10 - 12.kapitola
10. kapitola- Keď už city
neskryješ...
Prešlo niekoľko dní a na Rokforte sa rozšírila správa o úteku niekoľkých ďalších smrťožrútov z Azkabanu. Tento fakt značne znervózňoval aj Snapea. Nevedel koľko času im ešte ostáva, koľko času majú na to, aby sa pripravili na príchod Voldemorta a jeho stúpencov. Cítil že sa niečo stane, znamenie zla na jeho ruke ho čím ďalej tým viac pálilo. Pán zla ho k sebe volal, v domnení že je stále jeho verným spojencom. Snape sa neodvážil prísť medzi smrťožrútov, vedel že skôr či neskôr zistia na akej strane stojí, vedel že len čo by pred Neho predstúpil, zistili by všetko. Jeho myseľ ukrývala niekoľko tajomstiev ktoré by prezradili jeho slabosti. Nemohol dopustiť aby neboli pripravení na deň keď sa s Ním stretnú zoči- voči. Opäť ho čakalo niekoľko dlhých hodín so študentmi na hodine elixírov. Väčšinu času bol nesústredený, jeho myseľ blúdila k Pánovi zla, k Alici, k tomu čo sa stane keď sa oni dvaja stretnú a čo to bude znamenať pre neho. Skončila jeho posledná hodina. Odišiel z učebne medzi prvými a vošiel do svojej pracovne. Jeho znamenie ho neznesiteľne pálilo. Čakal kým odídu všetci študenti aby mohol učebňu zamknúť. Len čo si sadol do kresla v jeho dverách sa objavila postava. „ Prepáčte“ ozval sa ženský hlas. Snape dvihol hlavu. „ Čo vy tu chcete?“ varovne prižmúril oči. Pred ním stála profesorka astrológie Olympia Greedová. „ Hľadám pána riaditeľa“ ozvala sa potichu. „ Tak čo robíte u mňa?“ výsmešne sa spýtal. „ Neviete kde je?“ spýtala sa. „ Práve som skončil, vyzerám snáď na to že to viem?“ opýtal sa jej uštipačne. „ Môžem sa niečo opýtať?“ pýtala sa roztrasene. Snape sa postavil z kresla a pomaly k nej kráčal. „ Pýtajte sa“ odpovedal potichu s podozrievavým pohľadom. „ Je to pravda čo sa tu hovorí o Alici Tomarovej?“ „ To ste tu prišli vyzvedať?!!“ okríkol ju. „ Nie, len som zvedavá“ bojazlivo odpovedala. „ Môžem Vám povedať toľko, že tá žena má .....“ nedokončil. „ Má čo?“ spýtala sa Olympia. „ Povedzme...že jej život je vzácnejší než môj a váš dohromady“ dokončil. „ A teraz ak dovolíte mám prácu“ dodal odmerane a ukázal jej dvere. Olympia bez slova odišla. „ Severus?“do učebne elixírov vošla Alica. „ Ale ale nie je to Tomarová?“ ozval sa odrazu hlas Draca Malfoya ktorý ostal v učebni posledný. „ Nejaky problém Malfoy?“ opýtala sa ho znechutene. Za ten čas na Rokforte si zvykla že je Malfoy odporný rozmaznaný fracek. „ Mám problém. Už ma naozaj nebaví pozerať sa na to, ako sa vyťahuješ pred všetkými čo všetko vieš, si úplne smiešna, tak ako všetci ostatní z tvojej prekliatej rodiny. Stavím sa že všetci boli rovnakí úbožiaci ako ty, a ako úbožiaci aj zomreli. Teba čaká to isté!“ drzo prehodil Malfoy a prudko do nej strčil.
“ Dosť! Ty ma viac nebudeš urážať, ani moju rodinu!!! Ukážem ti či sa len vyťahujem!“ v Alici začala kypieť zlosť. Jej telo sa roztriaslo a jej oči sa sfarbili do červena. Jej útlu postavu obkolesili plamene a nápor červeného dymu. Snape počul ako na neho kričí a okamžite sa išiel pozrieť čo sa deje. Pohľad na peklo ktoré odrazu videl vo svojej učebni mu nahováral že Alica zrejme neudržala svoju zlosť. Priblížila sa k Malfoyovi. „ Takže ja sa vyťahujem čo?!“ okríkla ho a prudko ho chytila pod krkom. Jej ruka mu začala spôsobovať obrovské popáleniny. Silno zvierala jeho hrdlo. Páľava sálajúca z jej ruky spôsobovala Dracovi obrovskú bolesť. „ To stačí!!!“ pribehol k nim Snape a prudko Alicu odtiahol. Malfoy spadol na zem zvýjajúc sa v obrovských bolestiach. Na jeho krku bola do živého mäsa vypálená jej ruka. Poškodené tkanivo na jeho krku krvácalo a miestami bublalo, vychádzal z neho biely dym. Snapea pohľad na Malfoya šokoval. Ešte viac ho šokoval pohľad na Alicu ktorá mala stále v očiach nebezpečný výraz doprevádzaný červenými plameňmi. Chvíľu na ňu šokovane hľadel. „ Za to mi ešte zaplatíš, to poviem otcovi!!“ chrčal Malfoy keď ho Snape ťahal von z učebne.
„ S tvojím otcom sa stretnem kedykoľvek! Uvidíme či bude mať odvahu zabiť ma!“ kričala po ňom a okolo jej postavy sa opäť začali vynárať červené plamene. Snape sa pokúšal Malfoya zobrať rýchlo preč, skôr než by ho Alica bola schopná zabiť. „ Toto ste nemali robiť Draco“ potichu mu povedal keď ho viedol na ošetrovňu. Malfoy na neho len nechápavo pozeral. Snape ho odniesol na ošetrovňu a okamžite sa vrátil do učebne. Pohľad na učebňu mu pripomínal fakt že sa čosi deje aj s Alicou. „ Nikdy takto nereagovala“ pomyslel si keď hľadel na zdemolovanú učebňu elixírov, obhorené lavice a steny, knihy a papiere porozhadzované všade po okolí. Pozrel na Alicu. Sedela za jeho katedrou a jej oči boli stále červené. Bolo mu jasné že nezvládla svoju zlosť a jeho kompletne zničená a spálená učebňa bola toho dôkazom. Zobral si stoličku a sadol si oproti nej. „ Nebývali ste taká tvrdá slečna Tomarová“ vážne k nej prehovoril. „ No urobili ste veľkú hlúposť. Keď sa to dozvie Dracov otec budeme mať veľké problémy“ pokračoval. „ Jeho prekliaty otec ma nezaujíma! Nech pokojne príde, skôr či neskôr ho aj tak zabijem!“ precedila cez zuby a červenými očami prepaľovala Snapea. „Nie si pripravená postaviť sa im,teraz ešte nie“reagoval. Bolo to prvýkrát čo sa odvážil jej tikať. Jej oči sa po chvíli začali meniť z červených opäť na modré. Strácala démonický výraz ktorý desil aj samotného Snapea. „ Ako si povedal, čakajú nás temné časy“ povedala a hľadela do prázdna. „ Ovládaj sa, nemôžeš takto reagovať„ dohováral jej. „ To čo nás čaká, ti ukáže kto som, to nás spojí...alebo rozdelí...“ pokračovala stále hľadiac do prázdna. Snape na ňu nechápavo hľadel. Nerozumel jej slovám. „ O čom to hovoríš?“ prekvapene sa spýtal. „ Tvoja láska ma napĺňa Severus“ pozrela na neho láskavými očami. „ Čože?!“ šokovane na ňu hľadel a prudko sa zdvihol zo stoličky. Vydvihla rukáv svojho hábitu na ľavej ruke a ukázala mu predlaktie. Bol na ňom vypálený krvavý znak temného pána. „ Nie....“ šokovane pokrútil hlavou keď videl jej ruku. „ Ako si si to urobila?“ zvýšil na ňu hlas. „ To som neurobila ja, ale ty“ pozrela na neho. „ Tvoje pocity sú silnejšie ako si myslíš. Aj tvoja láska ktorú sa tak zúfalo snažíš ukryť“ dokončila. Snape na ňu preľaknuto hľadel. „ To nie je pravda!“ prehlásil. „ O čom to tu hovoríš do čerta!“ snažil sa zapierať. " Nikdy by som sa neznížil k takej ponižujúcej slabosti! " reval po nej s prísnym výrazom v tvári. „ Ty dobre vieš o čom hovorím“ odpovedala mu. „ Ja to cítim tak intenzívne že nemá cenu aby si to ďalej popieral. Navyše toto je toho dôkazom“ dokončila a ukázala mu krvácajúce predlaktie.Odrazu nevedel čo má povedať, no bol si istý že už nemá cenu zapierať a pretvarovať sa aj keď sám seba neustále presviedčal že on sa takýmto ponížujúcim citom vyhýba a nemá s nimi absolútne nič spoločné. „ Ale ako je toto možné?“ pozrel na jej predlaktie. „ To neviem“ odpovedala.“ To čo ma napĺňa je veľmi silné, cítim tvoj obrovský vplyv a vplyv tvojích pocitov“ sťažka vydýchla. Samotný Snape nechápal čo sa deje. Ako je toto všetko možné. „ Nie to nemôže byť pravda. Toto ťa zničí, stiahne ťa do sveta kde žijem ja“ sklonil hlavu. Stalo sa to čoho sa najviac bál. To kvôli čomu k nikomu nechcel pocítiť žiaden hrejivý pocit. Urobil z nej čarodejnicu ktorá sa odrazu nebála zabíjať, vziať ľudský život bez štipky ľútosti. Vzal ju za ruku a postavil sa. Alica ho nasledovala. „ Nie, ty si ...predsa tá dobrá..nechcel som to dopustiť. Priznávam.... nedokážem ovládať moje pocity akokoľvek sa snažím.. no nemyslel som že to spôsobí toto. To posledné čo som chcel bolo, aby si bola taká ako ja.....“ Snape cítil vinu za to že vplyvom svojích pocitov z nej urobil osobu ktorá sa kľudne mohla radiť k Voldemortovým stúpencom. Opäť sa poobzeral po obhorenej učebni a uvedomil si že je to všetko jeho chyba. Chyba ktorú urobil keď v sebe nepotlačil rastúcu náklonnosť k nej. „ Zlo porazíš iba zlom Severus“ stláčala mu ruku. „ Cítim tvoje pocity, ale stále je vo mňe to čo aj predtým“ usmiala sa na neho a odhrnula mu z tváre pramienok čiernych vlasov. „ Prepáč mi...“ sklonil hlavu. Každá bunka jeho tela sa búrila pri pomyslení že láskou ktorú k nej cítil , ktorú si ale ani sám nikdy nechcel pripustiť a ktorú jej ani nikdy nemienil prejaviť, spôsobil že sa stávala rovnako zlým a krutým človekom ako on. Rovnako temným a skazeným.“ Severus, ja som rada že to viem“ usmiala sa na neho.
