21.- 22.kapitola
21. kapitola – Nečistá duša
„ Vyzerá to tak že vonku nikto nie je...“ poznamená Alica obhliadajúc si okolie dediny Saint Plains. „Okrem toho odporného hmyzu..“ zamračí sa a trochu cúvne k Snapeovi, keď okolo nej preletí gigantická vážka. „Severus čo je s tým hmyzom?“ spýta sa trochu znechutene a čaká že jej to Snape nejako vysvetlí. „ Podľa všetkého ho niekto očaroval...aby bol....veľký.. .Ľudia sa hmyzu neuveriteľne štítia a o to viac, ak je ešte aj väčší ako obvykle, možno niekto nechce aby sem chodili návštevníci“ odpovie jej Snape a mykne plecom. Prikráča k prvému z domov a cez špinavé okno pozrie dnu. „Nikto tam nie je..“ zamrmle a otočí sa späť na ňu. „Táto dedina vyzerá prinajmenšom ako keby sa tadiaľto prehnal mor..“ Alica pokrúti hlavou a obzerá sa. „Posledné známky moru v Anglicku sa..“Snape nedopovie, keď mu Alica skočí do reči. „Ja viem Severus, že mor už nikde nie je, ja len hovorím, že to tak vyzerá. To je len prirovanie, nemusíš mi to hneď vysvetľovať“ prevráti očami. Snape na ňu iba mlčky hľadí a nič na to nepovie. Vykročia ďalej smerom ku kamennej studni na ktorej konečne niekoho uvidia. Zbadajú tam sedieť starú ženu kŕmiacu husi okolo seba. „ Dobrý deň“ Alica sa pozdraví. „Dobrý..“ žena sa mierne zamračí a prestane kŕmiť. „Prepáčte, neviete nám povedať kde by sme mohli nájsť pána profesora Willeka?Neviete o ňom niečo?“spýta sa. „Kto vy ste ?“žena sa postaví a podozrievavo prižmúri oči. Utrie si ruky do zástery na páse. „My..potrebujeme s ním hovoriť, ide o veľmi súrnu vec“ odpovie slušne Alica. „Aristij tu viac nie je vítaný..!“ vyprskne žena. „Prečo nie?“spýta sa Alica. „ Ani vy by ste vo svojom okolí nechceli človeka ktorý by prinášal záhubu vaším milovaným!“ zavrčí. Alica trochu cúvne a podozrievavo hľadí na ženu, prečo tak ostro reaguje.„Prepáčte..“ zamieša sa do toho fúzatý muž. „ Potrebujete niečo?“spýta sa . „ Vy ste kto?“spýta sa rovnako podozrievavo Snape. „ Fleavon Darcey k vaším službám“ muž sa usmeje. „Vediem a usmerňujem ľudí v tejto dedine“ dodá. „ Hľadáme pána Willeka“ zopakuje Alica znovu. Muž mierne zbledne a zamračí sa. „Poďte prosím so mnou..“ dodá a smeruje k blízkemu domu. „Možno by sa patrilo vysvetliť vám, aké miesto mal tu u nás Aristij..“ dodá Fleavon a vstúpi do domu. „Poďte“ pozve ich dnu. „ Esi ?“ zvýši hlas do prázdna domu keď z kuchyne vykráča oblá žena v zástere. „Urob nám čaj prosím ťa“ pokračuje Fleavon a žena iba nemo prikývne. „Poďte posaďte sa toto je môj dom, dúfam že nepohrdnete čajom“ pokračuje muž a usadí ich. „Ďakujeme „Alica sa usmeje. Flaevon sa posadí ,keď im žena prinesie tri čaje. „Prečo ho hľadáte?“spýta sa ich a milo sa na ženu usmeje. „Počuli sme, že profesor Willek je vynikajúci v mágii vyvolávania a ochrany pred démonmi, potrebujeme sa čosi spýtať“ odpovie Alica. „ Aristij...bol čudák...“ Flaevon pokrúti hlavou. „ On tvrdil že dokázal vidieť démona či dokonca samotného diabla a že ho dokázal vypustiť sem do sveta a potom ho zavrieť späť v jeho svete“ muž začne rozprávať. „Dokázal vám to nejako?“spýta sa Snape. „Za ten čas čo tu žil sa tu udialo množstvo vecí...