25 - 26. kapitola
25. kapitola - Temná vlastnosť
Po niekoľkých dňoch sa situácia na Rokforte trochu upokojila. Ďaľšie útoky na učiteľov alebo na študentov sa už neopakovali. Profesor Kratiknot aj profesorka Turnerová sa dostali z najhoršieho a opäť začali učiť. Nepotvrdil sa Snapeov názor že smrťožrúti útoky na učiteľov zopakujú, aby tak mali čo najmenej prekážok ak by sa odvážili prísť do Rokfortu. Nepotvrdili sa ani obavy Dumbledorea a Alice o príchode Voldemorta a nebezpečenstva pre študentov. Na hrade nastal podivný pokoj, ktorý však u väčšiny ľudí vyvolával obavy. Nevedomie a neistota z toho čo príde zapĺňali myseľ každého obyvateľa Rokfortu. Výučba na škole pokračovala a študenti absolvovali polročné skúšky. Alyn Woodová sa naďalej zdržiavala na hrade a venovala sa výučbe transfigurácie. Snapeovi sa však vždy oblúkom vyhýbala. Bála sa ho. Alica nevedela pochopiť prečo sa ho Alyn bojí, akokoľvek vedela že Snape je pre väčšinu ľudí objektom ich strachu, vždy videla že Alyn nebola z tých ľudí ktorí by sa ho báli. Nechápala z čoho pramení jej strach pred ním. Strach taký veľký, že ju nútil zďaleka sa mu vyhýbať a to aj v spoločnosti iných učiteľov. Jej myseľ sa zapĺňala množstvom nezodpovedaných otázok. Všimla si aj to, že je k nej Snape čím ďalej tým viac odmeraný a nepúšta ju k sebe tak ako to robil kedysi. Trávil s ňou väčšinu svojho času. Bál sa o jej život, no zdalo sa jej, že sa k nej nesprával ako človek ktorý ju má rád alebo ju dokonca miluje. Snape sedel pri svojom stole v pracovni a opravoval polročné práce študentov piatych ročníkov. Pozastavil sa nad prácou Harryho Pottera a premýšľal či ho má z elixírov nechať prejsť do druhého polroku. Alison Turnerová stála pri policiach zo surovinami a dokladala do nich Mandragoru z veľkého mechu na zemi. V miestnosti bolo absolútne ticho. Aj Alison si všimla že je Snape k okoliu až príliš ľahostajný a odmeraný. Hľadela na neho a premýšľala o čom asi môže premýšľať. Sledovala ho, jeho čierne oči ktoré hľadeli do kusu pergamenu a študovali ho. Aj pre ňu bol Snape vždy nadmieru zaujímavý človek. Vážila si ho pre jeho vedomosti a skúsenosti v obrane proti čiernej mágii a s elixírmi, na druhej strane nikdy nechápala prečo bol taký uzavretý a samotársky, prečo jej nedovolil spoznať ho alebo sa s ním spriateliť. Zaujímali ju dôvody jeho prílišnej mlčanlivosti. Nikdy nehovoril keď nemusel. Skúmavo na neho hľadela a túžila spoznať myšlienky muža ktorý nemá potrebu rozprávať sa s inými ľudmi či ísť do spoločnosti. Vzala ťažké vrece s Mandragorami a zťažka ho odniesla ku dverám aby ho vzala do skladu zo surovinami. „ Ja som Vám nekázal aby ste to odniesli von“ ozval sa odmerane Snape od svojho stola pozerajúc do študentských prác. „ Už som skončila. Chcela som to odniesť nazad“ ozvala sa. „ Vo vašom stave nie je príliš rozumné dvíhať ťažké predmety nemyslíte?“ spýtal sa pokojne. Alison na neho prekvapene pozrela a položila vrece na zem. „ Odkedy práve Vás zaujíma to že som tehotná?“ udivene sa spýtala. „ Mňa to nezaujíma, ale keď ste natoľko nedôsledná a nezodpovedná že niečo také neviete musím Vám to pripomenúť“ odpovedal odmerane. „ Nebojte sa ja som v poriadku“ reagovala podráždene. „ Nechajte to vrece tam“ odpovedal. „ Začnite s katalogizáciou elixírov v policiach, toto hádam ešte zvládnete“ dokončil ľadovo. „ Ja zvládnem všetko čo sa týka mojej práce!“ okríkla ho. „ To dúfam. A nemyslite si, že keď tu budete chodiť bruchatá, že sa tým zbavíte svojich povinností“ dodal a vražedne na ňu zazrel. „ To ani nehodlám urobiť. Budem tu dovtedy kým budem môcť“ odpovedala potichu. „ Začnite s katalogizáciou“ prehovoril odmerane. To bola posledná veta ktorú jej povedal a v miestnosti opäť nastalo ticho. Po troch hodinách Alison skončila aj s katalogizáciou elixírov. Pozrela na hodiny ktoré ukazovali sedem hodín večer. Pri toľkej práci zmeškala aj večeru. Vzala si svoje veci a odišla do izby. Snape ostal v pracovni sám a premýšľajúc hľadel do krbu s pukajúcim ohňom. Orandžovo-žlté sfarbenie ohňa sa odrazu zmenilo na zeleno- modré a jemu bolo jasné že sa niekto chystá použiť jeho latexovú sieť. O niekoľko sekúd z krbu vystúpil Igor Karkarov. Snape pokojne sedel vo svojom kresle a kamennou tvárou Karkarova sledoval ako sa snaží dostať z krbu. „ Čo tu zasa chceš?“ spýtal sa odmerane. „ Ty vieš prečo som prišiel“ pristúpil k nemu Karkarov. Chvíľu na seba hľadeli neprívetivými pohľadmi. V tej chvíli sa v krbe opäť objavili zelené plamene a v jeho pracovni sa zjavila Bellatrix Lestrangeová. „ A čo tu robí ona?“ spýtal sa a hodil po Bellatrix jeden znechutený pohľad. Bellatrix nič nehovorila iba stála vedľa Karkarova. „ Severus, nebuď hlupák....“ začal Karkarov. „ ...bude lepšie keď mu to dáš“pokračoval. „ To ste ma sem dnes prišli presviedčať dvaja?“ pobavene sa uškrnul Snape. „ Elixír večného života, máš ho Snape tak neklam!!“ okríkla ho Bellatrix. „ Kto si myslíš že si.....“ začal nahnevanea nebezpečne sa k nej priblížil. „ ...že sa opovažuješ kričať na mňa v mojej pracovni?“ dodal pokojnejšie. „ Dávaj si pozor na ten svoj jazyk...“ pristúpil k nej a prudko ju chytil za bradu. „ ...pretože nabudúce by sa ti to už nemuselo vyplatiť“ dodal a odstrčil ju. Bellatrix už nič nepovedala. „ Severus, máš ten elixír?!“ okríkol ho Karkarov. „ Severus potrebujeme....“ vo dverách sa objavila Alica. Pohľad na Snapea a dvoch smrťožrútov ju šokoval. Okamžite vybrala svoj prútik. Keď to videla Bellatrix pokúsila sa vybrať ten svoj. Snape držal svoj prútik v ruke a okamžite ho namieril na Bellatrixinu tvár. „ To nebolo veľmi múdre“ prehodil potichu a vytrhol jej prútik z ruky. „ Poď dovnútra“ prehodil smerom k Alici. „ Takže o čo tu ide?“ podišla k trojici stojacej pri krbe. Karkarov na Alicu chvíľu hľadel no potom ju odignoroval a venoval sa znovu Snapeovi. „ Tak máš ten elixír?“ okríkol ho.
„ Žiaden neexistuje“ odpovedal ľadovo Snape. „ Neklam!“ vykríkla Bellatrix. „ Nemyslíte si že keby som ho mal už by som ho použil pre seba?“ pobavene sa spýtal. „ Ty si pred časom vyrobil elixír! Kde je?!“ vyštekol Karkarov a namieril na neho svoj prútik. „ Vyrobil som elixír ktorý však neponúka večný život“ pokrútil hlavou Snape.
