11. - 12. kapitola
11. kapitola - Temné obdobie
Na dvere Snapeovej pracovne v podvečer niekto zaklopal. Po chvíli ticha sa otvorili. Vstúpila do nich študentka Melanie Wilsonová. „ Pán profesor...“ ozve sa trochu nesmelo. Snape ju okamžite prebodáva vražedným výrazom. „Čo chcete?“ozve sa takmer nepočuteľne. Študentka sa posadí a nevinne hľadí. „ No ja som myslela že...možno vy by ste mi mohli povedať čo sa tu deje a kde je profesor Alen...“začne. „ Profesor Alen odišiel Wilsonová a už sa sem nevráti...a to čo sa tu deje neviem ani ja“ dodá a uhýba jej pohľadom. „ Počula som ako ste hovorili na chodbe s profesorkou Tomarovou“ odbije ho aby mu dala najavo že vie o tom že klame.“ Vy počúvate cudzie rozhovory Wilsonová?!“ zasyčí na ňu. „ Nie pane, ja som to počula iba náhodou“Melanie sa bojazlivo skrčí. „ A taktiež neviem čo sa stalo s tým študentom....mám...už mám veľmi veľký strach“ začne plakať. „ Prestaňte mi tu fňukať Wilsonová!“ napomenie ju. „ Bojím sa že...vy-viete-kto, vidí moju myseľ a že so mnou urobí to isté čo s tým študentom“vzlyká. „ Prečo sa toho bojíte?“ so záujimom na ňu hľadí. „ Neviem, v posledných dňoch mám akési zlé sny a navyše niekedy len tak premýšľam a neviem ani o čom ako keby to ani neboli moje myšlienky“ dodá smutne. Snape sa k nej nakloní a očami sa zavŕta do tých jej. Prenikne až do jej mysle. Po chvíli zistí, že tam má naozaj niekoľko podozrivých myšlienok.“ P-pán profesor...“ Melanie sa znovu ozve. „ Tá vec čo je na škole, bolo to v mojej izbe“ začne znovu vzlykať. Snape sa postaví od stola a so záujmom na ňu hľadí. „ Čo tým myslíte že to bolo vo vašej izbe?“ nechápavo pokrúti hlavou. Študentka sa postaví a prikráča k nemu. „ Ja som to videla, malo to také desivé oči“ dodá prestrašene a odrazu mu pripadá celá bledá a s obrovskými kruhmi pod očami. Napadlo ho, že Alica by jej určite mohla pomôcť. Okamžite začne hľadať mapu Kranwallských pozemkov aby zistil kde sa Alica nachádza. Roztvorí ju a vidí že študentka na to hľadí ako na zjavenie. Očividne nevedela že učitelia niečo také majú k dispozícii. Na mape sa hemží množstvo farebných bodov s menami. Hľadá pozorne no aj tak ju nikde nevidí. Posadí sa opäť do kresla a znovu sa na mapu pozrie. „Ako to že tu nie je? Odišla z Kranwallských pozemkov?“premýšľa. Po chvíli však zbadá ružový bod s menom Alica Tomarová. Odkedy s ňou má už opäť dobré vzťahy zmenil jej označenie z čierneho bodu na pekný ružovo-červený aby ju vedel vždy ľahko rozoznať. „ Skalnaté bralo“ prečíta názov lokality kde sa Alica nachádza. Po chvíli sa vedľa červeno-ružového bodu objaví čierny bod s menom Olympia Greedová. „ Čo tam robia?“ spýta sa sám seba. Veľmi dobre pozná odpoveď na túto otázku aj keď nechce uveriť tomu že Alica by bola taká hlúpa a išla tam. „Do čerta....!“ zamrmle a vystrelí z pracovne ako šíp. Wilsonovú totálne odignoruje. S mapou Kranwallských pozemkov smeruje k Skalnatému bralu. „ Si nepoučiteľná....“ zlostne mrmle a kráča von z hradu ráznym krokom.
„Myslíš že je to dobrý nápad?“ spýta sa trochu bojazlivo Olympia kráčajúc po tmavých a stromami obrastených pozemkoch Kranwallského hradu. Na oblohe už svieti nie príliš jasný mesiac. „ V tej knihe sa píše že to žije pri Skalnatom brale, tam to môžeme zničiť“ odpovie jej Alica. „ A si si istá že môžeme veriť tej knihe?“ spytuje sa Olympia. „ Navyše čo ak nám to ublíži? Vieš ako to zastaviť?“ pokračuje bojazlivo. „ Možno áno“odpovie Alica. „ Možno?“ s obavami sa spýta Olympia. „ Pozri môžeš kedykoľvek odísť“ odbije ju Alica. Dôjdu až ku Skalnatému bralu. Studený vzduch a tma ich obklopujú kdekoľvek sa pozrú. Pred nimi sa týčia obrovské a príšerne staré kamene o ktorých si kedysi ľudia mysleli že majú magickú moc. „ Prečo sa podľa teba zdržiava tu?“ opýta sa Olympia potichu. „ Neviem, možno ho priťahujú tieto skaly“ pozrie sa na obrovské monumenty týčiace sa až k nebesám. „ Alebo voda“ pohľadom hodí na neďaleké jazero. Nachádzajú sa v prírode, no nikde nepočuť nič. Žiadne šušťanie stromov, žiadne pohyby zvierat, všade je mŕtvolné ticho. Alica si očami premerá okolie v ktorom sa nachádzajú a nadobudne pocit že príroda ktorá ich obklopuje je už dávno mŕtva. Že stromy a les okolo sú iba bezduché veci ktoré majú vytvárať ilúziu pokojnej prírody. Z jej premýšľania ju vytrhne Olympia. Alica sa na ňu pozrie a odrazu jej pripadá oveľa bledšia a so strhanou tvárou. Olympia si rukou prekryje ústa aby nevydala žiaden hlasný zvuk. Druhou rukou ukáže k oblohe. Alica sa pozrie na oblohu pri Skalnatom brale. Naskytne sa jej pohľad na lietajúceho tvora. Obrovskými krídlami obletí niekoľko skalnatých výčlenkov a pazúrmi sa zachytí o stenu skaly. Zloží asi dvojmetrové krídla a pazúrmi na všetkých štyroch končatinách sa škriabe hore po skale. Po chvíli však otočí hnedú hlavu s rohami a svietivými očami pozrie na Alicu ako sa na neho díva. „ Bože stoj pri nás....“ zašepká si Alica sama pre seba keď vidí že ich démon zbadal. „ Poďme preč, poďme preč...“ šepka prestrašene Olympia a rukou si zakrýva ústa. Démon sa odlepí od skaly a znovu rozprestrie obrovské krídla. Okolím sa odrazu ozve jeho príšerný škrekot. Doplachtí na zem a chvíľu chodí na všetkých štyroch nohách. Z väčšej vzdialenosti pozoruju Alicu aj Olympiu. Alica cíti ako sa jej zmocňuje strach. „ Severusa....“ drgne do Olympie. „ Nájdi Severusa...“ zťažka prehltne. Olympia iba prikývne a okamžite uteká preč. Je rada že od neho bude čo najďalej. Alica sa skryje za strom, akoby skryť sa znamenalo že ju démon neuvidí. Vyberie svoj prútik a v duchu si opakuje kúzlo na zahubenie démona ktoré kedysi použil jej otec. Rovnaké aké sa nachádza v jeho starej knihe. Démon k nej prikročí a nachádza sa od nej už iba dobrých päť metrov keď sa zastaví. Vstane si na zadné nohy. Pazúry ktoré mal na zadných nohách sa odrazu zmenia na obrovské kopytá. Alica pred sebou vidí obrovskú a nadmieru mohutnú do červena sfarbenú postavu posiatu ostňami a chlpami. Na jeho hlave vidí dve zahnuté rohy aké zvyknú mať barani. Zazerá na ňu krvavočervenými svietivými očami. Jeho tvár má ľudské črty a zlovestne sa uškŕňa. Po chvíli sa však rozbehne a bleskovou rýchlosťou ju pritlačí k stromu a chytí za krk. „ Smrteľníčka....“ osloví ju a vycerí špicaté zuby. Namieri na jeho telo prútik. „ Excedo corpus daemoni“ vysloví chrapčavým hlasom. Kúzlo démona okamžite odhodí ďaleko od nej. „ Odíď....zmizni odtiaľto!“ zreve na neho Alica. Démon sa ťažkopádne dvihne zo zeme a postaví na nohy. Mávne rukou a objaví sa okolo neho niekoľko vlkov so svietivými očami. Pohľad jej zamieri na jazero z ktorého uvidí vychádzať akési bytosti. Príšerne škaredé, slizké a desivé. „ Vodní ľudia“ preblesne jej mysľou. V tej chvíli sa pri démonovi objaví aj niekoľko kentaurov, očividne nadmieru podráždených ktorí čakajú iba na pokyn kedy na Alicu zaútočia. Rovnako sa na mieste objaví množstvo lesných tvorov vrátane škriatkov ťahajúcich za sebou niečo obrovské. Zem sa zatrasie keď Alica zbadá čo to je. „ Lesný trol“ zdesene hľadí na obrovského tvora ktorého lanami ťahajú za sebou malí škriatkovia. Okamžite jej dôjde že by mala čo najskôr utiecť, pretože proti takej presile nebude mať žiadnu šancu.
Snape sa náhli Kranwallskými pozemkami až k Skalnatému bralu. Kráča veľmi rýchlo a rázne, takmer až uteká, musí ju čím skôr nájsť. Odrazu do neho niekto vrazí. Bleskovo vytiahne prútik no po chvíli ho opäť zloží keď vidí kto to je. „ P-profesor...“ ozve sa na smrť vystrašená Olympia Greedová a čosi sa snaží rukami naznačiť. „ Prestaňte s tým!“ zreve po nej. „ Kde je Alica?!!!“ pokračuje. Olympia sa nezmôže ani na slovo a naďalej ukazuje kamsi do diaľky. Po chvíli obaja vidia ako k nim Alica beží. „ Tak tu si čo ťa to napadlo ísť sem?!!“ zvýši na ňu hlas a prísne hľadí kým sa Alica snaží popadnúť dych. „ Nemáme čas, musíme odtiaľto okamžite odísť“ začne ich oboch ťahať preč. „ Čože? Počkaj, nechceš nám vysvetliť čo tým myslíš?“ Snape ju zastaví. „ Nemáme čas Severus!!“ okríkne ho. V tej chvíli sa zem opäť zatrasie. „ Majú lesného trola...musíme vypadnúť“ len čo to dopovie o dvadsať metrov ďalej sa objaví množstvo tvorov ktorí ich prenasledujú so zrejmým úmyslom ublížiť im. Všetci traja utekajú niekoľko metrov napred keď zbadajú démona ktorý letí niekoľko metrov nad nimi a vydáva desivý škrekot. „ Imobilus!“ zreve Snape a namieri prútik na hordu tvorov ktorí ich prenasledujú. Všetci ostanú ako skamenení stáť na jednom mieste v polohe v akej sa nachádzali keď Snape svoje zaklínadlo vyslovil. Príšerný škrekot démona sa znovu ozve a neviditeľná sila odhodí Alicu do jazera. Do tmavo-modrého jazera ktoré sa skôr dá nazvať močiarom a ktoré je domovom nebezpečných vodných ľudí. Odporných stovorení ktoré napadnú a usmrtia akéhokoľvek narušiteľa ich pokoja. „ Occidere corpus daemonis“ zreve Snape. Ešte šťastie že si v Alicinej knihe prečítal ako démona usmrtiť alebo ho aspoň zahnať. Len čo démona zasiahlo čierne svetlo, vydal zo seba príšerný kvílivý bolestivý zvuk a ťažkopádne odletel preč. Snape mihol hlavou k jazeru kde sa už nachádzala Olympia. Okamžite tam pribehol a spolu s Olympiou pomohli Alici na breh. Bola celá mokrá a špinavá od vodnej trávy a bahna. Prudko dýchajúc sa zložila na zem vedľa jazera. „ Nič ti nie je?“ s obavami na ňu hľadí Snape. Alica je poriadne dobitá a krváca jej ľavé obočie po tom čo sa po páde do jazera udrela o kameň na dne. „ Je preč...už ho tu necítim“ usmieva sa aj keď je na nej vidieť že má bolesti. Snape vidí že sa Alica drží za ľavú stranu hrude. Nevidí čo tam má pretože mu to znemožňuje hábit. Vidí iba slabo krvácajúce miesto v mieste kde je hábit trochu roztrhnutý. Prikloní sa k nej a rukami jej prudko roztrhne hábit na hrudi. Odhalí jej poprsie v podprsenke a na ľavej strane takmer až pri ramene jedno veľké uhryznutie. Olympia na neho hľadí trochu zdesene že si dovolil takto jej roztrhať hábit. „ Niektorý z nich ma uhryzol“ reaguje Alica na Snapeov pohľad. „ To dám do poriadku, môžeš chodiť?“ spýta sa potichu. Alica sa na zemi posadí. Snape si vyzlečie plášť a prehodí ho cez ňu keďže jej hábit na hrudi roztrhol. Pomôže jej vstať. Alici neunikne pohľad na množstvo tvorov ktorí im chceli ublížiť ako nehybne stoja. Presunú sa nazad do hradu. Olympia okamžite oznámi riaditeľovi čo sa stalo a že je celkom možné že démon sa už na hrad nevráti. Nikto si ale nebol úplne istý.