„ Moja láska ťa zničí, zoberie ti všetko čo bolo v tebe dobré. Uvrhne ťa do tmy v akej žijem ja. Toto nedopustím! Nikdy!“ prehlásil Snape nahnevaný sám na seba. „ Ty nie si boh ale človek. To čo sa stane nie je v tvojich rukách, no ak mám žiť pre Teba v tme, som ochotná to podstúpiť“ dodala a nežne k nemu priblížila svoje pery. „ Veď ani nevieš čo hovoríš! Nedovolím ti aby si kvôli mne obetovala svoju budúcnosť! Ja ti nemôžem dať život aký si zaslúžiš, pochop to! To posledné čo chcem je aby si obetovala svoju mladosť pre človeka ako ja“ prudko od nej odstúpil. „ O tom ty nerozhoduješ, o tom rozhodnem iba ja a to skús pochopiť ty“ opäť sa k nemu priblížila. „ Ja nechcem aby si žila život aký žijem ja Alica!“ bránil sa.“ Kvôli tomu som sa od teba vždy držal ďaleko, kvôli tomu som ti nepovedal nič, pretože ja nechcem! Nedovolím ti zničiť si život po mojom boku. Ty si zaslúžiš žiť pokojne, v krásnom dome plnom detí a radosti“ pokračoval. „ Radšej budem žiť život v temnote ale s Tebou, ako v krásnom dome obklopená deťmi a radosťou no bez Teba“ pozrela mu do očí. Pritisla sa k nemu a pobozkala ho. Cítil ako ho zalieva pocit ktorý ešte nikdy vo svojom živote necítil. Pevne ju objal a nechal ju aby si položila hlavu na jeho rameno. No cítil obrovský pocit viny za to, že sa neovládol, že neovládal to čo v sebe skrýval.“ Nevieš čo hovoríš...nechci žiť život aký žijem ja“ zašepkal. „ Čo ku mne cítiš?Čo si ku mne cítil predtým?“ dvihla hlavu a opýtala sa stále zvieraná jeho rukami. „ Predtým obdiv, úctu, pokoru...“ povedal potichu. „ A teraz?“ ozvala sa Alica. Snape si sťažka vydýchol. „Nehovorí sa mi to ľahko....ale....asi...“ sklonil hlavu.
„ Nechcem o tom už hovoriť“ pustil ju. Bolo mu ťažko hovoriť o tom čo sám cítil. Väčšinu svojho života sa bál priznať si svoje pocity dokonca sám pred sebou.“Ale viem že ťa musím chrániť“ pokračoval. „ Pred čím?“ opýtala sa. „ Pred nimi, pred Voldemortom, pred všetkým čo ti ubližuje, do tvojho života nepatrí zlo Alica“ vysvetlil jej. „ Mnoho vecí ešte nevieš.... a je mi veľmi ľúto že sa tohto musíš zúčastniť“ sklonil hlavu. „ Toto všetko sa jedného dňa skončí a potom budeme žiť inač ako teraz“ usmievala sa držiac ho za ruku.
„ Možno, a možno nie. Ale teraz keď to už vieš....mala by si vedieť že nie som dobrý človek a množstvo vecí ktoré uvidíš alebo začuješ možno nepochopíš“ povedal jej. „ Ja som nikdy nemal dôvod žiť šťastne, no nemal som ani dôvod nechať sa ohroziť, nechať ohroziť svoj život“ pokračoval. „ Teraz ten dôvod mám a ak to bude nutné,som ochotný obetovať svoj život aby som zachránil ten tvoj “ dokončil. „ Nikto nemá právo žiadať tvoj život, ani ja nie“ odvetila. „ Tvoj život je cennejší než si myslíš, ty ani netušíš čo všetko....“ chcel jej povedať všetko čo vedel. To o čom neustále premýšľal.
„ Aké dojemné“ vo dverách sa objavil Lucius Malfoy a prerušil Snapeovo rozprávanie. Snape na neho hodil nenávistný pohľad. „ Čo tu robíš?!“ podráždene sa spýtal a pustil Alicu. „ Môj syn ma informoval o tom čo sa práve stalo, rovnako tak aj o tom že za tým má prsty istá slečna Tomarová“ hodil po Alici nadradený pohľad. „ No prekvapuje ma že práve ty Severus, si sa pridal na jej stranu“ znechutene pokrčil pery Malfoy. „ Ešte ťa prekvapí veľa vecí Lucius“ tvrdo odpovedal Snape . „ Si obyčajný zradca, a zradcovia u nás zomierajú“ vyštekol. „ No zdá sa že aj ty máš istú slabinu, však áno?“ ironicky sa zasmial a hodil pohľadom po Alici stojacej vedľa Snapea. „Bude hračka ťa o ňu pripraviť“ vyštekol Malfoy a okamžite vytiahol svoj prútik. „Cruciat...“ namieril prútik na Alicu. „ Expelliarmus“ namieril na neho svoj prútik Snape a odzbrojil ho skôr ako stihol Malfoy dopovedať svoju kliadbu. Ochraniteľsky sa postavil pred Alicu.
„ Takže toto je Lucius Malfoy?“ zasmiala sa Alica. „ Tento?“ na jej tvári sa zračilo opovrhnutie. Malfoy ju prebodával ostrými pohľadmi. „ Áno to je on“ uškrnul sa Snape. „ Priprav sa, pretože jedného dňa ťa zabijem“ podišla k nemu Alica. Malfoy sa zúrivo ohnal a vybral svoj náhradný prútik. „ Avada Ked...“ nedokončil. V tej chvíli vybrala svoj prútik aj Alica. „ Expeliarm..“ . V rovnakej chvíli sa ozval aj Snape „ Cruciatus“opäť bol najrýchlejší. Namieril prútik na Malfoya a ten sa okamžite začal zmietať v obrovských bolestiach. „ Cruciatus“ opakoval a mieril na neho prútikom. Fakt že sa pokúsil zabiť Alicu kliadbou, Snapea neuveriteľne nahneval. Na Malfoyovom tele sa vytvorili obrovské rany a modriny. Trpel pod náporom silnej bolesti. Snape ho na zemi doslova mučil, bez štipky akejkoľvek ľútosti opakoval to slovo a spôsoboval mu stále väčšie utrpenie. „ Severus to stačí, nie tuna...a nie takto, budeme mať možnosť neskôr „ zašepkala mu Alica. Snape na ňu nemo pozrel a odložil svoj prútik. Chvíľu mal chvíľu pocit že ho umučil na smrť, že bol mŕtvy. Po pár sekundách sa Malfoy na zemi pohol a snažil sa postaviť. „ Ešte sa uvidíme“ zamrmlal. „ Vypadni.... skôr ako ťa zabijem!“ Snape ho hrubo chytil za košeľu. Malfoy nič nepovedal a z nenávistným pohľadom v očiach celý doráňaný odišiel.