„ Vyrobíš ho znovu alebo nám povieš jeho prípravu!“ dodal Karkarov mieriac na neho prútikom. Snape bol absolútne pokojný a nevadilo mu že na neho Karkarov mieri. „ Nie. To čo pri jeho výrobe zaručí večný život už dávno neexistuje. A navyše ...“ priblížil sa ku Karkarovovi. „ ....ste naivní ak si myslíte že dokážete pochopiť podstatu jeho výroby“dodal chladne. Karkarov svoj prútik stiahol. „ Žiadny elixír neexistuje“ pokračoval Snape výsmešným tónom. „ A vy dvaja tu len zbytočne strácate čas. Ak ste to stále nepochopili, môžem Vám to vysvetliť aj spôsobom ktorý sa Vám nebude veľmi páčiť“ dodal nebezpečne. „ Ešte sa uvidíme“ zašepkal Karkarov. Schytil Bellatrix a trochu bojazlivo obaja odišli. Bellatrix ešte stihla Alici venovať niekoľko nenávistných pohľadov. „ Tie ich návštevy ma už vážne začínajú nudiť“ dodal Snape keď si sadal do kresla. „ Prečo si im klamal že ten elixír neexistuje?“ spýtala sa Alica a sadla si oproti nemu.
„ Ja som im neklamal. Nemám elixír ktorý dokáže vytvoriť večný život“ odpovedal pokojne. „ Ak chceš dám ti moju krv a môžeš ho mať“ reagovala. „ Nie. Myslím že bude lepšie keď tá vec nikdy nebude existovať. Pri nesprávnom použití a v nesprávnych rukách by mohla spôsobiť strašné veci“ dodal. „ Ale veď..“ Alica nedokončila. „ V minulosti som vytvoril veľa vecí ktoré v nesprávnych rukách znamenali pre ľudí iba smrť a utrpenie. Nechcem teraz urobiť to isté“ postavil sa a prešiel ku krbu aby zatvoril latexovú sieť pre prípad že by sa chceli vrátiť.“ Ty by si nechcel žiť večne?“ spýtala sa zvedavo. „ Nie, keď človek prežije jeden život ktorý mu je z pravidla daný, stačí to. Ak by život trval navždy, človek by stratil jeho zmysel a stal by sa väzňom vo svete ktorý pre neho nikdy neskončí.“ vysvetlil. „ Chápem, máš pravdu“ usmiala sa Alica. „ Hmm, všimla som si Severus.... že aj teraz sa ťa báli, oni obaja“ povedala opatrne a pristúpila k nemu. „ Keď myslíš...“ odvrkol odmerane. „ Nemyslím, je zjavné že sa ťa boja. Vidím ako sa ti vyhýba Alyn. Nechcel by si mi už konečne povedať aký k tomu majú dôvod?“ spýtala sa ho zachmúrene. „ Zasa si príliš zvedavá?“ pristúpil k nej. „ Povedz mi to“ kamenne na neho hľadela. „ Existujú veci Alica..ktoré niektorí ľudia nechápu“ začal Snape. „ Ja dokážem vytvoriť veci ktoré možno ani ty nepochopíš“ pokračoval potichu. „ Čo tým myslíš?“ spýtala sa. „ Niekoľko málo čarodejníkov na svete rozumie mágii natoľko, že sú schopní neuveriteľných vecí. Ovplyvniť myseľ, umlčať zmysly, vyvolať bolesť, strach a úzkosť prebudiť mrtvých či obyčajnou myšlienkou zahubiť živých“ pokračoval tajomne. Alica na neho šokovane hľadela. „ Ľudská myseľ je tá najsilnejšia zbraň. Žiadne kúzla ani smiešne prútiky „pokračoval. „ Naša myseľ nám dovoľuje uskutočniť neobyčajné veci. Zhmotniť predstavy, spomienky, túžby, pocity...“dodal.
„ V mágii Alica...“ pristúpil k nej a natiahol k nej ruku. Otvoril ju a ukázal je prázdnu dlaň. „...v mágii ide vždy o odvedenie pozornosti a oklamanie mysle“ dopovedal a jeho ruka vzplanula plameňmi bieleho ohňa. O niekoľko sekúnd sa v nej objavil Alicin prútik ktorý mala vo vrecku. Len čo to videla okamžite strčila ruku do vrecka. Prútik tam nemala. „ Ako si to.....“ šokovane na neho hľadela..“...urobil?“ dodala. „ Som predsa čarodejník“ pousmial sa.
„ Takéto triky vedia predviesť dokonca aj muklovia“ uškrnul sa. „ Ja tvoj prútik nemám, len tvoja myseľ si to myslí. Vidíš to čo chcem aby si videla“ podišiel k nej a natiahol k nej ruku z jej prútikom. Natiahla ruku aby svoj prútik zobrala. Ten sa však v tej chvíli premenil na sivého hada a obtočil sa okolo Snapeovej ruky. „ Hady sú odjakživa obávané a nenávidené tvory. Málokto vie aké dôležité sú pre človeka“ pokračoval potichu. „Ty chceš povedať že vieš zhmotniť to čo si myslíš a že vieš iným ľudom určiť to čo majú vidieť a čo si majú myslieť?“ prekvapene sa spýtala. „ Dokážem tvoju myseľ oklamať tak, že uvidí to čo v skutočnosti neexistuje. Mnoho ľudí si pre túto moju neobyčajnú vlastnosť privodilo smrť, keď podľahli myšlienkam ktoré som im vnútil“ dodal potichu. Alica zacúvala. „ K tomu aby som niekomu ublížil nepotrebujem kúzla ani žiaden prútik“ dokončil. „ To preto sa ťa boja? Pretože by si im potom vnútil predstavy ktoré by ich zabili?“ spýtala sa šokovane. „ Pochopila si to správne. Túto vlastnosť však má iba veľmi málo ľudí. Myšlienky ktoré viem vytvoriť v mysli iných sú tak živé že sa ich môžeš dotknúť“ dopovedal a priblížil k nej svoju ruku na ktorej sa obtáčal sivý had aby sa ho dotkla. „ Neboj sa neuhryzne ťa“pozrel na ňu. Alica sa hada dotkla, prstami prešla po jeho šupinatej koži. „ Je skutočný?“ spýtala sa trasľavým hlasom. „ Je skutočný do chvíle kým budem chcieť aby to tak bolo“ dopovedal a díval sa na ňu čiernymi očami. Had na jeho ruke sa v tej chvíli rozpadol na prach. „ To je.... ako je to možné?“ zašepkala. „ To neviem, no to že túto vlastnosť mám mi dovoľuje mať prevahu nad kýmkoľvek“ dodal potichu. „ Vieš vytvoriť aj niečo pekné?“ spýtala sa. „ Samozrejme“odpovedal. „ Spomeň si na srdce vytvorené zo svätojánskych mušiek pred tvojím oknom keď som bol v Azkabane“. „ Vedela som že si to bol ty“ usmiala sa.
„ Videla si ich lebo som chcel aby si ich videla. Vošiel som do tvojej mysle a nechal ti v nej ten pohľad, tú myšlienku“ dodal. Alica sa na neho ľúbezne usmiala. „ Takže ty vieš ovládať myseľ iných?“ zasmiala sa. „ Tak trochu“odpovedal. „ V mysli ľudí môžem vytvoriť príšerné veci ktoré uvidia ako skutočnosť,ktoré ich dokážu zabiť. Ale môžem vytvoriť aj veľmi pekné veci aj keď som k tomu nikdy nemal dôvod“ dokončil a v jeho pracovni začal padať pomalý sneh doprevádzaný lupeňmi červených ruží. „ To je.....nádherne“ usmiala sa Alica keď sa na to pozerala. Snape zavrel oči a odrazu všetko prestalo. „ Je to len ilúzia. Myseľ väčšiny ľudí je natoľko slabá že tejto ilúzii okamžite podľahne a vydáva ju za skutočnosť ktorú potom človek vidí, cíti alebo počuje“ vysvetlil . „ Neočaroval si ma aby som ťa mala rada?“spýtala sa s úsmevom. „ Nie..“ odpovedal potichu. „ Láska je najsilnejší ľudský pocit Alica, nedá sa oklamať“ dodal. „ Ja môžem určiť to čo si budeš myslieť alebo čo budeš vidieť, počuť, vôňe ktoré zacítiš, no nedokážem však meniť ľudské pocity tak ako sa mi to hodí“ pokračoval vo vysvetľovaní.„ Na určitý čas dokážem vyvolať strach, úzkosť, smútok...nie však lásku, zamilovanosť či túžbu“ dokončil. „ Myslím že je to úžasné čo dokážeš“ usmiala sa.