Alica sedí na gauči v Snapeovej pracovni a nemo hľadí do prázdna. Snape k nej prikročí, jemne odhrnie ramienko podprsenky a priloží jej na ranu akýsi druh do modra sfarbenej tkaniny. Alica na to hľadí no nepýta sa čo to je. Snape je mĺkvy, odkedy sa vrátili nepovedal absolútne nič, dokonca ani z jeho výrazu sa nedá nič vyčítať. Alica na neho hľadí a čaká že predsa len niečo povie. „ Dobre, viem že neschvaľuješ že som tam išla, ale aspoň sme sa tej veci zbavili“ dodá úsmevne. „ Môžeš byť rada že sa ti nestalo nič horšie“ odbije ju ľadovo. „Čo by sa stalo keby som neprišiel?“zvýši hlas. „ Tak by som im utiekla alebo použila Imobilus rovnako ako ty“ dodá pobavene Alica. „ Tá vec ťa mohla zabiť“ odpovie nevrlo Snape. „ Už sa to možno nevráti“ Alica ignoruje jeho podráždenie. „ Ak sa to sem nevráti, prídu sem smrťožrúti a to je pre teba ešte horšie“ odbije ju Snape. „ Možno príde on sám, určite ma hľadá..“ odpovie Alica a pomyslí si na Voldemorta. Snape sa k nej prudko otočí. „ Čo to tu hovoríš!!“ vyprskne na ňu. „ On sem nepríde, nemôže...“ stíši sa. „ Nebuď hlúpy do čerta!“ Alica zvýši hlas a postaví sa aj keď ju to uhryznutie stále ešte bolí. „ Veď si tam bol, videl si to !“ pokračuje a prikráča k nemu. „ To nič neznamená“ odbije ju premýšľajúc opäť čo sa tej noci stalo keď Temný pán zmizol. „ Naozaj? A ako mi vysvetlíš toho chlapca zaveseného na stene a ten nápis? Čo to podľa teba bolo? Moderné umenie ?“Alica podráždene hľadí. Snape sa k nej otočí a prikryje jej polonahé telo dekou. Nebolo by vhodné keby niekto prišiel a videl ju tak v jeho pracovni. Chytí ju za plecia pár krokmi ju zatlačí ku kreslu kde ju posadí. „ Seď“ dodá potichu. „ Nie je dobré aby si teraz vstávala“ dodá a odmieta reagovať na jej otázku. Po chvíli si Alica všimne krb. Objavuje sa v ňom niekoľko malých zelených plamienkov. Je jej úplne jasné že sa niekto chystá použiť jeho latexovú sieť. Zmocní sa jej nepríjemný pocit že by mala odtiaľ odísť. Krb sa rozhorí zelenými plameňmi. Alica sa prudko dvihne z kresla. Snape otočí hlavu smerom ku krbu. Len čo uvidí kto použil jeho latexovú sieť vyberie svoj prútik. Rozhliadne sa po pracovni no Alicu v nej nikde nevidí. Nechápavo zvraští obočie a pozrie na osobu ktorá prišla. „ Čo tu chceš?“ zasyčí. „ Prišla som ťa pozrieť...keď sa neunúvaš aby si prišiel ty za nami“ ozve sa ženský hlas. Bola to Alyn Woodová, zlá a krutá smrťožrútka. „ Mám prácu“ zahundre Snape. „ Severus smrťožrúti hovoria že sa Temný pán čoskoro vráti“Alyn podíde k nemu. „ To už dávno viem“ znechutene na ňu hľadí a opäť sa rozhliadne po miestnosti. Nechápe kde tak náhle Alica zmizla. Ako keby sa vyparila. „ Počula som ...o istej záležitosti...“ ozve sa uštipačne Alyn. Snape iba spýtavo dvihne obočie. „ Nezmienil si sa o tom, že Tomarová tu učí...“ dodá zlovestne Alyn. Snapeovi je okamžite jasné že Narcissa prehovorila a smrťožrúti už vedia kde sa Alica nachádza. „ Neviem prečo by som sa mal o tom zmieňovať“ odbije ju s ľadovým výrazom. „ My čakáme Severus...stále čakáme kedy to s ňou skončíš...“ Alyn si prekríži ruky na hrudi. „ Alebo to skončíme my...“ dodá. „ Pretože ako ťa už poznám....ty jej neublížiš...vieš iba dobre klamať. Možno si oklamal ostatných no ja ťa poznám veľmi dobre na to aby som vedela že to neurobíš “vražedne na neho zazerá. Snape k nej nebezpečne pristúpi a schmatne ju pod krk. „ To čo urobím alebo neurobím je moja vec...“ zlovestne zašepká stále ju zvierajúc za krk. „ A ty sa mi nevyhrážaj..pretože veľmi ľahko môžem zariadiť že to budeš práve ty kto zomrie...“ pokračuje. „ Pusti ma“ zasyčí na neho Alyn a začne sa brániť. Snape zosilní svoj stisk a Alyn sa brániť okamžite prestane. „ Poznáš ma to áno...no veľmi dobre ti radím ..nechaj si pre seba to čo o mne vieš...pretože..a to mi ver, ak prehovoríš budeš to ty kto za to z nás dvoch zaplatí životom“ dodá zlovestne a pustí ju. „Ty- ty špinavec..nevyhrážaj sa mi!“ zreve zúrivo Alyn neovládne sa a vytne mu poriadnu facku. Snape sa okamžite rozzúri , napriahne ruku a udrie ju takou silou že ju pošle okamžite k zemi. Alyn chvíľu ostane ležať na zemi so zatvorenými očami.“Hlupaňa...“Snape si rukou pošúcha tvár, pretože facka od Alyn ho bolela. Alyn o chvíľu otvorí oči a drží sa za tvár, začne plakať a utierať si krvácajúci nos.„ Zmizni mi z očí, kým ešte môžeš...“ odpovie nebezpečne Snape a vrhne po nej ešte jeden zlovestny pohľad. Alyn mu venuje jeden pohŕdavý pohľad a držiac sa za tvár sa stratí sa v krbe. Snape ku krbu prikročí a niekoľkými tichými vetami svoju latexovú sieť zatvorí. Znovu sa porozhliadne po miestnosti a nechápe kam Alica odišla. Odrazu vidí ako k nemu z rohu pribehne biela myš. Vezme ju medzi palec a prsty a chvíľu na ňu hľadí či to nie je Alica. Položí ju na stôl. Po chvíli sa v miestnosti zablysne a na stole sedí Alica držiac sa za brucho. „ Och ... ten tvoj stisk je naozaj prisilný...myslím že žalúdok už nemám“ napína ju na vracanie.“ Prepáč..“Snape trochu ľútostivo hľadí. Sám vie že ju ako malú myš schmatol naozaj poriadne. „ Daj mi minútku...“Alica sa chytí za ústa a uteká na toaletu so zeleňou v tvári. Po chvíli sa vráti. „ Prečo si neostala?“ nechápavo hľadí Snape. „ Asi by to nebolo vhodné..“ pokrúti hlavou Alica. „ Nechcem aby ma smrťožrúti videli ak to nie je nevyhnutné“ dodá. „ Čo vie že nemá prehovoriť?“ spýtavo na neho hľadí. „ Ona vie kde som zraniteľný...a som si úplne istý že ak bude chcieť použije to proti mne“ vysvetli. „ Kde si zraniteľný ? Nechápem“ Alica pokrúti hlavou. „ Ty si mojou jedinou slabinou....“ otočí sa k nej. Alica má pocit ako keby jej to vyčítal. „ Aha...to...ma mrzí...“ skloní hlavu a hľadí radšej na svoje nohy a podlahu. „ Nie..“ Snape pokrúti hlavou a prikráča k nej. „ Nie „ zopakuje a dotkne sa jej pleca. „ Ja iba hovorím že vie o tom že ťa mám rád a ak to povie ostatným... tak môžem prísť o priazeň tých smrťožrútov ktorí za mnou stoja“ vysvetlí. „ Čo? Prečo?“ Alica nechápavo pokrúti hlavou. „ Žiaden smrťožrút nesmie prejavovať dobré pocity, nesmie mať niekoho rád...preto je smrťožrút, ak sa niečo také stane v ich radoch to znamená porušenie vernosti“ vysvetli. „Ale počkaj to nechápem“ Alica na neho prekvapene hladí. „ Veď napríklad Malfoy bol ženatý nie ? To snáď svoj manželku nemal rád?“ spýta sa. „ Nie tak ako si myslíš“ odpovie Snape s kyslým výrazom. „ Nie tak ako mám rád ja teba“ dodá. „ Oni boli spolu pretože to tak chcel Temný pán a navyše sú obaja skazení. Každý z nich má rád iba sám seba.“ vysvetlí. „ No počkaj, smrťožrút nemôže mať partnerku podľa vlastného výberu?“ pýta sa ďalej. „ Môže...“ prikývne Snape. „ Ale musí to byť smrťožrútka“ dodá potichu. To Alici bohato stačí a so šokovaným výrazom sa posadí do kresla. Chvíľu hľadí do prázdna s pootvorenými ústami. „Severus?“Alica na neho pozrie. Snape spýtavo hľadí. „Prečo si ju tak surovo udrel?“spýta sa s pohľadom ktorý hovorí že sa jej to nepáči. „Pretože si to zaslúžila“odpovie prísne Snape. „Ide z teba strach keď si taký“ zašepká Alica. „Iný k nim byť nesmiem, nesmiem k nim byť taký ako k tebe hoc sú to ženy. Na také zaobchádzanie sú už zvyknuté, sami si to zvolili“odpovie prísne Snape. „ Idem k sebe musím sa prezliesť“ reaguje Alica a postaví sa. „Nie..“odpovie Snape a zatarasí jej cestu. „Bude lepšie keď ostaneš tu ...so mnou...“zašepká. „Iba sa prezlečiem a prídem“ sľúbi Alica. Dokráča do svojej izby. Snape za ňou iba nemo pozerá. Svoj zrak presunie k stolu keď zistí že Alica si zabudla prútik. Nechápavo pokrúti hlavou ako môže zabudnúť na niečo čo patrí k najosobnejším veciam čarodejníka. Vezme jej prútik a nasleduje ju do jej izby. Vletí do jej izby pripravený vyčítať jej že čosi také si zabudla. Len čo do izby príde zbadá Alicu s bledou tvárou a akýmsi neprítomným výrazom. Rozhliadne sa po izbe a zbadá Gryfa. Očividne mŕtve zviera leží v rohu miestnosti so zatvorenými očami. Niekoľko metrov od neho leží Alicin škriatok Frollo rovnako tak ako Gryf je mŕtvy. Snapeovi je okamžite jasné že Alicu tento pohľad poriadne vyviedol z miery zvlášť keď sa na ňu zahľadel. Stála a dívala sa na to s naširoko otvorenými očami ktoré sa pomaly zalievali slzami. Po chvíli sa slzy z jej očí vydrali von. „ Čo by sa stalo keby som zomrela?