13. - 14.kapitola
13.kapitola - Narodeniny
Nastane nové ráno a Snape sa ponáhľa na hodinu elixírov s absolútne unavenou tvárou. Vyzerá akosi uponáhľane, to čo sa stalo v noci a zistenie kto je Jenifer Berryová , to čo sa jej stalo potom a posadnutý Bezhlavec v kombinácii s prípravou ochranného elixíru a kreslom kde strávil posledné dve hodiny z noci mu nedali spánku a tak sa iba nechutne prehadzoval a žmolil pod svojou hlavou vankúš položený na operadle kresla alebo ho roztopašne objímal aby čosi cítil vo svojom náručí. Vezme si zo stola poznámky ,pričom mu niekoľko pergamenov ešte aj popadá na zem a ofrflajúc svoju dnešnú nešikovnosť ich začne zbierať. Len čo to urobí, ponáhľa sa na hodinu. Vyzerá akosi nervózne a premýšla, že trieda siedmakov ho síce nikdy príliš nerozčulovala no bol by rád ak by sa nemusel stretnúť s Alicou v tele Jenifer Berryovej,ktorá sa ráno po tom čo sa prebudil z driemot v jeho izbe už nenachádzala. Dúfal ,že nedošlo k najhoršiemu a niekam proste nezmizla a iba si odišla ľahnuť k sebe do izby či navštívila riaditeľa. Bolo mu jasné, že po ich poslednej výmene názorov by Alica v jeho posteli dobrovoľne ležať nechcela. Otvorí dvere keď pred sebou zbadá stáť Ellen Greenovú ktorá sa chystala zaklopať. „Prepáčte že otravujem pán profesor“ zamumle Ellen po tom, čo si ešte dobre pamätá ako ju Snape okríkol priamo pred študentmi i učiteľmi. „Tak prečo to robíte keď viete žo mi to vadí?“Snape sa zamračí. „Počula som vás v noci ako tu bol riaditeľ, čo sa stalo?“spýta sa Ellen. „Na to teraz nemám čas, ponáhľam sa na hodinu“ zavrčí Snape, drgne do nej aby nestála na jeho prahu a izbu zamkne. Potom ju obíde a vykročí chodbou. Ellen na neho iba mĺkvo hľadí a nesúhlasne pokrúti hlavou. Snape vstúpi do účebne normálnym spôsobom, bez svojho obvyklého hluku a zatresnutia dverí a jeho najhoršia predstava sa vyplní. Jenifer Berryová sedí priamo vedľa Melanie Wilsonovej a tak ako všetci ostatní, aj ona na neho upiera svoje oči ako keby ju v noci absolútne nepostihol ten podivný záchvat. Snape sa na ňu okamžite zamračí a vstúpi predstierajúc sebaistotu hoci si všimne že je trochu bledá. Postaví sa za katedru. „Dnes vás nebudem skúšať, pristúpime priamo k príprave a výučbe nového elixíru..“ začne hovoriť. „ Pán profesor ale..“ ozve sa so zdvihnutou rukou Nancy Doonová. „Bez otátok..“ Snape jej drzo skočí do reči a ani ju nenechá dopovedať čo chcela. „ Strana 330. , každý si prečíta prípravu a prispôsobí jej aj obsah surovín na svojej lavici“ pokračuje Snape, vo svojej podivnej reči študentom vysvetľujúc, že si majú nachystať suroviny na lavice. „To je divné že nič neskúša..“ zamumle Melanie a pozrie na Jenifer. „Asi je unavený, keď mi v noci prišlo zle a bola som na ošetrovni bol tam, dávali mi nejaký elixír“ odpovie jej Jenifer. „No môže byť...“ šepne Melanie keď vidí, že Snape ich za to kecanie prebodol pohľadom, no podivne na Jenifer pozrie keď sa jej vybavila predstava jej hrôzostrašne skrúteného tela. Nebyť nočnej návštevy riaditeľa v jej izbe a príkaze ,že o tom nemá nikomu nič hovoriť ani sa pýtať, určite by sa Jenifer spýtala čo sa jej to vlastne stalo. „Idem radšej po tie suroviny“ zamumle a postaví sa. Do pár minút donesie k stolu všetko potrebné. „Začnite pracovať, na prvý pokus urobíte elixír bez akejkoľvek mojej pomoci, skúsime si oddeliť tých z vás ktorí s elixírmi narábať vedia od ostatných ktorí sa tu na čarodejníkov iba hrajú“ pokračuje Snape ironicky. „Ideme do toho“ povie Jenifer a usmeje sa. Melanie prikývne a presne podľa návodu nakrája Mandragoru pre základ elixíru. „Pán profesor naša ešte žije..“ preľaknuto sa ozve študentka sediaca vedľa chlapca ktorému na hlavu vyskočil asi 20 centimetrový kúsok Mandragory s očami a vyťahal ho za vlasy. Snape Mandragoru vezme za listy a čudesne na ňu pozrie ako sa na neho malý lesný mužíček v tvare koreňa mračí a niečo na neho vyprskol. V triede sa ozve hurónsky smiech a jediný kto sa tvári absolútne namrzene je ako obvykle iba Snape. „Vezmite si inú“ povie smerom k študentom a položí mužíčka znehybneného kúzlom na svoj stôl. „Môžeme od vás Mandragoru?“ opálený chlapec menom James Dominques sa otočí k lavici s priesediacou Melanie a Jenifer a začne sa hrabať medzi kockami Mandragory pričom si pár z nich vyberie. „Hej nechaj to..“podráždene sa ozve Melanie. „ Čo si taká veď si vezmeme len pár kociek..“ zamračí sa na ňu James. „A čo keby si si ich nakrájal sám? Tieto sú naše tak ich polož!“ Jenifer sa postaví. Rázom na ňu hľadí celá trieda aj so Snapeom ktorý však zatiaľ akosi podivne nič nepodniká. „Čo sa do toho staráš ty nová? Veď si ju aj tak nekrájala...“ odpovie študent. „To je mi celkom jedno , je to naša Mandragora choď si zobrať svoju, na elixír potrebuješ mať Mandragoru vlastnoručne nakrájanú aj tak by ti nefungovala“ zavrčí podráždene Jenifer. „Ty mi nerozkazuj si tu pár dní a správaš sa ako keby si tu všetko vedela najlepšie!“ vyprskne študent mierne agresívne. „Okamžite to pusti!!“ zreve na neho Jenifer a skúmavky pod náporom jej hnevu v stojane vedľa Melanie okamžite všetky popukajú a rozletia sa na črepiny. Melanie si rukami obranne prekryje tvár a skryje sa za lavicu. V triede ostane hrobové ticho a každý akosi vydesene hľadí na Jenifer. James od nej cúvne ako keby bola čudná. „Na čo sa tu hráš s tými trikmi?!“ vyprskne na ňu ešte trochu podráždene ale obzrie si porozbíjane skúmavky ktoré sa do tohto stavu dostali očividne iba pod náporom jej hnevu. „Stačilo!“ zahlási Snape a prikráča k lavici. „ Vy si vezmite novú Mandragoru“ rozkáže Jamesovi a stiahne ho preč od Jenifer. „Vyveďte ju preč pán profesor!Je divná!“ zavrčí James a drgne do Jenifer. „Au, kto je u teba divný ty jeden..“ Jenifer mu okamžite vrazí facku. „Sprostá hus...“ zavrčí nahnevane James a udrie ju päsťou do pleca. „ Hovorím stačilo!