tváre, hoci je Jenifer pekná. „Ale ja..“ Jeny sa skoro až rozplače, po tom čo ju nepriamo nazval škaredou. „Takže nemárnite svoj čas takými nezmyslami. Na vašom mieste si prejdem učivo z predchádzajúcich ročníkov, ktoré učíme na tejto škole, ako študentka ktorá prestúpila a nepozná to čo sme učili a požadovali, to budete mať ťažké“ pokračuje trochu výhražne. „Ale pane nie je učivo na všetkých školách rovnaké?“spýta sa Jeny a začne si žmoliť okraj sukne. „ Myslíte? Áno?“ Snape sa povýšenecky zaškľabí, premýšľajúc ako ju na hodine znesie pod čiernu zem. „ Vaše umenie mi budete môcť predviesť na hodine elixírov..“ zasyčí ako had a Jeny cúvne. „ Máte na to čas do zajtra rána...“skloní sa k nej a priblíži k nej tvár. „..aby ste sa pýtali na všetko čo nájdete v naších osnovách z nižších ročníkov..“ dodá, na jeho tvári sa nepohne ani sval, mávne prútikom a do rúk jej vyčaruje niekoľko zvinutých pergamenov s osnovami z elixírov ktoré učil v nižších ročníkoch. „Potom sa budem pýtať ja..“ dokončí opäť akosi výhražne, narovná sa, obíde ju a odíde od nej preč. „Bože čo sa mu stalo že je taký odporný?“ pomyslí si Jeny. „Nikdy by som si nemyslela ,že je také ťažké byť študentkou Severusa Snapea“pokrúti hlavou. „Ku svojím študentom je vyslovene odporný ani sa nedivím že sa ho boja a nemajú ho radi“ zamračí sa, vezme pergameny a odkráča k svojej izbe ktorú jej na hrade pridelili. „Nesmiem ísť na tú hodinu nemám ani poňatia čo sa teraz učí na školách..“pomyslí si. „Musím sa zajtra niekam vypariť“ zašepká. Len čo vstúpi do izby, vidí v nej ešte veci a batožinu niekoho iného. „Ahoj kto si?“ozve sa k nej nejaký dievčenský hlas. Jenifer sa otočí a vidí pred sebou stáť Melanie Wilsonovú. „Ja som Jeny“ Jeny sa usmeje. „Jenifer Berryová, dali mi izbu tu“ dodá a podá Melanie na zoznámenie ruku. „Aha tak to budeš moja spolubývajúca“ Melanie sa usmeje a potrasie jej rukou.“Ja som Melanie Wilsonová, tento rok som dostala túto izbu pretože moja spolubývajúca bohužial prišla o život ešte minulý rok, keď sa stala tá hrozná vec so smrťožrútmi tu na hrade“ pošepne smutne.“Počula som o tom, muselo to byť hrozné ale verím že nič také sa už nezopakuje“ odpovie jej Jeny. „Nechceš pomôcť vybaliť veci?“ Melanie sa ponúkne aby zmenila tému. „Ale nie, to mám hneď hotové“ Jeny šikovne mávne prútikom a všetky veci z jej kufrov sa postupne začnú ukladať do políc a skríň. „Ah no teda, aké je to kúzlo? Mne sa to tak ešte nedarí“ Melanie zaskočene hľadí na lietajúce predmety. „ Iba obyčajné praktické, to sme sa učili ešte na bývalej škole „ Jeny sa usmeje. „A kde to bolo?“spýta sa Melanie zvedavo. „Severoanglická akadémia mágie, neviem či to poznáš“ odpovie Jeny. „Poznám, je to lepšia škola ako táto ale aj tu sa veľa naučíš a spoznáš nových ľudí“odpovie Jeny. „ Hmmm Melanie, Melanie pozná Snapea..“pomyslí si Jeny. „A čo učitelia?Akí sú?“ spýta sa nahlas a pozrie na Melanie, ktorá si ľahne na svoju posteľ. „Pred chvíľou som stretla na chodbe takého čierneho“ odpovie Jeny a meno si zatial nechá pre seba. „Čože? Bude nás učiť černoch?