7 - 9. kapitola
7. kapitola- Alica Tomarová
Prešlo niekoľko dní a život na Rokforte pokračoval vo svojom stereotypnom priebehu. Alyn Woodová stála v učebni elixírov spolu s profesorom Lupinom. Presunuli sa do Lupinovej pracovne. „ Remus, onedlho sa bude konať ples v predvečer Všetkých svätých“ štuchla do neho Alyn. „ Áno? Tak to si zatancujeme“ schytil ju Lupin a vytočil do tanečného kroku. „ Isteže, pretože ty si tanečný génius „ zasmiala sa a pobozkala ho. Zdalo sa že sa na Rokforte nezmenilo takmer nič. Nič okrem faktu že Alyn Woodová a Remus Lupin, dvaja Rokfortskí učitelia tvorili čerstvo zaľúbený párik. „ Dáme si čaj?“ spýtal sa Lupin. „ Prinesiem ten zelený, ktorý máš tak veľmi rada, hneď som tu“ usmial sa a odišiel z pracovne. Alyn za nim pozerala radostným pohľadom. Nemohla sa cítiť šťastnejšie, Lupin ju zahŕňal láskou a pozornosťou ktorá v nej vyvolávala neuveriteľne silné pocity. Pozrela sa z okna a vnímala chladnú atmosféru na Rokfortských pozemkoch. Jej oči sa zamerali na dvojicu približujúcu sa k zámku. Vysokého muža s čiernymi vlasmi končiacimi tesne nad pleciami v čiernom hábite a vedľa neho o hlavu nižšiu, útlu ženu vo višňovo-červenom hábite s veselým úsmevom na tvári. „ To nemôže byť pravda“ chytila sa za hlavu Alyn. „ Severus!“ pomyslela si hľadiac na muža v čiernom hábite. Na jej tvári sa objavil náznak úsmevu. Len čo zaostrila na mladú ženu jej úsmev sa vytratil. „ Kto to je?“ spytovala sa sama seba. Vybehla z pracovne, vyšla do vstupnej siene kde už stálo niekoľko desiatok študentov a taktiež aj niekoľko profesorov včetne profesora Lupina. „ Snape sa vrátil, a s ním aj nejaká žena“ povedal pokojne Lupin. Len čo Snape vošiel do hradu študenti aj profesori stíchli. Každý pozeral na osobu ktorú priviedol. „ Zdravím profesor Snape, som rád že ste už nazad“ ozvalo sa z úst Draca Malfoya. „ Aj ja som rád že som nazad, Draco“ uškrnul sa. Nevšímajúc si zvedavé pohľady si to nasmerovali priamo k Dumbledorovi. „ Prečo sa na nás tak pozerali?“ spýtala sa veselo Alica.
„ Pozerali na Vás slečna Tomarová, povedal som Vám predsa, že Váš príchod tu vzbudí veľký záujem“ vysvetlil Snape. Zaklopal na dvere Dumbledorovej pracovne spoza ktorých sa ozvalo hlasné „ Vstúpte“. Otvoril dvere a nechal vojsť Alicu. „ Dobrý deň pán riaditeľ“ pozdravil sa. „ Severus, aké milé prekvapenie“ radostne sa zdvihol zo stoličky Dumbledore a priateľsky objal Snapea. „ Vitajte nazad, vybavili ste si všetko čo ste potrebovali?“ opýtal sa s úsmevom. „ Áno pane všetko je v poriadku“ ticho odpovedal Snape. „ A koho ste to k nám priviedli?“ usmial sa riaditeľ pri pohľade na Alicu. „ Pane toto je slečna Tomarová, spoznali sme sa keď som sa istý čas zdržal neďaleko Londýna“ začal.“ Tomarová?? Nie snáď....“ pozeral prekvapene Dumbledore. Alica sa otočila a ukázala mu znamenie jej rodu schované na jej drieku.
„ Vy ste dcéra Alexandra Tomara?“ opýtal sa prekvapene riaditeľ. „Áno pane“ úctivo odpovedala Alica. „ To, to je teda výborná správa, ...pre nás všetkých“ usmial sa Dumbledore. „ Poznal som Vášho otca aj deda slečna Tomarová, obaja boli vznešení a mocní čarodejníci, rovnako ako všetci čarodejníci z Vášho rodu, no doteraz, som bol v domnení že rod Tomarovcov prestal existovať po smrti Vášho otca, nevedel som že mal dcéru“ usmial sa Dumbledore a položil svoju ruku Alici na rameno. „ Viete pane, môj otec ma chcel ochrániť pred zlými ľuďmi, preto len málokto vedel že existujem“ povedala potichu. „ Pán riaditeľ, to čo hovorí je pravda. No pred pár dňami sa o jej existencii dozvedel Vy-viete-kto. To je dôvod prečo som slečnu Tomarovú priviedol až sem“ pokračoval Snape. „ Urobili ste dobre Severus, tu ste v bezpečí slečna Tomarová, navyše, s Vaším príchodom svitne nová nádej pre nás všetkých, nová nádej konečne zničiť Vy-viete-koho. Všetci čarodejníci z Vášho rodu boli pre neho veľkou prekážkou a obavou“ začal Dumbledore. Vzal jej ruku a pozrel sa do nej. „ Áno, vo Vás drieme moc ktorá ho dokáže poraziť, to čo bolo napísané, to sa stane skutočným“ Dumbledore jej pozrel do oči a zovrel vo svojich rukách jej tenkú ruku. „Nuž to budeme riešiť potom. Severus, ukážte slečne jej izbu, prosím vyberte niektorú z izieb na treťom poschodí“ pozrel na Snapea ktorý na neho pozeral nechápavým výrazom. „ Vitajte na Rokforte slečna Tomarová, všetky vyučovacie predmety, hodiny a komnaty budú pre Vás prístupné. Dúfam že sa u nás budete cítiť príjemne a bezpečne“ usmial sa riaditeľ a zovrel jej ruku. „ Severus prosím, dohliadnite aby slečne Tomarovej nič nechýbalo“ dokončil riaditeľ. „ Áno pane“ mechanicky prikývol Snape a odišli z Dumbledorovej pracovne. Viedol ju na tretie poschodie aby jej ukázal jej izbu. Išiel bez slova,premýšľajúc o Dumbledorových slovách. „ To čo bolo napísané, to sa stane skutočným“ zneli v jeho hlave slová ktorým nerozumel. Prišli do nezariadenej izby. Snape luskol prstami a v izbe sa zjavili škriatkovia z najrôznejšími vecami od nábytku až po oblečenie ktoré by mohla potrebovať. „ Ďakujem to je od Vás milé“ prikývla hlavou Alica. Všetko s čím prišla do Rokfortu bol jej prútik a oblečenie ktoré mala na sebe. „Slečna Tomarová, vy mi iste budete vedieť vysvetliť o čom to pán riaditeľ hovoril“ podišiel k nej. Alica pod náporom jeho prísneho pohľadu zacúvala. „ Viete, je niečo čo som Vám o mne ešte nepovedala“ sklopila oči. „ Čo tým myslíte?“ výhražne prižmúril oči. „ Pred vyše dvesto rokmi jeden čarodejník vyriekol slová o tom, že čarodejník s čistou krvou, ktorý dokáže vytvoriť harmóniu štyroch elementov vo svojom tele, získa ako piaty element moc ktorá bude schopná zničiť diabla“. „ Vy myslíte Voldemorta?“ opýtal sa narovinu Snape. „ Diabol tu bol vždy, len jeho meno bolo vždy iné“ pokračovala. „ Podľa veštby, ak sa čarodejníkovi šľachtického rodu podarí vytvoriť vo svojej mysli a srdci harmóniu štyroch najsilnejších elementov, on sám sa stane elementom piatym, najmocnejším čarodejníkom, ktorému sa otvoria brány moci , sily a nekonečného videnia, ktorých obyčajný čarodejník nie je schopný. O sto rokov neskôr sa v našej rodine rozniesla veštba o tom že tým čarodejníkom bude nepoškvrnená žena z nášho rodu. To je aj jeden z dôvodov prečo ma môj otec ukrýval a prečo sa snažil uchrániť ma pred zlom čo najdlhšiu dobu kým som bola malá. Ja som tá čo má zničiť diabla Severus, a Dumbledore to vie, hoc kým si myslel že neexistuje Tomarov potomok neveril tomu“ dokončila. Skončila a čakala na jeho reakciu. Snape stál niekoľko minút nehybne s čudesným výrazom ako keby tomu ani nemohol uveriť. V tej chvíli sa v jeho mysli vynárala myšlienka o jej vzácnosti. „ Ona je posledná....jej čistá krv ....nemôžem tomu uveriť...po toľkých rokoch hľadania.....je možné to vytvoriť....“ premýšľal Snape „ Profesor?“ zamávala mu pred tvárou Alica. Snape sebou trhol a pozeral na ňu ako na zjavenie. Vzácnosť ktorú dlhé roky nikde nemohol nájsť.