“ Fleavon pokrúti hlavou znovu a odpije si z čaju. „Jeho kúzla a mágiu tu nikto nechápal, tu žijú prostí ľudia nechápali to čo robí, niektorí dokonca ani neovládajú mágiu. Mnohokrát sa stalo, že začalo pršať, pršalo pár týždňov, ľudia mali znehodnotenú úrodu na poliach. Niekoľkokrát vyhorela naša radnica, zaznamenali sme tu prítomnosť upírodlakov a úpírov. Neviem ako je to možné ale predtým sme tu nevideli ani nohu. Ľudia v tejto dedine si nikdy svoje domy nezamykali. S kúzlami ktoré praktizoval Aristij prišli temné bytosti, dážď , povodne, ..mnoho ľudí ochorelo a ani náš lekár nevedel zistiť príčinu“ pokračuje Flaevon. „Ľudia to všetko pripisovali jeho mágii...“zahľadí sa do stola. „ Mnoho ľudí ho dokonca považovalo za samotného diabla, verili že žil v našej dedine“ dodá. „Z Aristijovho domu sa ozývalo mnoho podivných zvukov a svetiel, detský nárek, mužský nárek, zvieracie zvuky...bolo toho veľa, niektoré si ani neviem zadefinovať, znelo to..ako keby sa v tom dome zdržiavali duchovia alebo možno démoni“ pokračuje Flaevon a Alica s obavami pozrie na Snapea. „Zmizlo niekoľko žien. Našli sme ich v neďalekom lese. Boli nahé, na koži mali vyryté akési symboly a boli mŕtve“ dodá smutne. „Nič im nechýbalo?“spýta sa Snape a dúfa že jeho otázku Flaevon pochopí. „Niekto im vyrezal oči, jazyk i srdce“ odpovie Flaevon. „Vy ste tie ženy poznali?“spýta sa Alica. „Poznal, robili v miestej krčme, často sa s nimi zhováral aj Aristij, neskôr začali chodievať aj do jeho domu“ pokračuje. „Keď sme ich našli, dedinou sa niesla fáma o tom že Aristij im vyzeral oči pretože niečo videli, jazyk aby nemohli hovoriť, a srdce aby nemohli cítiť. Ja neviem čo na tom bolo pravdivé, tvrdili to rodiny tych dievčať“ dodá a znovu si odpije s čaju a Alica urobí to isté. Snape sa toho svojho ani nedotkne. „Sú to všetko povery Alica..“ pomyslí si Snape a svoju myšlienku pošle Alici pri pohľade na ňu. „O deň neskôr zmizla dcéra tej ženy ktorú ste videli pri studni“ pokračuje Flaevon a položí šálku na stôl. „Aj ona chodila do jeho domu?“spýta sa Alica. „Nie..“muž zvesí hlavu.“ Veď to bolo ešte dieťa...v kolíske..“ do očí sa mu natisnú slzy. Alica na neho ľútostivo pozrie. „Nikdy sme ju nenašli.....hmm vtedy sa dedina vzbúrila a ľudia vtrhli do jeho domu, napriek tomu že sa ho vždy predtým báli. Hovorievali , že ho posadli pekelné bytosti. Pár mužov, roľníkov dokonca hovorilo že Aristij má služobníka ktorý mu v tom pomáha..“ dokončí. „Akého služobníka, kto to bol?“spýta sa Alica. „To sme nezistili, ale nebol to nikto z dediny. Roľníci ho videli s ..“nedopovie. „S kým?“ Snape pomaly zvraští obočie. „Budete ma pokladať za blázna...“Flaevon pokrúti hlavou. „ Hovorte prosím“vyzve ho Alica. „Roľníci ho videli v spoločnosti vysokej bytosti, asi muža s podivnou tvárou..ako keby spálenou“ dopovie. „Neviete kto to bol?“spýta sa Alica. „Nie, a podľa nich to ani nebol človek..bol oblečený ako muž a aj jeho telo bolo mužské, no jeden z nich na tom mužovi videl chvost..“ dokončí Flaevon opatrne. Snape podozrievavo pozrie na Alicu a späť na muža. „Čo sa stalo potom keď ste vtrhli do jeho domu?“ spýta sa Alica. „Vyhnali sme ho z dediny, ľudia ho chceli zabiť, no ja som mu pomohol ujsť, nakoniec z našej dediny odišiel. Roľníci spálili jeho dom, verili že spália všetko žlé a podivné čo ich postihlo. Mali pravdu, odkedy sme ten dom spálili a on odišiel, viac sa tu nediali také veci ako predtým“ odpovie mierne nervózne Flaevon.