“ Melanie sa zazubí. „Nebol černoch ale bol celý v čiernom, aj vlasy mal čierne a myslím že aj náladu, lebo mi povedal že som škaredá a potom mi nepriamo oznámil ,že keďže som tu nová na jeho hodiny si musím naštudovať všetko učivo z nižších ročníkov“ pokračuje Jeny s predstieranou urazenosťou a ukáže pergameny. „To bol istotne Snape“ Melanie sa zazubí a zaľúbene pozrie do stropu. Jeny si jej výraz všimne a prikráča k nej. „ Čo je zač?“spýta sa. „Severus? Severus je učiteľ elixírov“ Melanie sa opäť zazubí. „Jeho krsné meno je Severus? Prečo ho voláš krstným menom?“ Jeny nechápavo hľadí. „ Severus, alebo Sev, je to pekné meno“ Melanie s úsmevom odpovie. „A on ti dovolí aby si ho tak volala? Ja som z neho mala pocit, že by mi chcel najradšej zakázať aj dýchať rovnaký vzduch ako on“ odpovie Jeny. „ Mne áno, mne to dovolí“ Melanie zaklame aj keď to vôbec nie je pravda. „Hmm takže Melanie mu hovorí Severus..“pomyslí si Jeny. „Severus je taký svojský ale je veľmi správny a dobrý a vyžaduje dobré veci, má dobré názory“ Melanie začne menovať Snapeove prednosti. „Mne taký dobrý neprišiel“ Jeny mykne plecom. „Nepoznáš ho tak ako ja, poznám jeho život, len ja jediná“ Melanie sa usmeje. „Žeby jej Snape povedal niečo zo svojho súkromia?“pomyslí si Jeny. „Počuj ty s ním niečo máš že ho tak dobre poznáš?“ Jeny sa zasmeje. „ Nie ale keď skončím túto školu budem mať“ Melanie vysloví svoj sen. „ Už len jeden rok, to zvládneme“ dodá. „A on nemá ženu?“spýta sa Jeny. „ Nie, je slobodý“ Melanie sa blažene usmeje. „Ako vieš?“spýta sa Jeny. „Preťože ho poznám Jeny“ odpovie Mel. „Aj keď je tu jedna s ktorou mal nejaké pletky, bývalá učiteľka ešte z Rokfortu, vraj to bola nejaká hlúpa a namyslená aristokratka“ Melanie sa zamračí a mávne rukou. „A bola škaredá“ pokračuje v ohováraní. Jeny iba stojí a všetko počúva. „Pletky? Neroznieslo sa to po škole ?“spýta sa Jeny. „Nie, no vlastne áno, chvíľu sa o tom hovorilo, ale tá ho potom opustila čo viem a urobila dobre aspoň mi nestojí v ceste“ odpovie Melanie. „Ako vieš že ho opustila? „spýta sa zvedavo Jenifer. „Pretože som Severusa počula ako hovoril riaditeľovi aby ju pred ním už nikdy viac nespomenul ,že ju nenávidí za to že odišla“ odpovie Melanie. „Aha tak, takže máš teraz určite šancu ty “Jeny stíchne, odvráti sa a sadne si na svoju posteľ, viac sa už nič nepýta.
Snape sa vráti do svojej izby a unavene si sadne na posteľ premýšľajúc či pôjde na večierok. „Možno tam aj ona príde, tak ako to urobila minulý rok..“pomyslí si. „Hmm nie, tá sa tu už asi nikdy neobjaví..“ pokračuje v premýšľaní keď sa z vedľajšej izby ozve príšerný ženský krik, takmer až piskot. Zamračí sa na stenu susediacu s izbou Ellen Greenovej odkiaľ výkrik išiel. „Čo tam tá ženská do čerta zasa robí?“ zavrčí a postaví sa. Prikráča k stene, no žiaden krik už nepočuje. „Mal by som zmeniť izbu..“zašomre. „Mal by som..“ nedopovie keď sa jeho dvere s buchotom otvoria. „Aaaaaa dajte to dole, dajte to dole!!!“ vbehne mu do izby Ellen Greenová v bielom uteráku obtočenom okolo svojho tela a s mokrými vlasmi. Na jej chrbte sa nachádza podivne vyzerajúci pavúk s dvoma hlavičkami. „Dajte to dole, Severus, dajte to bole preboha !“ Ellen kriči a začne sa na chvíľu otáčať okolo vlastnej osi. „Prestaňte sa hýbať do frasa!