„ Vy hovoríte že sa máte postaviť Voldemortovi? Ale ako to? A to chcete povedať že.....“ nedokončil. Vedel že zasahuje do chúlostivej témy.“Áno že som panna“ šplechla mu do tváre. To pocítil ako istý druh facky a radšej si sadol aby mohol celú situáciu predýchať. Nebol zvyknutý rozprávať sa o takýchto delikátnych veciach a už vôbec nie zo ženou. Vlastne sa o niečom takom ešte nikdy nerozprával s nikým. Vyzeral ako vystrašené šteňa. „ Ste v poriadku?“ spýtala sa ho Alica. „ Áno“ odpovedal.
„ Nechcem byť drzý alebo príliš vtieravý, ale smiem vedieť koľko máte rokov slečna Tomarová?“ opýtal sa opatrne. „ Dvadsaťtri “ úsmevne dodala Alica. Snapeovi to stačilo a ďalej sa už na nič nepýtal. „ Dobre, zariaďte si izbu ako sa Vám žiada, o dve hodiny je večera, prídem po Vás a ukážem Vám kde je Veľká Sieň“ dokončil a smeroval ku dverám. „ Ďakujem“ usmiala sa Alica. Snape vyšiel z jej izby a vyzeral byť bledší ako obvykle. Trvalo mu ešte niekoľko minút kým si znovu uvedomil všetko čo mu povedala. V diaľke zbadal Harryho, Rona a Hermionu. „ Harry to je Snape, radšej vypadnime!“ ustrašene povedal Ron. „ Nezdá sa Vám že vyzerá akosi čudne?“ opýtala sa Hermiona. „ Vyzerá že mu je zle“ povedal Harry sledujúc Snapea predkloneného ako sa snaží pekne zhlboka dýchať. Všetci traja ku nemu podišli.
„ Prepáčte pane, ste v poriadku?“ opýtal sa ho Harry. Snape sa okamžite napriamil.
„ To nie je vaša vec Potter! vyštekol. „ A vôbec, môžete mi vy traja vysvetliť vašu prítomnosť na treťom poschodí kde sa nachádzajú výhradne izby učiteľov ? uštipačne sa spýtal a dvihol obočie. „ No viete pane, my , my sme zablúdili“ zakoktal sa Harry. To bolo jediné čo ho napadlo ako milosrdná lož na zakrytie toho že v skutočnosti sa chystali zistiť kto to so Snapeom prišiel. „ Zvláštne že ani po piatich rokoch na tejto škole stále neviete že na tretie poschodie nemáte prístup!“ zasyčal Snape. „ Budeme si to pamätať pane“ rozklepane povedal Harry za ktorým sa krčil Ron. „Už ste zasa drzý že ano Potter“ pokojným hlasom povedal Snape a na jeho tvári sa objavil zlovestný úsmev. „ Nie pane“ odpovedal Harry. „ Ak vás ešte raz uvidím ako tu špehujete, čaká vás školský trest každý večer do konca školského roka. A teraz vypadnite než oberiem Chrabromil o všetky body a zadám Vám trom špeciálne úlohy na elixíry!“ zreval. Všetci traja sa okamžite a bez debaty čo najskôr vytratili. „ Opäť doma“ pyšne sa usmial , spokojný že mohol opäť raz po dlhom čase potrápiť Pottera a jeho partiu. Pobral sa do podzemia hradu do svojej pracovne. Po ceste narazil na Olympiu Greedovú. „ Dobrý večer“ pozdravila sa Olympia vystrašene. „ Ako pre koho, nemám pravdu slečna Greedová?“ spýtal sa posmešne. „ Dúfam že sa teraz nechcete tváriť ako rada ma tu vidíte“ dodal. Olympia len nemo stála a potom sa okamžite vytratila do svojej pracovne. „ Hlupaňa“ pomyslel si s nadradeným výrazom v tvári. Dvere do jeho pracovne boli pootvorené a videl ako sa tam túlia Alyn a Remus Lupin a niečo si šuškajú. Znechutene ohrnul hornú peru. Rozrazil dvere a sebavedomo vkročil do svojej pracovne. „ Aká romantika“ prehodil znechutene.
„ Vitaj nazad Severus“ usmieval sa na neho Remus Lupin ignorujúc jeho vražedné pohľady. Alyn sa nezmohla ani na jediné slovo. „ Ako si sa mal?“ opýtal sa. „ Výborne, no vidím že aj tu sa toho dosť zmenilo“ uškrnul sa a hodil pohľadom po Alyn. Alyn jeho drzú poznámku ignorovala. „ Kto to prišiel s Tebou ?“ opýtala sa. „ Alica Tomarová“ pokojne odpovedal a začal si pozerať inventár svojej pracovne, či je všetko na svojom mieste. „ Kto to je?“ opýtala sa Alyn. „ To by si mala vedieť“ zavrčal Snape.
“ Ak to nevieš pozri si to v knihách, ja ťa to učiť nemienim.A teraz prosím opustite moju pracovňu“ dodal pokojnejšie. Lupin vedel že ho nemá zbytočne provokovať, vzal Alyn za ruku ktorej uniklo čosi v zmysle „ To je hulvát“ a zatvorili za sebou dvere. Snape si sadol do svojho kresla a pokojne si vydýchol. „ Som naspäť“ slastne zavrel oči. Jeho snenie vyrušil buchot a otvorenie dverí v ktorých stála Alyn. „ Povedal som aby ste odišli slečna Woodová vy ste mi nerozumeli?“ postavil sa z kresla.“ Je to pravda? Ona je potomok rodu Tomarovcov? spýtala sa Alyn. „ Á tak si si to predsa našla v knihe?“ uškŕňal sa. „ Nie povedal mi to Remus, kde si ju stretol?“ opýtala sa. „ Neďaleko Londýna“ odpovedal a vybral si na stôl niekoľko kníh. „A prečo si ju priviedol sem?!“ vyštekla na neho. „ Pretože som nemal na výber“ odpovedal.
„ To kvôli nej si ma vtedy opustil?“ kričala na neho. Snape si unavene pošúchal čelo. Nemal náladu na reči podobného typu. „ Z niečoho ma snáď obviňuješ? Nepamätám sa aby som s tebou niekedy niečo mal“ podišiel k nej.“ Čo keby si sa išla venovať svojmu vlkodlačiemu priateľovi a mne dala pokoj?“ dodal.„ Tebe snáď môj vlkodlačí priateľ vadí? Bozkáva sa a dotýka sa ma rovnako ako si to robil ty“ vyštekla na neho. „Na nič také si nepamätám“ drzo klamal. Alyn nereagovala. Hoci mala Snapea plné zuby musela uznať že bol fantastický milenec. „ Navyše, tvoj osobný život je mi ukradnutý“ vyprskol. Chytil ju za predlaktie a ťahal ju k dverám. „Pusti ma „ vytrhla sa mu. V tej chvíli sa vo dverách objavila Alica. „ Prepáčte, neruším?“ opýtala sa sledujúc ich hádku. „ Nie, profesorka Woodová je už na odchode“ zlovestne na ňu pozrel. Alyn sa zastavila. „ Alyn Woodová, učím na Rokforte transfiguráciu“ predstavila sa Alyn. „ Veľmi ma teší Alyn, Alica Tomarová“Alica sa usmiala a podala jej ruku. „ Ako ste sa spoznali s profesorom Snapeom?“ opýtala sa. „ Spoznali sme sa keď istý čas býval v prenajatom dome neďaleko Londýna, tam som pracovala ako správkyňa“ odpovedala. „ Vy ste žili medzi muklami?“ opýtala sa udivene Alyn. „ Áno skrývala som sa tam tri roky“ dokončila. Snapeovi došla trpezlivosť. „ Slečna Woodová, budem rád ak nás vašou návštevou poctíte niekedy inokedy, teraz na to naozaj nie je najvhodnejšia doba“ vyprevadil ju ku dverám a zabuchol. „ Boli ste na ňu dosť tvrdý nemyslíte?“ opýtala sa Alica. „ Niekedy strká nos do vecí ktoré sa jej netýkajú“ zavrčal Snape. „ Snáď nepočujem vo Vašom hlase žiarlivosť?“ zasmiala sa. „ Žiarlivosť nie, iba hnev pre jej neskutočnú drzosť. Má tú drzosť ma vypočúvať“ vysvetlil. „ No asi má na to dôvod“ usmiala sa Alica. „ To teda nemá“ zvýšil hlas. „A ..... ako ste sa sem vlastne dostali?“ opýtal sa počudovane. Nevedel pochopiť ako v takom rozľahlom hrade našla cestu práve do jeho pracovne.