„Tak prečo sa bojíte keď tvrdíte ,že je všetko v poriadku?“spýta sa Snape keď na Flaveona hľadí, aký je nervózny a ustráchaný. „Preto že ste prišli...“ Flaevon preglgne. „Žije tu?“spýta sa Snape s očami zabodnutými do muža. „Áno žije..“Flaevon skloní hlavu. „Je však v ústraní, je starý a ľudia nevedia že je to Aristij, ak by to vedeli určite by ho zabili“ dodá. „Viete, mne nie je jasné ako môže tak dlho žiť...on...bol starý keď som bol ja ešte dieťa a teraz mám 67 rokov, no on je stále tu...to je ďalšia podivnosť ktorá ho sprevádza..„ povie Flaevon a pokrúti hlavou s nepochopením nad podivnou dlhovekosťou profesora Willeka. „ Kde žije? Nezopakovali sa tie veci keď sa sem vrátil?“spýta sa Alica mierne potešene z toho že ho našli. „Nie nezopakovali, všetko čo sa stalo bolo iba to že nám trochu zdiveli zvieratá...a hmyz..“zamumle. „Ten hmyz sme videli..prečo je to tak?“spýta sa Alica. „Je veľký...neviem prečo je to tak slečna“ Flaevon pokrúti hlavou. „A kde býva?“spýta sa Alica a odpije si z čaju. „Býva na kopci, vedľa cintorína, býva tam sám a ľudia sú radi, aj keď nevedia že je to Aristij, sú k nemu akýsi odmeraní“dopovie. „Mohli by sme ísť za ním?“spýta sa Alica a postaví sa . Snape ju nasleduje a postaví sa tiež. „Iste, ale dajte si pozor..“odpovie im Flaevon. „Ďakujeme za informácie“ Alica sa pousmeje a obaja jeho dom opustia. „Tam je ten kopec..“ ukáže Alica na kopec s cintorínom , malým domom a niekoľkými ohlodanými stromami. „Nevyzerá to tam práve príjemne...“ šepne Snape a vykročí hore kopcom. Vykročia na kopec. Pred očami majú malý kamenný dom a vedľa neho cintorín s asi stovkou náhrobkov, každý označený krížom, doplnené niekoľkými holými stromami a nezdravo vyzerajúcou trávou. „Čo je toto za miesto?“ šepne Alica a obhliada sa. „ Božieho posla nájdeš v biede..tam kde mŕtvi ožívajú...“ pomyslí si Snape na veštbu, hľadiac na niekoľko otvorených krýpt hrobov. Ani sa nenazdá a Alica už zaklopala na dvere domu, bez toho aby sa ozvala akákoľvek reakcia do domu aj vošla. Snape sa otočí a okamžite ju do domu nasleduje. „Haló? Je niekto doma ?“spýta sa nahlas Alica, keď k nim prikráča šedivý muž s bielou bradou podopierajúci sa drevenou palicou“Kto ste a čo hľadáte v mojom dome ?!“ zavrčí na nich. „Vy ste profesor Willek?“spýta sa Alica. „A kto ste vy ?“spýta sa starý muž. „Ja som Alica Tomarová a toto je..“Alica nedopovie keď jej muž skočí do rečí. „ Tomarová....“prikráča k nej. „Vy ste...potomkom stredoeurópskeho rodu rovnakej krvi ako Temný pán...ste označená..“ šepne jej a nespúšťa z nej oči. „Áno ja..ja mám znamenie áno“ Alica začne prikyvovať. „To je mi návšteva..čistá krv...a smrťožrút“ šepne Willek a pozrie na Snapea. „Takúto...protichodnú dvojicu by som tu nečakal..“dodá. „Potrebujeme vedieť pár vecí..“ povie Alica. „ Viem na čo ste sa ma prišli spýtať..no nečakal by som ,že sa na to bude pýtať smrťožrút...“Willek pozrie na Snapea. „Moje pomery k Temnému pánovi rozoberať nemusíte“ Snape sa zamračí. „Iste na to je tu on aby rozoberal vašu neposlušnosť..“odpovie Willek drzo. „Ale vás si pamätám, rad som používal vaše jedy pan profesor..“ Willek sa uškrnie no Snape na neho nechápavo hľadí. „Bola to dobrá práca že ano.. hmm veď ste si ich výrobu aj patrične odsedeni v Azkabane..“ dodá opäť s diabolským úškrtnom. Snape sa zamračí a nechápe odkiaľ to Willek môže vedieť. „Taká žena ako vy, by sa nemala zaplietať s trestancom...“dodá. Alica na Snapea nechápavo pozrie, keď to ani ona sama nevedela. „Ooo prepáčte ja som vám naozaj nechcel šlapať do kapusty , tuto na slečnu Tomarovú som už pristarý“ pokračuje akosi pobavene Willek keď vidí, že Snape sa na neho hrôzostrašne mračí.„Sadnite si“ ukáže na starý hnedý gauč. Alica si sadne a Snape ju nasleduje. Snape sa porozhliadne po staro vyzerajúcej obývačke plnej kníh, malých čudesných vecí ktoré jakživ nikdy nevidel no taktiež aj niekoľko elixírov. „ Aprotiasa..