„ Naozaj?“ dvihol obočie a trochu zachmúrene sa na ňu díval. „ Nevieš si predstaviť pocit keď máš moc riadiť život iných, keď ovládaš človeka ako handrovú bábiku, keď si tá čo ťahá za šnúrky na nej a rozhoduje o jej živote“ dokončil podráždene. „ Tento fakt v tebe vytvára pocit viny za každého koho si svojou mocou pripravila o jeho právo slobodne rozhodnúť o svojom živote. Človek by nemal byť ovplyvniteľný iným človekom “ pokračoval. „ Ver mi, že pomyslenie že môžem kontrolovať životy iných mi nikdy neprinieslo nič dobré. Preto už túto moju vlastnosť takmer nevyužívam“ dokončil. „ Rozumiem“ prikývla. „ Napríklad taká Alyn ťa už dlho hnevá, prečo si to na ňu nepoužil aby ti dala pokoj? Myslím že pri nej by si žiadny pocit viny nemal“ uškrnula sa. „ Prečo sa o nej bavíme?“ unavene si povzdychol. Bolo na ňom vidno že o nej sa nechce rozprávať. „ A prečo nie? Nechceš si spomínať na svoje chyby?“ rýpla do neho. „ Ty sa ma snažíš nahnevať...rozumiem tomu dobre?“ nahnevane prižmúril oči. „ Dobre dobre prepáč“ ohradila sa. „ Ale vždy keď ju spomeniem tak sa hneď naježíš a nedá sa s tebou normálne rozprávať“ dodala. „ Ja nemám absolútne žiaden dôvod rozprávať sa o nej“ vyštekol. „ A navyše dobre vieš že ju nemôžem ani vystáť!“ pokračoval podráždene. „ Odrazu?“ pobavene dvihla obočie. Snape k nej nebezpečne pristúpil. „ Nebudem si spomínať na to, na čo nechcem“ dodal potichu. „ Ako chceš, idem sa najesť, uvidíme sa neskôr“ dodala urazene a odišla. Smerovala do Veľkej Siene. Po ceste na chodbe stretla Alyn Woodovú ktorá práve odchádzala zo svojej izby. „ Ale, ale“ zasmiala sa Woodová. „ Slečna bojazlivá“ dodala posmešne. „ Ako to že vychádzate z izby? Ešte Vám niekto ublíži“ smiala sa uštipačne. „ Pre vašu informáciu. Dokážem sa o seba postarať“ vyštekla Alica. „ No iste, preto sa nepohnete od Snapea že? „ smiala sa Alyn. „ Ako jasne vidíte teraz tu nie je“ dodala ľadovo Alica nevšímajúc si jej posmešky. „ Mali by ste si začať zvykať na to....že s Vami nebude donekonečna“ dodala výhražne Alyn. „ Akokoľvek, Severus mal vždy veľmi rád naivné a hlúpe ženy“ smiala sa ďalej. „ Tie vždy veľmi ľahko oklamal“ pokračovala. „ Tak ako Vás?“zasmiala sa Alica. „ Ale kdeže, ja som vždy vedela na čom som a kto je Severus Snape. To vy to stále neviete“ Alyn sa zlovestne usmiala. „ Myslíte si že kým ste tu neboli tak na vás čakal a oplakával Vás?“ spýtala sa posmešne. „ Samozrejme že nie. Dobre viem že ste mu hneď vliezli do postele“ reagovala podráždene Alica. „ Čo si to dovoľuješ ty hlupaňa!“ okríkla ju Alyn a vytiahla na ňu prútik. „ Expelliarmus“ vyhŕkla Alica. „ Protecto“ vykríkla Alyn. V tej chvíli sa udialo niečo čudné čo ani jedna z nich nečakala. Alica nielenže odzbrojila Alyn ale jej vlastné kúzlo sa odrazilo od Alyn a odzbrojilo aj Alicu samotnú. „ Vidím že ste veľmi šikovná“ vysmiala sa jej Alyn. Alica sa vtedy napriahla a päsťou udrela Alyn prudko do tváre. „ A navyše aj veľmi agresívna!“ dodala keď ju udrela celou svojou silou. Alyn stratila rovnováhu a spadla na zem. Držala sa za ľavé oko. „ Toto ti ešte spočítam!“ vyhrážala sa a rýchlo sa postavila. „ Na to teším! Nabudúce sa stretneme a uvidíme či budete mať odvahu postaviť sa mi! Skoncujem s vami raz a navždy!“ Alica ju nahnevane chytila za hábit a odstrčila. Alyn viac neotáľala a vrátila sa do svojej izby. Prudko za sebou zatvorila dvere. „ Za toto mi zaplatíš“ mrmlala. Premýšľala, že by už bolo načase keby ju smrťožrúti zabili. No samotná Alyn mala medzi nimi iba veľmi slabé slovo, preto ich nemohla presvedčiť aby urobili čo chce. Pozrela sa do zrkadla a videla že pod ľavým okom sa jej urobila nepekná modrina. Vedela že musí isť za Snapeom a ukradnúť mu alebo si vypýtať elixír ktorý modrinu okamžite skryje. Akokoľvek sa jej to nepáčilo musela za ním ísť. Nemohla si dovoliť chodiť po škole takto. Alica sa rútila do Veľkej Siene a bola poriadne nahnevaná. Odignorovala študentov ktorí ju pozdravili alebo sa jej prihovorili a bez rečí sa najedla. Po večeri sa pobrala do svojej starej izby. Vošla do nej a obklopil ju pokoj. Následne na to vošla do Snapeovej prázdnej izby a vzala si niekoľko vecí. Vrátila sa do svojej starej izby na treťom poschodí. Posadila sa na zem a roztvorila knihu zloženú z rôznych častí. Otvorená kniha ukazovala celý rodokmeň jej rodiny a všetkých ľudí ktorí pre nich kedy pracovali. Z vrecka hábitu vybrala medenú brošnu ktorú jej kedysi darovala Ilya, žena ktorá sa o ňu od malička starala a ktorá pracovala v ich dome ako opatrovateľka a slúžka. Vzala brošnu a zovrela ju v ruke nad portrétom Ilye v rodokmeni. „ Sic luceat lux“ zašepkala.“ Nech bude svetlo“ zašepkala túto latinskú vetu aj v angličtne. V tej chvíli sa Ilyin portrét zosvetlil a jej tvár na ňu niekoľko krát zažmurkala. „Čo tu robíš?“ prerušil ju prísny Snapeov hlas. Stál vo dverách do izby a sledoval ju. Alica pomaly brošňu položila a Ilyn portrét sa opäť stmavil a zošedivel. „ Chcela som byť chvíľu sama a zaspomínať si na moju rodinu“ dodala hľadiac na Snapeov prísny pohľad. „ Gratulujem“ozval sa a pristúpil k nej. „ K čomu?“ nechápala. „ Videl som Alyn“ uškrnul sa neskrývajúc pobavenie. „ Nevedel som že máš takú silu“ pokračoval. „ Menšia výmena názorov, nič viac“ odvrkla. „ Áno? Jej fialové oko hovorí niečo iné“dodal ironicky. „ Tak to aby som sa ťa začal báť“pokračoval s pobaveným úškrnom. Alica nemala náladu na jeho uštipačné poznámky. „ Mám to isté spraviť aj tebe?! vykríkla po ňom. „ Veľmi pochybujem o tom..... že by si na to mala silu“ dodal s rukami za chrbtom. „ Mala by si sa vrátiť dole“ navrhol. „Zbiť ma môžeš aj tam“ pokračoval uštipačne. „ A aj so svojími blízkymi sa tam môžeš skontaktovať“ dodal keď videl celý rodokmeň jej rodiny na zemi. Alica si vzala svoje veci a vyšli von z izby. „ Bolo to naozaj veľmi zaujímavé a poučné vidieť ju takto“ ozval sa opäť pobavene Snape narážajúc na Alyn. Alica na neho prekvapene hľadela. Mal nezvykle dobrú náladu. Videla že ten incident s Alyn ho dosť pobavil. Kráčali chodbou keď si Snape všimol pootvorené dvere do učebne transfigurácie a počul z nej hlasy. „ Kto to tam je?“spýtala sa Alica. „ Nie je trochu neskoro na výučbu? A navyše...“ nedokončila. Snape jej chytil ústa aby bola ticho. Chytil ju a pritiahol ju k sebe zatiaľ čo sa skryl za veľkú sochu chrliča na chodbe. V tej chvíli vyšla z učebne Alyn a vedľa nej aj Draco Malfoy. „ Sme dohodnutí Draco“ ozvala sa Alyn keď sa zastavili pred dverami do učebne. „ O tomto sa nikto nesmie dozvedieť rozumieš?“ spýtala sa. „ Samozrejme že rozumiem“ odpovedal drzo Draco. Snape pustil Alicine ústa a ukrytí za sochou chrliča potichu sledovali ich rozhovor.