Prešlo niekoľko dní a život na Rokforte sa pre množstvo ľudí stával neznesiteľným. Množili sa správy o útekoch smrťožrútov z Azkabnu, čo robilo starosti väčšine učiteľov včetne Dumbledorea. Atmosféra na škole bola napätá len čo sa po nej rozniesli fámy o útoku Alice Tomarovej na Draca Malfoya. Väčšina študentov sa jej začala vyhýbať. No niektorí , väčšinou Dracovi nepriatelia schvaľovali to čo mu urobila. Rovnako ako Alica, bol centrom pozornosti a ohováračiek aj profesor Snape. Draco Malfoy povedal všetko o tom ako mučil jeho otca. Hoc bol dovtedy Snape nepriateľom všetkých študentov, teraz sa pre nich stal desivým prízrakom schopným bez ľútosti ukončiť život človeka. Jeho hodiny elixírov boli tiché.Nikto sa neodvážil na nič pýtať. Upierali sa na neho iba zvedavé, podozrievavé alebo nenávistné pohľady. Rovnako ako študenti, ani on nemal záujem akokoľvek s nimi komunikovať. Jeho komunikácia s nimi pozostávala z niekoľkých slov v ktorých im oznámil názov elixíru ktorý budú vedieť pripravovať a číslo strany v Knihe elixírov na ktorej požadovaný elixír nájdu. Dokonca zmizli aj jeho ironické poznámky. Pohyboval sa ako tieň, mlčky a nenápadne,opradený tajomstvom prečo zaútočil na Luciusa Malfoya, ktorého mnohí považovali za Snapeovho priateľa. Túto otázku si pri pohľade na neho položil asi každý študent. Harry, Ron a Hermiona odchádzali z hodiny elixírov. Len čo vyšli z učebne, dvere sa za nimi zavreli. Aj oni začali rozoberať potenciálne dôvody Snapeovho útoku na Luciusa Malfoya. „Prečo myslíte že to urobil?“ opýtal sa Ron. „ No...možno Malfoy zistil že Snape stojí na strane dobra, nahneval sa a chcel mu ublížiť, no Snape bol rýchlejší. “ odpovedal Harry.“ Bože vy naozaj nič nevidíte?“ opýtala sa Hermiona. „ Čo máme vidieť?“ opýtal sa Ron. „ Kliadba Cruciatus ktorú Snape použil sa používa ako trest. Chcel ho tým potrestať“ začala Hermiona. „ Ale za čo by ho mal trestať?“ opýtal sa Harry. „ Malfoy prišiel do školy po tom čo mu Draco povedal že ho napadla Alica, a hneď na to na neho Snape použije mučivú kliatbu“ pokračovala. „ No a ?“ nechápavo sa spýtal Ron. „ No a? Je úplne jasné že keď Malfoy prišiel, dostal sa do konfliktu s Alicou, čo zrejme nahnevalo Snapea a preto na neho použil Cruciatus“ vysvetľovala. „ Preboha a prečo by to robil?“ opýtal sa Harry. „ Možno jej chcel Malfoy ublížiť a Snapeovi sa to nepáčilo“ odpovedala Hermiona. „ Nemyslím že by sa Snape unúval zastávať sa jej“ prehodil Ron. „Tak potom si asi zrejme slepý Ronald. Vy ste si naozaj nevšimli že jediná osoba okrem Dumbledorea ktorá má zo Snapeom dobré vzťahy je Alica? Taktiež som si niekoľkokrát všimla ako sa na ňu pozerá, a videla som ju ako sa s ním rozpráva v jeho pracovni. A to hneď niekoľkokrát. Navyše nezabúdajme, že ju do Rokfortu priviedol práve on, nemyslím že by to urobil len tak“ skončila Hermiona. „ V niečom máš možno pravdu. No myslím že trochu preháňaš. Zabúdaš že hovoríš o Snapeovi a ten ako iste vieš neznáša nič ľudské a naozaj si nemyslím že by niečo také urobil kvôli nej“ pobavene sa zasmial Ron. „ Možno to neskôr zistíme“ povedal Harry a všetci smerovali do Chrabromilskej veže.
Snape sedel vo svojej pracovni a hrabal sa v papieroch a knihách. Na jeho dverách sa ozvalo slabé klopanie. O niekoľko sekúnd sa dvere otvorili. „Severus?“ potichu sa ozvala Alica stojac medzi dverami. „ Áno?“ ozval sa Snape no nespustil oči zo svojich kníh a papierov. „ Severus nič ti nie je ?“ „ Čo by mi malo byť?“ opýtal sa jej s ľadovým pokojom stále upierajúc zrak do svojich kníh. „ No myslím pre to čo sa tu o tebe hovorí“ povedala potichu a sadla si do kresla vedľa jeho stola. „ Nie, ja som tu nikdy nebol obľúbený. Čo si myslia tie hlúpe decká ma vôbec nezaujíma. Skôr ma udivuje, že to Malfoy nechal len tak. Myslel som že to oznámi na ministerstve“ povedal pokojne. „ Musíme byť opatrní, veľmi opatrní“ postavila sa a začala nervózne krúžiť pred jeho stolom. „ Môžeš s tým prestať?“ zdvihol zrak od papierov a zamračil sa na ňu. Alica sa opäť posadila do kresla. „ Čo ak ťa pošlú do Azkabanu?“ znepokojene sa ho opýtala. „ Tak uvidím starých známych“ pokojne odpovedal. „ Severus toto nie je sranda!“ okríkla ho a prihrnula sa k jeho stolu. „ Tu ide o tvoju slobodu!“ pokračovala. Snape zavrel veľkú knihu do ktorej sa díval. „ Moja sloboda nezávisí na ministerstve ani na Malfoyovi ani na nikom inom, iba na mne“ založil si ruky a oprel sa vo svojom kresle. „ Nebojíš sa že ťa pošlú do Azkabanu? Nebojíš sa čo bude potom??“ opýtala sa nervózne. „ Možno bude dobré keď ma tam pošlú, určite sa dozviem niekoľko zaujímavých informácii, ktoré nám pomôžu“ pokojne dodal. „ Čo to hovoríš! Ak ťa pošlú do Azkabanu, stráviš tam niekoľko rokov!“ Alica nemohla uveriť tomu že by bol Snape ochotný ísť do Azkabanu. „ Nie, keď tam pôjdem dlho sa tam nezdržím“ „ Z Azkabanu sa nedostaneš!“ vyštekla na neho. Snape sa postavil a zrovnával si svoje poznámky. „ Nie? Raz som sa odtiaľ už dostal. Táto vec mi otvára brány ktoré ostávajú pre iných zamknuté“ uškrnul sa a ukázal jej svoje znamenie zla. „ Ale Severus, nesmieš ísť do Azkabanu, ja ťa potrebujem mať tu pri sebe“ smutne sklonila hlavu. Snape k nej pristúpil. „ Nezaťažuj svoju peknú hlavu takými vecami . Aj keď ma tam pošlú, ja sa pre Teba vrátim a veľmi skoro, to ti sľubujem“ dodal. „ Nechcem tu byť bez Teba“ zašepkala a oprela si hlavu o jeho rameno. V tej chvíli sa otvorili dvere. „ Severus, potrebujem aby ste ....“ bol to Dumbledore. V krku mu vyschlo keď videl Snapea v tesnom objatí s Alicou. Akokoľvek, bol jediný z učiteľov kto s ním mal dobré vzťahy, aj on si vždy myslel že Snape by k sebe jednoducho žiadnu ženu nikdy nepustil. Obaja od seba okamžite odstúpili. Dumbledore na nich chvíľu prekvapene hľadel. Ani jeden z nich troch nič nepovedal. „ Severus, príďte do mojej pracovne, musíme sa vážne porozprávať“ prehodil Dumbledore s trochu nahnevaným tónom a odišiel. „ Toto asi nebude dobré“ znepokojene povedala Alica. „ Poviem mu pravdu“ potichu reagoval Snape a okamžite sa pobral do Dumbledorovej pracovne. Vyšiel točivými schodami a zaklopal na jeho dvere ktoré sa v momente otvorili. Vstúpil dnu. „ Chceli ste so mnou hovoriť pán riaditeľ?“ opýtal sa chladne. Dumbledore sedel za svojím stolom a držal sa za hlavu. Stále nemohol uveriť tomu čo videl. „ Severus, žiadam Vás ako váš priateľ, aby ste mi vysvetlili to čo som tam videl“ nahnevane sa postavil.
„ No...ako začať..“ povedal potichu Snape. Sťažka si vydýchol a povedal Dumbledorovi pravdu. Povedal mu o všetkom, o svojich pocitoch, o tom čo cíti ona k nemu, o Dracovi a o tom čo urobila Alicina zlosť z jeho učebňou, aj to prečo napadol Luciusa Malfoya.
„ Teraz už všetkému rozumiem „ posadil sa Dumbledore. „ Severus, nie som človek ktorý by Vám neprial šťastie, ale vybrali ste si veľmi nevhodnú osobu ktorej ste prejavili vaše pocity“ začal Dumbledore. „ Ja som jej nič neprejavil pane. Ona to zistila sama. Keby to záležalo odomňa nepovedal by som jej nikdy nič“ reagoval chladne. „ Dúfam že si uvedomujete že ju vystavujete do nebezpečenstva“ povedal Dumbledore. „ Áno pane, dobre viem aké nebezpečenstvo jej hrozí, to bol hlavný dôvod prečo som nechcel aby sa o niečom dozvedela“ odpovedal.
„ Severus to čo ste kvôli nej urobili Vás môže stáť veľmi veľa. Lucius Malfoy sa obrátil na ministerstvo a Vás chcú za použitie neodpustiteľnej kliadby poslať do Azkabanu“ vysvetlil Dumbledore. „Mám veľmi dobré dôvody prečo ju bránim pán riaditeľ a z mojimi pocitmi to nemá nič spoločné" reagoval Snape a chvíľu váhal či má Dumbledoreovi povedať to čo vie." Malfoy sa ju pokúsil zabiť, nemohol som reagovať inač“ sklonil hlavu. „ Ale mohli. Mohli ste to ohlásiť na ministerstve“ prehodil Dumbledore.