“ prečíte názov jedného z elixírov a zamračene pozrie na Willeka. „Ten človek sa snaží potláčať niekoho vplyv. Niekoho kto má voľný prístup do jeho mysle“ znovu pozrie na ampulku Aprotiasy, elixíru živiaceho vlastnú dušu a myseľ človeka ,tak aby neupadla do úplnej pasivity ak je niekym zámerne utlačovaná a ovplyvňovaná.„Vy ste dokázali vyvolať démona a potom ho uväzniť pravda ?“spýta sa narovinu Alica a svojími slovami vytrhne Snapea s premýšľania. Willek sa na ňu zahľadí. „Nebol to démon slečna Tomarová...“zabodne do nej modré oči. „ Bol to diabol.. tá udalosť zmenila môj život..“ zahľadí sa na svoje nohy. „Prvýkrát sa mi zjavil keď som mal dvanásť...bola to láska na prvý pohľad..“ šepne s miernym úsmevom Willek a Snape podivne pozrie na Alicu, dávajúc jej najavo že Willek nie je normálny. „Videl som ho tak jasne, ako sa teraz dívam na vás..“ pootvorí na nich modré oči. „Táto udalosť ma prinútila k tomu, aby som mu zasvätil môj život..“ pokračuje šeptom zatiaľ čo Alica si prezrie jeho neďalekú knižnicu plnú kníh o vyvolávaní démona a démonických síl, sile démonických bytostí a iných publikácii. „ Vox Luciferum...“ prečíta názov jednej z kníh a až ju zamrazí. „Študoval som jeho svet tak dlho ako som mohol..“Willek pokračuje. „Skúšal som mnoho kúziel, všetky možné techniky na jeho vyvolanie. Sníval som sen o tom, že ho znovu uvidím..“pokračuje zaujato. Podarilo sa mi to po dvadsiatichpiatich rokoch márnych pokusov“ pokračuje a Alica preglgne. „Mal som 57 rokov keď sa mi to konečne podarilo...“Willek prižmúri oči. „ Mal čistú krv...ale nebol to človek...bola to bytosť s telom ktoré mohla meniť za iné, za to ktoré chcel, ale aj za to ktoré si vzal. Bol jediný, najmocnejší spomedzi démonickej hierarchie“ pokračuje šeptom. Alica Snapea bojazlivo chytí za ruku, pretože ju z tých jeho slov až zamrazilo. „Odkedy som ho prvýkrát vyvolal...“Willek si zaspomína. „Odvtedy..bol so mnou stále..prihováral sa mi, ako vzdelaný človek, radil mi, dal mi moc o akej som nikdy predtým ani nesníval. Dokázal som oddialiť smrť, potlačiť fyzikálne zákony a rozkázať slnku aby nevyšlo, zakázať dážd, riadiť všetko čo som chcel.....“ pokračuje šeptom. „Jeho meno bolo Lucstat“ dodá. Alica zvraští obočie a nechápavo hľadí. Willek si ten jej výraz hneď všimne. „Zabudnite na rozprávky o Luciferovi...“ Willek sa zaškerí štrbavým úsmevom. „Vždy používa iné meno..“dodá. „Lucifer je rozprávka ktorú si vymysleli ľudia aby sa mali čoho báť a strašiť deti“ dodá. „Prepáčte..ale ľudia z tejto dediny tvrdia že...že ste diabol..“ pípne Alica. „Oni tomu nerozumejú sú príliš obmedzení na to aby pochopili jeho konanie, rovnako ako vy“ odpovie Willek. „Iba ja som to dokázal, preto sa mi zjavil..“ dodá namyslene. „Asi vám veľa radosti nepriniesol podľa toho čo ste prežili potom..“Snape mu skočí do reči. „Jedná vec je tá ktorú vám dá. Nesmiernu moc a silu. To so sebou ale prináša množstvo problémov. Vstupoval do mojej mysle, chcel ju pre seba...“šepne Willek. „Vstupoval aj do môjho tela, bral si ho kedy chcel..“dodá. „Mnohokrát som nevedel čo s ním robí, desil ľudí, zabíjal ich...“stíši hlas. „Bolo to monštrum. Akokoľvek bol vznešený a zaujímavý, predstavoval to najhoršie zlo..“ dokončí. „Prečo ste ho chceli vyvolať keď ste to vedeli?“spýta sa Alica. „Chcel som poznať aká je jeho moc..dal mi silu o akej vy nemožete mať ani tušenia..nepoznáte ten omamný pocit“pozrie na Alicu. „Život odrazu stratil zmysel že?.., telo bolí , z jedla je ti zle, a duša....duša nemusí trpieť...“ povie Willek. „To mi povedal, keď si chcel vziať moje telo, presviedčal ma že to tak bude lepšie. „Čo je to za boha....keď ti kľudne mohol vziať ženu...“cituje ďalej.“Vedel, že moja žena zomrela rukou temného čarodejníka, pokúšal ma tak ako nikto predtým, pokúšal sa ma presvedčiť že Boh nie je dobro..