“ spýtala sa s beznádejou v tvári. Bolestne zatvorila oči a dala tak priechod ďaľším slzám. Snape k nej pristúpil. „ Poď von..nemá cenu aby si sa na to pozerala“ súcitne sa k nej ozval. „ Nezačínaj s rečami o smrti....“ vezme ju za predlaktie a odvedie do svojej pracovne. Alica sa posadí a stále má v tvári ten neprítomný pohľad. „ Čo by sa stalo keby zomrela Alyn?“ spýta sa šepkavým hlasom. „ Nevieme či to bola ona...“ odpovie Snape. „ Bola to ona...“odpovie Alica s absolútne istým výrazom v tvári. „ Alyn...smrťožrútka...tvoja bývalá ....milenka“ povie to slovo s neuveriteľným odporom a stále hľadí do prázdna. „ Tá odporná....žena...“ zašepká. „ Teraz to trochu preháňaš...“ odpovie Snape prikročí a sadne si vedľa nej. „ Preháňam?!“ Alica vyprskne a v jej očiach a už už mihajú červené plamienky symbolizujúce hnev. „ Čo myslíš že bude nasledovať po tomto čo sa teraz v mojej izbe nachádza?“ ukáže prstom na smer jej izby. „ Absolútne nič“ odpovie rázne Snape. „ Alyn sa ťa snaží zastrašiť...to je všetko“ dodá. „ Hádam si nemyslíš že by som jej dovolil aby ti ublížila“ pokračuje. „ A tým čo urobila v mojej izbe mi podľa teba neubližuje? Pripadám ti že som v pohode? Že sa tomu zasmejem? Že to prehliadnem ako ty?!“ zavrčí. „Nie“ odpovie Snape. „ Ale kým si v bezpečí ty, je všetko v poriadku“ pohladí ju po tvári. „ Severus...“ vrhne sa mu na hruď a prudko ho rukami objíme. „ Ja už nechcem...“ začne plakať. „ Si taká milá keď sa tak ku mne tisneš.... hm nie, nie“ zašepká Snape odtlačí ju od seba. „ Pozri takto to nemôžeš brať“ dodá . Len čo to dopovie Alica sa zahľadí na oranžovú žiaru ktorú zbadá za oknom. „Čo to je?“ dvihne sa a ide sa pozrieť cez okno von. „ To je oheň....“ šokovane pozrie na Snapea. Ten na ňu pozrie pohľadom plným obáv. Okamžite vybehnú von a vidia že horia stajne pre hypogryfov vedľa hradu. Alici neunikne škriekavý smiech Bellatrix Lestrangeovej. „ Panebože“ vysúka zo seba keď tam zbadá Olympiu a za ňou smrťožrúta ako na ňu mieri prútikom. Bez rozmýšľania sa rozbehne. „ Olympia!!!“ zakričí. Olympia sa otočí a zbadá smrťožrúta. Nestihne však reagovať. Ten ju okamžite pošle na zem kliadbou Cruciatus. „Expelliarmus!“zreve Alica a vezme mu prútik. Jeho kliadba na Olympiu okamžite prestane pôsobiť. Ostane ležať na zemi v bezvedomí. „ Ty....ty,...!“ v Alici začne vrieť zlosť. „ Suspendium!!!“ zreve Alica. Z jej prútika vyšľahne dlhý povraz ktorý sa smrťožrútovi omotá okolo krku a vydvihne ho za krk do vzduchu. Prakticky z neho urobí obeseného človeka. V tej chvíli sa ozve akési mužské zasmiatie sa. Alici je úplne jasné komu patrí. Ani sa nenazdá a zo zeme vedľa nej vyrastie obrovský ohnivý had. Takýto oheň s podobou hada ešte nikdy nevidela. Oheň jej okamžite popáli ruku od ramena až k prstom. Nestihne sa ani ozvať keď ju schytí Snape a rázne ju vezme okamžite preč. Len čo to urobí na miesto kde stála dopadne ohnivá kliadba od Bellatrix. Odnesie ju ďalej od miesta kde sa to všetko odohráva. „ Nie! Je tam Olympia!“ kričí Alica a bráni sa tomu aby ju držal. Okamžite mieni ísť nazad. Snape ju však pevne drží a nemieni ju pustiť. „ Severus je tam Olympia!“ zreve znovu a pokúša sa mu vytrhnúť. „ Ostaň tu! Tvoj život je prednejší ako ten jej!“ okríkne ju. V tej chvíli sa pred nimi objaví Bellatrix.“ Áááá zbabelec a úbožiačka“ zasmeje sa škrekľavým hlasom. V tej chvíli tam dobehnú aj ostatní učitelia. „ Bellatrix Lestrangeová!!“ šokovane sa ozve riaditeľ McSorelly. „ Petrificus Totalus!“ zreve Snape a okamžite pošle Bellatrix k zemi aby sa nemohla hýbať. „ Okamžite kontaktujem ministertvo!“ vykríkne riaditeľ a uteká do hradu. Len čo Snape zaútočil na Bellatrix Alica sa rozbehla za Olympiou a bolo jej jedno že všade tam sa ešte stále nachádza príšerne pálivý oheň. „ Bailey!! Dajte na ňu pozor aby neušla!“ Snape vrhne pohľadom na Baileyho ktorý súhlasne prikývne. Ešte rýchlo očaruje Bellatrix aby nemohla rozprávať a nepovedala by Baileymu niečo čo by Snapea mohlo prezradiť a okamžite beží za Alicou. Len čo ju dostihne okolo nich sa preženie silný vietor a biely prízrak s hlavou Voldemorta ktorý sa škodoradostne zasmeje. „ To je on...“ zašepká Alica keď to vidí. Snape na to ani nereaguje a hľadí na veľkého z ohňa vytvoreného hada ktorý sa k nim pomaly ale isto blíži. „ Eximo Incendium“ ozve sa a na hada namieri prútikom. Len čo ho zasiahne, ohnivý had padne na bok kde sa premení v obrovské plamene ktoré spália niekoľko stromov, trávu aj kríky. Po tomto si Alica úľavne vzdychne a uteká k Olympii. Olympia leží v bezvedomí a má na svojom tele niekoľko rán po mučení a niekoľko popálenín. Snape k nej po chvíli príde tiež. „Bude v poriadku, našťastie sa to k nej nedostalo dosť blízko na to aby jej to vzalo život“ usúdi. Alica vražedne zazrie na Bellatrix spútanú v neviditeľných okovách. Okamžite sa za ňou chce rozbehnúť keď ju Snape prudko chytí za predlaktie pravej ruky. „ Nie!“ozve sa rázne. „ Pusti ma!“reve Alica a snaží sa vytrhnúť. „ Povedal som že nie !“ okríkne ju Snape.“Pusti ma !“ Alica zúrivo zopakuje. „ Nie! Budeš počúvať čo hovorím lebo ťa k tomu prinútim!“ zreve Snape. „Nie si v stave aby si tam teraz chodia“ hladí na jej popálenú ľavú ruku, stíši hlas a pohladí ju po tvári kompenzujúc si to že na ňu kričal. „ Bailey a riaditeľ sa o to postarajú, aj o ňu“ mihne hlavou k Olympii. „ Ty pôjdeš so mnou, tu to rozhodne nie je bezpečné“ dodá rázne a ťahá ju za sebou do hradu. „ Ale....“ Alica sa nezmôže ani na odpor. Je jej úplne jasné že nemá ani najmenšiu šancu odporovať mu.
Vošli do Snapeovej pracovne kde jej popálenú ruku nálažite ošetril. „ Do čerta čo to má znamenať?“Alica na neho nechápavo hľadí. „ Útok smrťožrútov na školu plnú študentov? Vieš aké by z toho boli problémy ak by ublížili niektorému študentovi? Nehovoriac o tom že nevieme ako na to zareaguje ministerstvo čo ak školu zatvoria?“ spýtavo hľadí. Snape nič nehovorí a venuje sa jej ruke. „ Prišli kvôli mne však? To bola určite Alyn“ odpovie Alica a chvíľu má pocit že sa rozpráva sama so sebou. „ Nemuselo to byť kvôli tebe. Možno prišli kvôli mne“ odpovie úplne pokojne Snape. Každopádne Bella pôjde znovu do Azkabanu“ dokončí. „ Severus videl si ho? Voldemorta?“ s obavami na neho hľadí. „ Ano videl som ho. Ale bol to iba jeho prízrak. To ešte neznamená že on sám tu je“ odpovie Snape a po chvíli je jej ruka zbavená popálenín. V tej chvíli keď sa díval na jej ruku ako jej zmizol aj posledný kúsok popálenej kože spomenul si, že ešte keď do Kranwallu prišla videl na jej tele akési jazvy. Nikdy sa jej na to nespýtal. Sám nevedel pochopiť ako na to vôbec mohol zabudnúť. „ Alica..“ osloví ju. Alica na neho spýtavo pozerá. „ Prečo máš na svojom tele tie jazvy?“ nedôverčivo hľadí. Alica je chvíľu v šoku a nevie čo má povedať. „ Už ich nemám“ odbije ho a odkráča do inej časti miestnosti. „ Ja som sa pýtal ...prečo ich máš? Odkiaľ?“ prikráča k nej. „ Tie som tam mala vždy“ odbije ho a ignorantsky si založí ruky na prsiach. „ Nie nemala „ odbije ju so smrtiacim pohľadom. „ Niekto ti ublížil a neviem prečo ale nechceš mi povedať kto to bol „ zamračí sa. „ Bolo to...smutne..“ Alica začne rozprávať s trochu skľúčeným pohľadom. „ A koniec všetkého na čom mi kedy záležalo..“ dodá. Snape na ňu iba so záujimom hľadí a počúva. „ Snažili sme sa to zastaviť...“ pokračuje s podivným výrazom. „ Ale oni ma potom znovu našli...“skloní hlavu. „ Kým som bola v nemocnici po tom čo sa stalo,niekoľkokrát sa ku mne pokúsili dostať. Keď sa môj stav zlepšil odišla som stamať aby ma nenašli. Odišla som nazad, do mojej krajiny. Ostala som s Ilyou v dome mojích rodičov. Ale dostali sa aj tam“ pokračuje aj keď vidí Snapeov skormútený výraz. „ Bolo ich..príšerne veľa...vytvorili teror aký som nikdy v živote nevidela“ pokračuje. „ To je aj dôvod toho, prečo som ťa začala nenávidieť keď som zistila že ty si ich vodcom. Myslela som...že to čo tam urobili si im prikázal ty“ odpovie a skloní hlavu. Snape stojí ako kus ľadového kameňa s neprítomným výrazom. „ Nevedel.....som o tom...“ pokrúti hlavou a zašepká. „ Teraz to už viem. No vtedy som to nevedela“ vysvetlí Alica. Snape má na tvári šokovaný výraz. Sám nemôže uveriť tomu že mu o niečom takom nikto nič nepovedal. Žiaden smrťožrút. V tej chvíli mu prišlo na um že sú snáď ešte falošnejší a podlejší ako si myslel. Nemýlil sa ak si nikdy nepripúšťal že tam žiadneho priateľa nemá. „ Zabili Ilyu.....