„ Podľa tohto“ usmiala sa a ukázala mu Pobertov plán Rokfortu a jeho pozemkov na ktorom bol zaznamenaný akýkoľvek pohyb a akákoľvek miestnosť. „ A ako ste zistili heslo?“ opýtal sa začudovane. „ Prosím Vás s týmto sa u nás hrajú študenti druhých ročníkov“ zasmiala sa. „ Predpokladám že to asi stratil nejaký študent“ podala mu to.
„ Nie je to moje, kedysi som to zabavil jednému študentovi a ako sa zdá Lupin využil moju neprítomnosť aby mu to vrátil. Našťastie je Potter taký hlupák že to opäť stratil“ uškrnul sa Snape. „ Myslíte Harryho Pottera?“ spýtala sa Alica. „ Áno ten je už skoro taký známy ako vy, až na ten rozdiel že jeho slávu živia samé lži“ dokončil pokojne. Alica sa usmiala no nechápala Snapeovu nenávisť k Potterovi. „ Teda vidím že svoju prácu beriete veľmi vážne pane...ehm teda Severus“ pozerala na okolie jeho pracovne zapratané elixírmi a knihami. „ Nedávno ste mi hovorili o istom elixíre, ktorý ste mi chceli ukázať“ začal Snape. „Áno iste, no nemyslím že je na to teraz vhodná doba, navyše je to pomerne nebezpečná záležitosť“ povedala Alica. „ Vymysleli ste ho vy?“ opýtal sa. „ Áno ja, no neslúži na nič dobré“ povedala potichu. „ Áááá takže ani vy nieste len taká malá nevinná čarodejnica mám pravdu? uškrnul sa. Táto predstava sa mu veľmi páčila. „ Odkedy som v Anglicku už nie“ zasmiala sa.
„ Preberieme to pri večeri“ ukončil debatu a ukázal na dvere ktoré sa v okamihu otvorili. Obaja sa vydali do Veľkej Siene na večeru. Počas večere sa Alica zoznámila aj s ostatnými členmi učiteľského zboru ktorí sa predháňali v dávaní otázok. Po večeri sa pobrala do svojej izby. Len čo vošla na jej posteli videla ležať dopis. Otvorila ho a čítala:
Slečna Tomarová
Zajtra sa môžete ísť pozrieť na výučbu Obrany proti čiernej mágii ku profesorovi Lupinovi a Kyleovi, veštenie ku profesorke Trelawneyovej, herbológiu ku profesorke Sproutovej, lietanie na metle a metlobal pod vedením profesorky Hoochovej a na elixíry ku profesorovi Snapeovi.
Alica sa usmiala a ľahla si do postele. Ráno sa pri raňajkách dohodla z vybranými profesormi na tom, že sa príde zapojiť do ich hodín. Každý z nich s tým vrelo súhlasil. Niekedy až mala pocit že je to pre nich pocta že tam bude. Ako prvá začala obrana proti čiernej mágii. Alica si sadla do lavice medzi študentov a dávala pozor. Všimla si že na ňu študenti upierajú svoju pozornosť, šuškajú si, niektorí z nej boli dokonca nesvoji. Preberali kúzlo Cape retractum pomocou ktorého sa učili priťahovať k sebe najrozličnejšie predmety alebo ťahať za vysoko alebo nedostupne umiestnené páky alebo povrazy. Videla že väčšina študentov kúzlo zvládla bez problémov, až na jedného. Hnedovlasý chlapec smutne sedel v lavici. „ Pán Longbottom Vám dáme trošku času na prípravu, budete to môcť skúsiť ešte nabudúce“ oznámil mu Lupin. Keď hodina skončila študenti opustili učebňu, nasledoval ich ako posledný , smutný Neville Longbottom.“ Neville? Si v poriadku?“ opýtala sa ho Alica. „Viete, neviem prečo som to stále ja, ten ktorý je úplne neschopný a nič sa mu nedarí“ smutne povedal Neville.
„ Nemusíš mi vykať veď mám len o niekoľko rokov viac ako ty“ usmiala sa.
„ Ak chceš môžem ťa to naučiť“ ponúkla sa. „ Naozaj by si to pre mňa urobila?“ spýtal sa Neville a v očiach sa mu mihli malé iskričky. „ Iste, mám tu veľa voľného času a neviem čo s ním. Vlastne mám teraz aj chvíľu čas takže ak chceš ukážem ti to“ usmiala sa. „ No budem veľmi rád“ usmial sa. „Poď so mnou“ povedala a smerovala von zo zámku. Prešli na Rokfortské pozemky a zastavili sa na mieste s dvoma stromami a dýmovou hľúzou. „ Najdôležitejšia je koncentrácia Neville, koncentruj sa a nenechaj sa vyviesť z miery nech Ti čokoľvek ktokoľvek hovorí jasné. Ukážem ti to“ vybrala svoj prútik.“ Kúzlom pritiahnem k sebe hlavu dýmovej hľuzy a odpálim ju ďaleko odtiaľto. Ak sa to naučíš môžes to používať na odstreľovanie nadrzlých spolužiakov“ zazubila sa. „Cape retractum“ zreteľne vyslovila kúzlo a z jej prútika okamžite vyletel modrý povraz ktorý chytil dýmovú hľuzu, zatiahla prútikom a odpálila ju. Neville sa schuti zasmial. „ To je teda dobré“ usmieval sa. Cape retractum môžeš používať na pritiahnutie predmetov k sebe alebo na pritiahnutie seba k určitému predmetu. „Cape retractum“ vyslovila kúzlo znova a namierila prútik na strom. Z jej prútika vyletel modrý povraz ktorý sa omotal okolo konára stromu vysoko nad zemou a pritiahol Alicu až do koruny stromu. Neville neveriacky sledoval divadlo ktoré mu ukazuje. Zoskočila zo stromu a podišla k nemu. „ Teraz to skús ty“ usmiala sa. Rozklepaný Neville vybral svoj prútik. „ Neboj sa , stačí ak sa budeš sústrediť, sústreď sa !“ podporila ho. „ Cape retractum“ zvolal Neville a z jeho prútika vyšľahol modrý povraz ktorý však padol na zem. „ Toto sa stáva v polovici prípadov keď sa to učíš, neboj je to dosť častý jav, skús to znovu a poriadne sa sústreď Neville. Tvoj problém je že si príliš nesústredený, kúzla sa ti potom nedaria ako by si chcel“ povedala. Neville sa postavil a chvílu stál. „Cape retractum“ zvolal a z jeho prútika vyletel modrý povraz ktorý sa omotal okolo malého kameňa na zemi a okamžite sa vrátil rovno do Nevillovej ruky. „ Výborne Neville“ zasmiala sa Alica, toto si precvič ešte niekoľko krát a budeš hotový profík“ priateľsky ho pobúchala po chrbte. Prekvapený no usmiatý Neville len neveriacky pozeral na to že sa mu to podarilo. „ Už musím ísť, ak budeš niečo potrebovať kľudne sa na mňa obráť“ povedala mu. Otvorila svoju dlaň a okamžite do nej priletel jej prútik. „ Teda ako si to urobila? „ opýtal sa prekvapený Neville. „ Kúzla môžeš používať aj bez prútika a bez vyslovenia kúzla nahlas, no to je už trochu zložitejšie, je to skôr metóda používaná skúsenejšími čarodejníkmi“ povedala potichu. „ Počul som že si veľmi dobrá“ vážne sa zatváril. „Niektorí sa Ťa boja, vraj že si schopná zakliať ich“ dodal. „ Naozaj? Tak zdá sa že niektorí ľudia ma poznajú lepšie ako sa poznám ja sama“ zasmiala sa Alica. „Ahoj Neville“ zakývala mu. „ Ahoj, a ďakujem“ usmial sa a zakýval jej. Pri ceste do hradu zistila že ju pozoruje hnedovlasý chlapec z okuliarmi. „ Harry Potter“ pomyslela si dívajúc sa na neho ako ju zo záujmom pozoruje. Zastavila sa, no potom odkráčala do hradu. V ten deň absolvovala hodinu s madam Hoochovou na ktorej si zalietala na metle, veštenie u profesorky Trellawneyovej kde úsmevne sledovala skvelé herecké výkony profesorky Trellawneyovej pri veštení, na Herbológii kde si precvičila kúzlo Herbivicus, a nakoniec smerovala do Snapeovej pracovne. Mala ešte 10 minút čas, kým začne hodina elixírov. Zaklopala a otvorila. „ Severus?“ opýtala sa hľadiac do prázdnej temnej miestnosti. „ Áno?“ ozval sa jeho hlas za jej chrbtom. Alica sebou preľaknutím trhla. Otočila sa a stál za ňou Snape s pobaveným výrazom na tvári. „ Toto mi už nerobte“ chytila sa za hruď. „Prídete na moju hodinu?“ opýtal sa Snape a rovnal si svoje poznámky. „ Áno isteže“ odpovedala. „ Severus, mali ste niekedy pri pohľade na človeka pocit že ho zaujímate rovnako tak ako on zaujíma Vás?“ opýtala sa. „ Čo tým myslíte?“ posadil sa a založil si ruky na páse. „ Dnes som videla ako ma sleduje Harry Potter, ako keby vedel že ho poznám“ odpovedala. „ Možno to vie“ reagoval. „Navyše mám pocit že sú ku mne všetci takí milí pretože sa ma boja“ pokračovala. „ Kto Vám to povedal?“ pobavene sa zasmial. „ Myslím si to, a naznačil mi niečo aj Neville Longbottom“ dokončila. „Longbottom je trubiroh ktorý nerozozná Mandragoru od myšej sleziny, čo rozumné od neho môžeme čakať?“ pokračoval pobavene Snape. „ Ak Vás to poteší ja sa Vás nebojím“ dodal a postavil sa. „ Tomu sa ani príliš nedivím“ hodila pohľad na jeho ľavé predlaktie ukrývajúce znak Temného pána. „ Mali by sme sa presunúť do učebne“ zavelil a obaja odišli do triedy. Len čo vkročili Snape pokračoval ku katedre, Alica si sadla do najposlednejšej lavice.“ Kam si to sadá?“ Snape sa zarazil a chvíľu na ňu zmätene pozeral, rovnako ako aj zbytok triedy.