“Willek na chvíľu zatvorí oči a nadýchne sa. „Vzal si moje telo keď ho potreboval, prebýval v ňom, no nechával mi dostatok miesta pre vlastnú sebarealizáciu, nezahubil ma“ dodá. „Boh zabíja ...bez rozdielu, a taktiež ja..“ prebehnú tiché slová jeho mysľou. „Ste v poriadku?“spýta sa Alica keď vidí, ako sa Willek tvári. „Ako ste sa dostali zo sanatória?“spýta sa Snape. Willek sa na neho podozrievavo zamračí. „Vy ste veľmi zvedavý človek...na niekoho kto prežil ešte len necelý jeden život“ poznamená. „Pomohla mi...vyššia moc“ podvihne kútik. „Bol to démon pán profesor?“spýta sa Alica. „Žiaden démon slečna Tomarová..“Willek pokrúti hlavou. „Aj keď som sa vždy zahrával so silami temnôt, vždy som bol...prostý boží pomocník..“ dodá. „Vy ste kňaz?“Alica na neho šokovane hľadí. „ Áno, kňazom som bol vo svojom rodnom Rusku“ odpovie. „Ste Rus?“spýta sa šokovane Alica, keď to z jeho hlasu nepoznala no jeho meno jej čosi hovorilo. „ Áno moje meno je Toman Aristij Willek, meno Thomas som dostal až u Vás Angličanov“odpovie im. „ Ako sa môže boží pomocník odovzdať démonom? Za to vás asi ten váš boh nepochválil alebo áno?“spýta sa Snape arogantne. „Sila božia je polovica kruhu, druhá je démonická, spolu vytvárajú celok ktorý ovplyvňuje Vás ľudí“odpovie Willek. Snape sa zamračí a pozrie na Alicu po tom,ako to Willek povedal ako keby ani sám človekom nebol. „Ste mŕtvy ?“spýta sa ho na rovinu. „Severus!“ Alica ho okríkne, pretože sa jej zdá že Snapeova poznámka bola nemiestna. „Nie som mŕtvy..ale nie som už ani človek...“ odpovie Willek na Alicino počudovanie. „Bol som človekom do svojích 34 rokov..“odpovie a Alici po chrbte prebehne mráz. „Už v tom veku som cítil,že to čo ma sprevádza je moc akú nemá nikto iný, bol som kňazom, mnohokrát som videl zjavenia démonických síl a veril som že ma pred nimi ochráni moja viera. Až potom som však zistil, že viera v boha bolo to čo Ho na mne zaujimalo, cez čo sa ku mne najľahšie dostal, cez svoj absolútny protiklad“ dopovie. „ Čo sa stalo keď te mali 34 rokov ?“spýta sa Alica. „Neužil som elixír večnej mladosti ani elixír nesmrteľnosti hoci viem že vy dvaja oboma týmito elixírmi disponujete“ povie Willek a Alica pri pohľade na Snapea usúdi, že Willek ich má oboch prečítaných. Willek sa uškrnie a spoza bielych fúzov odhalí trčiace upírske zuby. „Severus je to upír!“ Alica vyskočí z gauča a vytiahne prútik. „Nemusíte sa obávať, ľuďmi sa od svojích 136. rokov neživím, na tom som už príliš slabý“odpovie Willek absolútne pokojne no Snape musí uznať že aj on sám je z neho trochu nesvoj. Ťažko mu bolo pripustiť, že mu naháňal strach akýssi vyšinutý upírsky starec, no nemohol sa zbaviť pocitu že Willek hoci vyzeral krehko a bezbranne, disponoval silou ktorá ich mohla pripraviť o život.
22.kapitola – Posadnutosť
„Prepáčte..“ Alica si nazad sadne a znovu sa rozhliadne po Willekovom dome. „Viete kto je to Voldemort však?“spýta sa . „Áno viem. Viem prečo ste za mnou prišli. Chcete vedieť ako ho udržíte uzavretého v démonickom kameni“Willek prikývne. „Je vzorné, že si uvedomujete čo sa môže stať ak ho z toho kameňa niekto vyslobodí“podvihne kútik do úškrnu. „ Ak sa dostane von, pre vás to znamená peklo na zemi, hlavne pre vás..slečna Tomarová..“pokračuje. „Prosím povedzte nám čo máme urobiť aby sa to nestalo? “spýta sa Alica. „Máte démonický kameň“?“spýta sa Willek. „Nie, vzal ho Flavius Fretch, Voldemortov brat, môže ho odtiaľ dostať kedy chce“ zamračí sa Alica. „Kedy chce nie, aj on potrebuje spĺňať pár podmienok. Dostať sa zo zovretia démonického sveta zasa nie je tak ľahké ako si myslíte slečna Tomarová“ pokračuje uhladene Willek. „Pýtal som sa či máte démonický kameň ktorý je prázdny“ dodá. „Nemáme ..“ povie Alica smutne. „Najlepšie urobíte, ak do kameňa uväzníte aj jeho brata...