„ Na ministerstve?? Čo myslíte že by s tým urobilo ministerstvo?Ministerstvo nemá ani poňatia čo sa tu deje a kto je Lucius Malfoy. Smrťožrúti sa ju pokúšajú zabiť a ja sa na to rozhodne nebudem nečinne pozerať“zvýšil hlas. „ No tým že budete v Azkabane jej takisto nepomôžete“ reagoval nahnevane Dumbledore. „ Ja sa tam dlho nezdržím“dodal mrazivo. Dumbledore na neho nechápavo pozeral. „ Severus, bohužiaľ som nútený riešiť túto situáciu a prijať potrebné opatrenia. Alica nie je žena do ktorej sa môžete len tak zamilovať, pochopte to. Jej poslanie na tomto svete je postaviť sa Voldemortovi, nehovoriac o veštbe, musí ju naplniť!“ podišiel k nemu Dumbledore a chytil ho za plece. „ Na základe toho, čo ste mi povedali, mám obavy z niektorých vecí ktoré by mohli zapríčiniť že sa veštba nenaplní a Pán zla nebude porazený. Rozhodne nemienim riskovať životy nás všetkých kvôli Vašej slabosti“ Dumbledore na neho hľadel spoza polmesiačikových okuliarov. „ Akej mojej slabosti pane?“ nahnevane sa spýtal Snape. „ Iste poznáte znenie tej veštby mám pravdu ?“ spýtal sa Dumbledore. „ Áno „ odpovedal chladne. Dumbledore chvíľu nič nehovoril. „ Severus aj keď mi je to naozaj veľmi nepríjemné nemám na výber a musím sa Vás spýtať či je Vaša láska k nej stále iba platonická“ Dumbledore sa trochu začervenal. Nič horšie sa ho nikdy opýtať nemusel. Snape veľmi dobre vedel čo sa mu Dumbledore snaží naznačiť a že týmto zasahuje do jeho najosobnejších záležitostí o ktorých sa nemienil s nikým baviť. Dumbledore na neho hľadel trochu bojazlivo. Veľmi dobre videl Snapeov smrtiaci pohľad a bolo mu jasné že kráča po veľmi tenkom ľade. „ Je platonická“ povedal potichu Snape a podráždene zazeral na Dumbledorea. Trochu ho šokovalo že sa niečo také spýtal. „ Táto správa ma veľmi potešila a dúfam že Vám nemusím pripomínať že takto to aj ostane. Veštba hovorí že...“ Dumbledore nedokončil. „ Viem čo hovorí veštba pane!“ Snape mu nahnevane skočil do reči. Na túto tému sa už nechcel rozprávať.
„ Všetko čo ste mi povedali si nechám pre seba, no musím Vás dôrazne upozorniť aby ste si dali pozor na to čo urobíte“ varoval ho Dumbledore. „ Áno pane“ chladne odpovedal a odišiel. Smeroval nazad do svojej pracovne a plný hnevu po takomto ponižujúcom výsluchu za sebou zabuchol dvere.
11.kapitola- Ochranca
Na druhý deň si nechal Dumbledore opäť zavolať Snapea no okrem neho chcel vidieť aj Alicu. Obaja si to nasmerovali do jeho pracovne. Dumbledore vítal v dverách akéhosi muža. „ Prosím poďte“ prijal ich . „ Vzhľadom k situácii a k faktom ktoré nedávno vyšli najavo som nemal inú možnosť ako sem priviesť tohto pána. Dovoľte mi predstaviť Vám Artemiusa Roweta. Pracuje na ministerstve a je tu preto aby sme zamedzili ďalším podobným incidentom“ začal Dumbledore. Snape ani Alica ale nechápali o čom hovorí. „Ako ste sa včera zmienili Severus, život slečny Tomarovej je v nebezpečenstve. Pán Rowet je tu aby jej život chránil“ pokračoval riaditeľ. Snapeova tvár nadobudla nahnevaný výraz. „ Prepáčte pán riaditeľ, ja som nepovedal že potrebuje ochrancu, ja sa o ňu postarám“ ozval sa drzo . „ Nie Severus, vy sa budete starať výlučne o chod výučby elixírov. Vaše emócie môžu spôsobiť množstvo problémov nám všetkým a hlavne slečne Tomarovej, preto bude lepšie ak ju bude pred smrťožrútmi chrániť pán Rowet“ dokončil ostro Dumbledore. Snape neveril čo práve počul a že to počul práve z Dumbledorových úst. Pozrel sa na Alicu ktorá z toho bola ešte viac vystrašená ako on sám. Vysoký hnedovlasý chlap si Snapea so záujmom premeriaval, no ešte väčší záujem v ňom vyvolával pohľad na Alicu. Dumbledore im dal ešte niekoľko pokynov a potom všetci traja opustili jeho pracovňu. Snape sa nahnevane blížil nazad do svojej pracovne. „ Veľmi ma teší slečna Tomarová, bude mi cťou slúžiť žene z mocného rodu Tomarov“ galantne sa uklonil. „ Aj mňa veľmi teší“ nervózne prehodila Alica. „ Budem mať izbu hneď vedľa Vašej, keby ste ma potrebovali budem Vám vždy na blízku“ usmieval sa.
„ Ehm, ďakujem, teraz ma ospravedlňte musím sa porozprávať zo Sev.. ehm s profesorom Snapeom“ dokončila a chystala sa odísť. „ S tým mužom by ste sa mali prestať stretávať. On pozná veľa služobníkov Temného pána, je jeden z tých ktorý ich k Vám privedú tou najľahšou cestou. Navyše aj on je jeden z nich“ dodal pokojne.
„ Severus nie je smrťožrút!“ ostro proti nemu vystúpila. „ To hovorí on. No to čo doteraz robil pre Temného pána myslím hovorí za všetko. Nemôžete dôverovať takému človeku keď je Váš život v nebezpečenstve“ snažil sa vysvetliť Rowet. Alica na neho nenávistne pozrela a smerovala k Snapeovi do pracovne. Ten mal na tvári kyslý výraz a nervózne pochodoval po svojej pracovni. „ Čo ti hovoril ten chlap?“ opýtal sa.
„ Hovoril že by som sa s tebou nemala stretávať lebo ich ku mne privedieš, že si verný Voldemortovi a tak podobne“ začala Alica. Snape stál bez pohnutia a jeho tvár naberala na farbe.
„ Tomu mužovi príliš neverím, pozerala som sa mu do očí a nemala som dojem aby mal úprimný záujem pomôcť mi“ pokračovala. „ Ja som v ňom videl to isté“ zašepkal Snape. „ Máme tu ďalšieho nepriateľa“ dodal a opäť začal nervózne pochodovať po pracovni. „ Budem musieť zistiť kto skutočne je“ mrmlal. „ Nesmieš dopustiť aby sa k tebe ten chlap priblížil, alebo aby sa dostal k tvojím myšlienkam alebo osobným veciam je to jasné?“ zastavil sa a pozrel na ňu. „ Áno iste neboj sa, pri najhoršom na neho pošlem nejakú kliadbu“ usmievala sa. „ Čo ti vlastne hovoril včera Dumbledore?“ opýtala sa. „ Nič dôležité. Povedal som mu len pravdu aby o všetkom vedel no nečakal som že bude reagovať takto“ nahnevane vysvetlil. Vyšiel z pracovne a smeroval do svojej izby. Alica ho nasledovala. „ Počkaj kam ideš?“ volala za ním. Otvoril dvere do izby. „Potrebujem si oddýchnuť. Dnes je sobota. Som unavený a navyše musím porozmýšľať o...“ . „ Dobre, tak tu ostanem s tebou“ skočila mu do reči. „ Nie, toto nie je dobrý nápad“ pokrútil hlavou. „ Upokoj sa“ podišla k nemu. „ Veď len chcem byť s tebou“ zašepkala mu do ucha. Dívala sa na neho hypnotickým pohľadom a jej oči opäť menili farbu. „ Toto vážne nie je dobrý nápad“ zopakoval a díval sa na jej prenikavé oči. „ Ale no tak čo sa môže stať“ usmievala sa . „ Ale počkaj...“ vzdoroval.