“ pokračuje Alica a do očí sa jej tisnú slzy. „ Tie jazvy sú od toho všetkého čo mi urobili až kým som ich nezahnala“ snaží sa pôsobiť ľadovo. Snape sa zatvári nanajvýš znechutene. S akými ľuďmi sa to spriahol? Prečo dopustil aby sa niečo také stalo? Prečo ju neustrážil? Neuchránil pred ich vplyvom? Sám seba sa pýtal tieto otázky, neustále, dookola. V tej chvíli mu v žilách vrela krv keď si pomyslel že ľudia ktorí sa nazývajú jeho spoločníkmi, jeho priateľmi, ktorí mu sľubovali večnú oddanosť, dokázali za jeho chrbtom takto ublížiť žene ktorá je jediným spojením jeho samého so svetom bez temnoty a zla. Anjelom ktorý mu vkročil do života aby zmenil jeho krutý život, jeho životné hodnoty, ktorý dokázal že sa sám začal cítiť ako ľudská bytosť. Svetlým bodom ktorý si podmaňuje celý jeho život. Jedinou slabinou ktorú miluje natoľko že jej poskytol najvyššiu ochranu a vymenil by tak svoj život za smrť a beznádej na úkor toho že ona ostane živá. „ Ja som.... to nevedel....“ šokovane hľadí do prázdna. „ Je to už minulosť Severus“ prikráča k nemu. „ Po tom čo sa to stalo, zničili aj dom mojích rodičov a tak som sa musela vrátiť do Anglicka a tu som si urobila učiteľskú prax“ vysvetlí aj gestikuláciou rukami. „ Urobila som to po tom čo ma kontaktoval McSorelly. On mi s tým všetkým aj pomohol, aby som tu mohla učiť“ dokončí. Snape k nej pristúpi s podivným výrazom. „ Je mi ľuto čo sa ti stalo...ak by som vedel kde si....tak...“ začal. „ Už na to nemysli, je to minulosť preto som ti o tom ani nechcela hovoriť“ usmeje sa Alica. „ Ja viem ale.... Čo tu robite Wilsonová!!!!“ zreve len čo zbadá Melanie Wilsonovú stáť vo dverách. „ Vy neviete klopať do čerta?!!! Koľkokrát som vám hovoril že máte klopať skôr než sem vstúpite!!!“ reve na celu pracovňu. „ Prepáčte pane“ odpovie bojazlivo Melanie a hľadí do zeme. Alica trochu ustúpi dozadu sledujúc Snapeov hnev „ Čo chcete?! „ vyprskne Snape. „ Len som vám prišla povedať že...že prišiel nový učiteľ transfigurácie...a ...vyzerá naozaj veľmi podivne..“ vysúka zo seba Melanie. „ Podivne?“ spýta sa Alica. Melanie prikývne. „ Poďme sa pozrieť“ dodá Alica a drgne do Snapea. Všetci traja sa vydajú do Kranwallskej siene kde už stojí niekoľko učiteľov i študentov. Medzi nimi stojí riaditeľ McSorelly ktorý sa rozpráva s vysokým chudým mužom s dlhými bielymi vlasmi, absolútne bielou pokožkou a neprítomnými takmer až priesvitnými očami bez výrazu . Priblížia sa k nim. „ To je on“ ukáže na neho Melanie. Alica aj Snape stoja so šokovanými tvárami. „ To je nekro...“ Alica nedokončí a rukou si prekryje svoje prekvapením otvorené ústa. „ Správne je to nekromancer“ odpovie potichu Snape a aj keď je šokovaný tým čo vidí na tvári ma absolútne pokojný, kamenný výraz.„ Čo je nekromancer pán profesor?“ opýta sa Melanie Wilsonová o ktorej si Snape myslel že už dávno odišla. „ Nekromancer...slečna Wilsonová je temný čarodejník ktorý využíva veľmi špecifický druh čiernej mágie“ začne Snape svoj príkladný výklad. „ Aký druh?“ spýta sa so záujimom Melanie. „ Svojou mágiou dokáže z mŕtvol svojich protivníkov vytvoriť ..ehm..nemrtvé bytosti ktoré mu budú slúžiť. „ Dokáže vytvoriť golemov, bytosti z mäsa a kostí alebo iba z kostí“ pokračuje. „Nehovoriac o tom že Nekromancer je obvykle majster v transfigurácii a v ovplyvňovaní ľudského vedomia“ dokončí. Študentka trochu bojazlivo cúvne. „ Je to smrťožrút?“ potichu sa spýta. „ Nekromancer nie je smrťožrút, ale veľmi často sa z nich smrťožrúti stávajú“ odpovie učene Snape. „ Je...je mŕtvy?“ zašepká a hľadí na jeho príšerne bledú mŕtvolnú tvár a vpadnuté líca. „Nie“ odpovie Snape. „ Je to človek, ale to aký druh mágie je mu vlastný na jeho vzhľade..ako jasne vidíte necháva svoje následky“dokončí. Študentka iba súhlasne prikyvuje. „ Zbláznili sa?“ Alica na Snapea nechápavo hľadí. „ Nemôže tu učiť nekromancer preboha veď to je....odporné a navyše nevieme či nie je smrťožrút“ zašepká Alica. „ To je pravda...riadieľ vystavuje študentov aj nás veľkému nebezpečenstvu..hlavne Teba“ odpovie Snape. Alica ho však nepočúva. Hľadí na nového učiteľa ako si ju s absolútne kamennou tvárou a nemenným výrazom premeriava. V jej mysli sa v tej chvíli objaví množstvo temných myšlienok o Temnom pánovi, o smrťožrútoch, o všetkých hrôzach ktoré prežila. Díva sa mu do očí, do prenikavo chladných očí ktoré ju hypnotizujú a vkladajú jej do mysle myšlienky ktorých sa bojí. Ruky spustené pozdĺž tela sa jej nekontrolovateľne roztrasú. Snape si to okamžite všimne a svojou rukou ju nenápadne chytí za zápästie ľavej ruky a ťahá von z Kranwallskej siene. Len čo výjdu von Alica si prudko vydýchne a oprie sa o stenu. Ťažko vydychuje. „ Ty nevieš že nie je múdre dívať sa im do očí?“ napomenie ju Snape. „ Ja viem...“ vysúka zo seba Alica a stále sa trasie. „ Ja viem...“zopakuje zatiaľ čo ťažko dýcha. „ Videla som všetky tie veci, odznova, všetko to príšerné čo sa mi už stalo“ dodá a neubráni sa plaču. „ Zbavim ťa tých myšlienok..“zamrmle a ťahá ju späť do svojej pracovne. Len čo prídu do pracovne Alica sa posadí do kresla. „ Nemôžem si len tak nechať vziať myšlienky na moju minulosť...hoc sú aj príšerne desivé ..a...a desia ma priznávam...ale veď sú to stále iba myšlienky nie ?“ spýta sa čakajúc že jej odpovie že áno. „....nemôžem sa na to dívať ako ťa to desí...“ odpovie Snape a otočí sa k nej. „ Nemôžem sa ich len tak zbaviť....“ oponuje Alica a ľahne si na gauč v pracovni ako keby bola u psychiatra. Snapeovi je absolútne jasné že aj keď sa tých myšlienok bojí nehodlá sa ich zbaviť. „ Ten chlap je..... desivý..“ zašepká Alica premýšľajúc o novom učiteľovi transfigurácie. Snape si k nej prisunul stoličku a posadil sa. „ Povedal som ti že odtiaľto by sme mali odísť...moja ponuka platí....“ zašepká a pohladí ju po líci. Alica sa otočí na bok a modrými očami na neho hľadí. „ To by nikam neviedlo..“pokrúti hlavou. „Navyše mi obaja by sme prišli o prácu...“ dodá. Zatvorí oči. Len čo tak urobí okamžite sa jej vyjaví obraz učiteľa transfigurácie. Nekromancera, bledého, so žltými neľudskými očami ako sa na ňu dívajú, ako ju študujú, čítajú z jej mysle. „ Nemala som sa dívat...nemala som sa mu dívať do očí...“ preblesne jej mysľou. Otvorí oči a vidí Snapea ako sa na ňu díva s obavami.
12.kapitola – Nedôvera
Prešlo niekoľko týždnov a život na Kranwallskom hrade pokračoval vo svojom obvyklom tempe. Študenti si však ani po niekoľkých týždňoch nevedeli zvyknuť na nového učiteľa transfigurácie, mŕtvolného, tichého, tajomného nekromancera menom Filius Fretch. Bol tichý, utiahnutý, nikdy sa s nikým príliš nerozprával ak to nebolo bezpodmienečne nevyhnutné. Iba sa tak díval, tajomnými očami a študoval každého s kým prišiel do kontaktu. V mnohých študentoch ale aj učiteľoch vyvolávalo toto jeho správanie obavy a strach. Zvlášť po tom čo sa v uplynulých dňoch na Kranwallskom hrade udialo, od smrti študenta až po podivný požiar na pozemkoch za ktorého vinníčku bola označená iba Bellatrix Lestrangeová. Strach zo smrťožrútov utužoval v obyvateľoch hradu práve nový učiteľ transfigurácie.Takmer nikto sa k nemu nechcel príliš približovať ak nemusel. Žil ako prízrak, mimo vyučovania takmer nerozprával, nechodil do spoločnosti ak nemusel, navyše ho nikto nikdy nevidel jesť, mnohí si preto dávali otázku či je tento Kranwallský učiteľ stále ešte človekom. Zdalo sa, že okrem strachu ktorý vyvolával nový učiteľ transfigurácie u každého študenta ale i učiteľa, sa čosi dialo aj s Alicou. Každým dňom bola stále viac mlčanlivá, stále viac utiahnutá a zamyslená čo robilo Snapeovi veľké obavy. Sám nevedel dobre pochopiť čo sa s ňou vlastne deje. Kam blúdi jej myseľ keď nevníma ani dianie okolo seba, keď nevníma otázky ktoré sa jej pýtal. Sám ťažko znášal že odrazu bola iná. Ako stará žena, zachmúrená, zamyslená, bez iskry, bez úsmevu, bez milého slova. Iba útle telo ktoré potreboval rovnako tak ako aj jej myseľ. Sám si však dobre uvedomoval že jej myseľ nie je tá ktorú pozná on. Že je iná, zmätená, zmenená, akoby ovládnutá niečim iným, niečim o čom ona sama neustále premýšľa. Niečim čo si pripúšťa, čo ju nikdy neprinúti aby sa toho zbavila, aby hľadala pomoc u iného človeka.