“odpovie Willek. „Pracovať s démonickými kameňmi vie iba nekromancer alebo palatinus..to viete..že ?“Willek dvihne obočie. „Áno vieme“ Alica prikývne. „Ak nebude mať temný pán po svojom boku verného nekromancera alebo palatinusa, z kameňa sa nedostane, len oni vedia ako to urobiť, aj to podotkam že nie všetci. No Fretch je s tých šikovnejších“dodá. „Vy ho poznáte ?“spýta sa Alica. „Mal som tu česť...“ odpovie mierne znechutene Willek. „Skúšal sa mi vyhrážať smrťou až dovtedy kým nezistil ,že nezomriem nikdy, že sa v istom momente starnutie môjho tela zastaví“ pokračuje. „Dokonca sa ma pokúsil pred rokmi otráviť odvarom z bažinatej hľuzovky, na ministerstve kde vtedy pracoval povedal že som si chcel vziať život keď zistil že nezomieram, bolo mu ľahšie uvrhnúť ma do blázinca ako mi čeliť“ dodá prísne. „Ako som už povedal, je potrebné zbaviť sa Flaviusa Fretcha a keďže ho zabiť nemôžete, jediné čo môžete je uväzniť ho do kameňa“ zopakuje Willek. „Kde nájdeme kameň?“spýta sa Alica. „Presne tam kde ste našli ten prvý. Musíte zabiť démona..“odpovie Willek. „Nájdite človeka ktorý vám s tým pomohol prvýkrát“ dodá. Alicu trochu strasie chlad z pootvoreného okna, keď za ním zbadá ako sa čosi mihlo. „Čo to bolo?“spýta sa vystrašene. „Ja som nič nevidel..“odpovie Willek a oči sa mu zmenia do jemne popolavej farby. Snape sa zamračí keď to vidí. „A čo tá zima, čo tu odrazu nastala ?“spýta sa Alica, keď sa jej z úst začne valiť biela para. „Hmm no to patrí k tomuto miestu. Ste na cintoríne slečna Tomarová“ Willek sa uškrnie. „Čo to tu na nás do čerta skúšate?!“Snape ho zdrapí a mieri na neho prútikom. „Jeho je ruka ktorá trestá...“ ozve sa tichý ženský šepot celou izbou. „Čo to bolo?“spýta sa prestrašene Alica a vyberie svoj prútik. Snape sa ohliada. „Vypadneme odtiaľto..“povie a drgne Willeka späť do kresla. „Poď preč...“ stiahne Alicu za ruku , prudko otvorí dvere a výjde pred dom. „Bože..“Alica sa zahľadí na okolie domu s cintorínom a holými stromami popretkávané chlaptými bytosťami otvárajúcimi hrobky. „Upírodlaci..“ šepne Snape. „Kde sa tu berú?“spýta sa Alica cúvajúc pomalým krokom vedľa Snapea,potichu aby si ich nevšimli. „Cítiš ten chlad Severus?“spýta sa Alica ktorej sa z úst začne valiť biela para. „Áno..“Snape preglgne dívajúc sa na pomaly sa otvárajúce hroby. „ Tí ľudia v tých hroboch...žijú...oni sa hýbu...čo to do čerta je..“ pípne Alica a strachom sa jej do očí nahrnú slzy, keď zbadá množtvo otvárajúcich sa hrobov a mŕtvolne telá lezúce von. „Jeho je ruka ktorá trestá, jeho krv preliatá na posvätnom mieste..“ šepká Willek a predtým zmenené popolavé oči sa mu sfarbia do čierna. Upírodlaci si ich pred domom všimnú, prestanú sa zapodievať hrobmi a začnú k nim pomaly pristupovať sledujúc ich krutými očami. „Jeho je telo na posvätnom mieste...“ šepne Willek. V tej chvíli Alicu vezme neviditeľná sila a okamžite jej telo vmetie do vzduchu. „Nie !“ zavrčí Snape keď ju od neho čosi vyrve. Chvíľku sa len tak vznáša vzduchom. „Severus..čo sa to deje ..čo sa to áááá..“ ani nedopovie keď jej neviditeľná sila dvihne ruky pred seba zápästiami k oblohe. „Áaaa pomôž mi, čo sa to deje..?!!!“ Alica začne nariekať a nedokáže sa vo vzduchu vôbec pohnúť. „Jeho je ruka ktorá trestá...“ pošepká Willek a palec i prst na jednej ruke spojí, ako keby medzi nimi držal tenký imaginárny predmet. „ Jeho je krv preliatá na posvätnom mieste..“ dodá a namieri si imaginárnym nožom pod zápästie a silne ním trhne. „Áaaaaach!“ Alica zvolá, keď sa jej zápästia v tom momente prerežú a okamžite sa z nich začne valiť krv. „Pomôž mi..“ začne plakať spútaná vo vzduchu. „Prekliatý starec..“Snape vbehne do domu. „Crucio!!!