„ Konečne sme sami“ túžobne mu šepkala. „Nie prestaň....prestaň s tým!“ zvýšil hlas a odstúpil od nej. „Potrebujem mať čistú myseľ takže...“ nedokončil. „ Dobre chápem chápem“ skočila mu do reči a zasmiala sa. „Ak tu chceš ostať tak môžeš, no budeš vedľa mňa ležať a spať. NIČ INÉ“ zdôraznil. Alica sa usmiala. „Dobre pán profesor, sľubujem“ zasmiala sa a posadila sa na posteľ.Snape sa na ňu chvíľu zo záujimom díval. „ Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ smiala sa nad jeho výrazom. „V tejto izbe ešte žiadna žena nebola“ odpovedal jej. „ Je to trochu čudné keď si tu teraz ty, to je všetko...“ dodal ľadovo. „ A vieš prečo je to tak?“ zasmiala sa a postavila sa. „ Pretože si nechcela odísť“ dodal pobavene a posadil sa na posteľ. „ Nie, pretože konečne do tvojho života prišiel niekto s kým si ochotný deliť sa o svoje veci“ smiala sa. „ O svoje veci sa s nikým nedelím“ odpovedal jej a ľahol si na posteľ. „ Ale o svoju izbu si ochotný podeliť sa so mnou“ zazubila sa na neho. „ Mám dnes nezvykle dobrú náladu“ dokončil. O niekoľko hodín sa jeho oči otvorili, pozrel na hodiny a zistil že spal dobrých 5 hodín. Pozrel vedľa seba a na druhej časti postele spala Alica.Ležal vedľa nej a pozeral ako spí. „ Naozaj je to čudné že som ju tu nechal“ pokrútil hlavou. Sklonil sa a privoňal si k jej vôni. K vôni kvetín ktorú už dôverne poznal. Očami prešiel po jej tele a do mysle sa mu okamžite nahrnulo množstvo myšlienok. Nervózne vstal a oprel sa rukami o veľký stôl. Mierne sa predklonil. S výrazom raneného zvieraťa a s pootvorenými ústami hľadel do prázdna asi meter pred seba. Snažil sa pekne zhlboka dýchať. Opäť sa ozývali, pre neho ponižujúce slabosti. „Je ti niečo?“ Alica otvorila oči a sledovala Snapea ako hľadí do prázdna. „ Nie, je mi dobre, mali by sme sa ísť navečerať“ prehodil a obaja si to namierili do Veľkej Siene. Medzi študentmi sa rozniesla Hermionina teória že Snape potrestal Malfoya kliadbou Cruciatus pretože ten chcel ublížiť Alici. Aj keď sa táto teória zdala každému prinajmenšom šialená, iné vysvetlenie celého incidentu nemali. Len čo videli Snapea ako si to sebavedomo smeruje k svojmu miestu, všetky diskusie na túto tému sa okamžite zastavili. O niekoľko minút sa do Siene dostavila aj Alica a sadla si veselo k študentom. Väčšina z nich si od nej odsadla pod hrozbou myšlienky, že ak sa k nej priblížia tak pocítia Snapeov hnev. Pre väčšinu študentov bolo ľahšie tváriť sa že tam vôbec nie je, hoci na takéto zmýšľanie nemali žiaden dôkaz. Ostala pri nej sedieť Parvatti Patillová. „ Čo to s nimi je?“ opýtala sa nechápavo Alica keď si od nej všetci ostatní odsadli. „ Niečo som im urobila?“ spýtala sa. „ Nie ale oni sa boja rozprávať sa s tebou“ odpovedala Parvatti.“Prečo?“ opýtala sa Alica. „ Pretože sa boja že ak sa s tebou budú rozprávať alebo niečo iné tak ich Snape potrestá“ pokračovala Parvatti. „ Čože? Kde ste prišli na takú hlúposť? Veď to je absurdné“ nechápala. „ No...po škole sa hovorí o nejakej veštbe alebo čo...a že ťa chráni Snape...že kvôli tebe umučil Dracovho otca“ dokončila Parvati a pozrela k učiteľskému stolu na Snapea ktorý ich debatu sledoval s neobvykle kyslým výrazom. „ Čože??? Veď je to úplná hlúposť, Snape je Rokfortský učiteľ a chráni ma tamten muž“ ukázala na Artemiusa Roweta sediaceho vedľa madam Pomfreyovej. „ No, niektorí to tak hovoria, niečo povedal aj Draco. Nemáme pre to žiaden dôkaz, no všetci si myslíme že ty a Snape....no“ nedokončila. „ Ja a Snape čo?!“ podráždene sa opýtala Alica. „ Myslíme si že Snape má k tebe nejaký vzťah, neviem ešte aký no všimla som si že ty jediná máš s ním okrem Dumbledorea dobrý vzťah, a taktiež som nevidela aby na teba niekedy kričal alebo bol k tebe tak odporný ako na nás ostatných, aj teraz sa díva ako sa s tebou rozprávam“ pokračovala. „ Takže vy sa ho bojíte? Prečo myslíš že na mňa nikdy nebol zlý? Ja ho na rozdiel od Vás nerozčuľujem ani nie som neschopná ako väčšina študentov tejto školy. A navyše ja už nie som študentka, má ku mne iný vzťah ako k Vám “ dodala Alica nahnevane. „ To neviem, no počula som už aj to, že je taký preto že sa ťa bojí, alebo že si sa mu niečim vyhrážala, to neviem“ pokrčila ramenami Parvati. „ Nič iné vás nenapadlo? Kde beriete takéto nezmysly?“ opýtala sa prekvapene Alica. „ Nie, čo iné by nás malo napadnúť?“ opýtala sa Parvati. „ Len sa tak pýtam. Vieš ja a profesor Snape máme dosť veľa podobných záujimov o ktorých sa môžeme rozprávať. Taktiež mi pomohol s niektorými vecami a kúzlami a aj s elixírmi“ snažila sa vysvetľovať situáciu.„ Aha no dobre, koniec koncov je to tvoja vec“ pokúsila sa o úsmev Parvati a aj ona si od Alice odsadla. Príliš neverila tomu čo jej povedala. „Keby to bola pravda že máte len spoločné záujimy Snape by pre teba neriskoval väzenie v Azkabane“ pomyslela si Parvati a posadila sa k svojím kamarátkam.
„Čo ti hovorila Pattilová?“opýtal sa Snape ktorý sa po večeri usadil do kresla vo svojej pracovni. „ Hovorila vraj že sa po škole šepká, že ma chrániš pretože sa ma bojíš, alebo pretože ťa vydieram a tak podobne...“ zasmiala sa Alica. „ Naozaj?“ uškrnul sa. „ Zaujímavý názor, nič lepšie ich nenapadlo?“ pobavene reagoval. „ Asi nie, no nikto sa so mnou nechce rozprávať, boja sa totiž že ich za to potrestáš“ usmievala sa Alica. „ Je mi ľúto že sa kvôli mne pred tebou izolujú. No nemôžem za to že vydávajú za pravdu prvú hlúposť ktorá ich napadne“ sklonil hlavu. „ Mne na tom nezáleží“ usmiala sa a sadla si do kresla oproti nemu. „ No je zaujímavé že ešte nikdy sa ma tak nebáli ako teraz. Je zvláštne čo s ľuďmi urobí jedna mučivá kliadba a temná minulosť“ pyšne prehodil. „ Takto je to dobré, to že sa ma boja ešte viac ako predtým nám dáva záruku že nebudú žiadne zbytočne otázky“ zašepkal jej. „ Iste takto je to dobré“podišla k nemu a zašepkala mu to do ucha. Pritiahla ho k sebe a vášnivo pobozkala. Len čo ju začal bozkávať jej ruka sa cez jeho ramená po jeho hrudi presunula k jeho ľavej ruke ktorú hladila. Chvíľu ho držala za predlaktie a túlila sa k nemu.„ Dobre, to by stačilo“ dodal a prudko od nej odstúpil. „ Pozri niečo sme si povedali“ ozval sa podráždene. „ Toto proste nemôžeš robiť pretože....“ nedokončil. „ Pretože čo?“ usmievala sa.
„ Pretože zabudnem na to že sa musím ovládať“ prehodil potichu a odkráčal do jedného z temných miest svojej pracovne. „ Kam si sa to postavil?“spýtala sa pobavene. „ Áno prepáč mi, ja viem že to by som nemala robiť“ podišla k nemu.
„ Tak sa skús ovládať....ako ja“ mrazivo ju odbil.
„ Nedovoľ aby tvoju myseľ zaplnila nejaká smiešna ľudská potreba. Musíš vedieť ukázniť svoju myseľ, aj svoje pocity“ nahnevane pokračoval a mračil sa na ňu. „Á no iste a teraz bude nasledovať niekoľkohodinová prednáška profesora Snapea čo musím a čo nie“ zasmiala sa. „ Niekto ti to musí vysvetliť lebo očividne to ešte nevieš“ uškrnul sa. „ O hodinu idem do Šikmej uličky, ak chceš ísť so mnou mala by si sa ísť pripraviť“ prehodil keď si chystal niekoľko vecí na odchod. „ Do Šikmej uličky? Načo?“ nechápavo pokrútila hlavou. „ Potrebujem dokúpiť niektoré suroviny na prípravu elixírov a iné veci“odpovedal Snape.“ No a majú tam niečo zaujímavé?“ usmiala sa. „ Uvidíš keď tam prídeme“ odbil ju. „ Dobre idem si zbaliť niekoľko vecí o hodinu sa stretneme pri hlavnej bráne“usmiala sa a smerovala k dverám. Snape odmietavo pokýval hlavou. „ Nie príď sem, použijeme transformačný prášok“ povedal pokojne. „ Dobre“ usmiala sa a odišla z jeho pracovne. Smerovala do svojej izby. „ Dobrý večer slečna“ ozvalo sa za jej chrbtom. Stál za ňou Rowet. „ Dobrý večer pán Rowet“ pokúsila sa o úctivý tón. „Dúfam že ste prehodnotili svoj názor na profesora Snapea“ začal Rowet. „ Profesor Snape mi niekoľkokrát zachránil život!“ vyštekla. „ On vždy robil veci ktoré sa mu účelovo hodili. Nemyslite si že to urobil kvôli vám“ uškrnul sa.