“ Snape zopakuje a drgne Jamesa preč od Jenifer. „ Nebudem tu znášať žiadne bitky Dominqez, ak ste sa ešte nenaučili správať practe sa von týmito dverami!! „ vyprskne ,mávne prútikom a dvere von z učebne sa otvoria . Pozrie na Jenifer šúchajúcu si plece. „Prepáčte pane...“ zamumle James. „Po hodine sa budete hlásiť u riaditeľa...“ dodá prísne Snape. „A upracte to !“ dokončí a ukáže na rozbité skúmavky. „A vy poďte so mnou!“ vyprskne agresívnejšie, schmatne Jenifer za hábit a vlečie ju za sebou. „Každý prestane pracovať až kým sa nevrátim!“ zahlási podráždene a výjde von aj s ňou. Otvorí dvere do pracovne a nahnevane ju do nej drgne. „Čo si myslíš do čerta že tu robíš? ! Prišla si mi sem balamutiť študentov?!“ začne po nej vrieskať. Jenifer sa s odmeraným výrazom narovná . „Nie neprišla, nemôžem za to že je taký sprostý a nerozumie tomu čo hovorím“ odpovie mu odmerane. „Prestaň sa tu predvádzať , ako im mám vysvetliť čo sa stalo s tými skúmavkami? Nevieš ovládať ten svoj prekliaty temperament?!“znovu po nej reve. „Ty mi tu kážeš akokeby si to sám vedel“odpovie mu Alica v tele Jenifer Berryovej. „Nechcem aby si chodila na moje hodiny , odíď z hradu“ Snape k nej prikáča s hnevom aj naliehavosťou v očiach. „Nie..“odpovie nekompromisne Alica. Drzo sa posadí na Snapeov stôl a uhladí si sukňu. „Nepôjdem nikam kým nedostaneš rozum“ dodá. „Ty si to ešte nepochopila ? Nechcem ťa tu!Nechcem ťa viac vidieť! Vypadni !“ Snape nahnevane reve, pretože jej drzosť ho veľmi rozladila hoci včera sa jej ešte prehnane láskavo pokúšal pomôcť a bál sa o ňu. „Nečakala by som že niečo také povieš , ale asi som tvoju pýchu urazila naozaj priveľmi keď takto reaguješ“ odpovie urazene Alica. Snape iba nepríjemne hľadí. „ Pamätáš sa ako sme sa rozprávali o tom, aké by to bolo keby som bola tvoja študentka?“ Alica mierne podvihne obočie. „ Myslíš že som žartovala ?“spýta sa. „Tak čo chceš?“Snape sa mračí ale prestane kričať. „Budem tu dovtedy kým isté veci nepochopíš Severus“odpovie mu. „Nezaujímajú ma tvoje reči ani tvoje výmysly o démonoch“ odvrkne Snape hoci po včerajšej noci bola jeho hlava plná otáznikov o tom, či je čosi také vôbec možné. „Možno teraz nie, ale časom ťa istotne zaujímať začnú...“odpovie mu Alica. „Si to ty kto mi posiela tie pergameny! Čo odomňa chceš prečo ma nenecháš?!“ Snape znovu zvýši hlas. „Pretože sa to nedá Severus...“Alica sa postaví a pomaly k nemu začne kráčať. „Krvou som s tebou spojená, sám si to kedysi povedal...“pošepne a hľadí mu do očí. „Nie!“Snape sa prieči. „Ale áno, tak to proste je a ty tomu neujdeš akokoľvek sa snažíš..“Alica pokrúti hlavou. „Buď príjmeš že som tu alebo sa zblázniš a to nás čakajú ešte väčšie problémy ako naše nevyriešené vzťahy“ pokračuje. Snape zakloní hlavu a unavene zavrie oči. „Som z teba unavený...som unavený z tvojích rozmarov aj z toho že si robíš len to čo chceš“znovu na ňu nenávistne pozrie. „Presne tak ako ty“odpovie mu Alica. „Je ťažké dívať sa na človeka ktorý je presne taký ako ty sám? Je ťažke s ním výjsť? „Alica dvihne obočie. „Je ťažké prijať, že so mnou nebudeš zametať ako so svojími milenkami Severus? Toto ťa tak neuveriteľne rozčuluje ? Že nadomnou nemáš kontrolu?“spýta sa. „Presne tak!“Snape precedí cez zuby. „Ja viem že máš rád keď som podriadená a dobrá, môžeme sa na to niekedy zahrať ak chceš, ale teraz nie“pokračuje tvrdo Alica.“Si úplne iná ako keď som ťa spoznal..“Snape na ňu vyčítavo pozrie. „Gratulujem k postrehu, zmenil ma ten neustály život a boj medzi smrťožrútmi tak si na to ráč zvyknúť“pokračuje Alica a obíde ho aby vyšla von. Snape ju agresívne chytí za predlaktie a pritiahne k sebe . „Ty si zvykni na to, že ti nedovolím aby si mi rozkazovala „ z výšky na ňu pozrie a silno jej zovrie predlaktie. „Si na omyle ak si myslíš že so mnou budeš manipulovať“ precedí cez zuby. „Au pusti ma , to bolí..“Alica zašepká. „ Skús mi ešte raz pokaziť hodinu a prinútim ťa k poslušnosti takým spôsobom ako to robím so smrťožrútmi..“ Snape pridá vyhrážku a drgne ju k dverám. „Ty nevieš milovať..“Alica ohrnie pery. „Miluješ ma krutou a posadnutou láskou..majetnícky!“ zvýši hlas. „Hmmm pochopila si to správne ..ale ako vidím ešte si si nezvykla na to, že budeš počúvať...“Snape sa vražedne zaškerí. Len čo to urobí Alica mu okamžite vytne facku. Snape pobúrene cúvne a miesto toho aby sa chytil za líce namieri na ňu prútik, vysloví latinské slovo a kúzlom pošle v bolestiach Alicu k zemi. Tá ostane ležať nehybne na zemi , úplne bezbranne ako odovzdané zviera. Snape prútik skloní ,prikročí a čupne si k nej. „Už si to pochopila? Tvoj vzdor nemá žiaden zmysel..“vražedne jej zašepká. „Žiaden...“ prstom sa jej dotkne líca, švihne prútikom a kúzlo zruší. Skloní sa nad ňu ako upír k svojej obeti. „Neprovokuj ma..“ šepne jej do ucha. „Pretože žiaden cit....mi nezabráni ublížiť ti ak ma k tomu donútiš „pokračuje nebezpečne. Alica sa rozplače a šokovane na neho hľadí. Nikdy ho tak krutého nevidela, nikdy by si nebola myslela že sa k nej tak bude správať. „ Pssst...“ šepne Snape s predstieraným pokojom a položí prst na jej pery. „Neplač..nebudeš jediná koho to bude mrzieť...“pozrie na ňu. „Myslíš že ma to zaujíma? Kto tým utrpí? Nie...“pokračuje ľadovo. „Je mi to celkom jedno..“znovu jej nebezpečne šepne. „Dovediem ťa do šialenstva ak to bude nutné...tak ako seba, pôjdeš do pekla so mnou..“ znovu sa na ňu hypnoticky pozrie a chytí ju za bradu. Alicu jeho správanie nadmieru vydesí a príde jej prinajmenšom šialenecké. „Postav sa a dobre si premysli čo som ti povedal..“Snape sa postaví a odstúpi. Alica sa pomaly postaví. „Čo sa ti stalo Severus? Prišiel si o rozum?“spýta sa ho zdesene urietajúc si slzy. „ Zdá sa že áno...“Snape uhladene šepne, pootočí hlavu mierne do pravej strany a ani len nežmurkne. Prepaľuje ju čiernymi očami bez výrazu. Alica na neho nepríjemne pozrie a pošúchajúc si predlaktie smeruje späť do učebne nasledovaná Snapeom.