“ zreve a namieri prútik na Willeka, sediaceho v polohe ako keby si podrezával žily. Ten okamžite padne k zemi a s chrčaním sa začne zvýjať v mučivých kŕčoch. Neviditeľná sila Alicu pustí a napáli jej telo do drevenej časti domu . Svojím telom poláme niekoľko dosiek v stene a ostane zakliesnená. Snape otočí hlavu len čo to začuje. Preruší kúzlo a keď vidí že Willek sa nehýbe, vybehne von. Sledujúc skupiny upírodlakov a nemŕtvych prikročí k stene a Alicu z nej vyberie. „Rýchlo..“posúri sa a vyberie jej bezvládne telo. „Ani krok !“ zavrčí na skupínu približujúcich sa upírodlakov keď sa otočí a voľnou rukou na nich mieri prútikom. „Validus Incendium!“ zreve a namieri prútikom na jedného z upírodlakov. Upírodlak začne okamžite horieť a zbesilo behať po cintoríne. Ostatní upírodlaci na neho začnú nepríjemne vrčať ,ako keby mu dávali najavo aby sa k ním nepribližoval. S chrčaním sa telo upírodlaka zrúti na zem a zomrie pod náporom ohňa vytvárajúceho z jeho tela spopolnenú hmotu. „ Validus Incendium!“ zreve Snape znovu a zapáli kopec suchej slamy ležiacej pri jednom z holých stromov. Očividne kúzlom vystrašení upírodlaci sa dajú na útek. Snape skloní prútik a hľadiac na nemŕtve telá motajúce sa cintorínom apatickým pohybom, sa snaží Alicu vziať do náručia. Vie, že ak by ho uhryzol niektorý nemŕtvy, nemusel by sa odtiaľ dostať tak ľahko. Vezme ju do náručia, ešte raz sa pozrie na mŕtvolne hnilé tváre nemŕtvych tiel ktoré sa k nim postupne približuju a dá sa na útek. Držiac ju v náručí okamžite beží dolu kopcom, preč od domu i cintorínu keď si všimne oblohu sfarbujúcu sa do červena. Rýchlo dýchajúc sa vráti do dediny. „Čo sa deje ?Čo ste to urobili?“spýta sa žena ktorú videli pri studni. Zastaví sa a chvíľu na ňu hľadí, potom však pokračuje počujúc z nedaľekého domu ženský krik. Rýchlym krokom nesie Alicu naprieč dedinou. „Hej !!! Kam idete?!“zreve muž ktorý ich prijal do svojho domu a vysvetlil im, kto je Willek. „Hej!“ zreve znovu keď ho čosi vznesie do vzduchu. Neviditeľná ruka mu rozdrví hrdlo. Mužské oči sa pod náporom tlaku, odrazu už len vlečú na tenkých ružovo-bielych šľachách vysiac von z očí muža. Muž ostane nehybe vo vzduchu aj keď je mŕtvy. Neviditeľná sila ním potom niekoľko krát zamyká otočí ho hore hlavou a ropaží jeho ruky tak, že muž chvíľu vyzerá ako obrátený kríž. Alica pomaly otvorí oči. „ Severus vládnu tu démonické bytosti...to Willek..bol to on..“ šepne pridržiavajúc si silno rukávy na krvácajúcich zápästiach. Snape neváha a aj keď ho pohľad na mužovo vznášajúce sa telo vydesil, okamžite znovu beží preč z dediny. „Vy ste to urobili !“ zreve po nich žena ratujúca malé dieťa s horiaceho domu ktorý sa vznietil v tej chvíli ako neviditeľná sila rozdrvila Flaevonovi hrdlo. Snape zadýchane vybehne z dediny von a rovnako rýchlym behom smeruje späť na kopec kde sa zhmotnili. Stihne si však všimnúť otrasný pohľad na dedinu ktorej väčšiu časť pokrývajú plamene. Alica upadne do bezvedomia. „Rýchlo..“vybehne na kopec a okamžite sa s ňou odhmotní. Zjaví sa na Kranwallských pozemkoch a beží do hradu. Len čo vkročí dnu na hlavnej chodbe zbadá stáť zelenú a vráskavú učiteľku okumelácie Meleenu von Raismore. „Čo sa jej stalo?“spýta sa Meleena a pokrčí obočie. „Ja neviem pomôžte mi , poďte..“ povie naliehavo Snape a beží k sebe do izby. Meleena nemo prikývne a nasleduje ho. Položí ju na posteľ. „Tie ruky jej hneď zacelíme..“ šepne Meleena, namieri prútik na jej zápästia a pomalým kúzlom rany zacelí.
„Pozri sa na mňa....si starý...“ šepne syčivý hlas. „Myslíš si že tomu zabrániš ?“ šepne hlas zlovestným tónom. „Povedz mi to....jej meno..“ zavrčí hlas. V myšlienke sa zhmotní desivá postava Voldemorta mieriaceho prútikom a Dumbledorea kľačajúceho pred ním. „Nie..“ pohnú sa staré pery pokryté sivými fúzami. „Nie ?“ Voldemort sa zaškerí. „Čo s tebou spraví mučivá kliadba hm ?“ jemne vycerí malé ostré zúbky. „Crucio!“ jeho hlas náhle zhrubne a skríkne. Vyšle na Dumbledorea kúzlo a spôsobí mu neznesiteľné bolesti. Staré telo odeté do sivého hábitu sa spustí na zem a bolestivo sa skrúti.