Snape kráčal chodbou až k dverám s nápisom Tomarová. Zaklopal na ne a otvoril ich. Videl Alicu ako leží s hlavou na svojom stole a spí. V ruke držala atramentové brko a tak mu bolo úplne jasné že zaspala nad svojou prácou. Uchopil brko a jemne jej ho vybral z ruky. Natiahol k nej ruku a pramienok vlasov ktorý jej padal do tváre odsunul aby videl jej tvár. Dvoma prstami prešiel po jemnej pokožke jej tváre. Alica sebou v tej chvíli trhla a prudko vystrašene dvihla hlavu. Len čo pred sebou videla Snapea zťažka si vydýchla. „ To si len ty....“ zašepkala a chytila sa za hruď. „ Ano len ja...“ zopakoval mračivo Snape. Alica sa rázne postavila od stola a podišla ku svojej knižnici kde sa chytila za čelo. „ Môžeš mi vysvetliť čo sa s tebou v poslednej dobe deje?“Snape spýtavo dvihol obočie. Už dlhší čas čakal že mu Alica sama povie že nie je v poriadku.„ Čo by sa mi malo diať som úplne v poriadku..“Alica sa podráždene otočí. „To vidím“ odpovie uštipačne Snape.“ Každým dňom mi ukazuješ stále viac ako je ti výborne...“pokračuje ironicky. „Preboha len nezačni opäť s tými tvojimi dedukciami Severus“ zasyčí Alica. „ Mojími dedukciami?“ Snape zvraští obočie a ako je už u neho zvykom, hovorí veľmi potichu. „ Pozri sa na seba. Veď si mysľou úplne niekde inde, nehovoriac o tom že sa s tebou nedá normálne rozprávať pretože okamžite začneš byť neznesiteľná a kričať“ prikráča k nej s prísnym pohľadom. „ Ako keby ty si bol ten najznesiteľnejší človek v tejto škole!“ vyprskne na neho. Snape okamžite vidí že je iná, niekedy ju až nespoznáva. Jeho samého by zaujímal dôvod ktorý takúto vážnu zmenu v jej správaní spôsobil. Sám premýšľal o tom či to nebol Temný pán kto vstúpil do jej mysle a menil jej správanie. „Pozri....“začal s absolútnym pokojom Snape. „ Ja sa s tebou nechcem hádať, to dobre vieš, ale buď taká láskavá a vysvetli mi dôvody tvojho podivného správania. Si úplne iná ako predtým“ dodá rozumne. „ Aká iná?“ Alica stíši hlas. „ Zmenená..ako keby si to ani nebola ty...nehovoriac o tom že mám stále častejšie pocit že ťa vôbec nepoznám“ odpovie Snape. „Nič ti nie je ?“ spýta sa. „ Hovorím že nie..!“ Alica opäť kričí. „ A už mi s tým daj pokoj, mám tu veľa práce ktorú musím dokončiť“odpovie a opäť si sadne za stôl. „Nechceš mi niečo povedať?“ Snape sa rukami oprie o jej stôl. „ Nie....nič“ precedí cez zuby Alica. „Nechaj to aj tak tu teraz nič neurobíš“povie Snape a odsunie ju od stola. „Nechceš niečo?“spýta sa. „ Čo by som mala chcieť?“Alica sa postaví a nechápe čo od nej chce. „Ja neviem, či ti niečo nechýba, nechceš si niečo kúpiť, zaobstarať? Po ničom netúžiš? Len povedz...“ pokračuje Snape. „Odkedy si taký starostlivý Severus?“Alica dvihne obočie no Snape nič neodpovie a iba hľadí. „ Nemáš kam utrácať svoje peniaze že sa ma to pýtaš?“spýta sa nedôverčivo. „ Prestaň“ Snape sa mračí. „ Proste iba povedz, nechceš niečo? Nič ti nechýba?“spýta sa. „Nie Severus mám všetko, ale ty si dnes akýsi čudný“povie nedôverčivo Alica a premeria si ho keď ju pri pohľade na jeho čierne vlasy zľahka dopadajúce na plecia pri krku napadne že má asi o dva centimetre dlhšie vlasy. „Chceš so mnou spať alebo si niečo urobil a takto si to chceš predom vyžehliť“ mračí sa na neho. Snape sa neuveriteľne zamračí a vezme to ako urážku. „Nedá sa s tebou rozprávať!“ vyprskne, venuje jej jeden nedôverčivý pohľad a z jej pracovne odíde. Na večeru sa dostaví o šiestej hodine a už sedí za stolom keď uvidí prichádzať Alicu. Tá si na počudovanie sadne úplne k samému koncu učiteľského stola. Vyzerá akosi bledo a unavene. Snape si ju pozorne všíma. Rovnako tak si ale všimne že sa na ňu díva nový učiteľ transfigurácie. Že ju pozoruje skúmavými žltými očami. Po chvíli sa Alica zodvihne a nakráča k Snapeovi sediacom pri stole. „ Severus, my dvaja sa musíme porozprávať!“ zvýši na neho hlas. Snape nechápavo zvraští obočie. Ešte nechápavejšie a nedôverčivejšie sa však zatvári keď sa pri nich odrazu objaví Fretch. „ Na čo sa dívaš?!!!“ Alica na neho zasyčí drzo a rázne ako keby sa ani nerozprávala s nekromancerom. „ Viete vôbec kto vlastne ste?“ spýta sa Fretch mimoriadne desivým hlasom. „ Čo je ti do toho kto som...staraj sa o to kto si ty...“ odpovie Alica a výhražne sa pred neho postaví. Fretch nepovie nič a bez slova odíde. „Nič mi do toho nie je, ale jeho otázka nebola nezmyselná....nemyslíš?“ s nedôverčivým pohľadom sa spýta Snape. Samého ho veľmi udivilo aká drzá a tvrdá k nemu bola ,zvlášť po tom keď uvážil že predtým sa ho vždy bála. Tento jej rázny a neohrozený výstup mu prišiel nadmieru podivný. Alica neodpovie a utečie z Kranwallskej siene.Mieri priamo do svojej izby. Po chvíli na jej dvere zaklope Snape a následne na to vstúpi. Vidí ako Alica stojí na jednom mieste a hľadí cez okno von. Pristúpi k nej a otočí ju k sebe. „ Opýtam sa ťa to už len raz...a potom budem nútený navštíviť tvoju myseľ.Čo sa s tebou stalo?“ ozve sa nepríjemne Snape. „ Ja neviem...“ odpovie Alica slabým hlasom a začne plakať. „ Ja neviem...“ prepukne v plač. Rukami si začne utierať slzy. „ Neviem.... prečo.... mi je tak smutno....“ snaží sa hovoriť súvisle aj keď sa jej to nedarí. „ Prečo cítim takú príšernú úzkosť, prečo mám pocit že nikoho nemám..“nedokončí. „Neplač..“ zašepká jej Snape a nechá ju aby ho pevne objala. Po chvíli sa od neho odtiahne a poutiera si slzy do rukávov. Nič nepovie a z miestnosti odíde. Snape na to iba nechápavo hľadí. Nič sa jej nepýta, dobre vie že by to nemalo absolútne žiaden význam. Alica kráča chodbou dívajúc sa na rozmerné obrazy po stenách, keď sa stretne s Olympiou Greedovou. „ Čo sa ti stalo?“ Olympia šokovane hľadí na bledú Alicu s uplakanou tvárou. „ Neviem, v poslednej dobe som akási nesvoja“ odpovie Alica a pošúcha si rameno. „ Snape ti ublížil?“ spýta sa Olympia plná hnevu. „ Nie“ odpovie potichu Alica. „ Neklam!! Toto mu len tak neprejde..“ reve Olympia pripravená ísť za Snapeom. „Hovorím že nie...on s tým nič nemá...“odpovie a posadí sa na lavičku na chodbe. „ Neviem čo sa so mnou deje ale on s tým nič nemá. On by mi nikdy neublížil“ dodá. „ Ako to môžeš vedieť?“ Olympia sa posadí vedľa nej. „ Pretože Severus ma miluje....“ Alica na ňu pozrie. „ Čože??“ Olympia hľadí s otvorenými ústami. Alica iba stroho prikývne. „ Vedela som že...k tebe má nejaký vzťah, vlastne som to videla už na Rokforte...ale toto by som si nikdy nemyslela. Veľakrát som ho videla ako na teba kričí a..“ Olympia nedokončila a potrebovala chvíľu aby túto informáciu strávila. „ Fakt je, že jeho láska je iná ako láska ostatných“ začne Alica. „ On ma miluje naliehavo, posadnuto niekedy až kruto...“dodá keď vidí Olympiin prestrašený výraz. „ Nevedela som že Snape môže mať niekoho rád“reaguje nedôverčivo Olympia. „ On je a aj bol vždy veľmi krutý a bezohľadný človek....jeho láska preto nemôže byť iná..“smutne pokrúti hlavou. „ Ja viem“ prikývne Alica. „ Rozhodne to nie je ľahké byť milovaná Severusom Snapeom“ trochu sa pousmeje. „ Ale aj keď je taký aký je, neublížil by mi. Vlastne mi vždy pomohol...“ pokračuje Alica a hľadí do prázdna. „Ale je to smrťožrút...“dodá Olympia.“Áno“odpovie stroho Alica. „Čím som taký zaujímavý že ma musíte neustále rozoberať slečna Greedová?!“ spoza rohu vystúpi Snape a vražedne hľadí na Olympiu. Olympia pod náporom jeho výšky a mohutnej postavy zacúva. „ Pozor na to....“ precedi cez zuby a prikroči k nej. ....“ čo tu hovoríte...“ dodá zlostne a je si absolútne istý že ak by tam v tej chvíli boli sami dvaja, bez Alice, určite by to nenechal iba tak. Pozrel na Alicu a jeho pohľad sa zmäkčil. „ Chce ťa vidieť riaditeľ“ ozve sa k nej pokojne. „ Prečo? Niečo som urobila?“ Alica nechápavo pokrúti hlavou. „ To neviem, nepovedal o čo ide“ odpovie Snape s rukami vo vreckách. Alica odkráča a Snape ju nasleduje. Nezabudne však Olympii venovať jeden výhražný pohľad ktorý jej má čo to povedať o tom čo sa stane ak ho bude ešte raz ohovárať. „Aj ty tam máš ísť?“ pýta sa Alica keď ho vidí že kráča vedľa nej k riaditeľovi. „ Áno“odpovie mechanicky Snape. Alica zaklope na riaditeľove dvere a obaja vstúpia. Riaditeľ McSorelly sedí za svojím stolom a má očividne dobrú náladu. Snape sa postaví vedľa Alice a ani on netuší čo od nich môže riaditeľ chcieť. Okamžite je vidieť neuveriteľný rozdiel medzi Snapeovou vysokou postavou a útlym telom Alice ktorá vedľa neho vyzerá veľmi drobne.„ Vitajte profesori“ ozve sa milým tónom McSorelly a postaví sa z kresla. „ Slečna Tomarová mám pre vás skvelé správy“ začne veselo. „ Aké pán riaditeľ?“ nechápavo sa spýta Alica. „ Pôjdete do Londýna“ usmeje sa riaditeľ. Alica stojí ako obarená a Snapeov výraz rovnako tak nenaznačuje aby ho táto správa potešila. „ Je potrebné ozrejmiť na ministerstve to s čím tu bojujeme a čomu tu musíme čeliť a ja naozaj nepoznám nikoho kto by to zvládol lepšie ako vy. Učitelia sa zhodli že je to veľká česť aby za našu školu s ministerstvom mágie komunikovala taká výnimočná a vznešená čarodejnica ako ste vy. Nehovoriac o tom že vy im určite budete vedieť veľmi podrobne vysvetliť čo je tá vec ktorá sa zdržiavala na hrade“ pokračuje riaditeľ. „ Aj keď som sa dopočul že ste to zahnali, nie je vylúčené že sa to vráti. Je nutné informovať ministerstvo o incidentoch ktoré sa tu stali aby mali kompletné informácie“ dokončí. „ To sa ma ani nespýtajú či chcem ísť?“ pomysli si Alica. Snape si jej myšlienku prečíta a pozrie na ňu trochu zachmúreným pohľadom. „A ako dlho tam budem?“ spýta sa Alica. „ Dva dni slečna Tomarová“ usmeje sa riaditeľ. „ A ešte tu pre vás niečo mám“podá jej bielu obálku. „ List?“ spýtavo hľadí. „ Áno prišiel na našu školu z vašej vlasti“ prikývne riaditeľ. Snape sa na list so záujimom zahľadí. „ A čo sa týka vás Severus..“ riaditeľ hodí pohľadom na Snapea ktorý okamžite zbystrí pozornosť a čierne oči uprie na riaditeľa. „ Chcel som vás požiadať aby ste pre mňa pripravili elixír prezrenia budúcnosti“ dodá s vážnou tvárou. Snape začne okamžite premýšľať že sa riaditeľ opäť bojí a pomocou elixíru chce nahliadnuť do budúcnosti a zistiť čo ho čaká. „ Môžem to urobiť pán riaditeľ, no som nútený vám oznámiť že elixír prezrenia budúcnosti je ľahko ovplyvniteľný vašími emóciami a myšlienkami“ vysvetlí. „ Nebojte sa, viem ako ho použiť“ odpovie usmievavo riaditeľ. „ Alica vy odchádzate zajtra ráno“ ozve sa ešte k Alici. „Áno pane“ odpovie Alica a obaja sa vyberú von z riaditeľovej pracovne. „ Čo im tam chceš povedať?“ spýta sa Snape kráčajúc vedľa nej po chodbe. „ To čo sa tu stalo“ mikne plecom Alica. „ Myslíš že je to vhodné aby si teraz niekam odchádzala?“ Snape spýtavo dvihne obočie premýšľajúc o tom ako pred chvíľou plakala. „ A čo mám robiť Severus?“ Alica sa zastaví. „ Nemôžem si vyberať“dodá a pokračuje v ceste. Otvorí dvere do svojej izby. V ruke zviera list ktorý jej dal riaditeľ. „ Čo to je?“ spýta sa Snape, vstúpi do jej izby a zatvorí za sebou dvere. Alica obálku otvorí a začne čítať list. Chvíľu je ticho. „ Dedičstvo“ odpovie jedným slovom. „ Prosím?“ ozve sa Snape. „ Je to dopis v ktorom je napísané že si musím prísť prevziať dedičstvo po rodičoch“ vysvetlí. „ Aké?