Prejde necelý týždeň a výučba na škole pokračuje. Snape si na Alicinu prítomnosť ako na Jenifer Berryovú zvykol no neustále sa snažil dávať najavo že mu to nie je po vôli. Po niekoľkých slovných výmenách názorov už na ňu ani nebol nahnevaný, skôr bol príliš hrdý aby jej odpustil že vtedy odišla. Sediac vo svojej izbe študuje učebnicu profesora Felisisa a vypisuje si suroviny na prípravu experminetálneho elixíru nesmrteľnosti aby ho mohol skúsiť pripraviť a doplniť tak prípadne nejaké nové suroviny ktoré by zapríčinili požadovaný efekt ktorý sa nepodaril ani samotnému Felisisovi. Ozve sa zaklopanie na jeho dvere a len čo sa otvoria vstúpi Dumbledore. „Nechystáš sa dnes niekam Severus?“ spýta sa ho riaditeľ. „Nie kam by som mal? Budem tu, chcem sa pozrieť na tú prípravu“zamrmle Snape dívajúc sa do učebnice. „Ale máš narodeniny mal by si to ísť osláviť“Dumbledore na neho podivne pozrie s rukami za chrbtom. „Nechcem, ja oslavujem aj tu“ odpovie mu unudene Snape. „Dobre Severus, ako chceš nebudem ťa nútiť, chcel by som ti aspoň dať tvoj darček“riaditeľ sa usmeje a vytiahne spoza chrbta malú pestrofarebnú škatuľku. „Všetko najlepšie k narodeninám Severus“usmeje sa a podá mu ju. „Ďakujem..“zamumle Snape premeriavajúc si ho čiernymi očami a pozrie čo je v škatuľke. Vyberie sklenenú fľaštičku so zátkou a červenou stuhou s pečaťou okolo jej hrdla. „Gregoryho elixír nesmrteľnosti..“s pootvorenými ústami hľadí na fľaštičku. „Ďalší do tvojej zbierky“ riaditeľ sa zazubí. Jednalo sa totiž o veľmi vzácny a hlavne drahý elixír z dielne profesora Gregoryho. Rovnako experimentálny elixír tak ako elixír nesmrteľnosti profesora Felisisa nevedel zabezpečiť nesmrteľnosť, no vykazoval podstatné znaky vedúce k jej dosiahnutiu ak by sa elixír vylepšil o potrebné suroviny. „Skús z toho niečo vziať...z jeho elixíru, možno na niečo prídeš a podarí sa ti vylepšiť elixír profesora Felisisa“ Dumbledore ho veselo potľapká po pleci. „Ako o tom vieš?“Snape nechápavo hľadí. Nevedel pochopiť ako vie riaditeľ o tom že má Felisisovú knihu a že sa Felisis pokúšal vytvoriť podobný elixír. „Povedala mi to Alica, ani som nevedel že bol Sebastien taký šikovný, nuž takmer mu to vyšlo, a ako som počul na teba sa spoliehal aby si jeho dielo dokončil, dúfam že vedomosť a práca s elixírom profesora Gregoryho ti v tom pomôže“ dodá Dumbledore. „Ďakujem Albus..“Snape neskrýva rozčarovanie, pretože vie že s tým čo drží v ruke bude môcť spojiť dokopy jedinečné účinky oboch elixírov a skúsiť z nich vytvoriť elixír ktorý sa opäť raz o krôčik priblíži k pravému elixíru nesmrteľnosti. Pri tejto myšlienke sa takmer až usmeje až to príde Dumbledoreovi náramne zábavné. „Rozhodne však popremýšlaj o tom že to niekde osláviš“dodá a znovu ho pobúcha po pleci. „Alebo zavolaj Alicu...“dodá. Snape na neho pozrie. „Nechcem ju sem volať“ zvraští obočie. „Iste ale snáď aspoň dnes by ste mohli zabudnúť na spory. Mám ju zavolať ja?“spýta sa Dumbledore. Snape váha a len tak na Dumbledorea hľadí. „Nechcem aby tu bola..lebo nič neurobím..“zamrmle potichu a posadí sa späť za svoj stôl. „V poriadku ak si to rozmyslíš skús to s ňou“ Dumbledore prikývne. „Musím ísť , čakám hosťa“usmeje sa a Snapeovu izbu opustí. Snape sa na elixír zapozerá a o pár minút sa opatrne pustí do prípravy po zhodnotení všetkých potrebných surovín pre prvý krok svojho plánu s elixírom. Prejde zhruba šesť minút odkedy riaditeľ Snapeovu izbu opustil a na jeho dverách a znovu ozve zaklopanie. „Dnes tu nemám ani chvíľu pokoja...“zamumle, postaví sa a ide dvere otvoriť. „Eeeee pane..“ vidí pred sebou vyzubenú a náramne pekne upravenú Melanie Wilsonovú. „Čo chcete Wilsonová?“spýta sa pokojne. „ Ja....ja som vám prišla zablahoželať k narodeninám pane „ zapiští radostne Melanie. „Všetko najlepšie!“ zvolá a vytasí pred neho obrovskú škatuľu, mávne prútikom a nad škatuľou sa rozletí malý ohňostroj. Snape stojí ako socha , úplne bez výrazu. „Som rád že svoje kúzla využívate aj inak ako len pri špehovaní za mojími dverami..“ pokračuje uhladene sledujúc ohňostroj. „Odkiaľ to máte že mám narodeniny?“ mračí sa. „ A- a nemáte dnes narodeniny?“ pýta sa Melanie. „Povedal mi to pán riaditeľ keď som sa pýtala“ dodá. „ Dnes ešte nie...až zajtra nadránom, teda o pár hodín“ odpovie Snape sucho. „No to nevadí, berme to že ich máte už dnes. Všetko najlepšie pán profesor..“ zazubí sa a vtisne mu do rúk škatuľu. „Ďakujem..“ povie Snape a podivne na ňu zazerá s krabicou v rukách keď sa z nej ozve štekanie. „Wilsonová vy ste tam zavreli psa ?“ Snape sa zamračí položí krabicu na zem a začne ju otvárať. „No uvidíte“ Melanie sa zazubí a dúfa že keď Snape čupí pri zemi, že si aj prezrie jej pekné nohy. Snape krabicu otvorí a vyberie z nej malé šteniatko dalmatínca s červenou mašľou na krku. „Je rozkošný pane..“ Melanie sa zazubí. „Wilsonová opakujem vám že do vaších rúk zvierata nepatria, povedal som vám to už pri tom motýľovi z ktorého ste urobili...to čo ste urobili. A tento pes..