„Dajte jej privoňať s Vodnatky“ povie Meleena. Snape prikývne a priloží Alici k nosu malú fľaštičku s ostrým zápachom. „Nezaberá to..“ len čo to Snape povie Alica oči otvorí. „Má Dumbledorea...“ šepne a dezorientovane sa snaží posadiť na posteli. „Čo ?“ spýta sa Meleena. „Upokojte sa dievča..“ pridrží ju. „Severus, Voldemort má Dumbledorea...“ zopakuje Alica a pozrie na Snapea. „Upokoj sa, to nie je možné...“ Snape si sadne na posteľ a trochu ju podoprie. „Videla som ako sa ho pýtal na meno nejakej ženy..“ šepne Alica. „Upokoj sa“zopakuje. „Asi bude lepšie keď si ľahne“povie Meleena a potlačí ju na posteľ. „Čo sa stalo? Bolí ma hlava..“ zamumle Alica. Snape pozrie na Meleenu a tá jeho pohľad pochopí. „Pôjdem, ak by ste ma potrebovali budem vo svojej izbe..“ zamrmle akosi urazene a odíde z jeho izby. „Čo sa stalo? Ako sme sa dostali od Willeka ?“spýta sa ho. „Ty si nepamätáš čo sa stalo?“ Snape zvraští obočie. „Památám si že sme s ním sedeli v dome a že som niekoho videla za oknom, a potom už nič..“ odpovie Alica. Snape mlčí a trochu skloní hlavu. Nechcel jej povedať nič o tom, čo sa stalo. Nič o tom, že Willek bol pravdepodobne iný ako boží posol. Bolo mu úplne jasné že to čo sa stalo spôsobil práve Willek no zrejme nie z vlastnej vôle. V tej chvíli sa mu pred očami vybavila myšlienka na Alicu vysiacu vo vzduchu, držanú neviditeľnou silou. „Severus tak čo sa stalo? Čo povedal Willek?“spýta sa Alica a vytrhne ho z myšlienok. „Povedal..že by sme mali uzavrieť do kameňa aj Fretcha“odpovie Snape a podivne na ňu hľadí. „No a čo bolo ďalej?“ spýta sa. Snapeovi sa pred očami okamžite zopakuje hororová situácia a žalostný pohľad na trpiacich ľudí, neviditeľnou silou zmietanú dedinu v plameňoch i na ženu zachraňujúcu svoje dieťa ktorá ich z toho obvinila. „Nič sa nestalo potom sme odišli“odpovie Snape. „Naozaj? A prečo máš na tvári sadze ?“spýta sa Alica a pozrie na Snapeove líce na kúsok čiernej sadze od plameňov. „A máš spálený plášť, čo tam horelo?“spýta sa Alica podozrievavo. Snape si pozrie na bok svojho plášťa a naozaj zbadá pár zúhoľnatených miesť po strete s ohňom. „Áno horel tam jeden dom, to nič nie je „ povie Snape. „No tak to sme sa od toho Willeka veľa nedozvedeli“ zamumle Alica. „Vieme to najhlavnejšie“šepne Snape a hľadí na to ako sa Alica snaží postaviť. „Nevstávaj..“chytí ju za plece. „A prečo som vlastne v posteli?“spýta sa. „Bolo ti nevoľno..“odpovie jej Snape. „A z čoho ? Teraz sa cítim dobre, a čo tu robila Meleena?“spýta sa Alica. „Prišla mi pomôcť aby sme ťa prebrali „povie Snape ktorému sa hruď pod náporom rýchleho dychu dvíha oveľa rýchlejšie ako obvykle. „Čo je ti? Prečo si taký nepokojny?“spýta sa Alica keď na neho hľadí. „To nič..len som sa trochu zľakol keď si omdlela..“ zaklame Snape a utrie si z tváre sadzu. Snaží sa upokojiť no stále mal pred očami pohľad na Alicino telo zmietané vo vzduchu. V tej chvíli sa cítil nemožný a nepotrebný. Neschopný akokoľvek jej pomôcť pretože sila ktorej čelil bola omnoho mocnejšia ako on sám. Niekoľkokrát mu hlavou preblyslo že by o ňu v tej chvíli prišiel. Že by zomrela a on by ostal sám. Dvihne sa od postele a odíde k svojmu stolu o ktorý sa oprie. Cíti ako sa mu trasú ruky pri myšlienke na to že by ju podivná sila ktorá jej telom manipulovala aj zabila. Oči mu zosklovatejú pod náporom jemného nánosu sĺz a v tej chvíli si sám uvedomoval že to čo videl mu dalo poriadne zabrať. Že ho vydesila moc ktorú videl hoci bol sám veľmi krutej povahy. Zažmurká. „Čo tam tak stojíš ? Je ti niečo?“spýta sa Alica hľadiac mu na chrbát. „Je mi dobre Alica...je mi dobre..“povie Snape a snaží sa upokojiť. Neprežil by ak by mal pred ňou pôsbiť slabosšsky a snažil sa svojmu telu rozkázať aby sa upokojilo a ruky sa prestali triasť. Nechcel jej povedať že sa príšerne zľakol keď ju videl zmietanú vo vzduchu. Že sa bál že o ňu znovu príde.