“zavrčí Snape a po jeho vete Ellen ostane ako priklincovaná. „Panebože dajte ho preč...“zašepká s tenkým hláskom a slzami v očiach. „Len opatrne mohol by vas uhryznúť“ zašepká jej Snape a podvihne kútik do akéhosi arogantného úškrnu, tak aby to Ellen nevidela. „Prosím vás dajte ho preč, prosím..“Ellen plače. „Ach nie...“ zašepká vystrašene, keď jej pavúk prejde z chrbta niekam ku krku a hrudníku a usadí sa jej na prsiach odetých v uteráku. Snape sa pobavene zatvári. „Čo je vám smiešne ! Vezmite ho! Robte niečo!“ Ellen začne znovu jačať. „ Myslím že on z vás zlezie aj sám“ vyhlási Snape. „Ako zlezie? Pomôžťe mi Severus, prosím vás..“Ellen začne opäť plakať. „Prestaňte panikáriť do čerta...“ Snape ju napomenie. „Tak niečo robte a nesmejte sa mi“ zamumle uplakaná Ellen. Snape k nej prikráča a nastaví ruku k jej hrudníku ktorého sa letmo dotkne. Druhou rukou do pavúka jemne buchne a ten sa mu zloží priamo na ruku a chvíľu sa na chrbte zmieta a kope nohami vo vzduchu. „Ach ďakujem vám“ Ellen odľahne a prezrie sa či na sebe nemá ešte niečo iné. „Ako je možné že sa na hrade pri sprchovaní stretnem s týmto?!“začne kričať ako keby za to Snape mohol. „Sme na hrade slečna Greenová, je to prirodzený domov pavúkov, je chladný a špinavý takže sa tu tieto stvorenia dajú očakávať“ zašepká Snape a nechá pavúka aby mu chodil po ruke. „Moment vy sa ho nebojíte? Čo ak vás uhryzne a otrávi?“spýta sa Ellen. „ Mňa nie, mňa už poznajú“ zašepká Snape a prenikavo na ňu pozrie svojími čiernymi očami. „Kto vy ste preboha ?“ Ellen spýtavo hľadí, premýšľajúc že Snape je pre ňu obrovský hlavolam. „Ako to myslíte že vás poznajú?“spýta sa ho. „To by ste vy ako nečarodejnica nepochopili slečna Greenová“ Snape na ňu neprestajne hľadí uhrančivým pohľadom a správa sa akosi prehnane zdvorilo. „No dobre je to celé divné..“odpovie s podivným výrazom Ellen. „ Mali by ste sa ísť obliecť..“zašepká Snape a prebehne si ju očami. „ Nepozerajte sa a hrajte sa s tým pavúkom!“zavrčí Ellen. „Nepozerám sa na vás nemusíte sa rozčulovať, ten pavúk je zaujímavejší ako vy. Hovorím vám to pre to, aby ste mi tu po izbe neštrašili polonahá. Iste uznáte že sa s vami nemusím a nepotrebujem deliť o tento pohľad, to naozaj nie “odpovie jej drzo Snape a mierne sa znechutí. „No čo si to vôbec dovoľujete...“Ellen sa urazene oduje, nahnevá sa a z jeho izby odíde. „Hmmm Arachnoideas Esitils„zaškeri sa Snape mumlajúc latinský názov druhu pavúka lezúceho mu po rukáve. „Absolútne neškodný“ dodá tichým pobaveným tónom a pozrie si na dlhonohého pavúka na ruke.
Jenifer sa usadí v izbe do kresla a niečo napíše na pergamen. Napíše, veľmi rýchlo, nervózne, hneď po tom čo si prečítala pergamen ktorý si vybalila s kufrov. „Bože môj ako sa toto skončí...“ smutne pokrúti hlavou a namočí brko do čierneho atramentu. Pozrie sa von za okno kde zúri búrka, no napriek tomu vidí prichádzať koče nesúce študentov na ďalší rok v Kranwalle. „Dnes večer je večierok, stále nemám šaty..“ pomyslí si. „ Počuvaj Jenny“ jej premýšľanie preruší Melanie. „ Áno?“ Jenifer dvihne hlavu. „ Ideš dnes na večierok?