“ukáže na štena ktoré drží v jednej ruke. „Tento pes napatrí do krabice“ povie prísne. „Ale potom by to nebolo prekvapenie“ Melanie sa zasmeje. „Som rada že sa vám páči..“ využije príležitosť a Snapea obíjme. Položí si hlavu na jeho hruď so zasneným výrazom. Snape divne zazerá a prekrúti očami. Vie, že ak by jej znovu vynadal nemalo by to aj tak žiaden efekt lebo Wilsonová sa na neho obvykle zvykla lepiť aj horšie a jeho vyhrážky pri tom aj tak nikam neviedli. „To by stačilo Wilsonová..“ po pol minúte ju od seba odtiahne sám. „No tak verím že vám psíček poslúži...“ usmeje sa spokojná Melanie. „Určite áno..“ Snape prikývne a nevie ako by ju mal slušne vyhodiť. „ No...a nechystáte sa to dnes niekam osláviť pane?“ spýta sa Melanie zvedavo. „Slečna Wilsonová, mám tu mnoho práce, nemám na to čas...ďakujem za darček“ povie , vezme krabicu aj psa a zavrie sa v izbe. Melanie trochu posmutie lebo vidí, že Snape sa s ňou dlhšie rozprávať nechce. „ Čo s tým mám robiť?“ spýta sa Snape sám seba hľadiac na štena a dá mu z krku dole mašlu. Nič nevymyslí a tak ho položí na zem. Vráti sa späť k svojmu stolu a posadí sa keď vidí ,že pes mu vyskočil na posteľ a zahrabal sa pod perinu. Snaží sa ignorovať fakt ,že sa práve v tejto chvíli psie sliny dotýkajú jeho čistých poťahov a pokračuje v príprave surovín na elixír. „Rubensové oči..“ zahlási pri pohľade na fľaštičku s očami ktoré sa na neho dívajú, ktorú si pripravil predom na stôl.“Tak to bude zaujímave..“ šepne. Postaví sa od stola, keď sa ozve jeho latexová sieť a vystúpi z nej Karkarov a vedľa neho aj Jenifer Berryová. „Čo chceš?“Snape sa zamračí pretože nechcel byť rušený. „Severus, prajem všetko najlepšie k tvojím narodeninám a vediem ti tvoj najmilší darček“ Igor sa zazubí až prehnane milo. „Tak choď k nemu“ štuchne do Jenifer. Tá na seba namieri prútik a zmení sa na Alicu v čiernym šatách. Trochu prikročí. Snape si ju mlčky a trochu hladne obzrie. „Dúfam že sa ti to bude páčiť Snape, to je darček odomňa“ Igor sa ďalej škerí. „Ona?“Čo to na mňa skúšaš?“ zavrčí Snape. „Je pravá pokojne si to skontroluj“ Igor sa hrdo zazubí a založí si ruky na hrudi. „Napadlo ma, že by si ju dnes chcel mať pre seba, aby ti nikam neutekala. Uži si ju je dnes celá tvoja“ dodá pobavene. Snape šokovane pozrie na Alicu premýšľajúc či by sa naozaj prepožičala na to a prišla k nemu ako jeho darček keď vždy neznášala keď ju bral ako vec. „Prišla som ti dať darček odomňa“pokračuje Alica a podá mu niekoľko bielych kartičiek. „Na čo si sa to prepožičala?“ Snape sa zamračí. „Nie je to tak ako ti to hovorí on, ale už som si zvykla že sa správa ako hulvát“ Alica sa na Karkarova zamračí. „Pozor na reči mladá!“ Igor na ňu zavrčí. „Poukážka na bozk..čo je to za nezmysel?“Snape sa nakvasene zamračí. „Vidíš čítať nie ? Nechcem sa s tebou už hádať“ Alica mykne plecom. „A viem že ani ty nie, ale si príliš hrdý aby si sám od seba niečo urobil takže to robím ja“ dodá. Snape ju príliš nevníma a obhliada si kartičky s objatiami, nežnými rečami, kúzlami, otrokárskou prácou v jeho pracovni ktoré si od nej na základe kartičky môže vyžiadať. Dôjde k poslednej kartičke a čudesne na ňu hľadí. „Vypadni...“ mihne hlavou na Igora . „Uži si to „Igor sa opäť zaškerí štrbavým úsmevom plným zlatých a strieborných zubov a odíde latexovou sieťou preč. „Čo to ma byť? „zavrčí pri pohľade na kartičku Snape, len čo Karkarov izbu opustí. “Poukážka na milovanie, ber to ako chceš“Alica sa zazubí a mykne plecom. „Si naozaj podivná“Snape sa zamračí a zvesí ruky k telu aj s kartičkou. „Snažím sa ti len výjsť v ústrety a na narodeniny na to máš právo aby som sa ti venovala“ pokračuje pobavene Alica. „Ja nechcem..vezmi si to“Snape k nej natiahne ruky a podáva jej všetky kartičky. „Nie „ odpovie Alica a založí si ruky na hrudi. „ Vezmi si to, nechcem ťa ...“zavrčí Snape. „Určite ? Niečo podobné sa už nikdy nezopakuje“ pokračuje uhladene Alica. „ Nechcem....nie ..“Snape okamžite nesúhlasne pokrúti hlavou aj keď vie že to nie je to pravda, no vie aj to že sám je príliš hrdý na to aby to priznal. Celá situácia mu príde neuveriteľne podivná, detinská a trápna. „Ozvi sa keď si to premyslíš..“Alica sa neodbytne otočí a smeruje k dverám, kartičky mu z rúk nevezme. „Počkaj“Snape na ňu prehovorí. „Tak dobre..“prestane na ňu hľadieť tak príšerne nahnevane a jeho pohľad sa odmäkčí. „Chcem tvoje telo..vezmi si to..“ prikráča k nej a podá jej kartičku s milovaním. „Moje telo? Len to?“Alica vezme kartičku. „Áno..“ odpovie jej naliehavo a začne jej rozopínať hábiť. Len čo sa jej však dotkne agresívne pohyby rúk sa stanú nežnými ktoré ju pohladia. „A mám ťa..“pomyslí si víťazoslávne Alica, ktorá veľmi dobre vedela, že len čo sa k nemu postaví takto podriadene Snape to okamžite príjme a odpustí jej. Snape sa na ňu nežne pozrie. „ Chcem aj teba..nie len telo, ostaneš do rána...“pošepká jej. „Strašne dlho som ťa nemal..“ hladne sa k nej pritisne a ťahá ju k posteli. Alica sa na neho usmeje a nechá sa ťahať. „Potrebuješ ma však?“zašepká mu. „ Áno...“zašepká jej Snape a zvalí ju na posteľ. „Vlastne mám na teba právo, dlho som nemal žiadnu ženu....“zašepká jej hoci vie že to ani pri najmenšom nie je pravda. „A je mi jedno že to robíš len pre to že mám narodeniny...je mi to jedno..“zamrmle a naliehavo sa k nej pritúli.