“ spýta sa Snape. „ To neviem, dom určite nie keďže bol zničený po tom...čo sa stalo“ dokončí opatrne Alica. „ Musíš sa vrátiť domov?“ Snapeovi sa táto myšlienka vôbec nepáči. „ Áno budem tam musieť ísť“Alica prikývne. „Ale až cez nejaký voľný týždeň“ dodá a začne si zo skrine vyberať veci ktoré si vezme do Londýna. Snape stojí opretý o stenu keď odrazu pocíti ako ho znamenie na ľavom predlaktí začne páliť. Vyberie ruky z vrecák a jemne sa za predlaktie chytí. Snaží sa aby nič nevidela. „ Nie je to múdre čo robíš....“pokrúti hlavou a pristúpi k nej. „ Veľmi dobre vieš že riaditeľovi sa nedá veriť“ zamračí sa. „ Dokážem sa o seba postarať“ odvrkne Alica. „ To iste“ dodá ironicky Snape. „ Ale prekvapuje ma že si taká hlúpa a naivná a uveríš všetkému čo ti povie ten malý...“ Snape nedokončí. „ Pozri pôjdem tam, urobím čo sa odomňa chce a hotovo“ preruší ho Alica. „Ty si sa ešte stále nenaučila že ľudom sa jednoducho nedá veriť...ani to všetko čo sa ti už stalo ti neotvorilo oči?“Snape vražedne hľadí. „ Si hlúpa ak si myslíš že sa sama uchrániš!“ schmatne ju za predlaktie. „ Temný pán sa vrátil a je iba otázkou času kedy ti znovu ublíži!“ zvýši hlas. „ A ty ideš...a uveríš tomu čo ti povie človek s pochybnou minulosťou, človek ktorý sa ho bojí najviac. Človek ktorý vie že Temný pán aj smrťožrúti ťa hľadajú!“ pokračuje nahnevane. „ Au pusti ma...“ ozve sa Alica. „ Ty to ešte stále nechápeš že riaditeľ sa ťa chce zbaviť pretože sa bojí že ak tu ostaneš nájdu ťa tu smrťožrúti ktorých sa on tak veľmi boji? Hľadá na to akúkoľvek príležitosť aby si tu teraz nebola a určite vie niečo čo my nie! Do čerta prečo si taká hlúpa!! Prečo myslíš že mám pre neho pripravíť elixír prezrenia budúcnosti?!“ pustí ju no stále ma v tvári nahnevaný výraz. „ Ako to ty môžeš vedieť že je to tak? Ako vieš že sa vrátil?“ okríkne ho Alica. „ Pozri sa!“ zreve Snape a vytiahne si rukáv na ľavej ruke. Na jeho predlaktí sa vlní čierne a dobre viditeľné znamenie zla. „ Je viditeľné!! To znamená že je tu!!“ zreve po nej hľadiac na svoje znamenie ktoré bolo opäť prenikavo viditeľné. Od tej chvíle čo si mnohí mysleli že Voldemort zomrel, bolo jeho znamenie takmer neviditeľné, necítiteľné. „ Neviem ako..ale riaditeľ to vie že sa vrátil ..“ dodá pokojnejšie. Alica na znamenie trochu smutne hľadí. „ Severus...prestaň vyvádzať“ ozve sa pokojne. „ Ja počujem čo mi hovoríš ale nemôžem to nijako ovplyvniť“dodá pokojne. „ Budeš tam iba dva dni?“ spýta sa Snape no jeho vražedný výraz nemizne. „ Áno“odpovie Alica. „Ak nie ..ak sa nevrátiš pôjdem tam za tebou „povie rázne Snape. „Ale Severus to je...“ Alica nedokončí a zamyslí sa. „Čo?“Snape spýtavo hľadí. „Neviem ako sa to slovo povie v angličtine“ odpovie Alica a zazubí sa. „Aha“ reaguje Snape. „Takže máš dva dni, ak sa nevrátiš o dva dni pôjdem ťa hľadať“zopakuje. „Severus prestaň vyvádzať ja sa o seba dokážem postarať, neboj sa, vrátim sa, o dva dni som späť“odpovie Alica.„ V poriadku..aspoň si zatiaľ vybavím niekoľko...záležitostí..“ odpovie kyslo Snape, odíde a tresne za sebou dverami. Nahnevane mieri do svojej pracovne. Len čo príde ku svojím dverám zbadá pri nich stáť nekromancera Filiusa Fretcha. „ Čo vy tu chcete!“ ozve sa k nemu nahnevaným tónom. „ Viete čo sa s ňou deje no ani to vás neprinúti pomôcť jej“ ozve sa tichým hlasom Fretch a hľadí na Snapea žltými očami. „ Ja nemám žiaden dôvod...“ Snape k nemu nebezpečne pristúpi. „....rozprávať sa o nej práve s vami...“ dokončí zlostne. Prepáli ho vražedným pohľadom a vstúpi do pracovne. „ Myslím že máte...“ nekromancer za ním vojde do pracovne. „Veľmi dobre viem kto ste...a kto je ona...“ pokračuje. „ Áno, nás tu už každý pozná...to o vás nič nevieme“ ozve sa Snape s výrazom vraha. „ Ja nie som smrťožrút a nikdy ním ani nebudem“ odpovie nekromancer Fretch a jeho žlté oči mierne zasvietia. Vydvihne si rukáv na ľavom predlaktí a ukáže bledé šľachovité predlaktie bez znamenia Temného pána. „A čo chcete odomňa?!“ vyprskne Snape. „ Viete čo sa deje. Viete že je to Temný pán kto vstupuje do jej mysle“ nekromancer k nemu pristúpi. Snape sa snaží nedívať sa mu priamo do očí aby si nemohol prečítať jeho myšlienky.“Áno viem to...no nemôžem s tým nič urobiť..ani ona nie. A navyše...bude lepšie ak sa vy budete starať výhradne o svoje záležitosti..ešte by sa vám mohlo stať...že sa zamiešate do niečoho čomu nerozumiete...pán profesor“ odpovie s arogantným tónom. „Nie som....váš nepriateľ. Som tu aby som vám pomohol. O ňu sa pre jej pôvod zaujíma množstvo tvorov ale to vy iste veľmi dobre viete. Poznáte nášho riaditeľa?“ spýta sa nekromancer s absolútne kamenným a mŕtvolným výrazom. Snape mlčky stojí a vražedne zazerá. „ Možno by už bolo načase...aby ste zistili kto to je...a kto to bol...“ dokončí potichu Fretch. „A ešte niečo...“pristúpi k Snapeovi. „Mali by ste si na ňu dať väčší pozor, aby sa vám nestalo....že vám ju niekto vezme...“pokračuje mŕtvolným tónom nekromancer Fretch no potom sa otočí a odíde. Snape ostane stáť a podráždeným výrazom zazerá na to ako odišiel. Posadí sa do kresla a začne premýšľať o tom čo povedal. „Čo s tým môže mať riaditeľ?“ premýšľa a pošúcha si bradu. Chvíľu má pocit že pôjde za Alicou a nedovolí jej odísť. Po chvíli premýšľania začuje klopanie na svoje dvere. Tie sa po chvíli otvoria a vstúpi Alica. Dvere nechá otvorene. „ Mám zbalené“ dodá s akýmsi podivným tónom. Len čo Alica vstúpi nasleduje ju Olympia Greedová. Snape sa na ňu okamžite škaredo zahľadí. „ Nemôže tu byť?“ Alica spýtavo hľadí. Vidí že jemu sa to príliš nepáči, a taktiež vidí že nemá práve najlepšiu náladu. Olympia ostane stáť medzi dverami. „ Nie“ odpovie s vražedným pohľadom Snape. Agresívne mávne prútikom a kúzlo Olympiu strhne dozadu von z miestnosti a dvere sa prudko zabuchnú a zamknú. Po tom čo sa dvere prudko zatresli Alici od ľaku až poskočilo srdce. Snapeove agresívne konanie ani jeho nepriateľský výraz sa jej vôbec nepáčia. „ Čo ti zasa je?“ zamračí sa. Snape mlčí a iba hľadí. „ Severus začínaš mi naháňať strach takže s tým láskavo prestaň“ Alica sa stále mračí. „ S tým?“ Snape spýtavo dvihne obočie. „ A čo by to tak asi malo byť?“ pristúpi k nej s mrazivým výrazom na ktorý je u neho už zvyknutá. „ Ja veľmi dobre viem že sa ti nepáči že odchádzam ale...“ Alica nedokončí. Preruší ju Snapeov autoritatívny a prísny výraz v tvári. „ Práve pred chvíľou som obdržal informáciu ktorá ťa možno bude zaujímať“ začne Snape. „ Myslím že náš milý riaditeľ je lepší klamár ako sme si mysleli“ dodá. „ Ako to myslíš?“ nechápavo sa spýta Alica. „ Ešte neviem ako...ale som si absolútne istý že má niečo so smrťožrútmi, s Voldemortom a koniec koncov aj s tým že odchádzaš do Londýna“ vysvetlí. „ Ako to vieš?“ spýta sa Alica. „ Bol tu nekromancer...a hovoril o tebe...aj o riaditeľovi“ odpovie. „ Čo s tým má on?“ nechápavo hľadí Alica. „ On vie že ti Voldemort vstupuje do mysle. A mám pocit že ten bezduchý zaklínač mŕtvol ťa chce získať pre seba“ pokračuje Snape s nahnevaným výrazom a paranoidnou žiarlivosťou. „ To je hlúposť“ ohradí sa Alica. „ Nie to je fakt!“ okríkne ju Snape. „Severus už si videl nekromancera ktorý by mal slabosť pre ženy?“spýta sa Alica a sama vie že žiaden nekromancer pocity ako láska, vášeň či náklonnosť necíti. „Ale no tak nebuď smiešna. Pre ženy možno nie , ale pre teba určite, pretože ty si iná, ako všetky ostatné ženy.Nepoznám muža ktorý by ťa nechcel mať pre seba, dokonca aj Voldemort by ťa chcel a to ťa na smrť nenávidí!“ Snape sa hnevá. Alica zvraští obočie a nepáči sa jej že sa o nej opäť vyjadruje ako o nejakej veci ktorú by niekto mal vlastniť. „ A navyše...v tom nejako ide aj náš riaditeľ“ dodá pokojnejšie. „ Ako?“ ďalej sa pýta Alica. „ To zatiaľ netuším. Ale pokúsim sa to zistiť zajtra večer“ odpovie Snape s ľadovým výrazom. „ Pôjdeš medzi nich..medzi smrťožrútov však?“ zamračí sa. „ Áno pôjdem tam. Je to vhodná doba urobiť to keď tu nebudeš, nemyslíš?“ Snape spýtavo dvihne obočie. „Ako chceš, aj tak ma nikdy nepočúvaš čo ti hovorím“ Alica si ruky prekríži na prsiach. „ Rovnako tak ako to robíš ty“ odbije ju. „ Mojou...prioritou je...“ prikročí k nej a otočí ju k sebe. „ ...aby sa tebe nič nestalo...“ priblíži sa k nej a šepká jej to do ucha. „....aby si bola v bezpečí...“ dodá, nadvihne ju a posadí na svoj stôl. Alica prekvapením zavrávorá čo Snape presne očakával. „ .... a aby sa k tebe nedostal nikto iný....“ trochu jej stehná odtlačí od seba a postaví sa medzi jej nohy „ ....ako ja...“ zašepká a hľadí na ňu prenikavými čiernymi očami plnými očakávania a vášne. Alica na neho prekvapene hľadí. Trochu sa čuduje jeho odvahe urobiť čosi také. Sama seba sa pýta ako je niečo také možné? Že ho niekedy nepoznáva? Že už nie je ten ktorý bol vždy hanblivý a zdržanlivý tak ako predtým?. Opäť má pocit že Snape si s ňou robí čo len chce, že ju ovláda ako chce. V tej chvíli sa okamžite cíti podriadená, odovzdaná a neschopná niečo namietať čokoľvek by urobil. Veľmi dobre si uvedomuje že takto on dáva najavo svoju silnú autoritu a dominanciu, fakt že je jediný komu môže dovoliť aby sa jej dotýkal. Pozná ho a a vie, že si potrebuje byť istý že patrí iba jemu, zvlášť teraz keď ho posadla ta príšerná predstava o Flaviusovi Fretchovi ako jej nápadníkovi.V tej chvíli sa Alica cíti nadmieru podivne. Pociťuje jeho dominanciu aj jeho nadriadenosť ktorú však odrazu dáva najavo mimoriadne nežným spôsobom.“Rozumieš?“ Snape hľadí akýmsi naliehavým pohľadom dvoma prstami ju chytí za bradu aby sa na neho pozrela.„ Áno“ Alica prikývne a rukami sa radšej pridŕža stola. Vyvaľuje na neho oči. Nikdy nevidela aby sa niekto správal takto dominantne a pri tom tak nežne. „Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ spýta sa Alica napokon s pobavením. „ Pretože si veľmi....“Snape prestane rozprávať a prezrie si jej telo. „ .....ani to neviem opisať...ale vedel by som ti to ukázať“ zašepká odhrnie jej vlasy a začne ju bozkávať na krk. „No ale tak toto..“Alica sa uškrnie keď vidí ako po nej vyštartoval. Okamžite mu rukou zablúdi k rozkroku na čo sa Snape okamžite staromódne a naškrobene dodržiavajúc isté mravné normy, odtiahne a trochu prekvapene pozerá. Alica sa zazubí.„Vieš že si veľmi milý?“ hľadí s úsmevom. „ Si dominantný no takisto aj hanblivý zároveň“ dodá pobavene. „Keď myslíš...“odpovie trochu nervózne Snape a snaží sa upokojiť svoju vášeň. „Naposledy si sa na mňa vrhol hneď „Alica si rukou prekryje ústa a smeje sa z toho ako sa Snape hanbí. Pri tejto vete však Snape spozornie a opäť k nej pristúpi. „Severus idem spať pretože zajtra skoro ráno vstávam“ žmurkne na neho, zoskočí zo stola a zatvorí za sebou dvere. Snape ostane stáť so zamračenou tvárou a vedomým že nedosiahol čo chcel, že nie je typ muža ktorý by ju dokázal zviesť, že na to nemá ani psychické predpoklady ani fyzickú krásu. Tak sa iba posadí a trochu zúfalo hľadí pred seba. Ruky lemované gombíkmi čierneho hábitu a pásikom žiarivo bielej košele pod ním si položí na kolená a bezducho sa díva do prázdna. Po chvíli zváži že bude lepšie keď pôjde spať a tak si zbalí svoje veci, prejde do svojej izby a začne sa z hábitu vyzliekať.