“ Toto daj svojmu otcovi“ dodala Alyn a podala mu amulet v tvare dvojkríža na striebornej retiazke. Alica sa v tej chvíli zháčila a rozopla si hábit. Chytila sa za krk a hľadala svoj amulet s dvojkrížom ktorý jej kedysi daroval otec. Nemala ho. Medzitým Alyn aj Draco odišli. „ Tá vec patrí tebe?“ spýtal sa Snape keď videl že hľadala amulet na svojom krku. „ Nemám ho“ povedala hystericky. „ Dávam si ho dole iba na noc, musela mi ho ukradnúť“ pokračovala nahnevane. „ Tá prekliata hlupaňa, čo si o sebe vôbec myslí...“ revala a bola odhodlaná vybrať sa za Alyn a Dracom. „ Prestaň!“ zachytil ju Snape. „ Pusti ma idem si pre to čo mi patrí“ okríkla ho. „Nepôjdeš nikam“ pevne ju chytil za ruku. „ Nebuď hlúpa! Nemôžeš tam len tak vbehnúť keď nevieš čo chystajú“ pokračoval. „ No myslím že to vzali aby nad tebou mali moc. Aby ti mohli čítať myšlienky, alebo ...je veľa vecí pri ktorých čarodejník potrebuje osobnú vec inej osoby keď jej chce ublížiť“ pokrútil hlavou. „ Poď odtiaľto preč“ dokončil a chytil ju za ruku. Vošli do jeho izby. „ To tu mám čakať a nič nerobiť?“ spýtala sa ho podráždene. „ Myslím že v tejto chvíli ti nič iné neostáva“ odpovedal jej. „ Nebuď netrpezlivá“ dodal. V tej chvíli sa otvorili dvere do jeho izby. „ Došlo k najhoršiemu“ ozvala sa v dverách bledá Minerva McGonnagalová. Všetci traja sa okamžite premiesnili na Rokfortské pozemky neďaleko hradu. Blížili sa k hlúčiku zdesených učiteľov. Snape okamžite spozoroval bledého a smutného Dumbledorea. „ Stalo sa to čoho sme sa báli“ ozval sa Dumbledore. Snape aj Alica pristúpili k postave Gilderoya Lockharda ležiaceho na zemi. Nad jeho hlavou svietila zelená lebka. „ Je mŕtvy“ zašepkal potichu Snape. „ Panebože“ Alica si rukou prekryla ústa. Podišla k nemu a smutne sa dívala na jeho bledú tvár. Medzi učiteľmi stála aj Alyn Woodová zahalená čiernou kapucou svojho plášťa. „ Oznámime to na ministerstve. Študenti zajtra odídu domov“ rozhodol Dumbledore. Len čo to dokončil väčšina učiteľov sa potichu pobrala nazad do hradu. Bolo jedenásť hodín v noci preto nechceli zobudiť študentov a vyvolať medzi nimi paniku. Snape s Alicou tam ostali. „ Kto mu to urobil?“ spýtala sa a smutne hľadela na Lockhardovo telo. „ To neviem“ pokrútil hlavou Snape . Sklonil hlavu a v tráve sa mu zaleskol akýsi predmet. Zohol sa a medzi dve prsty vzal maličký úlomok skla červenej farby. „ Čo to je?“ spýtala sa Alica. Snape iba pokrčil plecami. „ Vyzerá to ako z náramku alebo náušnice“ dodala Alica. Snape tomu nevenoval pozornosť a odišli nazad do hradu. Vošli do jeho izby. „ Mala by si si odpočinúť“ prehodil. „ Ja? Pozri sa na seba veď ledva stojíš na nohách“oponovala.
„Idem ešte niečo zariadiť. Hneď sa vrátim“ dodal a odišiel z izby. Alica bez slova prikývla. Snape smeroval do izby k Alyn. Bol si takmer istý že to urobila ona, no chcel vedieť prečo. Bez klopania otvoril dvere a vošiel. Alyn bola v nočnej košeli a česala si vlasy. „ Čo ty tu chceš?“ spýtala sa pokojne. „ Teba neudivuje to čo sa stalo Lockhardovi?“ spýtal sa . „ Prečo by ma to malo udivovať?“ spýtala sa odmerane.
„Mňa by neudivilo zistenie že je to tvoja práca. Urobila si to ty?“ pristúpil k nej. „Nie“ odpovedala nevrlo. Snape sa na chvíľu zahľadel, na jej prívesok na krku v ktorom chýbal jeden z piatich malých červených kamienkov. Okamžite si spomenul že malý kamienok červenej farby ktorý našiel pri tele Lockharda musí byť ten ktorý na jej prívesku chýba. „Buď ho stratila keď ho zabila alebo keď tam prišla s ostatnými učiteľmi“pomyslel si a jeho podozrenie že to urobila Alyn sa mu stále viac utvrdzovalo.
“ Veľká škoda“ začal potichu a pozrel jej do očí. „ Mnohí sa iste pýtajú koho rukou zomrel. Na to mám v hlave svoju vlastnú teóriu “ dodal nebezpečne. „ Niekedy by som ti ju veľmi rád povedal“ dokončil. Alyn na neho bojazlivo hľadela no po chvíli sa jej pohľad zmenil na neúprosný a tvrdý. Bola si takmer istá že Snape niečo tuší. „ Povedzme.... že zistil čo nemal“ ozvala sa Alyn a nepriamo sa k činu priznala. Bolo jej jasné že nemá cenu pretvarovať sa pred ním pretože by si v jej mysli dokázal nájsť myšlienku o Lockhardovej smrti. Našťastie ostatné myšlienky spojené so smrťožrútmi, Temným pánom a ich zámermi si ukladala do mysľomisy a tak k nim Snape nemal prístup. „Bolo to nutné? znechutene sa spýtal. „ Mohol by ma prezradiť“ odpovedala Alyn. „ Vlastne aj ty ma môžeš prezradiť, ale myslím že tebe to nikto veriť nebude tak ako by to verili jemu“ uškrnula sa. „ Tvoj život ani to čo robíš ma nezaujíma. Je mi jedno čo s tebou bude, môžeš žiť alebo môžeš zomrieť pokojne aj hneď teraz je to mi celkom jedno“ reagoval odmerane. „ No dôrazne ťa upozorňujem že ak sa ešte raz priblížiš k Alici tvoj život sa skončí v rekordnom čase a môžeš si byť istá že tu po tvojej smrti neostane ani sebemenší náznak“ dokončil nebezpečne a prepálil ju smrtiacim pohľadom. „ Tie tvoje vyhrážky už dobre poznám, veľmi rád by si mi ubližoval však? Mučil ma, ponížil ma...“ pristúpila k nemu. „ Existuje kúzlo....“ začal s vražedným pohľadom. „ ...ktorým by som to mohol urobiť...ublížiť ti....no ublížiť ti tak že by sa ti to páčilo“ pristúpil k nej a oprel ju o stenu. „ Potrebovala by si...aby som to robil.... krikom by si sa toho dožadovala...“ pokračoval pomalým tónom ktorý v nej vyvolával mimoriadne vzrušenie. Otočil ju chrbtom k sebe a pristúpil k nej. „ .... modlila by si sa za to.... nebola by si pokojná kým by som ti neublížil....“ šepkal jej do ucha chladným no vzrušivým hlasom. V tej chvíli v izbe zavládla mimoriadne napätá atmosféra.“ Musel by som ťa zviazať..... aby si si neublížila sama.....“ šepkal a rukami jej vydvihol sukňu hábitu. „ Severus....“ vzdychlivo vyslovila jeho meno. Odrazu rozprával ako pravý bezcitný smrťožrút. Tvrdo, zlovestne, bez zábran. Po chvíli ju prudko otočil k sebe. „ Nezmenila si sa....“ pobavene no i znechutene odpovedal a vrátil jej sukňu na pôvodne miesto. Venoval jej jeden pohŕdavý výraz. Hral sa s ňou,tvrdo, kruto a nespútane, čím ďalej tým viac ju presviedčal že sa ho musí báť, že mu musí byť odovzdaná, že sa pred ním musí skloniť a ponižujúco vyhovieť všetkým jeho temným rozmarom ktoré v sebe väčšinu času potláčal. Odišiel a zabuchol za sebou dvere. Alyn po ňom trochu vystrašene pozerala. Spomenula si na smrť Artemiusa Roweta a nepochybovala o tom, že Snape by svoje vyhrážky vyplnil do bodky. Unavený sa vrátil do svojej izby a zvalil sa na svoju posteľ. Z dverí kúpeľne sa na neho pozerala Alica. „ Nemôžem uveriť tomu že Lockhard už nežije“ pokrútila hlavou. „ Ktovie prečo zomrel“ dodala. Snape sa na posteli posadil.