„ Ak vás mám chrániť musím vás požiadať aby ste sa s tým človekom viac nestýkali“ zachmúril sa Rowet. „ Viete čo pán Rowet? Ja vašu ochranu nepotrebujem! Som dospelá a dokážem sa o seba postarať aj sama, takže sa radšej starajte o seba!“ vyštekla na neho a smerovala k dverám svojej izby. „ No len aby ste sa nemýlili“ zakričal za ňou. „ Takéto názory vás môžu stáť život, nikdy neviete čo sa Vám kedy stane“ pokračoval. Alica sa zastavila a otočila sa na neho. „ On sa mi vyhráža?“ zdesene na neho pozrela vošla do izby a zabuchla dvere. O hodinu sa potichu a nikým nepozorovaná premiestnila do Snapeovej pracovne. „ Môžeme ísť?“ opýtal sa Snape držiac v ruke vrecko s transformačným prachom. „ Iste, ako to funguje?“ pozrela na transformačný prášok. „ Uvidíš“ pritiahol ju k sebe. Alica sa držala jeho ramien a nechápavo na neho hľadela. „ Hmm, ďalší dôvod ako ťa mať pri sebe blízko“ uškrnul sa. Vhodil trochu prášku pod ich nohy a obaja okamžite zmizli. Onedlho sa objavili v Šikmej uličke. „ Teda čo to bolo?“ opýtala sa. „ Ešte nikdy si necestovala pomocou transformačného prášku?“ opýtal sa Snape zatiaľ čo kráčali po rovnej ulici. „ Ehm, nie, ako ten prášok vie kde chceme ísť?“ spýtala sa. „ Stačí keď myslíš na miesto kde sa chceš dostať“ odpovedal. „ No a kam ideme teraz?“ spýtala sa opäť. „Tam“ ukázal na vzdialený obchod s elixírmi, a čarodejníckymi predmetmi. Vošli dnu a obkolesilo ich tmavé prostredie obchodu. „ Dobrý večer pán profesor“ úctivo sa pozdravil predavač. „ Dobrý večer“ odzdravil Snape a smeroval si to k surovinám na prípravu elixírov. Alica ho nasledovala sledovaná obchodníkom. Snape pristúpil k polici rozličných vecí z ktorých bolo Alici doslova na vracanie. „ Krysia pečeň“ zatvárila sa znechutene keď prečítala nápis na fľaštičke.
„ Trochu sa tu poobzerám“ šepla mu a vybrala sa medzi police s najrôznejšími predmetmi. Snape bez slova pokračoval vo výbere surovín na jeho elixíry. Po niekoľkých minútach mal čo potreboval a nasmeroval si to k predavačovi aby za suroviny zaplatil. „ Bude to všetko?“ opýtal sa predavač. „ Áno“ chladne odvetil a strčil predavačovi do ruky zväzok bankoviek. „ To je vaša pani?“ opýtal sa opatrne predavač a ukázal na Alicu ktorá sa pozerala na magické zrkadlá. Snape sa za ňou otočil no okamžite sa otočil nazad k predavačovi. „ Nie“ podráždene odpovedal. Alica sa vrátila k Snapeovi ktorému predavač balil jeho suroviny. „ Máš všetko?“ opýtala sa ho. „Áno“ odpovedal. „ Hmm čo je toto?“ opýtala sa a vzala do ruky veľkú krabicu. „Kotlíkove koláčiky“ odpovedal a vzal si vrecko so surovinami. Alici sa zdalo že je akýsi mĺkvy a bez nálady. Na všetko odpovedal jedným alebo nanajvýš dvoma slovami. „ Výborne“ usmiala sa ,vzala si krabicu a zaplatila za ňu predavačovi. Vzali veci a vyšli von z obchodu. „ To chceš jesť?“ uškrnul sa a pozrel na krabicu. „ No áno. Prečo? Tebe nechutia?“ opýtala sa udivene. „ Od istej veľmi nepríjemnej chvíle už nie“ vysvetlil. „ No dúfam že to sa mi nestane“ smiala sa. „ Hej nezastavíme sa tu?“ ukázala na hostinec. „ Načo?“ pokrútil hlavou Snape. „ Neviem môžeme si dať niečo dobré“ usmiala sa. „ Nie“ odpovedal. „ Ale no tak kedy nabudúce sa my dvaja dostaneme takto von?“ ťahala ho za hábit. „ Je fajn niekedy sa ísť trochu zabaviť“ pokračovala a ťahala ho ku dverám do hostinca. Snape len sťažka vydýchol a nechal sa zatiahnuť do ponulého hostinca. Len čo vošli poobzeral sa. Hostinec bol tmavý, sedelo v ňom niekoľko čarodejníkov hrajúcich čarodejnícke karty, niekoľko podnapitých škriatkov a niekoľko poloobrov ktorý sa snažili jeden druhému niečo predať. „Tomuto ty hovoríš prostredie vhodné na zábavu?“ arogantne sa opýtal a zachmúrene na ňu pozrel. „ Ale no tak len poď“ pritiahla ho ku stolu.Obaja si sadli. „ Dobrý večer profesor Snape, čo Vám môžem priniesť?“ opýtal sa hostinský. „ To čo obvykle Harold“ potichu odpovedal Snape. „ A pre Vás slečna?“ zdvorilo sa opýtal Alice. „ Dám si trojfarebný tekvicový džús“ odpovedala s úsmevom. „Nevedela som že tu chodíš častejšie“ prižmúrila oči. „ Už som tu dlho nebol. Toto nie je príliš bezpečné miesto“ stroho odvetil. Hostinský im na stôl priniesol to čo si objednali. „Prečo je nebezpečné?“ opýtala sa. „ Chodí sem veľa pochybných ľudí a...“ nedokončil. Jeho hlas zanikol v kriku ktorý vydávali dvaja podnapitý škriatkovia ktorí sa medzi sebou hádali. Snape sa na nich znechutene pozrel. „ .....a veľa opilcov“ dokončil. „ A ako sa zdá, aj náš dobrý priateľ“ dokončil ironicky a pozeral za Alicu. Alica sa otočila. „ To je Artemius Rowet nie ?“ opýtala sa . „ Áno, a mňa veľmi zaujíma čo tu hľadá“ odpovedal Snape sledujúc muža sadajúceho si do temného kúta. „ Nevidel nás“ poznamenal. Len čo to dopovedal do dverí hostinca vošiel ďalší muž ktorý si sadol k Artemiusovi Rowetovi a pustili sa do družného rozhovoru.“ Možno sa len prišiel porozprávať s priateľom“ navrhla Alica. „ O tom dosť pochybujem“ prižmúril oči a chytil sa za ľavé predlaktie. Jeho znamenie ho neznesiteľne pálilo. Pozrel na Roweta ako sa rovnako ako on chytil za svoje ľavé predlaktie. Snapeovi sa okamžite nebezpečne otvorili oči. „ Je to smrťožrút“ potichu zašepkal a hodil pohľadom na Roweta ktorý si s bolestivou grimasou držal svoje ľavé predlaktie.“ Aj teba to páli?“ opýtala sa ho. „ Áno“ odpovedal. „ Myslím že je najvyšší čas odísť skôr ako si nás všimnú“ dodal Snape a obaja nenápadne z hostinca odišli. „ Nemali sme tam chodiť. Máme veľké šťastie že nás nevideli, ty máš šťastie“ podráždene na ňu pozrel. Alica ho nevnímala. Jej pohľad sa zastavil na starej žene predávajúcej magické kamene. „ Ja ju poznám“ prehodila a smerovala k starene. Snape ju nasledoval.“Ilya?“ podišla k starene. Stará žena sa na ňu pozrela a odrazu ju objala. Začala k nej rozprávať jazykom ktorému Snape nerozumel. Rovnako veselo reagovala aj Alica a aj ona na ňu hovorila v rovnakom jazyku. Jemu bolo jasné že sa poznajú aj keď nerozumel o čom sa rozprávajú. „Kto to je?“ prerušil ich rozhovor. „ To je Ilya, starala sa o mňa kým som bola malá, pracovala pre našu rodinu. Veľmi mi pomohla keď zomrel môj otec“ vysvetlila mu Alica opäť už v angličtine. Stará žena na neho pozrela a zachmúrene sa obrátila na Alicu. Povedala jej niekoľko slov. „ Ćo hovorí?“ podráždene sa opýtal keď videl ako na neho zazerala. „ Spýtala sa ma prečo mi robí spoločnosť diablov pomocník“ zasmiala sa Alica. „ Ako vie že som smrťožrút?“ opýtal sa prekvapene. Alica sa obrátila na starenu a preložila jej Snapeovu otázku. „ Hovorí že vidí tvoje čierne spomienky“ usmiala sa. „ Všetci od Vás majú takú vynikajúcu schopnosť hrabať sa v mysli iných? podráždene sa opýtal. „ Skoro“ zasmiala sa. Starena sa opäť ozvala a povedala niekoľko ďalších slov. Vzala Snapeovu ruku a ukázala na cintorín susediaci so Šikmou uličkou. Miesto kde sa smrťožrúti odjakživa stretávali s Temným pánom. Snape pozrel na Alicu aby mu jej slova prekladala. Všimol si pri tom Alicin nie príliš príjemný výraz. „ Hovorí že na tom mieste Ho videla zomrieť a že si tam aj ty“. Starena pokračovala. Rozprávala na Snapea ďalej. „ Hovorí že som tam aj ja“ poračovala Alica. „ Hovorí že na tom mieste zomrie tvoja temná duša, a nahradí ju nová“ pokračovala ďalej a znepokojene na neho hľadela.“ V deň keď sa to stane, vezmeš tri životy aby si ukončil bolesť ktorá ťa sprevádza tvojím životom“ naďalej prekladala slová starej ženy.“ Že tvoja čierna moc poskytne ochranu žene a On si jej život nevezme“ dokončila. Starena prestala rozprávať. „ Čo sú to za nezmysly“ zamračil sa. Alica sa rozlúčila so starenou a pomocou transformačného prášku sa spolu vrátili do jeho pracovne. Snape sa okamžite nervózne posadil do svojho kresla. „ Nie vždy sa také veštby plnia Severus“ snažila sa ho povzbudiť. „ Tej poslednej vete rozumiem, no tomu čo hovorila predtým nie“ nahnevane prehovoril. „ Povedala že zomriem je to tak?“ stíšil svoj hlas. „ Ak to bude znamenať že ty budeš žiť tak zomriem rád“ vstal z kresla a začal ukladať nakúpené suroviny do jeho police. „ Ty nezomrieš Severus, povedala že zomrie tvoja temná duša“ opakovala slová stareny. „ A ty si myslíš že môžem žiť bez duše?“ opýtal sa pokojne. „Severus“ podišla k nemu a položila mu ruku na tvár. „ Neviem čo to znamená ale som si istá že ty nezomrieš, prosím ťa ver mi“ pritúlila sa k nemu. Snape nič nepovedal iba na ňu mĺkvo hľadel.