“ spýta sa Melanie natešene. „Neviem, zabudla som si zohnať šaty a v tomto počasí ich nikde asi ani nekúpim“odpovie skleslo Jenifer. „Nemusíš kupovať, ja mám šaty, mala som ich na sebe síce minulý rok, no teda ak ti to neprekáža, mohla by som ti ich požičať“ usmeje sa Melanie. „Ďakujem si milá, kde sú?“ Jenny sa postaví a zvedavo sa obhliada očakávajúc šaty. Melanie pristúpi ku svojej skrini a vyberie z nich bielo červené, spoločenské šaty. „Sú veľmi pekné ďakujem“ Jenny sa usmeje. „Choď si ich vyskúšať, už by sme sa mali chystať“ Melanie sa usmeje. „Dobre počkaj...“ odpovie Jenny a zvinie pergamen ktorý napísala a aj ten z ktorého text opisovala. „Čo to tam píšeš?“spýta sa Melanie. „Ale len tak veci aby som nezabudla „ Jenny sa usmeje no pergameny Melanie neukáže. „ Máš k tým šatám aj topánky?“spýta sa meniac tému. „No jasné počkaj pohľadám ich“ Melanie sa vrhne do prehľadávania svojej skrine. Jeny vezme pergameny a nepozorovane ich ukryje do svojej skrine ktorú si zatvorí kúzlom. „Ty vieš kúzlo na ochranu osobných vecí?“spýta sa Melanie keď to vidí. „Áno“odpovie stroho Jenny. „Ehm mohla by si ma to naučiť? Kde si sa to naučila? Veď máš len toľko rokov ako ja“ povie nechápavo Melanie a pokrúti hlavou. „Vieš u nás v škole chceli aby sme vedeli čo najviac“ Jenny sa usmeje. „Naučím ťa to ako vďaku za tie šaty“ zazubí sa. „Dobre počkaj nájdem ešte topánky“ usmeje sa spokojne Melanie.
Snape sa zberá späť do svojej izby hneď po tom čo bol naplniť svoj hladný žalúdok priemernou stravou od školských škriatkov ,keďže nedúfal že by vydržal až do slávnostnej večere. Prikráča do chodby keď zbadá že dvere do jeho izby sú otvorené. „Čo sa to tu deje?“pomyslí si a čakajúc akéhosi narušiteľa svojho súkromia vyberie svoj prútik. Dotkne sa dverí a tie sa s vŕzogotom pootvoria. Vstúpi do svojej izby keď v nej zbadá stáť ženu s blond vlasmi. Zamračí sa pri pohľade na tvár ktorá sa na neho už toľko krát dívala, vždy bojazlivo. „Greedová...“ zašepká zlovestne zvierajúc svoj prútik. Áno v jeho izbe naozaj stojí Olympia Greedová, bývalá učiteľka Astrológie a Alicina niekdajšia priateľka. Nuž, len dovtedy kým sa nespriahla s temnými čarodejníkmi a nepodľahla Voldemortovi, dovtedy bola vernou priateľkou, potom ženou ktorá sa pokúšala odpratať z cesty Snapea a zbaviť sa Alice. „Suka...“ zavrčí vulgárne Snape, agresívne a veľmi rýchlo k nej pristúpi, chytí ju pod krk a povalí na svoju posteľ. „Ty jedna zdrakyňa..“ silno jej zovrie hrdlo. „Seve...“ Olympia sa snaží niečo povedať. „Drž zobák!“ Snape ju okríkne, no prestane ju dusiť. Naďalej sa nad ňou však skláňa a mieri jej na hlavu prútikom. „Severus vypočujte ma prosím..“zašepká vystrašene Olympia. „ Prečo by som ťa mal počávať ty.. ty suka!“ napriahne sa a udrie ju . Olympia si rukami snaží zakrývať tvár a bolestivo zastoná. „Naposledy sme spolu ešte neskončili, povedal som ti že ťa zabijem, zničím ťa počuješ?!...“ zdrapne ju za hábit ako bábku a priblíži k svojej tvári. „Za to všetko čo si urobila mne, aj jej“ nebezpečne šepká. „Prosím vypočujte ma..prosím..“zašepká Olympia s uslzenými očami a roztrhnutou krvácajúcou perou po údere. Snape sa stále mračí no odtiahne sa od nej. „Máš päť minút!