„ Asi zistil niečo zaujímavé, čo však asi nemal vedieť....alebo niekto nechcel aby to vedel....zrejme kvôli tomu zomrel“ dodal potichu a rozopol si pár vrchných gombíkov na hábite. „ Niektoré slová tak ako aj myšlienky sú nebezpečné“ dodal a zdvihol sa z postele. „Myslím že niekedy je lepšie žiť v nevedomosti“ pokračoval a vybral zo skrine čierne pyžamo na gombíky a unavene si sadol na posteľ. „ Si v poriadku? Vyzeráš príšerne“ posadila sa vedľa neho. „ Som vyčerpaný. Nemyslel som si že učiť dva predmety naraz, bude tak vysiľujúce“ odpovedal vzal svoje veci a odišiel do kúpeľne. Po chvíli sa vrátil. Prezlečený do čierneho pyžama vyzeral na nepoznanie. „ Teda ...no ....“ zasmiala sa Alica pri pohľade na neho. „ Teda v živote by ma nenapadlo že práve ty spíš v pyžame“ dodala pobavene. „ Ty snáď spíš v niečom inom?“ spýtal sa pokojne. „ Nie....len to je....“pozerala na neho a na jeho pyžamo a radšej si rukou prekryla ústa aby utlmila svoj smiech. Keď si spomenula na čierny hábit krutého smrťožrúta Snapea zrazu jej to prišlo náramne zábavné keď ho videla v obyčajnom pyžame. Trochu sa začervenal no neodpovedal nič. Jedno čierne odeté koleno sa položilo na posteľ ktorá sa pod jeho váhou mierne prehla. Po chvíli ho nasledovalo aj to druhé a Snape si ľahol. Alica sa ešte chvíľu prehrabovala vo svojich veciach. Prešli asi tri minúty a Snape zaspal. Alica zhasila horiace sviece po stenách a ľahla si vedľa neho. Sledovala ho, študovala jeho zaujímavú tvár a výrazné rysy. Uvedomovala si že nech je akýkoľvek, je to stále obyčajný človek, zraniteľný a smrteľný aj keď to na sebe nikdy nedal poznať. Dívala sa na neho s obdivom pre jeho pevnú vôľu, odvahu, rozhľadenosť, pre jeho prístup k životu. Dívala sa na vzdelaného muža ktorý sa striktne celý život držal svojich zásad a bolo jedno na ktorej strane stál a s akými ľuďmi sa stretával. Na muža, ktorého najmocnejšou zbraňou bol jeho rozum, dôvtip, rafinovanosť a hlavne jeho slová. Slová ktorými dokázal meniť veci, udalosti i životy ľudí. Priblížila k nemu svoju tvár a sledovala ako pokojne oddychuje. Pomaly na jeho telo zložila hlavu a započúvala sa do tlkotu jeho srdca. „ Mhmmm“ zamrmlal keď ju pri sebe zacítil a snažil sa ju odtlačiť preč aby mu dala pokoj. Boli tri hodiny ráno no Alica stále nevedela zaspať. Vzala si svoj nový postriebrený a strapčekmi ovešaný župan a potichu vyšla z izby. Chvíľu sa prechádzala po chodbe. Spod dverí Alyn Woodovej videla svietiť svetlo. Podišla k dverám a chvíľu za nimi počúvala. V tej chvíli sa dvere otvorili a oproti nej stála Alyn. „ Čo tu chceš?“ nebezpečne k nej podišla. „ Len sa prechádzam“ uškrnula sa Alica. „ Vybrala si si na to naozaj zvláštnu hodinu“ odvrkla Alyn.
„ Pripravuješ sa na svoj koniec?“ pokračovala uštipačne. „ Môj koniec? Myslím že z nás dvoch si ty tá čo stojí na zlej strane, a preto budeš musieť zomrieť.....“ prehovorila Alica. „ Ja stojím na strane mocných čarodejníkov s čistou krvou.Zatiaľ čo ty sa obklopuješ smiešnymi napodobeninami čarodejníkov...bez cti, bez hrdosti.... Tento svet nepotrebuje muklovských čarodejníkov s ktorými sa stýkaš, nepotrebuje ich bezcenné životy!“ vyštekla Alyn. „ Temný pán vždy hovoril že muklovskí čarodejníci nám robia hanbu, preto je potrebné zbaviť sa ich, aby ostali iba čarodejníci s čistou krvou“ dokončila podráždene. „ Tvoja krv nie je čistá“ pobavene sa zasmiala Alica. „ Je skazená...hnilobná....“ pokračovala potichšie. „ Ty, si iba obyčajná poločarodejníčka, nemáš právo hovoriť tu niečo o čistej krvi!“ vyštekla. „ Raz sa my dve stretneme. A ty budeš mať tú česť zomrieť rukou čistokrvného čarodejníka.....keď ich tak veľmi obhajuješ“ dodala nebezpečne a zatresla za sebou dvere. Vrátila sa do izby a videla Snapea ako sedí na posteli. „ Tvoja nočná prechádzka sa už skončila?“ spýtal sa podráždene. „ Bola si sa nadýchať čerstvého nočného vzduchu plného hniloby z rozkladajúceho sa Lockharda alebo sa len tak vo dvojici prejsť s Lupinom pod svitom mesiaca ?!“ ironicky no nahnevane sa spýtal Snape. Alica neodpovedala.“ Takže?“ pristúpil k nej a spýtavo dvihol obočie. „ Sú tri hodiny ráno, tak kde si bola?“ prísne sa spýtal. „Išla som za Alyn“ začala. Snape si nahnevane vydýchol, chytil za hlavu a rukou si zakryl čelo aj oči. „ Nepovedal som ti náhodou že sa k nej nemáš približovať?“ spýtal sa nahnevane. „ Povedal“ odpovedala pokojne. „ Takže ty si ideš a o tretej ráno sa...“ nedokončil. „ Prestaň s tým!“ okríkla ho. „ Čo hovorila?“ spýtal sa.
„ Hovorila že by bolo lepšie keby čarodejníci s muklovským pôvodom neexistovali. Že Voldemort ich vždy chcel zabiť, pretože ostatným čarodejníkom robia hanbu“ odpovedala. „ Má pravdu“ ozval sa Snape. „ Čože? Aj ty si to myslíš?!“ okríkla ho.
„ Čarodejníci ktorí majú muklovský pôvod podľa mojho názoru nie sú praví čarodejníci. Sú to iba muklovia ktorí sa dostali do nášho sveta a učia sa žiť naše životy a používať mágiu. No stále sú to muklovia“ vysvetlil Snape. „ To snáď nemyslíš vážne! Ja poznám veľa čarodejníkov z muklovských rodín ktorí sú v mágii lepší ako praví čarodejníci. Napríklad Hermiona Grangerová“ ohradila sa Alica. „ Grangerovej akademické výsledky sú založené na hltaní kníh“ odbil ju Snape. „ To ale neznamená že nie je dobrá čarodejnica“ odpovedala. „ Mágii sa nemôžeš priučiť len z kníh Alica. Čarodejník k tomu musí mať isté predpoklady,talent, musí to mať v krvi, len vtedy je pravý čarodejník“ pokračoval vo vysvetľovaní. „ Ale...“ Alica vetu nedokončila. Snape ju rázom prerušil. „ Už žiadne nočné výlety“ dodal potichu. V tej chvíli sa ozvalo slabé prasknutie. „ Čo to bolo?“ spýtala sa. Snape pokrčil plecami a porozhliadol sa po miestnosti. Nič podozrivé nevidel. Pozrel na Alicu a videl ako na ňu padá prach a kameň zo stropu. Pozrel sa na strop nad nimi. Kúsok kamennej steny ktorá tvorila strop sa okamžite zrútila.“ Pozor!“ zreval a zdrapil Alicu nabok. Zboril sa nad nimi celý strop a zasypal ich kúskami kameňa a prachu. Alica ležala na zemi a krčila sa pod Snapeom na ktorého dopadlo niekoľko kameňov zo stropu. Dvihol hlavu a pozeral na ňu či je v poriadku. Nevedel čo sa stalo. Alica sa na neho však podozrivo usmievala.