12.kapitola – Bez ľútosti
Nastal nový deň, okolie Rokfortských pozemkov obliehal studený vzduch. Obyvatelia Rokfortu sa vybrali na raňajky. Alica vošla do Veľkej Siene a za učiteľským stolom už videla sedieť Snapea. Posadila sa na svoje obvyklé miesto nevšímajúc si pohľady zvedavých študentov. Po niekoľkých minútach vošiel do Siene aj Artemius Rowet.
„ Smiem si prisadnúť?“ opýtal sa Alice. Nečakal na jej reakciu a sadol si oproti nej. „Už ste sa rozhodli na ktorú stranu sa pridáte?“ uštipačne sa opýtal. „ Na vašu určite nie“ odvrkla Alica a pozrela na jeho ľavú ruku kde mal znamenie. Rowet si jej pohľad všimol a bolo mu jasné že Alica vie že je smrťožrút. „ Ako myslíte. No nezabúdajte že Snape nie je všade! Raz nastane chvíľa keď Vám už nepomôže a potom sa uvidíme my dvaja a niekoľko ďalších priateľov. Radi Vás odprevadíme za Vašimi rodičmi“ zašepkal Rowet a nebezpečne k nej priblížil svoju tvár. Alica chytila do ruky tekvicový džús ktorý mala v pohári a chrstla mu ho do tváre. Zraky celej Veľkej Siene sa mlčky prizerali. Rovnako ako tento incident neušiel študentom, neušiel ani Snapeovi ktorý sa na to s obavami pozeral. Rowet vzal servítku a utieral si tvár. Alica sa postavila a sklonila sa k nemu. „ A vy nezabúdajte kto som, a že mám moc zničiť Vás, nenúťte ma aby som to urobila!“ zašepkala zlovestne a odišla. Všetci ľudia vo Veľkej Sieni sa začudovane dívali na Roweta obliatého tekvicovým džúsom. Poobzeral sa po Sieni, postavil sa a odišiel. Snapeovi bolo jasné že niečo nie je v poriadku. Dvihol sa a odišiel aj on. Alica sa nahnevane blížila do svojej izby. Vošla do nej a nahnevane tresla dverami. O pár minút sa ozvalo klopanie. „ Čo je!“ zvrieskla. „ Môžem?“ v dverách sa objavila Snapeova hlava. „ Aha, to si ty, áno poď“ znepokojene sa chytila za čelo. „ Čo ti hovoril?“ opýtal sa potichu. „ Nič podstatné“ odvrkla. „ Naozaj? A prečo si ho potom obliala tekvicovým džúsom keď ste nepreberali nič podstatné?“ pobavene sa škeril . Ta scéna ako mu vyliala tekvicový džús na hlavu pobavila aj jeho. „ Mal si pravdu, je to smrťožrút, hovoril že ty ma nebudeš donekonečna chrániť a....“ sadla si na posteľ a zakryla si tvár rukami. Snape na ňu súcitne hľadel. Sadol si vedľa nej. " Ale no tak predsa sa nezľakneš niekoho ako on" dodal uštipačne a snažil sa ju povzbudiť. Alica sa mierne pousmiala.„ Čo ešte povedal?“ zašepkal jej. „ Povedal že ma pošlú za mojími rodičmi a podobné hrozné veci“ dvihla sa a utierala si slzy. Snape vždy vedel že akokoľvek je Alica mocná čarodejnica so správaním a konaním smrťožrútov skúsenosti nemá a preto ju to všetko veľmi desí. „ On sa ti vyhrážal?“ opýtal sa potichu. „ Áno“ povedala smutne a utierala si oči do vreckovky. Snape chvíľu nič nehovoril. V jeho tvári sa dal veľmi zreteľne rozoznať hnev. Vstal a nahnevane kráčal k dverám. „ Kam ideš?“ opýtala sa ho a išla za ním.
„ Ostaň tu!“ prikázal jej. Alica ho však držala za jeho rameno a bola odhodlaná ho nasledovať. „ Hovorím ti ostaň tu!! zopakoval pomaly no nahnevane. „ Nech ťa ani nenapadne vychádzať s izby!“ dodal a odišiel. Alica ostala v izbe. Vedela že Snape pôjde zrejme za Rowetom. Mala pravdu. Snape hľadal Roweta po celom hrade. Vošiel do zborovne a videl ho ako sedí za stolom a popíja víno v sklenenej čaši. „ No výborne“ uškrnul sa. Ako tornádo sa prihnal k Rowetovi, schytil ho za košeľu a postavil z kresla. „ Hej čo to robíte?“ ozval sa nahnevane Rowet keď videl že sa mu víno z čase rozlialo na košeľu. Snapeom lomcoval hnev. Pozrel na sklenenú čašu a jedným šmahom mu ju vybil z ruky. Čaša sa rozbila na zemi. „ O čo ti ide Snape?“ zasyčal Rowet. „ Dobre ma počúvaj, je mi jedno že si smrťožrút aj to kto ťa sem poslal. No zapamätaj si, že to čo si jej dnes povedal ťa výjde veľmi draho!“ tichým pomalým a zlovestným hlasom začal Snape. „ Temný pán by z teba nemal radosť keby videl čo robíš. Kde je krutý Snape ktorého si náš Pán tak veľmi vážil?!“ vyprskol Rowet. Snape ho prudko chytil pod krk. „ Nezaujímajú ma tvoje reči! Ak sa jej pokúsiš ublížiť, akokoľvek, počul si ma dobre? AKO-KOĽ-VEK, tak ťa zničím s majstrovskou krutosťou!“ pokračoval Snape s hrozivým výrazom v tvári. „ Obetuješ väzenie pre nejakú ženu?“ opýtal sa roztrasene Rowet. Snapeove slová mu očividne nahnali strach. „ Ja už nemám čo stratiť“ precedil cez zuby. „ No ty áno. Tak o tom popremýšľaj, pretože ak budem musieť, rád si zašpiním ruky tvojou krvou“ dokončil a hodil ho nazad do kresla. Prebodol ho nenávistným pohľadom a odišiel. Rowet po ňom zachmúrene pozeral. Dobre vedel že je schopný tých najhorších zverstiev. Snape kráčal chodbou plný hnevu. Namieril si to priamo k Dumbledoreovi. Bez klopania prudko otvoril dvere jeho pracovne. „ Severus, čo sa deje ?“ opýtal sa prekvapený Dumbledore ktorý si práve čítal Denného proroka.
„ Pán riaditeľ, ten muž ktorý sem prišiel kvôli Alici, on sa jej snaží ublížiť“ vysúkal zo seba a zadychčane sa oprel o stôl. „ Ako ste prišli na takú hlúposť?“Dumbledore položil noviny. „ Je to smrťožrút pane. Je tu aby dostal Alicu k ostatným smrťožrútom, vyhrážal sa jej smrťou a ja nepochybujem o tom že sa ju pokúsi zabiť“ kričal nahnevaný Snape na Dumbledorea. „ Ste si tým istý? Pán Rowet pracuje na ministerstve už veľmi dlho a je to spoľahlivý človek, neviem prečo by mal mať záujem ublížiť slečne Tomarovej. Navyše on sem ani nechcel prísť, to ja som ho presvedčil aby to urobil“ dokončil Dumbledore.
„ Pane ten človek je nebezpečný“ Snape stíšil hlas. „ A nehovorí z Vás len žiarlivosť? Artemius Rowet je vážený muž, vážia si ho dokonca aj v senáte ministerstva. Vy mi chcete nahovoriť že je smrťožrút?“ dvihol hlas Dumbledore. „ Musíte ho poslať preč!“ pokračoval Snape. „ To v žiadnom prípade neurobím. Nemám na to dôvod Severus. Počas jeho prítomnosti neprišlo k žiadnym incidentom a ja ho nemôžem poslať preč na základe nejakých nepodložených úvah“ dokončil Dumbledore. Snape na neho šokovane pozeral. „ Toto pán riaditeľ, je veľmi zlé rozhodnutie. No musím Vás upozorniť že ak jej ten človek ublíži, nebudem sa nečinne prizerať. Dúfam že ste si vedomý toho čo všetko som schopný urobiť“ precedil cez zuby. Odišiel a tresol za sebou dverami. Dumbledore sa posadil nazad do svojho kresla. Nevedel či má veriť Snapeovým slovám. Za iných okolností by mu bezvýhradne veril. No nazdával sa že z neho hovorí chorá žiarlivosť. Snape mieril nazad do Alicinej izby. Lomcoval ním hnev. Dumbledore mu neverí. Týmto že mu neveril ho veľmi sklamal. Prišiel k Alicinej izbe. Videl že dvere sú otvorené a izba prázdna. „Kam odišla?“ pomyslel si. Náhle začul ženský krik z vedľajšej izby. Okamžite pribehol k dverám a snažil sa ich otvoriť. Boli zamknuté.