„ Dnes sa s nami o vaše chabé vedomosti podelí aj slečna Tomarová, má snáď niekto niečo proti tomu?“ opýtal sa . Nikto v triede sa nepohol nikto ani len nemukol.
„ Výborne, tak začneme, nalistujte si stranu 432. Utišujúci elixír. Tento druh elixíru sa používa na utíšenie akejkoľvek fyzickej či psychickej bolesti. Veľmi často sa podáva pri zlomeninách alebo otravách. Do budúcej hodiny budete vedieť jeho zloženie, prípravu a účinky a teraz sa pusťte do prípravy!“ rozkázal a sadol si za katedru. Alica sledovala rozklepaných študentov ako sa snažia pripraviť utišujúci elixír. „ Musím uznať že má rešpekt, pred tým než sme sem prišli bol iný“ premýšľala. Pozrela smerom ku katedre. Videla Snapea ako ju pozoruje spoza veľkej knihy. „ Slečna Tomarová, niektoré veci na Rokforte nie sú také ako sa zdajú. Mám tu pomerne obávanu úlohu, študenti sa ma boja, rovnako tak aj učitelia s výnimkou Albusa Dumbledora a Minervy McGonnagalovej Svoje správanie musím upravovať tak aby nikomu nezišlo na um vytvoriť si ku mne akýkoľvek vzťah. Tým by ohrozili samých seba, preto Vás žiadam o pochopenie a diskrétnosť. Nikto nesmie zistiť že Snape nie je vždy len tvrdý,krutý a neľudský“zaznel jeho hlas v jej hlave. Pozrela na neho a videla že ju stále pozoruje. Pozrela do jeho čiernych očí.“ Nemajte obavy , odomňa sa to nikto nedozvie“ zaznelo v jeho mysli. Zavrel knihu a odišiel skontrolovať študentov. Väčšina študentov elixír nepripravila, čo Snapea rozčúlilo do takej miery že sa rozhodol vyskúšať niekoľko úbožiakov ktorí v tej chvíli začali pochybovať o svojej pochmúrnej existencii. „ Pristane mu keď sa hnevá“ uškrnula sa Alica. „ Myslím že vyzerá ešte atraktívnejšie ako keď sa snaží byť príjemný“ v duchu si z neho uťahovala a pobavene sa pri tom usmievala. Snape si jej podivné úsmevy všimol no snažil sa radšej nemyslieť na to čo sa asi odohráva v jej mysli. Jej premýšľanie prerušil obrovský výbuch z kotlíka Seamusa Finnigana. Niekoľko študentov sediacich v okolí malo niekoľko popálenín. V triede nastala panika. „ NIKTO SA ANI NEPOHNE“ zavelil Snape. Skontroloval popálených študentov a zreval na celú triedu: „ Odvediem študentov na ošetrovňu. Neopovážte sa odísť z učebne, dohliadne na Vás slečna Tomarová, a ak budem počuť čo len jedinú sťažnosť, každý z Vás bude na nasledujúcej hodine vyskúšaný!“ dokončil a ponáhľal sa so študentmi na ošetrovňu. V triede ostalo hrobové ticho. Nikto totiž nechcel aby sa na jeho hlavu zniesli sťažnosti a on by potom musel čeliť mučivému Snapeovmu skúšaniu, ktoré by pre daných nešťastníkov aj tak skončilo tou najhoršou známkou doprevádzanou stratou bodov pre ich fakultu a niektorým zo Snapeových obľúbených trestov. Zraky študentov sa obrátili k zadnej lavici kde sedela Alica. „ Ale prosím Vás ja nič nepoviem“ dodala rázne.
„ Snažte sa sedieť v tichosti a nič nerozbiť“ zasmiala sa. Niekoľkým študentom sa na tvári objavil úsmev. „ Prepáčte“ zdvihla ruku študentka Bystrohlavu. „ Ale moja ruka...“ ukázala ruku z malými popáleninami. „ Prečo ste to nepovedali profesorovi Snapeovi?“ opýtala sa Alica. Študentka sedela ticho so sklonenou hlavou. „ Slečna Tomarová, Helen sa pána profesora bojí“ ozvala sa Hermiona Grangerová. „ Prosím Vás nehovorte mu že sa neozvala včas, pretože ju za to potrestá“ dokončila Hermiona.
„ Aha tak, nebojte sa Helen nepoviem“ usmiala sa na ňu a podišla k nej. „ Ukážte mi ruku“ povedala. Študentka k nej natiahla popálenú ruku. „ Benefite ungventi“ namierila svoj prútik na ruku. Popálené miesta sa okamžite začali hojiť a za 10 minút po nich nebolo ani náznaku. V tej chvíli zazvonilo a študenti odišli z učebne. Práve vtedy sa vrátil nahnevaný Snape. „ Prekliate decká, nevedia dávať pozor“ zamrmlal a bral si svoje poznámky. „ Ale no tak, zasa sa toho toľko nestalo“ usmiala sa Alica. On jej však nevenoval pozornosť a nahnevane odišiel z učebne. Zvečerilo sa, keď sa Alica zberala do svojej izby. Na chodbe stretla Parvati Patillovú ktorá ju žiadala o pomoc pri transfigurácii. „ Poď dnu Parvati“ Alica otvorila dvere svojej izby. Vošli do izby a ona si všimla že má na posteli balíček a zastrčený dopis. „ Kto ti píše?“ zasmiala sa Parvati. „To neviem“ odpovedala Alica otvárajúc balíček. Zistila že balíček obsahuje svetovo preslávenú čokoládovu žabku. „ No teda, tá je veľmi vzácna a veľmi chutná, kto ti ju poslal?“ opýtala sa Parvati. Alica otvorila dopis a čítala. „
Slečna Tomarová, ďakujem za prejavenie diskrétnosti a pomoci v prípade Helen Doanovej. Vďaka Vašej pomoci som sa vyhol problémom s rodičmi danej študentky. Verím že môj darček vám bude chutiť. S pozdravom SS.
Alica pozrela na poskakujúcu čokoládovú žabku ktorej sa na chrbte rysoval nápis „Ďakujem“. „ Tak kto ti ju poslal?“ opýtala sa znovu Parvati. „ Nie je tu meno“ odpovedala stroho Alica a hodila list do ohňa v krbe. Premýšľala však o tom prečo sa unúval posielať jej čosi. „Veď to bola taká maličkosť“pomyslela si. „Keby sa to niekto dozvedel to by bola sranda“ zasmiala sa v duchu. „ Odporný, krutý Snape posielajúci čokoládové žabky“ nedalo jej neusmiať sa nad touto myšlienkou.