„ To čo cítim je znovu prútik alebo si len rád že na mne ležíš?“ spýtala sa ho pobavene. Nemohla si odpustiť takúto uštipačnú poznámku. Snape otrávene prekrútil očami a zliezol z nej. „ Nie mám vo vrecku toto“ odpovedal keď sa postavil. Vybral z vrecka pyžama niekoľko do zvitku stočených pergamenov. „ Čo to je?“ spýtala sa s úsmevom. Vedela že Snape nemá rád takéto otázky ani takéto žartíky.“ Našiel som to na stole myslel som že je to tvoje“ odpovedal. Alica otvorila zvitok a pozrela sa na jeden z pergamenov. „ Chráň ju... pretože nielen vaše duše ale i zmysly dokážu vnímať“ prečítala vetu napísanú na pergamene. Pozrela na roh pergamenu. Bol na ňom vytlačený znak jej rodu. „ Čo je to?“ spýtal sa Snape. Alica sa usmiala a pomaly zavrela oči. Pritisla si zvitok s pergamenmi k svojej hrudi. „Počuješ?“ prerušil jej snenie. „ To je dorozumievací pergamen“ usmiala sa. „ A na čo slúži?“ spýtal sa Snape. Takúto vec predtým nikdy nevidel. „ Slúži na dorozumievanie sa s mŕtvymi. V mojej vlasti sa používa veľmi často na komunikáciu medzi svetom zosnulých a živých. Toto mi musel napísať otec..alebo niekto z mojej rodiny“ usmiala sa a ukázala na znak ich rodu. „ Chceš povedať že zosnulý človek sa s tebou môže skontaktovať prostredníctvom tej veci?“ Snape neveriacky pokrútil hlavou. „ Presne tak“ prikývla. „ Prečo si mi nepovedala že niečo také máš?“ spýtal sa nedôverčivo. „ Tento pergamen nie je môj. A naozaj netuším čo tu robí, pretože v Anglicku sa nevyskytujú“ vysvetlila Alica. Snape vzal zvitok pergamenu a prezeral si ho. „ Čo s týmto?“ spýtala sa a ukázala na obrovskú dieru v strope. „ Hmmm netuším ako sa to mohlo stať“ pokrútil hlavou. „ Reparo“ namieril svoj prútik na dieru v strope a tá sa okamžite zaplnila kameňmi ktoré z nej vypadli. „ Niekto z mojej rodiny asi vidí čo sa tu deje“ dodala Alica a pozrela na pergamen.“ A čo chcel povedať tou vetou?“ spýtal sa Snape. „ Neviem, to je zrejme adresované tebe“ odpovedala. „ Chráň ju..... pretože nielen vaše duše ale i zmysly dokážu vnímať“ prečítal potichu. V tej chvíli sa veta zmazala. „ Nechaj svoje ruky vnímať, čo očami nevidno“ prečítal ďalšiu vetu napísanú na pergamene. „ Čo sa mi to snaží povedať?“ spýtal sa. „ No tak to naozaj neviem“ pokrútila hlavou a pozrela na vetu ktorá sa pomaly zmazávala. „Stále si mi nepovedala prečo si išla za Alyn“ zmenil tému. „ No ja som....eee....“ Alica nevedela čo má povedať. Snapeov prísny pohľad ju strašil.“ Prečo je pre každého také ťažké plynulo odpovedať keď sa na niečo pýtam?“ opýtal sa ľadovo aj keď sám dobre vedel prečo. „ No vieš ten tvoj pohľad je dosť...“ nedokončila. „ Prestaň sa vyhovárať!“ prerušil ju. „ Už budem dobrá“ usmiala sa na neho. Snape jej úsmev opätoval zachmúreným výrazom. „ Naozaj“ uškrnula sa.
„ Ťažko tomu uveriť“ odpovedal už pokojnejšie a ľahol si do postele.
26.kapitola – Prízrak Temného
pána
Nasledujúce ráno o deviatej hodine bola Alica už dávno hore a oblečená. Dumbledore zvolal všetkých učiteľov aby sa s nimi poradil o ďaľšom postupe. Bol tam každý okrem Snapea. Alica si to všimla a všimla si aj Dumbledoreov pohľad keď zistil že Snape medzi učiteľmi chýba. Okamžite sa pobrala do jeho izby aby ho zobudila. „ Severus vstávaj, musíš ísť za Dumbledoreom!“ zatriasla ním. „ A načo?“ zamrmlal. „ Neviem ale sú tam všetci učitelia a myslím že Dumbledore sa chce poradiť čo robiť so situáciou okolo Lockharda“ vysvetlila. Snape na jej vysvetlenie ani nereagoval a ďalej spal. „ Tak vstávaj!“ okríkla ho. „ Nie“ zamrmlal a prikryl sa až po nos. „ Hovorím ti že tam musíš ísť tak láskavo vstaň“ prehovorila nahnevaným tónom. „ Pôjdem keď sa vyspím“ odbil ju a pootvoril oči. „ Keď sa dvihneš hneď teraz tak ešte možno prídeš včas“ pokračovala nahnevane. „ A čo sa stane keď nie?“ spýtal sa a so zatvorenými očami objímal vankúš. Bolo vidno že sa mu nechce vstávať. Začínal učiť až poobede tak mal množstvo času.
„ Tak vstávaj“ znovu na neho prehovorila. Chytila ho za ruku a ťahala z postele von. Jej úsilie ostalo iba pri pokuse pretože Snape sa nemienil ani pohnúť. Odkryla ho a čakala či ho to naštartuje k vstávaniu z postele. Bez slova sa natiahol za prikrývkou ktorá skončila na zemi a nazad sa zakryl.„ Dobre urobím to ako ty“ povedala a namierila na neho prútik. „ Dimitto“ vyriekla. Posteľ mala okamžite ožiť a Snapea zo seba zhodiť. Nič sa však nestalo. „ Prečo sa nič nedeje?“ spýtala na nahlas a obzrela si svoj prútik či funguje ako má. „ Je to predsa moja posteľ. Hádam si si nemyslela že ju môžeš len tak očarovať“ ozval sa pobavene. „ Permoveo Corpus Snape“ ozvala sa znovu a z jej prútika vyletelo niekoľko prútov svetla ktoré Snapea obkolesili a vyniesli ho do vzduchu. „ Čo to zasa...“ ozval sa podráždene. „ Hádam si si nemyslel že som taká hlúpa že ma zadrží nejaká začarovaná posteľ“ zasmiala sa, uvoľnila kúzlo a prúty fialového svetla ktoré ho vyniesli do vzduchu ho zniesli o niekoľko metrov ďalej na zem. „ To som ja nikdy netvrdil“ ozval sa len čo bol na zemi. „ Ale ešte jeden taký útok a budem ťa asi musieť prekliať“ pousmial sa. Zobudil sa do nečakane dobrej nálady. V ten deň sa učitelia dohodli a celý Rokfortský hrad sa zahalil do čiernej farby na znak smútku za profesorom Lockhardom. Dumbledore bol nútený povedať študentom čo sa stalo. Ostali v škole a čakali ako rozhodne ministerstvo. Dumbledore bol však presvedčený že lepšie by bolo poslať študentov domov. Na Rokforte pokračovala výučba aj keď v tichom a smutnom duchu. Študenti nevedeli všetky podrobnosti o smrti Gilderoya Lockharda, no každý z nich si bol istý že to urobili smrťožrúti. Strach a obavy medzi študentmi naštartovali celoškolský predaj amuletov a ochranných symbolov. Každý zo študentov si jeden kúpil a nosil ho pre šťastie vždy pri sebe. Bola to pre nich istá forma istoty a bezpečia ktoré v Rokforte stratili. Dvere Snapeovej pracovne sa rozrazili a stála v nich Alica. Snape dvihol hlavu od svojích papierov a spýtavo na ňu hľadel. „ Severus bola som v mojej izbe a vyzerá to tam príšerne. Je plná slizu a možno ty by si mi mohol povedať prečo“ začala. „ Nepoužíva sa sliz pri nejakých elixíroch alebo kúzlach?“ spýtala sa. Snape chvíľu hľadel a nechápal o čom to hovorí. „ Používa sa sliz z Tlustočerva ale veľmi pochybujem o tom, že by si ho mala v izbe“ odpovedal pokojne stále nechápajúc čo od neho chce.“Vieš čo je toto? Mám toho plnú izbu a ostatné vedľajšie izby aj chodba na treťom poschodí sú toho tiež plné. Nepamätáš si náhodou nejaké kúzlo ktoré ho spôsobuje?Asi je to nejaký nevydarený žart študentov“ dokončila a podala mu ampulku so vzorkou na červeno sfarbeného slizu ktorý zobrala z nábytku vo svojej izbe. „ Takýto sliz si nepamätám“ pokrútil hlavou sledujúc ampulku. „ Ale rád sa na to pozriem“dodal. Len čo vyšli na tretie poschodie videli to. Steny, niektoré časti podlahy, nábytku a sôch boli obalené červeným viskóznym slizom. Alicina izba ani ďaľšie izby v chodbe neboli iné. „ Au“ vykríkla len čo sa dotkla časti steny obalenej slizom. „ Popálilo ťa to?“ spýtal sa Snape a pozrel na jej ruku. Alica prikývla.