„ Alohomora“ namieril na ne prútik aby sa odomkli. Dvere nereagovali, ostali stále zamknuté. Spoza nich sa ozval Alicin hlas a následne aj hlas Artemiusa Roweta. Snape chvíľu nevedel čo urobiť. Odstúpil od dverí a opäť na nich namieril svoj prútik. „ Bombarda Maxima“ vyriekol a z jeho prútika vystrelilo ostré červené svetlo. Len čo sa dotklo dverí tie sa okamžite rozleteli na kusy. V izbe videl Roweta aj Alicu. Obaja vyzerali dost zničene a obaja mali na tvári a rukách modriny a škrabance. Snapeovi bolo jasné že sa navzájom obdarili niekoľkými útočnými kliadbami a podľa miery rozsahu zranení súdil že Rowet bol na tom horšie. „ Snape, čakal som na Teba, nech to môžeme ukončiť čo hovoríš? „ uškrnul sa Rowet. Snape proti nemu držal prútik a rovnako to isté robila aj Alica. „ Tak ako to urobíme zabiješ ju ty alebo ja?“ uškŕňal sa. Alica zdesene pozrela na Snapea. „ Myslím že Temný pán nám dal jasné pokyny“ usmieval sa Rowet. Videl Alicino zdesenie keď hľadela na Snapea a rovnako aj Snapeovu tvár keď videl ako sa na neho Alica pozerá. „ Čo to tu hovoríš!!“ zvrieskol Snape. Rowet sa uškrňal a využil to,že sa Alica díva na Snapea. „ Cruciatus“ namieril svoj prútik na ňu a ona okamžite padla k zemi a začala sa zvýjať v bolestivých kŕčoch. „ Expelliarm..“ zreval Snape aby ho odzbrojil od prútika. „ Protecto!“ zreval Rowet skôr ako Snape aby uchránil svoj prútik. „ Tuna to končí Snape“ smial sa Rowet a díval sa na Alicu ktorú jeho kliadba naďalej mučila na zemi. Neostávalo jej veľa života. Snape sa na ňu dívať nemohol. Kamenne hľadel na Roweta. Na jeho tvári sa nepohol ani sval. Jeho postavu obkolesilo zelené svetlo ktoré sa formovalo do tvaru lebky. „DOSŤ“ zlovestným hlasom povedal Snape a Rowetova kliadba na Alicu okamžite prestala pôsobiť. Alica ostala nehybne ležať na zemi. Snape svoj pohľad upieral stále na Roweta. Ani len nežmurkol. Rowet proti nemu výhražne namieril prútik a vystrašene sa díval na zelené svetlo okolo Snapea ktoré sa formovalo do množstva hadov a ľudských lebiek.“ Cruciatus“ zreval Rowet a vyslal kliadbu. Jeho kliadba narazila na zelené svetlo okolo neho a na mieste sa rozpadla na črepiny. Nábytok v izbe sa začal triasť. Snape neustále upieral svoje čierne oči na Roweta, nevnímajúc predmety a nábytok ktoré sa začali pohybovať, ani svetlo ktoré ho obkolesilo. „ Končí to práve teraz“ potichu povedal. Len čo to vyriekol zelené svetlo ktoré ho obkolesovalo sa premenilo na zelený šíp a zasiahlo Roweta do hrude. Jeho postava okamžite padla na zem. Z jeho úst vystúpilo slabé zelené svetlo ktoré sa následne nad jeho hlavou sformovalo do tvaru lebky a potom do znamenia smrti. Znamenie smrti sa niekoľko sekúnd týčilo nad jeho bezvládnym telom. Len čo znamenie zmizlo naposledy vydýchol. Bol mŕtvy. Na Snapeovej tvári sa ani potom nepohol žiaden sval. Pristúpil k Rowetovmu mŕtvemu telu. „ Ja som ťa varoval že ťa zničím ak sa o to pokúsiš“ potichu a s absolútne ľadovým tónom prehovoril k jeho mŕtvole. Pozrel sa na Alicu ležiacu na zemi a podišiel k nej. Zohol sa a pokúsil sa ju prebrať. „ Si v poriadku?“ opýtal sa jej. „ Severus, asi zomriem..“ ozval sa jej tichý hlas. „ Nezomrieš“ posadil sa na zem a privinul si ju k sebe. Alica otvorila oči a videla na zemi ležať mŕtveho Artemiusa Roweta. „ Ty si ho zabil....“ tisli sa do jej očí slzy. „ Tam sa nedívaj“ chladne prehovoril Snape a posadil sa tak aby nevidela na jeho mŕtvolu. „Ty si ho zabil“ opakovala. Snape sa na ňu zahľadel. „ Ja som ho varoval“ ľadovo odpovedal.
„ Nie...Severus...pošlú ťa do Azkabanu“ začala plakať. „ Na to teraz nemysli“ vzal ju do náručia a odniesol ju do svojej izby. Položil ju na posteľ a jej rany a modriny po mučení dal doporiadku niekoľkýmí elixírmi. „ Máš šťastie že ťa nezabil“ súcitne jej hovoril keď sa k nej sklonil aby jej dal vypiť elixír proti bolesti. „ Severus pošlú ťa do Azkabanu“ začala plakať. „ Neboj sa, všetko bude v poriadku“ ubezpečil ju zo svojím typickým ľadovým pokojom. „ Ale ako to môžeš povedať?“ plakala. „Veríš mi?“ opýtal sa jej. „ Áno“ vzlykala. „ Všetko bude v poriadku“ zopakoval.
„ Ubezpečujem ťa že ti nedám dôvod aby si sa kvôli mne trápila. Povedal som ti že ak ma tam pošlú neostanem tam dlho, a že sa po Teba vrátim, tak sa neboj“ chlácholil ju.
Chodbou na treťom prostredí kráčal Dumbledore. „Slečna Tomarová?“ zaklopal na pootvorené dvere do jej izby. „ Slečna...“ v krku mu vyschlo. Videl kompletne rozbité dvere do izby Artemiusa Roweta. Pristúpil k nim.„Bože“ Dumbledore zbadal telo Artemiusa Roweta uprostred izby. Okamžite k nemu pristúpil a zisťoval či žije. Pozrel na jeho ľavú ruku kde našiel znamenie zla. „ Severus mal pravdu“ šokovane na to pozeral. Keď zistil že je mŕtvy, smutne sa postavil a chvíľu na neho hľadel. Do očí sa mu tisli slzy. Vyriekol niekoľko slov, namieril na telo svoj prútik a telo sa rozplynulo v prach. Vyšiel von z izby a smeroval do Snapeovej pracovne.“ Keby som neurobil takú chybu toto sa nemuselo stať“ vyčítal si. Zaklopal no nik neodpovedal. Vošiel do vedľajších dverí do Snapeovej izby. Snape a otočil a videl ho ako vchádza.
„ Severus“ zničene povedal Dumbledore. „ Prečo ste to urobili?“ opýtal sa ho nešťastným hlasom. „ Ja som Vám hovoril že to urobím ak jej ublíži, povedal som to aj jemu. Ale nikto ma nepočúval“ povedal s kamenným výrazom. „ Pozrite sa na následky Vašeho rozhodnutia priviesť toho človeka sem“ ukázal na doráňanú Alicu ležiacu v prudkých bolestiach. Dumbledore k nej podišiel. Ťažko prehltol keď videl v akom je stave. „ Nemal som na výber, buď by zomrel on alebo ona“ pokračoval tvrdo Snape.
„ Severus, je to všetko moja vina, urobil som nenapraviteľnú chybu keď som ho sem priviedol a ešte väčšiu keď som Vám neveril“ zosypal sa Dumbledore a sťažka sa posadil do Snapeovho kresla. „ Vy za moju chybu však budete musieť zaplatiť Vašou slobodou, pretože za smrť človeka Vás určite pošlú do Azkabanu“ odvetil smutný Dumbledore. „ Je neskoro hovoriť o tom pán riaditeľ“ pristúpil k nemu Snape.“ O moju slobodu sa nebojte“ povedal a zamieril opäť k Alici.“ Severus neviete si predstaviť akú vinu cítim“ sklonil hlavu Dumbledore.
„ Pán riaditeľ, nemusíte cítiť vinu. Každy má právo robiť chyby“ Snape sa ho snažil utešiť. „ Moja chyba ju skoro stála život, a Vás bude stáť slobodu“ odpovedal smutne Dumbledore. „ Pán riaditeľ, keď ma pošlú do Azkabanu, pokúsim sa odtiaľ čo najrýchlejšie dostať von. No chcem Vás požiadať aby ste počas mojej neprítomnosti na ňu dali pozor“ Snape súcitne pozrel na Alicu. „Iste, to je to najmenej čo môžem urobiť“ snažil sa o úsmev Dumbledore. „Pokúsim sa zdržať ľudí z ministerstva aby po Vás neprišli hneď ako zistia čo sa stalo. No myslím že viac ako týždeň to trvať nebude. „ Máte 7 dní Severus, potom Vás pošlú do Azkabanu. Už s tým nebudem môcť urobiť nič“ smutne na neho hľadel Dumbledore. „ Týždeň mi stačí pán riaditeľ, ďakujem za vašu podporu“odpovedal Snape. Dumbledore sa dvihol a smutne odišiel. „ Severus“ otočil sa pri dverách. „ Áno?“ dvihol obočie Snape. „ Je mi to ľúto ale budem musieť oznámiť učiteľom aj študentom čo sa stalo“ odpovedal Dumbledore. „ Ja som nezabil nevinného človeka pane. Povedzte im čo chcete“ odvetil Snape. Dumbledore prikývol a z jeho izby odišiel.