“ zavrčí. Olympia sa pozviecha z jeho postele a postaví sa. „Ja viem že to čo som urobila sa nedá odpustiť..“začne potichu hovoriť a chrbtom ruky si utrie pery od krvi. „A viem že toto tu si zaslúžim...“pokračuje. „K veci!“ vyprskne Snape. „Chcem vás len varovať, chcem varovať Alicu...“pokračuje. „Tak to povedz jej nie mne!“ pokračuje Snape. „Neviem kde je“ Olympia pokrúti hlavou. „Myslela som že je tu s vami“dodá. „Nie je tu“ odpovie Snape. „Povedzte jej že ju oklamali...“pokračuje. Snape na ňu mieri prútikom a nedôverčivo si ju obzerá. „Kto ju oklamal?“spýta sa. „Človek menom Flavius Fretch..“ zašepká Olympia a odváži sa ísť k nemu bližšie. Snape pootvorí oči. „Ako?“spýta sa. „ Ona mu verila, myslím že dokonca viac ako vám, je to Voldemortov brat, je...“chce pokračovať. „Prečo by som ti mal veriť?“spýta sa Snape. „Nemusíte, ja som to nechcela povedať vám, ale neviem kde je Alica, Fretch ju oklamal chcel urobiť z Voldemorta niekoho iného..“ zašepká Olympia. „Koho?“spýta sa Snape. „Ja neviem, ale počula som Fretcha ako to hovoril smrťožrútom“ pokračuje Olympia. „Predtým si donášala od nás Voldemortovi a teraz to robíš opačne?“Snape dvihne obočie. „Oľutovala som to a budem za to potrestaná že som sa jej pokúsila ublížiť“odpovie odmerane Olympia a vyhrnie si rukáv. Okolo jej zapästia svieti sivý kruh symbolizujúci fakt ,že Olympia čoskoro nastúpi do väzenia v Azkabane. „Takže predsa ťa dostali, aspoň si s tebou nemusim špiniť ruky ja sám“ odpovie znechutene Snape a ohrnie perú. „Prosím odkážte jej to, nech mu neverí, nie je taký ako sa zdá“ odpovie Olympia. Snape sa na ňu zadíva pripravený znovu jej nepríjemne ublížiť. „Prosím nechajte ma odísť..“zašepká keď sa jej ten Snapeov pohľad vôbec nepáči. „Nie“precedí cez zuby Snape s nadradeným úškrnom a pomaly sa k nej začne približovať. „ Môžem ťa zlikvidovať rovnakým spôsobom ako tú tvoju ...“ arogantne si Olympiu prezrie. „....muklovskú mater...“ dodá vražedne spomínajúc si ako ukončil život jej rodičov keď bola Olympia ešte dievča a to všetko na príkaz temného pána. „Ona narozdiel od teba, bola ale nevinná žena...“pokračuje. „Prosila o svoj život ....“pokračuje keď vidí že Olympii to ubližuje. „Nedal som jej možnosť výberu, tak ako tebe vtedy keď ma o to požiadala Alica, aby som ťa nechal ísť...“ prižmúri na ňu oči. Schmatne ju pod krk a Olympia niečo zachrčí. Zatlačí ju smerom o otvorenému oknu. Chytí ju za vlasy a prehne jej telo smerom von oknom . „Pomóc..“ Olympia zachrčí. „Myslíš že z toho okna vzlietneš ...Olympia?“ spýta sa Snape s akousi radosťou v hlase z toho že jej ubližuje držiac polovicu jej tela von z okna. Na jeho dverách sa v tej chvíli ozve akési klopanie . Snape sa na dvere zamračí a vráti Olympiu späť do svojej izby, pustí ju a drgne od seba ďalej. Okamžite na to vstúpi Dumbledore. „Severus..