„ Nemôžem to povedať s istotou, ale myslím že je to nejaký druh ektoplazmy“ povedal svoj názor. „ Ektoplazmy? Ty chceš povedať že toto tu urobili duchovia? A nie je ektoplazma náhodou zelená?“ spýtala sa. „ Obvykle áno“ prikývol. „ No existujú rôzne druhy ektoplazmy ktoré menia farbu podľa správania duchov“ vysvetlil. „ A čo táto červená?“ usmiala sa. „ To naozaj netuším“ odpovedal. „ Profesor, profesor Snape....“ priletel k nim duch Marelyn Toomsovej, čarodejnice ktorá sa pred 200 rokmi nechala upáliť za práva domácich škriatkov. „ Dejú sa tu príšerné veci“ pokračovala. „ Neviete čo sa tu stalo?“ spýtal sa Snape sledujúc kopy slizu okolo seba. „ Viem, to tu urobil strach niektorých duchov keď videli vy-viete-koho“ zašepkala žena vznášajúc sa. „ On bol tu?“ spýtal sa s obavami. „ Ostatní duchovia hovoria že ho videli, toto je následok ich strachu. Hovoria že si prišiel pre Vás“ pokračovala žena a otočila sa k Alici. Ukázala na jej ľavé predlaktie. Neviditeľná ruka jej v tej chvíli do zápästia vyrezávala znamenie smrti aké sa ukáže nad každým kto zomrel po zasiahnutí niektorou zo smrteľných kliadob. „ Au“ ozvala sa Alica. Pozrela na Snapea. Niečo podobné sa jej stalo keď prišla na to čo k nej cíti. Chvíľu hľadela na ruku a potom aj na neho. „ Na mňa sa nepozeraj, s týmto nemám nič spoločné“ pokrútil hlavou. „ Au...čo to má byť?“ spýtala sa nervózne držiac si boľavú ruku s vyrezaným znamením smrti z ktorého jej tiekla krv. V tej chvíli sa za jej chrbtom objavil prízrak Temného pána. Temná do čierna sfarbená postava s jeho hlavou. Všetci obyvatelia portrétov visiacich na stenách sa okamžite ukryli. Bledá tvár, malé ostré zuby a dve takmer priesvitne vyzerajúce oči budili hrôzu aj u nich.Snape videl že je to len prízrak a chcel ho zahnať. Neviditeľné ruky mu však nedovolili ani len zodvihnúť svoj prútik voči Temnému pánovi. Voldemort sa škodoradostne zasmial a ako duch prešiel cez Alicine telo aby sa následne na to zasa stratil. „......čo to...“ Alica nedokončila a zložila sa na zem. Snape k nej stačil pribehnúť a chytiť ju aby sa neudrela. V tej chvíli sa chodbou ozval ešte jeden škodoradostný smiech pochádzajúci z hrdla bezbožného monštra túlajúceho sa chodbami Rokfortu. Snape sa za smiechom otočil no okamžite sa venoval zasa Alici. Položil ju na podlahu a zisťoval ako na tom je. Videl že jej predlaktie prudko krváca. „ Alica....“ oslovil ju. Otvorila oči a príšerne sa zľakla. Miesto tváre Severusa Snapea videla ako ju drží v náručí Voldemort. „ Nie...pusti ma...pusti ma !!!“ revala a bila ho rukami. „ No tak len pokojne“ ozval sa Snape snažiac sa ju upokojiť aby ho nebila. „ Nedotýkaj sa ma .....ty diabol...odporné monštrum! Pusti ma, nedotýkaj sa ma tými mrtvolnými rukami!“ revala a naďalej ho bila. Snažila sa vyrvať z jeho náručia. „ No tak upokoj sa!“ znovu sa ozval Snape a dal jej facku ktorá ju okamžite vrátila do reality. Veľmi dobre vedel že jej Temný pán zmiatol myseľ tak aby ho videla miesto neho. V tej chvíli prestala kričať a jej oči niekoľkokrát zažmurkali. Zaostrila zrak a videla pred sebou Snapeovú tvár ktorá bola plná obáv. „Už je to tu zasa...berie si všetky moje pekné spomienky...“ vyslovila a ľahla si na podlahu. Chytila si líce kde ju udrel. Ťažko a unavene vydychovala. „ Tá facka ma mrzí. Nemám vo zvyku mlátiť ženy a teba už vôbec nie, ale toto pri takomto stave pomáha“ ozval sa Snape a sklonil sa nad ňou. „ Kam až to zájde.....“ ležala na zemi a začala plakať.
„ Neplač“ chlácholil ju. „ Pokojne, to bol len prízrak“ sadol si vedľa nej a pritúlil si ju k sebe. Cítil ako sa triasla. „ Zdalo sa mi ako keby som hľadela do očí samotnému diablovi Severus“ zašepkala roztrasene. „Neviem prečo na mňa tak vplýva“ pokrútila hlavou. „ Pretože sa ho bojíš“ odpovedal potichu Snape a omotal jej prudko krvácajúce predlaktie kúskom Vespergreenovej gázy ktorú mal vo vrecku ešte z hodiny elixírov. Jej účinok krvácanie okamžite stlmil. „ Nesmieš sa ho báť do čerta!“ zvýšil hlas. „ ..pretože takto mu nebudeš vedieť čeliť“ dokončil potichšie. „Neviem prečo je to tak“ pokrútila hlavou. „ To robí tá tvoja prílišná ľudskosť a dobrota. Všetko čo je dobré a čisté je aj ľahko zraniteľné“ vysvetlil jej. „ Poď“ dodal a pomohol jej vstať. Smeroval do svojej pracovne aby jej ruku ošetril. Pri prechode okolo Veľkej Siene zbadal Melanie Wilsonovú. „Slečna Wilsonová, zožeňte pána riaditeľa. Povedzte mu nech príde do mojej pracovne“ ozval sa k študentke. Tá prikývla no neušlo jej Alicino obviazané predlaktie zo stopami krvi ktoré presvitali cez Vespergreenovú gázu. Snape ju vzal do pracovne. Len čo vstúpili videli tehotnú profesorku Alison Turnerovú na ktorej to už začínalo byť aj minimálne vidno, ako sa kŕmila čokoládovými figúrkami známych čarodejníkov ktoré si kúpila na každodennom čarodejníckom trhu. „ Preboha čo sa Vám stalo?“ spýtala sa preľaknuto Alison keď videla Alicino predlaktie „ Voldemort je na hrade!“ vykríkla Alica.
„ Presnejšie len jeho prízrak“ opravil ju Snape. „ Čo vy tu robíte o takomto čase?“ prísne sa spýtal. „ Jem, nevidíte?“ podráždene sa spýtala Alison pripravená opäť sa zo Snapeom pohádať. „ Vidím. To vy sa asi nevidíte“ odpovedal rovnako podráždene narážajúc na jej váhu. Postavila sa a nebezpečne sa k nemu blížila. Snape si všimol že sa jej rysuje malé bruško a len čo k nemu pristúpila štítivo zacúval niekoľko krokov do zadu. „ Pre Vašu informáciu profesor Snape. Tehotné ženy jedia dvakrát toľko ako ostatné“ vyštekla. „ Nechajte si vaše poučovanie! Mňa to vôbec nezaujíma!“ okríkol ju. „ Nemali by ste si už vziať dovolenku alebo tak niečo?“ spýtal sa nevrlo. „ Mám ešte kopu času. Dovtedy tu ostanem a budem Vás aj naďalej rozčulovať svojou prítomnosťou“ uškrnula sa.