14. kapitola – Omamné sny
Po hodine ležia obaja v posteli prikrytí ľahkou perinou. „Dlho som ťa chcel takto držať..“zašepká jej Snape držiac ju v náručí. Tvári sa mimoriadne šťastne takmer sa až usmeje, čo je jav takmer nevídaný ako letný sneh. „Už som ani nedúfal...“ hladne sa prisaje k jej plecu a silno ju zovrie. „Dobre Severus ale takto ma rozpučíš...“zašepká pobavene Alica keď vie, že Snape má tendenciu lisovať jej telo keď sa k nej spokojne tisne. „Nechcel som..“zašepká Snape a povolí svoje ruky a jemne pohladí pokožku na jej pleci. Alica sa otočí tvárou k nemu. „To je ako možné že si za ten čas nemal žiadnu ženu?“pozerá na neho podivne keď vie, že Snape nie je jeden z tých verných a sama nevedela prečo mu predtým tolerovala keď sa vláčil s Nitarou. „Nebola príležitosť?“spýta sa ho. „Bola..“Snape skloní hlavu keď si pomyslí na Santanicu a na to že príležitosť naozaj bola. „Nitare smrťožrúti pomohli z väzenia takže je už na slobode“ odpovie jej. „Ale ja som nemohol..“povie trochu zahanbene keď si spomenie aký škandál mu Nitara vyrobila keď sa nedostavil požadovaný účinok jeho vzrušenia pre milostné spojenie oboch pohlaví. „Tomu mám ako rozumieť?“Alica podivne hľadí. „Mal som vtedy nejaké problémy a veľa práce..“odpovie Snape a trochu sa od nej odtiahne lebo to nechce rozoberať. „Ehm..to sa ti ne..“Alica nedopovie. „Prestaň to rozobertať áno?“Snape sa na ňu zamračí. „Dobre prepáč, ja len že teraz ti to išlo jedna radosť..“pozerá na neho. „To je iné a si tu ty...takže je to naozaj iné, Nitara ma nezaujíma..“ zašomre Snape a nehľadí na ňu ale na perinu na svojom páse. „Dobre to som rada že máš taký názor..“ Alica sa k nemu pritúli. Snape si odovzdane ľahne a pritisne si ju na svoju hruď. „Neodídeš...“zašepká jej a rukou ju pohladí po vlasoch. Alica na neho pozrie. „Už neodídeš...však?“Snape spýtavo hľadí. „Nie Severus..“odpovie mu a podvine kútik. „Ostanem tu s tebou, musíme čeliť mnohým veciam“zamumle a rukou mu prejde po hrudi. „Nemusíme..som už unavený z toho, že sa všetko točí iba okolo nás, že sme to my kto musí stále riesiť nejaký problém..“zamrmle nespokojne Snape. „Odíďme preč, odídme odiaľto niekam ďaleko kde nás nikto nepozná, budeme mať konečne pokoj...“smutne no zároveň žiadostivo na ňu pozrie. „To by bolo pekné, ale Severus, boli sme to my kto toto spôsobil, nemôžeme sa k tomu otočiť chrbtom...“pozrie na neho aj Alica. Snape sa zamračí. „Vždy to takto končí, vždy existuje problém vďaka ktorému sú nové problémy, mám takého života dosť..“ povie. „Keby si otehotnela neriešila by si neustále také hlúposti ,ani by si ma neopúšťala kedy by sa ti zapáčilo“pokračuje nespokojne Snape. „Keby ...čo?“Alica na neho vyvalí oči. „Zbláznil si sa ?“šokovane na neho hľadí. „O čom to tu hovoríš, o akom otehotnení keď tu máme problém svetového rozmeru? Keď sa dostane Voldemort k nám do sveta je po všetkom to je ti jedno? “spýta sa Alica šokovane. „Áno je, také nezmysly som riešil celých 37 rokov, pretože presne dnes toľko rokov mám a za celý svoj život som nerobil nič iné iba sa zaoberal takýmito nezmyslami a Voldemortom a pokiaľ viem sú tu aurori a ministerstvo aby sa o to postarali, nie ty ani ja“ odpovie mračivo Snape. „Dobre Severus..teraz si akýsi fakt divný..“Alica na neho pozrie čo tým tehotenstvom mal na mysli. Snape skloní hlavu. „Bol by to problém ak by si otehotnela so mnou však áno? Pretože už by si nemohla odísť“ vyčítavo na ňu pozrie. „Nie, je ale čudné počuť od teba slovo dieťa, a o to horšie je počuť že chceš mať so mnou dieťa len ako poistku aby som neodišla...“Alica sa zamračí. „Ty nič nechápeš, nechaj to tak..“ odvrkne Snape a obráti sa na bok. Vopchá ruku pod vankúš a zavrie oči. „Tak som to nemyslela prepáč..“ odpovie mu Alica ospravedlňujúco. „Niečo také rozoberať je naozaj predčasné keď sa deje čo sa deje“položí si bradu na jeho plece. „Skôr či neskôr mi to dieťa dáš..“ odpovie jej Snape skoro až rozkazom a Alica na neho opäť podivne hľadí. Snape si spomenie na slová ktoré mu povedala Jane. Slová o tom, že ak by s ním otehotnela, zrejme by sa im narodil na polovicu čistokrvný čarodejník a vo svojej generácii by bol jediný a najmocnejší. Táto predstava Snapea priťahovala neustále viac a viac a hoci ho žiadne deti nikdy nezaujímali a ani ich nikdy neplánoval mať lebo mu liezli vždy na nervy, vedel že ak by čakala jeho dieťa nepohla by sa od neho ani na krok a už by ho nikdy neopustila. Už nikdy by sa nesplnila jeho najväčšia nočná mora. Zároveň by bol hrdý na to, aby jeho priezvisko nosil posledný čarodejník na svete s čiastočkami čistej krvi od matky, nový človek ktorý by mohol dokázať veľké veci a viesť čarodejnícky svet. Obávaný človek s veľkou mocou a priezviskom Snape. Prezrie si Alicu zvalenú na jeho pleci ako o niečom premýšla a stále viac sa mu táto predstava zdá ako tá najsprávnejšia.