8. kapitola- Neznáma
Nastalo ráno a Alica sa zobudila na hluk ktorý sa šíril na Rokfortských pozemkoch. Pozrela sa z okna a videla ako sa pred hradom zišla veľká skupina študentov ktorí niečo sledujú. Pozrela na oblohu a naskytol sa jej pohľad na osobu na metle ktorá mala značné problémy. Obliekla sa do hábitu a zišla dolu. Vyšla na Rokfortské pozemky a videla ako sa množstvo študentov skláňa nad jedným miestom. „ Asi spadla“ pomyslela si keď neďaleko videla rozlámanú metlu. Na miesto okamžite dorazil Dumbledore, McGonnagalová, Sproutová a Snape aby zistili čo sa deje. Odohnali študentov a podišli k žene ktorá bola v bezvedomí. Alica ich nasledovala. „ Má hábit ruskej čarodejníckej akadémie“ ozval sa Dumbledore. „ Čo robí tu keď je z Ruska?“ opýtala sa ho Minerva McGonnagalová. Žena sa prebrala z bezvedomia a začala vydávať neartikulované pohyby a zvuky. Nikto z dotyčných profesorov nevedel o čo sa jedná. Na chvíľu sa žena upokojila a mlčala. Potom povedala niekoľko slov v ruskom jazyku. „ Niečo hovorí, po rusky“ povedal Dumbledore. „ Slečna, počujete ma? Viete hovoriť po anglicky?“ pýtal sa jej Dumbledore. Žena nereagovala neustále opakovala niekoľko slov v ruskom jazyku. Snape sa na okamih zahľadel na Alicu a podľa výrazu jej tváre si všimol že ona jej slovám rozumí. „Ten jazyk je podobný“ pomyslel si. Na miesto okamžite dorazila madam Pomfreyová a dvaja škriatkovia s nosítkami ktorí ženu okamžite odniesli na ošetrovňu. Alica sa vrátila do hradu nasledovaná Severusom Snapeom ktorý ju po niekoľkých krokoch zastavil. „ Vy viete kto to je? „ opýtal sa jej.
„ To teda neviem“ odpovedala Alica. „ Rozumeli ste tomu čo hovorila mám pravdu?“ opýtal sa. „ Áno“ odpovedala potichu Alica. „ A môžete mi povedať čo to vlastne opakovala?“ pýtal sa ďalej. „ Nie“ odpovedala rázne a odišla. Snape za ňou nechápavo pozeral no nasledoval ju až do jej izby. „ Prečo mi to nepoviete? Potrebujeme vedieť čo sa tej žene stalo!“ vrčal. „ Aj tak mi neuveríte keď Vám to poviem“ odbila ho. „ Musíte mi to povedať“ jemne ju chytil za ramená. „ Ona povedala....“ začala Alica. „
Áno slečna Tomarová?“. „ No povedala...že...,že do nej vstúpil diabol“ dokončila potichu Alica. „ Čo prosím? To si zo mňa robíte srandu?“ opýtal sa podráždene. „ Hovorím len to čo opakovala“ bránila sa Alica. „Čo to znamená?“ opýtal sa Snape. „ To naozaj netuším Severus“ odpovedala. Prešiel deň a Snape sa venoval výučbe elixírov.Po celej škole sa niesli fámy o neznámej žene ktorá prišla na hrad. Pri večeri sa nehovorilo o ničom inom iba o tom kto je tá žena, čo jej je a prečo prišla. Študenti k nej mali zakázaný prístup takže sa mohli len dohadovať čo sa jej stalo. Nervózni však boli aj učitelia ktorí nevedeli ako jej pomôcť. Žena trpela obrovskými kŕčmi celého tela, bola vystrašená, dezorientovaná a trpela halucináciami. Neustále opakovala niekoľko ruských slov. Pri večeri si Snape všimol Alicu. Vyzerala akoby o niečom nepretržite premýšľala, dokonca ani nevnímala okolité dianie. Bol si takmer istý že Alica tú ženu pozná a že mu niečo tají. Po večeri sa pobral do svojej pracovne. Sadol si za svoj stôl. Cítil neznesiteľnú bolesť hlavy, na ktorú mu už dlhšiu dobu žiaden elixír nezaberal.
„Nemôžeš ujsť.....nemôžeš....“ potichu zasyčal akýsi hlas ktorý ako keby patril hadovi. „ Ty vieš čo musíš urobiť.... vieš akú cenu má jej krv.....“ pokračoval syčivý hlas. Snape odrazu videl modré Alicine oči ako sa na neho dívajú, akoby vedeli o čom práve premýšľa. Ozval sa jej hlas a opakoval niekoľko latinských slov:“ Est suare spontis“ nieslo sa jeho mysľou. Snape sebou prudko trhol a okamžite sa zobudil. Okamžite mu došlo že to bol iba obyčajný sen, aj keď ho nechápal a nevedel si ho vysvetliť. Zaspal s hlavou na svojom stole. Poobzeral sa po pracovni a zistil že nie je sám. „ Čo tu robíte?“ spýtal sa. „ Nechcela som vás zobudiť“ usmiala sa Alica. „ Myslím že chceli“ zdvihol sa. „ Vy ste sa mi dostali do mojích snov!“ pristúpil k nej a nahnevane na ňu hľadel pre to čo si dovolila. „ No keď som videla ako Vás vaša temná stránka pohlcuje a ovláda dokonca aj vaše sny nemala som na výber“ vysvetlila pokojne. „ Aká temná stránka, o čom to tu hovoríte?!“ vyprskol. „ Ten syčivý hlas vo Vaších snoch, to ste vy, vaša temná časť ovládaná Pánom zla, len si to stále nechcete priznať“ pokračovala. „ Ako to vy môžete vedieť?“ spýtal sa nervlo. „ Ja vo vás čítam ako v otvorenej knihe“ usmiala sa Alica. „ Vidím vaše pocity, túžby, myšlienky, spomienky na minulosť...celú vašu myseľ“ dodala potichu. „ Tak dosť! Prestaňte s tým!“ okríkol ju. „ Neprajem si aby ste niečo podobné ešte urobili“ dodal pokojnejšie. Alica prikývla a bez slova odišla.
Do polnoci chýbalo niekoľko minút keď na jeho dvere niekto zaklopal. „ Ďalej“ ozval sa Snapeov hlas. Dvere sa otvorili a stála v nich opäť Alica. „ Neruším?“ opýtala sa. „ Opäť máte potrebu čítať si moje myšlienky? Preto ste prišli?“odmerane sa spýtal, ťažko si vydýchol a chytil sa za hlavu ktorá ho príšerne bolela. „Severus, tá žena“ začala Alica. Snape na ňu mrazivo zazeral. „ Tá žena, ona nie je to, za čo ju považujete, nie je z Ruskej akadémie“ pokračovala. „ A kto to teda je?“ spýtal sa Snape. „ Je to kalusárka. Kalusári sú mocní čarodejníci ktorí sa v strednej a východnej Európe účastnia magických rituálov, a rituálov vyháňania diabla“ pokračovala ďalej. „ No a?“ opýtal sa arogantne. „ Kalusári sú čarodejníci s najodolnejšou vnútroobranou mysle, preto sa účastnia aj rituálov vyháňania diabla, dokážu ho vyhnať z tela človeka a zabrániť aby nevstúpil do ich tela“ roztrasene hovorila. „ Stále neviem čo mi chcete povedať tak prejdite k veci“ odbil ju. „ Tá žena povedala že do nej vstúpil diabol, že jej berie život, a že to isté urobil aj z ľuďmi na mieste odkiaľ prišla. Mám obavy, že ak tá žena zomrie, tá vec z jej duše sa môže dostať do niekoho z Rokfortu“dokončila.
„ Zaujímavá teória, vy myslíte že je to Voldemort však?“ zlovestne sa uškrnul. „ No myslím že príliš veríte poverám, nehovoriac o tom, že doteraz ste to pred nami tajili, ako teda vieme že je práve vaša duša čistá? Človek by si pomyslel, že nám účelovo hovoríte len to čo sa Vám hodí...“ Snape zmenil tón svojho hlasu ktorý pôsobil odrazu nadmieru desivo. „....preto si radšej dávajte si pozor... na to...o čom premýšľate....slečna Tomarová“ tichým pomalým hlasom rozprával a svoju tvár priblížil k tej jej. Alica pred hrôzou v jeho tvári urobila niekoľko krokov dozadu. „ Severus, preboha....ide..ide z Vás hrôza...ste v poriadku?“ zakoktala sa a odstúpila od neho ešte ďalej. Snape sa odrazu chytil za hlavu. V jeho hlave sa objavila prudká neznesiteľná bolesť. Po niekoľkých sekundách však bolesť ustala a opäť uprel svoje čierne oči na Alicu. „ Necítite tú vôňu slečna Tomarová?“ opýtal sa a pomaly sa k nej približoval s nie príliš priateľskými úmyslami. Jeho oči sa z čiernych zmenili na popolavé skoro až biele. Neprítomným pohľadom k nej podišiel a pritiahol ju k sebe. Sklonil sa a privoňal si k jej krku. „ Čo - čo to robíte?“ vystrašene sa spýtala stojac nehybne ako socha.