“zostane zaskočene stáť, keď vidí že Snape nie je sám. „Prepáč, nevedel som že máš návštevu, dobrý deň slečna Greedová dlho som vás nevidel“Dumbledore pozrie na bledú Olympiu ,ktorá sa snaží tváriť normálne. „Budeš ju ale musieť prerušiť mal by si ísť zorganizovať prvákov, večierok bude o dve hodiny, tak aby boli pripravení“ vysvetlí Dumbledore. „ Ja už pôjdem, to bolo všetko čo som chcela, dovidenia“ ozve sa Olympia a využije príležitosť aby sa Snapea zbavila. „Dovidenia „Dumbledore jej milo odzdraví. Snape ju chytí za predlaktie keď okolo neho chce prejsť. „Ešte sme neskončili“ zašepká jej a potom ju pustí. Olympia na neho akosi bojazlivo pozrie a odíde. „Čo tu chcela Greedová?“spýta sa okamžite Dumbledore. „Klamať ako vždy...“odpovie odmerane Snape a vykročí k dverám. „Ale jej názor o Fretchovi sa podobá tomu môjmu..“ dodá. „Zastav sa v mojej pracovni, musím s tebou hovoriť“ dokončí Dumbledore a nasleduje ho von z jeho izby. „Klamala, od nej sa nič iné čakať nedá“ pomyslí si Snape kráčajúc na šieste poschodie. „Ale nič dobré sa nedalo čakať ani od Fretcha, ten človek mi bol vždy podozrivý...“ mrmle. Zastaví sa a hľadí , že staré dievčenské záchody sú otvorené a svieti sa v nich. Okamžite ho napadne, že sa tam zatúlalo zrejme nejaké dievča z prvého ročníka, ktoré ešte nevie že toalety sú vynovené o poschodie nižšie a tieto staré sa už nesmú používať. „A už to začína...“ zamrmle si nakvasene pri myšlienke že im bude musieť všetko vysvetliť a vstúpi do dievčenských záchodov. „Musíš mi to vytiahnúť vyššie lebo to nejde obliecť...“ ozve sa dievčenský hlas a pred umývadlami stoja Melanie aj Jenny ktorá má na sebe bielu podprsenku a okolo pása zhužvané bielo-červené šaty. „Panebože!“ obe dievčatá sa zľaknú keď zbadajú Snapea, pričom Jenifer si rukami snaží zakrývať podprsenku a s červeňou v tvári hľadá kde dala svoj hábit. Snape sa zamračí a prikráča k nim bližsie. „Vysvetlíte mi vy dve čo tu do čerta robíte?!“prísne hľadí. „ Pane my sme..“Jenny chce niečo povedať a nemilosrdne si ťahá šaty z pásu vyššie aby sa zahalila aj keď jej to veľmi nejde. „My sme sem prišli, obliecť Jenifer tie šaty lebo v izbe nemáme veľké zrkadlá no a sem nikto nechodieva“ zamumle Melanie. „ Správne, pretože sa sem nemá chodiť, preto nechápem prečo máte vy dve pocit že sa vás zákaz netýka“ zavrčí Snape. „A vy tu nestojte a oblečte sa „ pozrie na Jenifer ktorá je rázom červená ako kúsok rajčiny. „Á-áno..“ mumle a očami hľadá hábit ,keď vie že do tých šiat by jej Melanie musela pomôcť. „Nesmiem sa otočiť, nesmie vidieť symbol...nesmie“ pomyslí si Jenifer. „ Prestaň! Nepremýšľaj o tom, on vie čítať myšlienky“ premýšľa ďalej a sleduje Snapea či si náhodou niečo nevšimol. „Tak čo na mňa pozeráte? Čakáte že vám pomôžem?!“zavrčí Snape. „Nie pane, Mel kde mám hábit?“ zašomre Jenny stále si držiac ruky krížom cez hrudník. Melanie sa zohne niekam za Jenifer a podá jej hábit spadnutý na zemi. „P-pane mohli by ste sa otočiť? Ja by som sa chcela obliecť viete...“ zamumle Jenny. Snape sa zamračí. „ Berryová...“ nadýchne sa. „Máte 15 minút, prídem to tu osobne skontrolovať, tak nech tu po vás neostane ani smietko rozumiete?!“zavrčí keď vidí množstvo líčidiel a make-upu porozkladaných na umývadlách. Obe dievčatá začnú rýcho prikyvovať. Snape sa s kyslým výrazom otočí a výjde von z toaliet. „Hmm tie dve sa teda našli jedna je väčši blázon ako tá druhá, musím s nimi prežiť ešte rok...“ pomyslí si a nasmeruje sa k izbám prváčikov.