Nastane ráno a čierne oči sa otvoria. Prižmúri ich keď mu do nich okamžite vojde prenikavé slnečné svetlo. Pošúcha si tvár a oči zatvorí. Spokojne sa prevalí na druhú časť postele intuitívne hľadajúc Alicino telo. Obíjme vedľa položený vankúš v domnení že je to ona. Keď pocíti čosi obyčajné a na Alicu priveľmi mäkké , zmätene otvorí oči a zistí že Alica vedľa neho neleží.Perina vedľa neho rovná a poskladaná ako keby tam ani nikto nespal. Pohľadom prejde na hodiny ukazujúce sedem hodín ráno. „Odišla?“ šepne keď sa spod periny vedľa neho vyhrabe štena Dalmatínca a zašteká na neho. Pozrie sa ku kúpelni a zbadá stáť pri dverách konečne Alicu. „Prečo si sa obliekla tak skoro?“ roztomilo strapatý Snape sa posadí. „Obliekla? Veď sa som oblečená prišla“Alica na neho podivne hľadí, trochu sa mračí a má ruky založené do hrudi. „Ako prišla veď si tu..teda my sme ..“Snape nedopovie a akosi čudesne ukáže prstom na miesto vedľa seba. „Čo?“ Alica podivne pokrčí obočie. „ Nemusela si sa obliecť tak skoro..“ Snape sa zamračí a sleduje že má na sebe iné šaty ako včera. „ Opakujem ti že som tu oblečená prišla..“ odpovie mu odmerane Alica. „Čo sa stalo že na mňa nekričíš?Myslela som že ma prinajmenšom aspoň vyhodíš zo svojej izby“ dodá. „Veď včera sme si to vysvetlili..teda aspoň zbežne...“šepne Snape a spokojne na ňu hľadí. „Áno? Včera som sem prišla a spal si na stole vedľa nejakého bublajúceho kotlíka a hromady fľaštičiek, na čele si mal nalepený papier a..“ Alica nedokončí. „A čo tu robí ten pes ? To je tvoj? „ spýta sa a čudne pozrie na šteniatko . „Čo to tu rozprávaš za nezmysly? Áno je. “Snape sa zamračí. „Nezmysly? Veď si bol tuhý ako nejaká skala mala som čo robiť aby som ťa dotiahla do postele a vyzliekla“odpovie mu. Snape nechápavo hľadí keď si spomenie, že sa včera zaoberal štúdiom prípravy experimentálneho elixíru nesmrteľnosti. „Hovoríš pravdu?“zamračí sa na ňu. Alica iba nemo prikývne. „Čo je to s tebou?“ opatrne sa ho spýta. Snape si okamžite uvedomí že niektorá z experimentálnych zmesí elixíru ho musela omámiť tak, že pri príprave zaspal na stole. „Nie...“skleslo skloní hlavu a prekryje si tvár rukami. „Čo nie ?“Alica na neho podivne hľadí. „Panebože veď ja o tom stále iba snívam..“zašomre zdrvene, hodí sa späť na posteľ a vankúšom si prekryje tvár keď si uvedomí že všetko čo sa stalo bol iba živo vyzerajúci sen pochádzajúci z jeho omámenej mysle. „To hádam nie je možné...“ pritlačí si na tvár vankúš ako keby sa ním chcel udusiť, potom si však uvedomí že jeho znamenie zla je jasne viditeľné čo príliš nemal v obľube ani pred Alicou a skryje svoju ľavú ruku pod perinu. Jednoducho nikdy nemal rád aby sa na neho ktokoľvek iný díval. „Nemusíš si skrývať znamenie, včera som mala tú čest opäť si ho detailne prezrieť“ pokračuje Alica a Snape sa zamračí. „Tak koho je to šteniatko?“spýta sa a pohladí psíka. „Moje, dostal som ho, ale ak chceš tak si ho vezmi nechcem ho tu“ zavrčí nakvasene Snape. „Tvoje ? A od koho si ho dostal?“spýta sa Alica. „To je jedno...“ odpovie jej a prevalí sa na bok .