„ Už veľmi dlho som necítil nič také krásne“ pošepkal jej do ucha a skoro bielymi očami na ňu pozrel a zlovestne sa pri tom usmieval. Alica ho od seba odtlačila a namierila na neho prútik.“Rictusempra“ z jej prútika vyšľahlo fialové svetlo a odhodilo Snapea do jeho stola ktorý sa prevrátil. „ Au, čo to ....“ zbieral sa zo zeme. „ Severus, ste v poriadku?“ opýtala sa roztrasene Alica. „ Áno, čo sa stalo? A čo robím na zemi?“ nahnevane sa jej spýtal keď sa postavil a oprašoval si hábit, jeho oči boli opäť čierne. „No to neviem, boli ste nejaký čudný, vaše oči sa sfarbili do biela, a vyzerali ste ako keby ste mi chceli ublížiť“ nechápavo na neho pozerala Alica. Rovnako nechápavo však na ňu hľadel aj Snape ktorý si nič z toho nepamätal. „ Pamätám si ako ste mi hovorili o tej žene, no potom už nič iné“ držal sa za hlavu. „ Čo je to?“ opýtala sa Alica a pozrela na miesto kde ešte pred chvíľou stál Snapeov stôl. Snape sa pozrel tiež a videl na zemi nakreslený akýsi symbol. Nahnevane zvraštil obočie. Alica si čupla a prešla po symbole rukou, bol nakreslený kriedou. „ Severus.....niekto sa Vám snaží počarovať. To je Diabolis Levi“ povedala vystrašene Alica a ukázala na symbol. Snape sa zachmúril. „ Woodová“ prebleslo mu mysľou. „ Ako dlho vás už bolí tá hlava?“ spýtala sa. „Odkedy sme prišli. Posledné dni zle spím“ oddal potichu. „Mám........“ začal. „... desivé sny v ktorých ubližujem ľuďom, aj Vám. Vracajú sa mi moje spomienky “ dopovedal.
„ Toto zrejme vysvetľuje vaše problémy, aj to čo sa stalo pred chvíľou“ začala Alica.
„ Niekto..alebo niečo sa Vám snaží ublížiť “ pokračovala a súcitne ho chytila za plece.
„ Nie, ten niekto sa prostredníctvom mňa snaží ublížiť Vám“ nahnevane konštatoval.“ Neviete kto by to mohol byť?“ spýtala sa. „ Viem, tento problém vyriešim, nemusíte sa ničoho obávať“ potichu odpovedal. „Ukážte mi ruku“ poprosila ho. Snape na ňu začudovane pozrel a natiahol k nej pravú ruku. Vyhrnula mu rukáv a na predlaktie nakreslila malý symbol. „ Čo mi to tam kreslíte!“ vrčal. „ To je symbol ochrany Severus. Plánúca hviezda mágov. Používa sa ako najvyššia ochrana pred kliatbami, duchmi alebo diablom. Toto Vás ochráni aby sa už nič podobné neopakovalo“ dokončila. „ Je milá“ pomyslel si. „ Myslím že ste veľmi poverčivá slečna Tomarová“ dodal a zosunul si rukáv hábitu. „ Nič podobné sa už nezopakuje, o to sa postarám“ ubezpečil ju. „ To ti spočítam Woodová“ pomyslel si a zlostne prižmúril oči.
Prešlo niekoľko dní a na Rokforte sa rozšírilo že neznáma žena zomrela. Väčšina učiteľov bola nervózna zvlášť po tom čo im Alica povedala to isté čo Snapeovi. Aby priniesli trochu radosti a zábavy do pochmúrnych a smutných dní, Dumbledore zorganizoval metlobalový turnaj v ktorom si zmerajú sily všetky štyri fakulty pričom, ten tím ktorý turnaj vyhrá, bude mať odpustené polročné skúšky. Na túto udalosť sa preto všetky metlobalové tímy dopredu pripravovali. Kapitán Chrabromilu Oliver Wood vypracoval podrobnú taktiku ktorá im mala pomôcť k víťazstvu. Po niekoľkých dňoch bolo rozhodnuté o finalistoch turnaja. V poslednom zápase si medzi sebou zmerajú sily tímy Chrabromilu a Slizolinu. „ Máme veľké problémy Harry“ začal Oliver Wood. „ Fred Weasley je na ošetrovni so zlomenou nohou, ešte zo zápasu proti Bystrohlavu. Potrebujeme schopného odrážača inak to proti Slizolinu môžeme zabaliť“ pokračoval Wood. „ Ale koho chceš dať do tímu, takto na poslednú chvíľu? Asi nikto nie je taký dobrý ako bol Fred“ odpovedal Harry. „ Premýšľal som či by nám nepomohla Alica“ povedal svoju myšlienku nahlas. „ Ale, to sa predsa nesmie, ona nie je študentka a a navyše vie vôbec hrať metlobal?“ opýtal sa Harry. „ Áno Harry vie, vie ho hrať celkom pekne. Videl som ju, ešte keď študovala bola triafačkou, no verím že sa uplatní aj ako odrážačka“ ozval sa Wood. „ Myslíš že nám to dovolia?“ opýtal sa Harry. „ Opýtam sa Dumbledorea a potom aj jej“ dokončil Wood a smeroval rovno ku Dumbledorovi.
„Dobre pán Wood,po tom čo ste mi povedali v akej sa nachádzate situácii myslím že nemám na výber. Bolo by nefér keby proti sebe nastúpili nevyrovnané tímy. Ak bude slečna Tomarová súhlasiť môžete ju vziať do tímu“ dokončil riaditeľ. „Ďakujem pane“ usmial sa Wood a namieril si to rovno za Alicou ktorá práve sedela vo Veľkej Sieni a obedovala. „ Ahoj neruším?“ prisadol si k nej. „ Nie, potrebuješ niečo?“ opýtala sa ho. „ Áno chcel by som ťa o niečo požiadať“ opatrne začal. „ A o čo?“ úsmevne sa spýtala.
„ No vieš zajtra je finále a my nemáme jedného odrážača, preto som sa chcel spýtať či by si nám nemohla pomôcť a nastúpiť na zápas miesto neho“ potichu dokončiL. Alica sa prekvapením rozkašľala keď jej zabehol varený zemiak. „ Čože? Ja mám byť odrážačka? Veď ja tu predsa neštudujem a...“ nedokončila. Wood jej skočil do reči. „ To nevadí, hovoril som o tom s Dumbledorom a on súhlasil. Prosím pomôž nám, keď nezoženiem dobrého odrážača proti Slizolinu nemáme šancu“ smutne dodal. „ No...no tak dobre. To som zvedavá čo na to povie profesor Snape“ dopovedala a pozrela na Snapea sediaceho za učiteľským stolom ako celú ich debatu sleduje. „ Ďakujem ti, dnes je tréning , príď vyskúšame si taktiku na zajtra“ priateľsky ju chytil za plece. „ Jasné, budem tam“ usmiala sa.
Poobede sa Alica vydala na tréning s Chrabromilským metlobalovým tímom. V tom čase sa už roznieslo že by mala nahradiť Freda Weasleyho v tíme Chrabromilu s čím samozrejme nesúhlasil Slizolinský tím. Táto správa sa doniesla aj k Snapeovi ktorý sa prišiel pozrieť na tréning oboch tímov a zasiahnúť v prípade neprístojnosti na ihrisku. Po tréningu sa Alica vrátila do svojej izby a chystala sa na večeru. Sadla si za stôl a pustila sa do obsahu na jej tanieri. „ Dobrý večer“ ozval sa za jej chrbtom zlovestný hlas. Otočila sa a videla za sebou stáť mohutnú Snapeovu postavu. Prisediacich študentov prebodol niekoľkými mrazivými pohľadmi a tí si okamžite zobrali svoje taniere a bez slova sa vzdialili. Niekoľkými krokmi obišiel stôl a posadil sa oproti nej.
„Verím že zápas prežijete bez straty končatín, aj keď hráte proti Slizolinu“ uškrnul sa. „ Hmm...ďakujem“ odpovedala stroho. Vedela že Snapea hnevá fakt že sa pridala k Chrabromilskému tímu. „ Len neviem či je fér aby ste sa účastnili turnaja keď nieste študentkou Chrabromilu. Vy dokonca už nie ste ani študentkou“ dodal chladne.
„ Pozrite, bola som požiadaná aby som im pomohla, pán riaditeľ s tým súhlasil tak prečo by som to neurobila? Mám im povedať že im nepomôžem iba preto že Vám sa to nepáči?“ podráždene reagovala. „ To iste nie. Len si nemyslím že jemná žena ako vy je tá správna osoba na post odrážačky“ uškrnul sa. „ Vy si myslíte že som slabá alebo čo?“ nahnevane reagovala. „ Myslím .....“ „ Na čo sa pozeráte Weasley!!!!“ okríkol Rona sediaceho pri vedľajšom stole,keď zbadal že sa na nich díva a snaží sa zistiť o čom sa rozprávajú. Len čo ho okríkol Ron si vzal tanier a rýchlo odišiel preč. „ Myslím si že post odrážača zastávali vždy iba muži, pretože ako iste viete, byť odrážačom je namáhavá a vyčerpávajúca úloha“ dodal pokojne.
„ Nie to teda neviem, vy vyzeráte že do toho vidíte, nechceli by ste mi to ukázať?“ arogantne sa ho opýtala. Jeho mudrovanie jej išlo na nervy. „ Veľa šťastia slečna Tomarová“Snape sa postavil a nereagujúc na jej otázku odišiel.