„ Naozaj? Mne ste ukradnutá, ale ak vás ešte raz uvidím jesť v tejto pracovni kvôli vášmu stavu vám dám minútový náskok a potom vás poženiem ako psa“ dodal ľadovo. Alison reagovala podráždeným výrazom a popratala po sebe neporiadok ktorý urobila. „ Preboha, to k nej nevieš byť milší? Veď je tehotná“ zašepkala mu Alica hľadiac na Alison. „ Nie. Ja nemám dôvod správať sa k nej milo“ odbil ju Snape. Alison si vzala svoje veci a odišla. Nemala viac chuť hádať sa s ním. V tej chvíli dorazil Dumbledore. „ Čo sa deje Severus?“ preľaknuto sa spýtal už vo dverách. „ Pán riaditeľ študenti musia okamžite opustiť školu“ ozval sa Snape a rozviazal gázu na Alicinom predlaktí. „ Preboha čo sa jej stalo?“ spýtal sa riaditeľ hľadiac na jej ruku. „ To mi urobil Voldemort“ vysvetlila mu Alica. „ Jeho prízrak je tu a myslím že je načase prestať čakať na rozhodnutie ministerstva a poslať študentov domov skôr než sa niekomu niečo stane“dopovedal. Dumbledore iba prikývol a okamžite odišiel urobiť potrebné opatrenia aby mohli na nasledujúci deň študenti Rokfort opustiť. „ Prečo tu bol jeho prízrak?“ uvažovala Alica. „ Prečo neprišiel sám veď...“ nedokončila. Snape jej skočil do reči. „ Nerád rozvraciam tvoje roztomilé teórie ale keby sem prišiel asi by si už bola mŕtva“ ozval sa ľadovo. „ Možno“ odpovedala Alica. „ Ona by nezomrela“ ozval sa portrét jasnovidca. „ Nikto sa Vás nič nepýtal!“ vyprskol Snape. „ Dobre, dobre. Ja si len myslím že by ste sa o nej už konečne mali dozvedieť celú pravdu“ dodal portrét.
„ Akú pravdu?“ Snape sa zachmúrene pozrel na Alicu. „ Ja neviem o čom hovorí“ odpovedala.“ Dobre to viete. Prečo mu to už nepoviete?“ vykríkol portrét jasnovidca. Alica mávla prútikom a portrét okamžite zmizol. „ Prečo si to urobila?!“ okríkol ju Snape. „ A čo mi máš povedať?“ nahnevane na ňu hľadel. „ Ja naozaj neviem o čom hovorí“ dodala a odišla si ľahnúť. Snape mávol prútikom a vrátil obraz jasnovidca na pôvodne miesto. „ Čo mi nepovedala?“ nahnevane k nemu pristúpil. „ Už ste počuli o indisolubilnom tele?“ spýtal sa ho jasnovidec. „ Nie“ odpovedal Snape. „ Možno by ste si o tom mali niečo prečítať“ dodal a zmizol za stenou vo svojom obraze. Snape prižmúril oči a začal sa hrabať vo svojej knižnici. „ Indisolubilné telo, čo to môže byť...“ premýšľal a listoval jednu knihu za druhou. „ Indissolubilis- nezničitený“ prečítal v knihe. „ Indisolubilné telo je mysľou vytvorená telesná schránka čarodejníka ktorá je odolná voči akémukoľvek druhu fyzických zranení, kúziel a neodpustiteľných kliadob“ čítal ďalej. „ Poskytuje čarodejníkovi ochranu pred akýmkoľvek útokom. Indisolubilné telo je stav dostupný výhradne pre čarodejníka vznešnej krvi a vyžaduje dokonalé ovládanie mágie mysle, vedomia a podvedomia“. „ Stav trvá iba niekoľko hodín. Indisolubilní ľudia nepocítia žiadnu bolesť a v priebehu trvania tohto stavu sú prakticky nezničiteľní. Ku každej novovytvorenej telesnej schránke je potrebné množstvo energie, preto majú indisolubilní ľudia po tele často rôzne druhy popálení ako následok výstupu energie z tela čarodejníka pre vytvorenie novej schránky. Indisolubilní ľudia často vydávajú jemnú kvetinovú vôňu“ dočítal a zapľasol knihu. Premýšľal. Keď ju spoznal niekoľkokrát z nej cítil vôňu kvetov. Taktiež si spomenul na popáleninu na jej tele vtedy keď bola otrávená a na Malfoya ktorý skončil v nemocnici. Vtedy si uvedomil že mu Alica vlastne nikdy nevysvetlila ako to celé bolo. „Ako je možné že ju Malfoy nezabil keď ju tesne predtým otrávili? Veď ani nevedela kde sa nachádza“ premýšľal. „ Malfoy by ju zabil. Takto to mal aj pripravené“ premýšľal ďalej . Snape nemohol a nechcel pripustiť že by bola nezničiteľná. Táto myšlienka sa mu zdala absurdná hlavne preto že sám videl ako jej bolo už mnohokrát ublížené. Či už fyzicky alebo kúzlom. Videl jej rany, jej krv preto si túto možnosť nepripúšťal. Vbehol do svojej izby v ktorej spala Alica na posteli. „ Zobuď sa!“ zatriasol ňou. „ Čo je?“ podráždene sa spýtala. Snape ju schytil a a posadil ju na posteli. „ Vysvetli mi čo mi tajíš a čo je indisolubilné telo!“ okríkol ju. „ To by si mal predsa vedieť nie?“ spýtala sa ho. „ Viem čo to je, ale odmietam veriť tomu že si schopná ho vytvoriť!!“ reval. Rozčulovalo ho že mu opäť čosi tajila. „ No veď dobre, nerozčuluj sa“ vstala a postavila sa v nočnej košeli. „ Viem vytvoriť indisolubilné telo ale skúsila som to len dvakrát. Je to veľmi náročné a dlho to trvá“ vysvetlila Alica. „ Už to však neskúšam pretože aby si ho vytvoril, potrebuješ mať čistú myseľ. Inač sa to nedá. Moja už nie je čistá, bola zničená množstvom myšlienok a problémov“ pokračovala. „ No ak sa to niekedy v budúcnosti zmení, myslím že ho opäť budem schopná vytvoriť“ dokončila. „ To telo.... vtedy si nesmrteľná?“ spýtal sa udivene Snape. „ Prakticky áno. Ale existuje kúzlo ktoré dokáže indisolubilné telo zničiť. Nie je to nič len hmota ktorá bráni tvoje telo aby mu nebolo ublížené“ pokračovala. „ Prečo si mi o tom nikdy nepovedala?!“ okríkol ju. „ Pretože to vôbec nie je dôležité“ odpovedala. Snape k nej prikročil. „ Otoč sa „ ozval sa. „Čo?“ nechápavo sa spýtala. „ Tak rychle!“ zavrčal. Alica sa k nemu otočila chrbtom. „ Čo chceš robiť?“ spýtala sa ho nechápavo. „ Presvedčiť sa či mi hovoríš pravdu. Pretože ja ti totiž neverím“ odpovedal ľadovo a odhrnul jej vlasy. Preskúmal oblasť jej krku či tam náhodou nenájde nejaké popálené miesta. Otočil ju tvárov k sebe a pozrel na jej hruď. Ani tam žiadne stopy. Prezrel jej ruky aj nohy nikde nič. „ Musí to mať niekde na tele“ pomyslel si. Alica si jeho myšlienku prečítala a podráždene prevrátila očami. Otočila sa k nemu chrbtom a rozopla si nočnú košelu. Odhalila mu chrbát na ktorého spodnej časti sa naozaj nachádzali dve malé stopy po popálení. Snape na to skúmavo hľadel. Opäť si košeľu zapla a otočila sa k nemu tvárou. „ Už si spokojný alebo si potrebuješ ešte niečo preveriť?!“ vyprskla. „ Nie to je všetko“ odpovedal odmerane no stále mal v tvári nahnevaný výraz. Nemohol tomu veriť že je niečo také schopná vytvoriť. Opäť ho niečim prekvapila a šokovala. „ Pozri nemal som to odkiaľ vedieť. Ty si mi to nepovedala a nahú som ťa nikdy nevidel takže mám právo hnevať sa pre to. Nemôžem za to, že máš v sebe tú hlúpu potrebu neustále mi niečo zatajovať“ dodal zachmúrene. „ A ja neviem prečo to stále robíš“ pokračoval. „ Mňa rozčuluje že ty potrebuješ všetko vedieť potrebuješ všetko zistiť. Veď je to taká hlúposť preboha! Ja sa ťa tiež nepýtam čo všetko si v mágii schopný vytvoriť“ ohradila sa. „ Taký proste som, neviem to zmeniť“ bránil sa. „ Ale keby som ja sám niečo také vedel vytvoriť určite by som ti to povedal“ dodal pokojnejšie. Opäť na ňu hľadel s obdivom. „ Toľko moci v takom útlom tele“ pomyslel si, no snažil sa tváriť odmerane. Po chvíli sa na ňu zahľadel a zdalo sa jej ako keby ju celú študoval ako nejakú knihu ktorej obsah sa chce naučiť. Neuvedomovala si totiž že jedna z vecí ktoré Snape na ľuďoch obdivuje je ich nevýdaná čarodejnícka moc a vedomosti.