„Severus?“Alica na neho podivne hľadí udržiavajúc si od neho poriadny odstup hoci je na posteli. „Na nič sa nepýtaj..“zamrmle opäť už nakvasene Snape a keď cíti že na spodnej časti tela má pyžamové nohavice znechutene zo seba skopne perinu aj so psom ktorý letí k zemi. „Na čo si sem prišla ? „zamračí sa a hodlá sa postaviť z postele. V tej chvíli len čo sa snaží postaviť na nohy, pocíti neuveriteľnú slabosť. Cíti že jeho nohy ho nevládzu držať a že ruky ktorými sa chcel zaprieť o posteľ vykazujú rovnaké príznaky. Zvezie sa späť na posteľ. „Čo sa to so mnou deje?“ zhrozene na seba pozrie. Alica na neho s obavami hľadí. „Čo je ti?“spýta sa. „Neviem sa postaviť, neviem...“nedopovie a skúsi to znovu. Márny pokus, nohy ho neudržia a zvezie sa späť na posteľ. Čo sa to so mnou do čerta deje?!“ vyprskne nahnevane s akýmsi zúfalstom v tvári. „J-ja idem radšej pre Dumbledorea“ zamumle Alica vydesene keď vidí, že Snape je nemohúci a vybehne z jeho izby. Snape sa natiahne k nočnému stolíku aby si vzal prútik. Vezme ho do ruky no cíti že ho nedokáže zodvihnúť. Ako keby bol jeho prútik niekoľko tonovým závažím. Na jeho tvári sa zjaví mierna panika. „Pokojne, premýšľaj čo si pri príprave elixíru používal..“povie si . „Priznávam že som pracoval so substanciami ktoré používal Felisis a Gregory, predtým som s nimi nepracoval..“zamyslí sa a sám vie, že za tento jeho stav môže niektorá surovina ktorú v elixíre použil. O chvíľku otočí hlavu k dverám a zbadá v nich Dumbledorea, Alicu a aj starú pani z ošetrovne. „Čo sa ti stalo Severus?“Dumbledore k nemu prikráča. „Asi zapôsobila nejaká neznáma látka“odpovie mu Snape a hanblivo no horko ťažko sa zakryje perinou až ku krku keď vidí že madam Dove si so záujimom obzerá jeho telo a bol by veľmi nerád ak by na jeho ľavej ruke videla temné znamenie. „Pracoval si na elixíre?“spýta sa Dumbledore. Snape iba nemo prikývne a hľadí ,ako si ho stará madam Dove obzerá. „S čím ste pracovali?“ spýta sa ho madam Dove. „Tam na stole je zoznam surovín „odpovie jej Snape a pozrie na stôl. Stará žena vezme pergamen zo stola a hľadí do neho. „ Rubensové oči, použili ste ich do elixíru?“spýta sa ho keď sa k nemu vráti aj s pergamenom v ruke. „Použil“Snape prikývne. „Často sa stáva a hlavne učiteľom elixírov že sa pri prípave elixírov zo surovín ktoré dostatočne nepoznajú stane čosi takéto. Pri kontakte dlhšom ako pol hodinu vyvolávajú Rubensové oči takéto ochabnutie svalov tela akým trpí tuto pán profesor“vysvetlí madam a pozrie na Dumbledorea a Alicu. „Veď boli vo fľaši, keď sú vo fľaši ich pohľad nepôsobí“Snape namrzene oponuje. „To nezaváži pán profesor, ak sa na vás dívajú príliš dlho vzniká presne to čo sa stalo vám, pred rokmi na to ochorel celý tím profesorov ktorí tu pripravovali jeden elixír“ žena sa zasmeje a Snape a sa na ňu ďalej mračí. „Dá sa to nejak vyliečiť?“spýta sa Alica. „Neviem kto vy ste ale dá, musí ale užívať elixíry sily celé dva dni a hlavne sa veľmi nehýbať aby si neublížil“ odpovie jej madam keďže Alicu nepozná. „Ale ja musím učiť!“ vyprskne Snape. „To asi nebude môžné“madam Dove pokrúti hlavou. „Severus ostaneš tu, hodiny elixírov sa dajú presunúť na čas keď budeš schopný učiť“ozve sa Dumbledore. „Takže elixíry sily pán profesor a čo najmenej pohybu“usmeje sa madam. „No výborne vy ich tu máte celú hromadu“ usmeje sa na policu kde vidí elixíry sily a donesie asi osem fľaštičiek ktoré mu položí na nočný stolík. „Nedotýkajte sa mojích políc!!“ Snape začne namrzene kričať a buchne päsťou do postele. „Dnes štyri a zajtra tiež štyri“dodá madam a z tváre jej zmizne úsmev. „Zbláznili ste sa ? Viete vôbec ženská ako fungujú? !“vyprskne nakvasene Snape. „Za normálnych okolností dodávajú nesmiernu fyzickú silu, vo vašom prípade vás iba vrátia späť do normálneho stavu, mám vám tu niekoho poslať aby sa o vás staral?“spýta sa ho. „Nechcem nikoho viem sa o seba postarať aj sám“ zavrčí Snape. „Dobre ako chcete, hlavne nezabudnite na elixíry pán profesor“dopovie madam otočí sa a výjde z jeho izby. „Hlavne nezabudnite na elixíry pán profesor..“ Snape ju ironicky napodobní. „Fúria...“ zavrčí nakvasene sa spustí sa na svoj vankúš. „Upokoj sa Severus, máš tu spoločnosť ktorá ti pomôže“Dumbledore sa usmeje. „Prídem skontrolovať neskôr, ako sa ti vodí“ dodá a výjde z jeho izby. Snape pozrie na Alicu a stále sa mračí. „Na čo tu čakáš, choď preč“ zavrčí aj na ňu. „A kto tu s tebou potom ostane?“spýta sa ho Alica. „Nikto , viem sa o seba postarať“zamrmle nakvasne Snape. „Severus prestaň sa správať ako ufrflaný chlap a nechaj si pomôcť, veď nevieš ani zodvihnúť svoj prútik“ odpovie mu Alica. „S tým si poradím“zamrmle Snape aj keď vie že to nie je pravda no neprežil by ak by mal pred ňou pôsobiť slabošsky. „Iste , iste keďže dnes sa pre teba nič nekoná, idem ti zohnať nejaké raňajky“ odpovie mu Alica a odpochoduje z jeho izby. Snape za ňou mlčky hľadí. „Ešte toto mi chýbalo..“zamrmle a snaží sa rukami zodvihnúť prútik vynakladajúc na to veľké úsilie, no nakoniec sa mu to aj tak nepodarí. Ostane zronene sedieť a hľadí na svoje telo. „Nech je to čím skôr preč...“pozrie na elixíry sily, natiahne sa za nimi a jeden sa snaží zobrať.Chytí ho do rúk a snaží sa ho vziať , no keď pocítí aký je pre neho ťažký a cítí že nevládze vzdá to. „Nechcem tu byť...“pomyslí si a rozhliada sa po izbe. „Nechcem aby tu bola so mnou...“ opäť ho napadne tá vtierava myšlienka. Aby odišla, nebola s ním. „Nie....