Nastalo ráno a hodinu pred turnajom sa obe tímy zišli a opäť si prebrali taktiku hry. Profesorka Hoochová turnaj otvorila a tímy začali hrať. Po pätnástich minútach hry vyhrával Slizolin o 10 bodov. „Pozor Wood“ zakričala na neho Alica a bleskovou rýchlosťou spred neho odbila dorážačku ktorá sa ho chystala trafiť. „ Vďaka, vedel som že si dobrá“ usmial sa. Alica sa ešte niekoľko minút pokúšala ochrániť hráčov svojho tímu pred tvrdým nárazom dorážačky, začo si vyslúžila aj potlesk od publika, dokonca aj od Snapea sediaceho v lóži pre učiteľov. Po polhodine hry bol stav vyrovnaný. Alica preletela nad učiteľskou lóžou a jej metla zrazu zmenila smer. Nabrala veľkú rýchlosť a neovladateľne lietala po ihrisku. Zošmykla sa z metly a držala sa jej iba rukami. Celé toto hrôzostrašné divadlo sledovali učitelia ale aj študenti. Snape sa pozrel po učiteľskej lôži . Videl Alyn, ako na ňu hľadí, bez mihnutia oka s ňou udržuje zrakový kontakt. „ Prekliata ženská“ pomyslel si a okamžite sa k nej presunul. „ Woodová!“ prudko ju schmatol za hábit. V tej chvíli Alicina metla nabrala nebezpečnú rýchlosť a z celej sily narazila do drevenej veže označenej erbom Chrabromilu. Alica sa včas stihla pustiť, no dopadla na zem z výšky ôsmich metrov. Severus Snape rovnako ako zbytok ľudí ktorí to videli sa okamžite presunuli na ihrisko k jej bezvládnemu telu. O niekoľko sekúnd jej telo obkolesili pohľady preľaknutých učiteľov. Alica ležala v bezvedomí so zlomenými končatinami a niekoľkými modrinami a škrabancami. Dumbledore okamžite zavolal madam Pomfreyovu. Spoločne zo Snapeom ju naložili na nosítka a odniesli na ošetrovňu. „Woodová“ zaťal zuby Snape a jeho tvár sa zvraštila pod náporom neskrývaného hnevu. Naskytol sa mu pohľad na Alicine bezvládne a doráňané telo. Pokúšali sa ju prebrať z bezvedomia, no nepodarilo sa im to. Uložili ju do postele na ošetrovni. Nemohli robiť nič, len čakať kým sa jej vráti vedomie. Madam Pomfreyová si už medzitým pripravovala esenciu z Kostihoja. Snapea pohľad na jej bezvládne telo zarmútil. Kypela v ňom zlosť k Alyn Woodovej ktorá to všetko spôsobila. Vyletel z ošetrovne a smeroval si to priamo do jej pracovne. Bez klopania otvoril dvere. V pracovni stála Alyn spolu s Remusom Lupinom a rozprávali sa o tom,čo sa práve stalo. „ Vypadni!“ zreval Snape na Lupina. „ Čo prosím?“ urazene sa opýtal Lupin. „ Povedal som vypadni!“ prudko ho chytil za košeľu pripravený použiť na neho fyzickú silu. Lupin pozrel na Alyn a bez slova pracovňu opustil. Snape mávol prútikom a zamkol dvere. Ostal tam len on a Alyn Woodová, osamote. Alyn stála úplne pokojne. „Prečo si to urobila?!“ reval na ňu. „ Neviem o čom hovoríte profesor“ arogantne sa usmiala. „ Vieš dobre o čom hovorím, ty si jej začarovala metlu!“ reval jej to tváre. „ Ále prosimťa Severus, “ hlúpo sa usmievala. „ Tá žena tam bojuje o holý život!!“Snapeova tvár menila zlosťou všetky farby. Bol si takmer istý že Alici ublížila z hlúpej žiarlivosti, že jej metlu začarovala Alyn – smrťožrútka, nie tá Alyn ktorú poznal on. „ Čo ten znak pod mojím stolom? Čo si myslíš že robíš Woodová!!!!“ prudko ju chytil za rameno. „Neviem o čom hovoríš“ usmievala sa. Snape ju chytil pod krkom a priblížil jej tvár k svojej. „ Skús to ešte raz a už to nenechám len tak. Uvidíme ako ti to klamanie pôjde keď bude na vlásku visieť tvoj život“ šplechol jej to do tváre a pustil ju. S nenávistným pohľadom opustil jej pracovňu. Alyn zostala stáť no z jej tváre sa stratil ten arogantný úsmev ktorý pred ním predstierala. Nahnevaný Snape mieril opäť na ošetrovňu. Popri ňom kráčalo niekoľko študentov ktorí sa radšej zastavili pri stene aby sa náhodou nestali obeťou jeho hnevu. Premýšľal o Alyn, o tom ako veľmi sa zmenila. Zistil že na ženu ktorú mal ako tak rád, sa odrazu díva s odporom a opovrhnutím.Postupne zistil že Alyn ho prenasleduje, kontroluje že odkedy jej povedal aby mu dala pokoj je ním doslova posadnutá.Už mu nebola ani kolegyňa,vôbec nič. Doteraz jediná ktorá sa na neho dívala inak ako všetci ostatní v škole, neznamenala pre neho nič. Pochopil že sa stal len jej rozmarom ktorého sa nechce vzdať. Vrátil sa k Alici ktorá už medzitým bola pri vedomí a snažila sa napiť z pohára s esenciou z Kostihoja od madam Pomfreyovej. „ No tak musíte to vypiť aby sa Vám všetky kosti zrástli“ hučala do nej madam Pomfreyová keď jej pomáhala napiť sa.
„ Mohli by ste nás nechať osamote?“ chladne sa opýtal Snape. Madam Pomfreyová položila pohár a bez slova odišla. „ Ako sa cítite?“ súcitne sa jej opýtal. „ Ako keby po mňe prešlo stádo koňov“ pokúsila sa o úsmev. „Z toho sa dostanete, nemajte obavy“pokračoval. „ Niekto mi začaroval metlu“ začala Alica. „ Viem, a je to moja chyba, to bola Alyn“ odpovedal smutne Snape.
„ Prečo to urobila?“ opýtala sa nechápavo Alica. „ Z hlúpej žiarlivosti, urazenej hrdosti, a jej prílišnej domýšľavosti slečna Tomarová. No neobávajte sa už sa Vám nič nestane“ chlácholil ju. „ Asi by som mala odísť“ smutne povedala Alica. „ Nie! To v žiadnom prípade“ okamžite reagoval Snape.
“ Ja som Vám sľúbil že tu budete v bezpečí, a urobím všetko pre to aby to tak aj bolo“ posadil sa vedľa nej. „ Priznávam že existuje veľa ľudí ktorí Vám chcú ublížiť, z rôznych dôvodov a...“ Snape nedokončil. Videl Alicinu smutnú tvár ktorá v ňom vyvolávala súcit, nehu a ochraniteľské pudy. „Povedal som že Vás budem chrániť,a na tom sa nič nezmenilo, takže sa upokojte. Pár polámaných kostí ešte nikoho nezabilo“ zašepkal a veľmi mierne sa pousmial. „Odpočiňte si“ dodal a zadíval sa na ňu. Nevedel jasne opísať ten pocit ktorý cítil keď sa na ňu pozeral.Opadla z neho všetka jeho zlosť, odrazu cítil potrebu chrániť tú nežnú ženu pred všetkým zlom na svete. „ Neskôr Vás prídem pozrieť“ dodal už opäť s ľadovým pokojom a odišiel. K Alici sa opäť vrátila madam Pomfreyová. Snape mieril do svojej pracovne kde strávil niekoľko hodín. Potreboval pokoj. V poslednej dobe bolo aj na neho príliš veľa problémov a udalostí. Hodiny ukazovali niekoľko minút po polnoci, keď vstal zo svojho kresla a odišiel do ošetrovne skontrolovať Alicu.
Nebol sám kto sa rozhodol vstúpiť do ošetrovne. Alica pomaly otvorila oči a v svetle sviečok videla stáť postavu.“ Kto ste?“ zvolala na postavu ktorej nevidela do tváre. „ To som zasa ja, drahá“ arogantne sa uškrnula Alyn Woodová a podišla bližšie k posteli.