Veľkým domom sa ozýva krik. Krik dvoch hlasov. Mužský a ženský. „To neurobíš ty hlupaňa!“ ozve sa čiernovlasý vysoký muž stojaci vo výhražnom postoji vedľa čiernovlasej ženy. Z kúta ukryté, celú situáciu sleduje asi 6 ročné dieťa. Malý chlapec sleduje situáciu veľkými čiernymi očami do ktorých mu padajú jemne čierne vlásky. „ Už tu s tebou nebudem ani chvíľu!! Odchádzam a Severusa si beriem!“ reve žena. „ Ty nepôjdeš nikam. Ja ťa naučím dobrým spôsobom!“ zreve muž, napriahne sa a ženu z celej sily udrie. V tej chvíli sa žena spotáca na zem a drží si tvár. Čiernovlasý chlapec v kúte miestnosti sa trasie a po bledých líčkach sa mu začnú kotúľať slzy. „ Toto ...“žena sa postaví. „ Toto si urobil posledný krát...!“ zreve a vytiahne prútik. „ Avada Kedavra!“ namieri na muža. Zasiahne ho do zelena sfarbená kliadba a muž po chvíli padne mŕtvy na zem. Chlapec z kúta okamžite vybehne a plačúc pribehne k mŕtvole muža. „ Ocko...“ vzlyká. „ Ocko čo sa ti stalo...“ plače. „ Nechoď k nemu Severus!!!“ okríkne ho žena s prísnym výrazom v tvári. „ Odchádzame!“zdrapne dieťa a nasilu ho ťahá preč. „ Nie ja chcem býť s otcom „ vzpiera sa chlapec. „ Pusti ma chcem byť s otcom ...“ plače. „ Budeš robiť čo ti poviem!“ žena ním prudko zatrasie. „ Odchádzame!“ zopakuje rázne a berie preč plačúceho chlapca. V tej chvíli sa čierne oči prudko otvoria a Snape sa rázne posadí vo svojej posteli. Chvíľu zmätene hľadí okolo seba. „ Iba sen...opäť iba sen“ pomyslí si aby sa upokojil. „ Opäť tie prekliaté spomienky...“ postaví sa z postele. Pozrie na hodiny. Je hlboká noc a hodiny ukazujú hodinu po polnoci. Opäť sa to stalo. Opäť ho trápia jeho desivé sny. Príšerné momenty z detstva ktoré už niekoľko krát z mysle vymazal. No oni sa neustále vracajú, neustále mu ničia spánok. Opäť ho zmáhajú natoľko že sa jeho myseľ naplní smútkom a depresiou. Posadí sa za stôl a oboma rukami si zakryje tvár. „ Prečo sa to opakuje......“ pomysli si. V tej chvíli ho jeho znamenie začne príšerne páliť. Veľmi dobre si uvedomuje že za jeho príšerné sny aj za to že je tým čím je a ako žije môže jeho matka, ktorá bola vždy smrťožrútkou, ktorá ho prinútila nasledovať ju v tejto temnej ceste. Ktorá mu nikdy nedala lásku ani porozumenie. Zmení svoj mierne zdesený výraz na kamenný až vojenský a prezlečie sa do svojho hábitu. Odíde zo svojej izby. Kráča pustými chodbami keď v jednom z tmavších rohov dlhej chodby zbadá na zemi zdochlinu mačky a nad ňou osobu ktorá sa k nej skláňa. Okamžite vyberie svoj prútik a namieri ho na osobu z ktorej vidí iba čierny hábit a sivé strapaté vlasy pod klobúkom. Len čo k osobe prikráča tá sa na neho otočí a vidí pred sebou staršiu ženu s bledou tvárou a krvavými ústami. Na podlahe leží očividne pohryzená mačka. Snapea tento pohľad mierne vydesí. „Čo to tu robíte ?! Kto ste?! „reve na osobu. Žena stojí a mačaciu krv z úst si poutiera do rukáva hábitu. „ Volám sa Akara profesor Snape...učiteľka herbológie, raz sme sa videli v zborovni“ odpovie chrapčivým hlasom žena a jej predtým slabo zelené oči sa zmenia na hnedé. „ Čo tu robíte do čerta?!“ zopakuje a pozrie na zdochlinu mačky. „Kŕmim sa čo asi“odpovie Akara. „ Kŕmite? Nie ste trochu šialená?!“ zavrčí na ňu. „Nie“odpovie Akara a pristúpi k nemu. „ Nejako sa musím živiť“ mračí sa. Snape sa mračí tiež a okamžite mu dôjde že to zrejme nie je len tak obyčajná žena. „Vy ste....upírka ?“ nedôverčivo ju sleduje. „ Správne „Akara prikývne. „Čože? Ako je možné že vás nechajú učiť?“mračí sa na ňu. „Ja som nikdy študenta nenapadla a učím tu už 15 rokov, dokážem sa ovládať, nie som také neovládateľné monštrum ako si možno myslíte“ odpovie Akara a vyčítavo na neho hľadí. „ Neovládateľné možno nie ale odporné určite“ odpovie Snape a pozrie opäť na zdochlinu mačky ktorá zapácha. „Každý máme svoje muchy pán profesor, o vás sa hovorí že aj vy ste upír...“Akara sa zazubí štrbavým úsmevom. „To nie je pravda „ odvrkne Snape a konečne skloní prútik. „Alebo prinajmenšom aspoň netopier, tu vám prischla prezývka Batman“ pokračuje Akara a Snape má pocit že sa mu vysmieva. „Určite lepšie ako byť tým čo ste vy“ zašepká podráždene, otočí sa a radšej odíde keď mu z mŕtvolného zápachu mačky príde zle. Kráča bočnou chodbou a napokon vstúpi do izby k Alici. Je tam tma. Alica leží na posteli a jej spiacu tvár osvetľuje iba svit mesiaca ktorý sa cez okná derie do izby. Potichu vezme stoličku a posadí sa vedľa nej. Díva sa, na nič nemyslí. Cíti že pohľad na ňu mu zlé myšlienky a spomienky na detstvo zaháňa, že pôsobí nesmierne upokojujúco na jeho myseľ aj na jeho strápené pocity. Natiahne k nej ruku a nežne prejde po jej vlasoch a po jej líci pričom dáva pozor na to aby sa nezobudila. Dvoma prstami ju jemne pohladí po tvári, odhrnie jej vlasy. Nadýchne sa a trochu pootvorí ústa. „ Nikdy nepochopím čím som si ťa zaslúžil...“pomyslí si hľadiac na jej spokojne spiacu tvár. Premýšľa aký by bol jeho život keby ju nepoznal. Keby sa pred časom nerozhodol na čas odísť z Rokfortu, keby sa nerozhodol ubytovať v dome kde pracovala. Keby nevidel znamenie na jej drieku a nezistil že je čarodejnica. Nevedel si ani len predstaviť čo by bolo a ako by žil keby sa toto všetko nestalo. Sleduje ako sa otočila z boku na chrbát a dve rozopnuté gombíky na nočnej košeli odhalili nežnú pokožku jej hrudnika. Natiahne ruku a dotkne sa jej. Okamžite sa mu v mysli vybaví množstvo myšlienok a chvíľu sa jej tam dotýka. „Nie!“ pomyslí si a panicky stiahne ruku. „Čo to robíš....“ napomenie sa v mysli a viac k nej ruku nenatiahne. „Nesmieš sa jej takto dotýkať, keď o tom nevie...hlupák kontroluj sa, nepodliehaj pokušeniu....premýšľaj, zapni mozog......“ povie si v mysli, aj keď mu je úplne jasné že sa mu asi ťažko podarí začať triezvo premýšľať. „Možno by som ju mal zobudiť a... nie , nie to je hlúposť....“pomyslí si s nakvaseným výrazom, postaví sa a posadí sa do kresla pri jej krbe.