“zmätene pokrúti hlavou. „Toto nie je moja myšlienka...“ povie šokovane a je mu jasné že sa mu ktosi dostal do hlavy. Vedel ,že vedome by nikdy nechcel aby od neho odišla , hoci to niekoľkokrát v záchvate zúrivosti povedal. Vedel ,že jediný kto by to vedel bol Voldemort alebo ešte hádam aj nekromancer, majster legilimencie, Flavius Fretch. Chytí sa za hlavu. „Musím ho odtiaľ dostať preč...“ zatvorí oči a snaží sa svoju myseľ zablokovať. „Si slabý...“ ozve sa hlas v jeho hlave. „Spomeň si aký si býval....“ dodá syčivý hlas a Snapeovi sa okamžite vybavia myšlienky z jeho detstva. Myšlienky o čiernovlasom chlapcovi ktorému sa každý smial. Ktorý vždy len čítal, schovával sa aby nebol nikým videný pre to že bol jednoducho iný. „Dosť...“šepne držiac sa za hlavu. „ Čo zabiješ je tvoje...“ ozve sa desivý Voldemortov hlas. „Čo zabiješ je tvoje Severus..poznáš pravidlá....zabi ho!!!“ ozve sa v jeho hlave syčivý hlas ktorý mu vy myšlienke káže zabiť mladého chlapca v Rokfortskom zámku. „Dosť!“ Snape zvýši hlas a prudko oči otvorí. Myšlienka sa okamžite stratí. Unavene oči zatvorí. „Snaží sa o to...“ šepne a začne sa naťahovať za elixírom sily. „Mňa nikdy nepokoríš ty jeden....“ pomyslí si hoc svoju myšlienku nedokončí a snaží sa elixír vziať. V tej chvíli zbadá v dverách Alicu aj s táckou s jedlom. „ Ak chceš tak ti ho podám..“povie mu. „Nechcem len som sa pozeral“zamrmle Snape. „A na čo? Veď tie elixíry si pripravil ty alebo nie ?“spýta sa ho Alica. „Áno..“zamrmle Snape opäť , keď nevie čo by viac mal povedať. „Priniesla som ti niečo na jedenie, je čas na raňajky“Alica pred neho položí tácku s jedlom. „Nechcem jesť..“zamrmle Snape a pozrie si na svoje pyžamové nohavice premýšľajúc že by sa cítil lepšie ak by neležal polonahý. Natiahne sa opäť za perinou a začne ju k sebe urputne ťahať aby tam pred ňou neležal len tak. „Pomôžem ti..“Alica na neho starostlivo a trochu ľútostivo pozrie, vezme perinu a zakryje ho späť ku krku hoci videla, že keď prišla madam Dove , vedel sa zakryť aj sám. Snape si ten jej výraz všimne. „Nemusíš sa o mňa starať“ zamrmle hoci po útoku na svoju myseľ bol radšej v spoločnosti iného človeka ak by sa to zopakovalo a on potreboval pomoc . „Asi musím vieš“Alica si k nemu sadne. „Ty si ako také veľké tvrdohlavé dieťa Severus..“trochu sa na neho usmeje. „Potrebuješ aby sa o teba niekto staral aj keď si to nepripustíš. Predtým to bola Jane a teraz keď tu nie je, tak som tu ja“odpovie mu. „Mám doma slúžku, volá sa Lyset“oponuje Snape. „Hovorím že som tu ja a žiadna Lyset“odsekne Alica. Vezme lyžicu „Poď sa najesť“ naberie do nej raňajšiu krupicovú kašu. „Ja nechcem..“Snape sa odtiahne no v tom momente mu už v žalúdku vyhrávajú muzikanti. No okrem toho po Voldemortovej návšteve v jeho hlave cíti ,že mu čosi nepríjemne skrúca žalúdok. „Prestaň byť taký príšerne tvrdohlavý a nechaj sa nakŕmiť lebo budeš hladný“odpovie mu Alica. „Tak budem hladný“ zamumle Snape. „Severus nechaj sa nakŕmiť a nerob z toho vedu“Alica mu začne krúžiť lyžicou pred ústami. „Nie“ odpovie vzdorovito Snape a odtiahne sa. „Ak sa nepodvolíš použíjem na teba kúzla jasné?“ zavrčí Alica. Snape prekrúti očami a pomaly a opatrne ústa otvorí.“Výborne“ Alica sa usmeje a vsunie mu do úsť lyžicu. Snape čosi nakvasene zamrmle. „Ja som to počula..“odvetí mu Alica a mierne sa zamračí. „Ďaľšiu“ povie prísne. Snape sa na ňu zapozerá a odovzdane ústa otvorí. Pripadá si neuveriteľne trápne. „Je to horúce“povie s akými utrápeným výrazom v tvári. „Dobre tak počkáme“Alica tácku odsunie. Pozrie sa na Snapeov stôl kde leží niekoľko pergamenov s veštbami. „Posielala si ich ty však?“ozve sa Snape keď na ňu hľadí. Alica k nemu otočí hlavu. „Tie veštby, posielala si ich ty ako študentka“zopakuje Snape. „To je pravda“ Alica prikývne. „Odkiaľ ich máš? Ty nevieš pracovať s Jasnovideckým kryštálom“Snape sa zamračí. „Vidím že si informovaný, to Trellawneyová že? Vidím že ťa už zaučila, preto bola v tvojej izbe ?“spýta sa Alica trochu žiarlivo. „Niečo som sa pýtal“ odpovie jej prísne Snape. „Máš pravdu neviem s ním pracovať ale poznám niekoho kto to vie“ odpovie mu. „Kto?“spýta sa Snape. „Severus,to teraz naozaj nie je dôležité je to niekto kto chce pomôcť...“ odpovie mu vyhýbavo Alica. „Nevyhýbaj sa odpovedi , musíš mi toho povedať ešte veľmi veľa!“ zavrčí Snape. „Ja ťa predsa počúvam Severus“ odpovie mu Alica. „Kde si celý ten čas bola ?“spýta sa jej. „Na severe Anglicka, vyskytlo sa tam množstvo povodní, úhyn dobytka a ďaľšie podivné veci“odpovie mu. „Znovu začínaš s tým nezmyslom?“Snape sa zamračí. „Nie je to nezmysel Severus, to je fakt!Už si to konečne uvedom. Urobili sme chybu keď sme verili Fretchovi a nechali ho uväzniť Voldemorta do kameňa, získajú to že ak sa Fretchovi podarí dostať ho von z démonického kameňa, Voldemort bude mať moc ako nikdy predtým, bude nesmrteľný...“Alica sa mračí, keď má pocit že si Snape neuvedomuje vážnosť situácie. „A to všetko preto že do neho vstúpi démonická sila že ?“ ozve sa Snape ironicky. „Áno“Alica urazene odpovie. „Ak toto niekomu povieš pomyslí si o tebe že si šialená“oponuje Snape. „A verila si mu iba ty, ja nie , niekoľkokrát som ti to vtedy povedal že tomu chlapovi neverím ani slovo!“ vyprskne. „Aha ,takže teraz som v tom sama ?“ Alica sa nahnevane zamračí. „A prečo si to potom robil keď si mu neveril ani slovo?!“ mračí sa na neho. Snape stíchne a pozrie na jedlo na tácke. „Lebo si to chcela..“ odpovie jej potichu.