Ráno sa ozve zvonenie budíka a hodiny ukazujú sedem hodin ráno. Alica sa rázom zobudí. „ Severus čo tu robíš?“ nechápavo hľadí na Snapea ktorý ešte stále sedí v kresle pri krbe. „Prepáč, nemohol som spať..tak som prišiel sem“ odpovie. „ Kedy si prišiel?“ spýta sa Alica a postaví sa z postele. „Iba nedávno „ odpovie a nehľadí na ňu. Zamlčí fakt že v jej izbe sedí už dobrých šesť hodín. „ Chcel som ťa ešte naposledy vidieť “ odpovie potichu. „ Ale veď odchádzam len na dva dni a jednu noc, to ubehne ako voda“ zasmeje sa Alica. Snapeovi sa pri pohľade na jej tvár výrazne vylepší nálada. „ Dúfam že si dáš pozor..pretože to čo robíš je...“ nedokončí. „ Aké? Nerozumné?“Alica sa pobavene spýta. „ Veľmi“ odpovie Snape. „ Neboj sa, všetko bude v poriadku, tak sa prestaň toľko báť a trochu si užívaj život „ odpovie. „ Ja si ho užívam tak ako viem, a navyše práve dnes nemám náladu na takéto poznámky“ odpovie so zamračeným výrazom Snape. „Ja ti tu náladu rázom vylepším“ uškrnie sa Alica a natlačí sa na neho. Obíjme ho a hlavu si položí na jeho rameno. Poriadne ho stlačí a veselo sa chichotá. „ Ty sa ma chystáš zadusiť?“ spýta sa Snape a okamžite má v tvári spokojný výraz. Cíti že jej úsmev a smiech čím ďalej tým viac vylepšujú jeho pochmúrnu náladu. „Dobre nemusím to robiť“ dodá pobavene Alica a odstúpi od neho s predstieranou urazenosťou. Snape ju chytí za ruku a pritiahne nazad k sebe. „ Takto je to myslím úplne v poriadku“ zašepká a silno ju rukami zovrie. „ Ale určite chcem aby si si na seba dala pozor“ z výšky na ňu hľadí. „ Iste pane“ odpovie pobavene Alica a odstúpi od neho. Pristúpi k skrini a vyberie z nej oblečenie ktoré si na cestu pripravila. „ Idem sa prezliekať chceš sa dívať?“ spýta sa ho a náramne sa pri tom baví, pretože vie že takéto situácie a takéto poznámky ho vedia neuveriteľne vyviesť z miery a ona sa nadmieru rada díva na to keď je nesvoj. Snape vystrúha podivný výraz. „ Áno...teda nie „ rázom sa poopraví aby si zachoval slušnosť. „Nie“ zopakuje ráznejšie a pokrúti hlavou. „ Prečo?“ Alica pobavene hľadí. „ Pretože, sa to nehodí aj keď by to bolo určite nadmieru zaujímavé,...... ja sa nemôžem dívať....pretože...“ nedokončí a nevie ako jej má vysvetliť že sa na ňu nechce dívať ,pretože by mu to prišlo nehodné jej samej, nehodné jej vznešenosti a on by si pripadal previnilo že si vôbec dovolil takto opovážlivo na ňu hľadieť. „ Pôjdem...prezleč sa..“ vysúka zo seba a nervózne odíde. O hodinu Alica odišla z hradu. Aj Snape bol medzi tými ktorí sa na jej odchod dívali. Len čo odišla nakráčal do svojej pracovne a prelistoval si svoje poznámky na elixíry. Vedel že ho dnes čaká ťažký deň, navyše bude musieť pre riaditeľa pripraviť elixír prezrenia budúcnosti aj keď to nerobí rád, pretože riaditeľovi absolútne nedôveruje. Kráča do svojej učebne keď vidí ako okolo neho doslova preleteli dvaja študenti ktorí sa ponáhľali práve na jeho hodinu. Zutekali priamo k otvoreným dverám do triedy keď jednému z nich vypadla učebnica elixírov a chvíľu na ňu hľadel či sa po ňu má vrátiť a riskovať tak stretnutie so Snapeom alebo sa vydať do triedy bez nej. „ Tom nechaj to tak, batman tu bude o pár sekúnd keď nás nachytá že nie sme v triede budeme po škole“ ozve sa druhý chlapec a ťahá ho do triedy bez knihy. „ Takže batman...“ Snape sa zamračí keď to začuje. „ Ja im dám batmana...“ pomyslí si podráždene.Prikráča do triedy plnej študentov a rázom si všimne že Melanie Wilsonová sa na hodinu nedostavila. Nemá chuť ani náladu zisťovať prečo a tak si len zapíše jej meno. S výrazom „viete čo mi môžete „sa posadí za katedru a premýšľa či by nemal začať skúšať, keď vidí tie krásne vystrašené tváre študentov a počul tie poznámky o Batmanovi. Nakoniec sa rozhodne že to nechá tak. „ Dnes vás od skúšania ušetrím...“začne svoj prednes a len čo to povie v triede sa ozve tichý vzdych. Každému hneď padol kameň zo srdca keď to z jeho úst počul. „ Takže nabudúce si vás vyskúšam všetkých...“ pokračuje a v triede sa už opäť ozvú tradičné smutné vzdychy signalizujúce že študenti vedia že sa blíži ďalšia z dlhého zoznamu Snapeových likvidačných písomiek v ktorej väčšina z nich nemá ani minimálnu šancu uspieť. V tej chvíli sa vo dverách zjaví zadychčaná Melanie Wilsonová. „ Idete neskoro Wilsonová!“ okríkne ju nakvasene. „ Vy snáď máte pocit že si na moje hodiny môžete prichádzať ako sa vám zažiada?!“pokračuje nahnevane a v celej triede je okamžite hrobové ticho.“ Prepáčte pane“ odpovie študentka keď chytí dych. „ Ja som na to úplne zabudla kedy hodina začína“ dodá. „ Niet divu, už veľmi dávno všetci vieme že nie ste z tých bystrejších ktorým by hodnota času niečo hovorila“ pokračuje ironicky Snape. Študentka iba sklopí zrak. „ Vďaka vašej nedochvíľnosti ste si pre dnešok vyslúžili trest. Ráčte sa dostaviť do mojej pracovne dnes o osemnástej hodine večer“ dodá a viac si ju nevšíma. „ Áno pane“ odpovie pokorne Melanie a usadí sa na svoje miesto. Zvečerí sa a Snape sa po večeri ktorá mu absolútne nechutila a mierne ho iba nafúkla, blíži do svojej pracovne pred ktorou už čaká študentka Wilsonová. Otvorí pracovňu a obaja vkročia. „Čo budem robiť pane?“ spýta sa Melanie. Snape po nej hodí niekoľko starých handier a mihne hlavou ku zaprášeným a špinavým ampulkám na elixíry. Študentka na to hľadí so zúfalým výrazom hneď ako zistí koľko tých ampuliek je a že pri nich strávi poriadne dlhý čas. Snape sa posadí za svoj stôl a hľadí do papierov na ňom. Po chvíli však začne premýšľať o Alici a o tom kde asi je a čo robí, či je v bezpečí. „Mal by som začať..“ pomysli si a postaví sa od stola. Vyberie jeden čierny kotlík a pristúpi k čiernej skrini v ktorej sú ukryté suroviny. Niektoré z nich začne vyberať. Po chvíli si študentka všimne čo Snape robí. „ Pane, vy idete pripravovať elixír?“ spýta sa so záujmom. Snape po nej hodí jeden vražedný pohľad ktorý jej ma nahovoriť aby sa starala o svoju prácu. „ Prepáčte“ Melanie skloní hlavu a pokračuje v čistení ampuliek a baniek na elixíry. Po hodine práce má pocit že špinavé banky a ampulky sa jej vôbec nemíňajú a ju už príšerne bolia ruky. Pozrie na Snapea. Stojí pri kotlíku a čosi do neho vhadzuje. Z kotlíka sa valí hustý biely dym príjemnej vône. „ Pán profesor?“ osloví ho. Snape sa otočí a spýtavo hľadí čo chce. Melanie najprv pozrie na svoje zničené ruky. „ Nemohla by som si trochu oddýchnuť?“ spýta sa čakajúc na Snapeove rázne nie. Ten na ňu chvíľu hľadí s mrzutým pohľadom. „V poriadku Wilsonová“ odpovie ľahostajne. Nič viac už nepovie a venuje sa naďalej príprave elixíru. Melanie k nemu opatrne pristúpi a premýšľa čo by ešte povedala aby zahnala trápne ticho ktoré jej nie je príjemné. „ Aký elixír pripravujete pane?“ hľadí na bublajúcu tekutinu v kotlíku. „ Elixír prezrenia budúcnosti“ odpovie stroho Snape. „ Prezrenia budúcnosti? Chcete vedieť svoju budúcnosť?“ pýta sa ďalej. „ Nie je to pre mňa, riaditeľ ho žiada“ odpovie Snape. „ Môžem sa pozerať ako ho pripravujete? Mne sa to žiaľ ešte nikdy nepodarilo“ odpovie so zahanbeným výrazom Melanie. „ Môžete“ odpovie jej jedným slovom a aj Melanie vidí že Snape je dnes akýsi utiahnutý a tichý. Dokonca na ňu tentokrát ani nenakričal že tie banky čistí zle alebo že je príliš drzá a zvedavá. „ Prečo chce pán riaditeľ vedieť budúcnosť?“ spýta sa zvedavo Melanie a snaží si uchovať v pamäti všetko čo vidí pri príprave elixíru. Snape sa zarazí nad jej zvedavosťou a zamračí sa na ňu. „ Pretože sa bojí vy-viete-koho a smrťožrútov“ odpovie nakoniec. „ Chce vidieť či mu ublížia?“ pýta sa Melanie. „ Áno. Ale veľmi pochybujem o tom že uvidí celú pravdu. Tento elixír je ľahko ovplyvniteľný myšlienkami a emóciami človeka ktorý ho užije. Veľmi často vytvára klamné vízie budúcnosti“ vysvetlí Snape. Melanie sa otočí chrbtom k nemu a z vrecka hábitu vyberie malý poznámkový blok a ceruzu a jeho slová si zapíše veľmi nenápadne, tak aby to nevidel. Aby nevidel že hltá každé jeho múdre slovo, že si ich zapisuje aby si pomohla pri učení. Len čo tam tieto slová naškrabe, všetko schová nazad do vreciek. „ Neviete čo sa stalo s profesorom Alenom?“ vyhrkne Melanie a po chvíli keď vidí Snapeov neprívetivý výraz začne ľutovať že sa to vôbec opýtala. „ Teda..chcem tým povedať, že je dobré že odišiel. Bol to smrťožrút“ dokončí. Snape na chvíľu prestane s prípravou elixíru a otočí sa na ňu. „ Ako to vy môžete vedieť?“ nechápavo na ňu hľadí. „ Raz som videla jeho znamenie“ odpovie Melanie. „ Určite je to pre všetkých lepšie že odišiel..ak vôbec odišiel..“ Melanie na neho nedôverčivo pozrie. „Kde ste videli jeho znamenie ?“spýta sa zvedavo Snape. „Ehm..raz som...vošla do jeho izby keď spal...“povie zahanbene Melanie. „ Aj ku mne ste vošli, robíte to pravidelne že sa chodíte dívať do izieb vaších profesorov?“spýta sa ironicky Snape. „Nie takto som to nemyslela, niečo som potrebovala a klopala som a keď nikto neotvoril tak som vošla no....“ odpovie Melanie a dúfa že to ako vysvetlenie bude stačiť. „Takže keď spal hovoríte?“spýta sa Snape. „Ale moje ste nevideli alebo áno?“preruší prípravu. „Nevidela pane, pretože vy ste spali oblečený a ja by som si rozhodne nedovolila dívať sa pod vaše rukávy“ povie poslušne Melanie a Snapea okamžite napadne že Alen asi oblečený nespal keď videla znamenie. „ Bol to odporný smrťožrút aj keď sa tak nesprával ale niektorým ľudom naháňal strach a bol čudný“ dokončí Melanie. „ A čo som ja?“ Snape po nej hodí vražedný pohľad pretože aj on je smrťožrút a veľmi dobre vie že Melanie to o ňom už dávno vie. „ Ale vy ste iný“ odpovie študentka a posadí sa na stoličku vedľa kotlíka. „ Prečo si to myslíte?“ spýta sa Snape no venuje sa elixíru. „ Cítim to“Melanie mikne plecom. „ Cítim to,že vy nie ste ako on alebo ako iní smrťožrúti, ste iný, nesprávate sa ako smrťožrút a navyše som z vás z nikdy nemala pocit aby ste mne alebo niekomu inému chceli ublížiť“ vysvetlí Melanie. Snape sa trochu zarazí nad jej vynikajúcim vnímaním. „Som jeden z nich...a to myslím hovorí za všetko..slečna Wilsonová“ dvihne na ňu zrak. „ Vráťte sa k svojej práci“ dodá potichu a nemieni jej vysvetľovať čo vlastne je a čo má spoločné so smrťožrútmi a Voldemortom. „Áno pane, môžem ešte niečo?“ spýta sa Melanie. „Hovorte“odpovie pokojne Snape. „Ehm...ja viem že to bude znieť čudne ale...ja som vás chcela poprosiť ...či...“ Melanie hovorí veľmi pomaly a potichu „...by ste mi nemohli ukázať..vaše znamenie“ dodá takmer až nepočuteľne a čaká na jeho reakciu. Snape sa na ňu so zvraštenou tvárou otočí a chvíľu neverí čo sa ho spýtala. „Nie... neukážem vám ho..“precedí cez zuby. „Vráťte sa k svojej práci“ zavrčí a premýšľa o tom čo je na tom znamení také zaujímavé že ho chce každý vidieť, najprv niekoľkokrát Alica, predtým Jane, teraz Melanie.