„ Čo tu chcete?“ opýtala sa. „ Čo? Skoncujem s tebou raz a navždy!“ arogantne sa zasmiala. „ Temný pán mi poďakuje, ak sa Ťa zbavím“ precedila cez zuby. „ Už ma k sebe volá“ vyhrnula si hábit a na ľavej ruke na znamení zla sa vlnil čierny had. „ Vy, ste zradkyňa, odporná zradkyňa!“ kričala Alica. „ Čuš!“ priložila jej na tvár svoj prútik. Alica mala stále polámané kosti a veľké bolesti, nemohla sa ani pohnúť. V tej chvíli vošiel do ošetrovňe Snape. Len čo zbadal Alyn ako mieri prútikom na Alicu rozbehol sa k nim. „ Expelliarmus“ zreval a odzbrojil Alyn od jej prútiku. „ Odstúp od nej“ povedal potichu mieriac na Alyn prútikom. Tá sa na neho len zlovestne dívala. „ Povedal som aby si od nej odstúpila!“ hrubo do nej strčil. „ Iste, ty tu nemôžeš chýbať. No nemysli si, skôr alebo neskôr ju náš Pán pošle za jej prekliatými rodičmi“ zasmiala sa Alyn. Snape neveril vlastným očiam, neveril tomu čo videl. Neveril tomu čo počul z jej úst. „Zostala s ním, s Voldemortom, nikdy mu neprestala byť verná, celé to bolo iba divadlo“pomyslel si mieriac na ňu prútikom. „Niekedy som ťa ľubila, no ty si sa vysmial mojej láske“ revala na neho. „Vedela som že jedného dňa ťa zabijem!“ dokončila a bleskovo vytiahla svoj náhradný prútik. „Avada K.....“ nedokončila „ Petrificus Totalus“ zreval Snape. Bol šikovnejší a jeho kúzlo zviazalo Alyn ruky aj nohy. Do ošetrovňe okamžite vbehol Dumbledore a Minerva McGonnagalová oblečení už v pyžamách. „ Čo sa to tu deje?“ spýtal sa Dumbledore. „ Pane , Alyn Woodová! Nikdy neprestala byť verná vy- viete- komu“ povedal Snape Dumbledorovi a mieril na Alyn prútikom. „ Čo to hovoríte Severus?!“ neveriacky sa opýtal Dumbledore. Snape pristúpil k Alyn a vyhrnul jej rukáv. Na jej predlaktí sa naďalej vlnil had na symbole Pána zla. Dumbledore chvíľu stál ako socha. Nevedel uveriť tomu čo sa dozvedel, rovnako ako Snape pred malou chvíľou. „Pošleme sovu na ministerstvo“ znepokojene povedal Dumbledore. O pol hodiny prišlo do Rokfortu niekoľko ľudí z ministerstva ktorí Alyn odviedli. Snape sa posadil na posteľ vedľa Alice. „ Ďakujem Severus, keby nebolo Vás tak...“ pozrela na neho očami plnými vďaky. „ Už o tom nehovorte“ odpovedal ešte stále šokovaný Snape. „Myslím že to neurobila z vlastnej vôle“ začala Alica. „ Prečo si to myslíte?“ postavil sa a podišiel k nej bližšie. „ Keď na mňa mierila, videla som v jej mysli že to nechce urobiť. Niekto alebo niečo ju ovládalo, konalo jej rukami, hovorilo jej ústami, viem to úplne iste“ pokračovala. „ Vy myslíte...“ začal Snape. „ Áno, bol to Voldemort, v jej mysli. Jasne som videla jeho oči, ako sa na mňa dívali, až do chvíle kým ste neprišli. Potom som ho tam už nevidela“pokračovala ďalej.
„ Pamätáte sa na tú ženu ktorá zomrela? Hovorila že do nej vstúpil diabol, myslím že keď zomrela, vstúpil potom do Alyn“ vystrašene na neho hľadela. „ Možno máte pravdu“ potichu povedal Snape. „ Tá žena zomrela kvôli nemu, zobral si jej dušu a jej telo chradlo, to isté hrozí aj Vašej kolegyni“ chytila ho za ruku. „ Myslím že do nej vstúpil aby ma zabila. No chvíľu predtým než ste prišli, už sa nedíval jej očami, odišiel“ dokončila.„ Pokúsime sa s tým niečo urobiť“ prehodil chladne. „ Vy si odpočinte, musíte byť čo najskôr zdravá pretože nás čakajú temné časy slečna Tomarová“ povedal s neskrývanými obavami v očiach. Nebol si istý či to Voldemort nevidel. Či nevidel Snapea ako sa ju snažil ochrániť. To by znamenalo že sa pre neho stane rovnakým nepriateľom ako Alica. „Ona však hovorí že odišiel ešte predtým než som prišiel ja“ premýšľal Snape. „Buďte pokojný Severus, pán zla Vás nevidel. Odišiel z jej tela chvíľu predtým než ste prišli“ usmiala sa Alica. „ Prečo mi potom o ňom Alyn rozprávala? Znamená to že je pravda to, že mu nikdy neprestala byť verná“ odpovedal potichu. „ Možno, a možno to bol iba následok toho že bol v jej mysli“ dokončila Alica. „ Pokúste sa zaspať. Ostanem nablízku aby sme predišli ďalšiemu podobnému incidentu“ dodal a posadil sa na vedľajšiu posteľ. Vydýchol si. Voldemort ho nevidel. Znamená to že ho stále ešte považuje za svojho verného komplica. „ Nebolo by dobré aby sa to teraz prevalilo“ pomyslel si a ľahol si na vedľajšiu posteľ. Premýšľal o Alyn. „Ako to že je stále smrťožrútka? Ved oni ju predsa chceli zabiť, spôsobili jej tolko bolesti“ v tej chvíli si spomenul na tú hroznú noc na cintoríne. Premýšľal o tom že zrejme podľahla nátlaku ktorý na ňu vyvýjali. Nebola dosť silná aby im čelila preto ak nechcela zomrieť, neostávalo jej nič iné iba sa k ním opäť pridať. Snape jej rozumel, rozumel tomu že sa už nevládala brániť pred ich vplyvom. Pred rovnakým vplyvom a nátlakom ktorému musel čeliť aj on.
Svitalo keď sa prebudil, videl Alicu pokojne spať na vedľajšej posteli. Posadil sa na posteli a pretrel si rozospaté oči. Podišiel k nej, sklonil sa a chvíľu sa na ňu díval. Tenké prsty sa naťahovali aby sa dotkli jemnej pokožky jej tváre. Skláňal sa nad ňou a zacítil vôňu kvetín. Cítil ju z nej. Napriamil sa a odišiel.
V ten deň Snapea čakalo niekoľko hodín elixírov. Ako už bolo zvykom do triedy prišiel s kyslým výrazom a študentov okamžite zavalil množstvom práce a domácich úloh. Snape bol celý deň nervózny. Čakal nové správy z ošetrovne, no všetko ostalo rovnaké, Alici sa neprilepšilo, stále ostávala slabá. „Potter, stlmte si ten oheň!“ reval na Harryho. Harry si trasľavými rukami oheň stlmil. „ Dnes sa naučíte pripraviť elixír vymiznutia. Nalistujte si stranu 342 a začnite robiť“ prikázal, mávol prútikom a každému študentovi sa na stole objavili suroviny potrebné na prípravu elixíru. „ Ale pán profesor ešte sme neskončili utišujúce elixíry“ ozvala sa Hermiona Grangerová. „ Nič som sa Vás nepýtal Grangerová!“ zahulákal. Hermiona okamžite stíchla. Po dvadsiatich minútach sa prešiel po triede a videl že elixír sa opäť nepodarilo pripraviť nikomu.
„ Skončite s Vašimi chabými pokusmi“ hlasno prehovoril. „ Ako obvykle sa nikomu z Vás nepodarilo elixír pripraviť, aké prekvapujúce“ uškrnul sa.
„ Na hornej polici je pripravené väčšie množstvo elixíru vymiznutia, choďte a vyskúšajte si ho. Keď sa dívam na Vašu neskonalú šikovnosť pri jeho výrobe, pre Vás to bude dnes naposledy čo budete vidieť jeho účinky“ dokončil a ukázal na policu. Študenti sa zdvihli a rozostúpili sa okolo jedného stola aby elixír vyskúšali. Jediná Hermiona ostala sedieť a snažila sa stoj čo stoj elixír pripraviť. Snape sa k nej prirútil ako vietor. „ Povedal som aby ste skončili Grangerová“ pokojne povedal stojac vedľa Hermioninho kotlíka. „ Ale pán profesor nemôžem to dokončiť? Myslím že to už o chvíľu bude hotové“ potichu prehovorila Hermiona. Snape sa pobavene zadíval do jej kotlíka. Jeho obsah sa ani zďaleka nepodobal požadovanému elixíru. „ Slečna Grangerová, tento Váš výtvor sa podobá skôr na vývar zo žihľavky ako na elixír vymiznutia. Naozaj nevidím dôvod prečo by ste mali takto plytvať mojími surovinami“ dodal uštipačne. „ Ale pane...“ protestovala Hermiona. „ Ešte jedno slovo Grangerová a hodinu si dokončíte za týmyto dverami!“ zreval na ňu Snape a ukázal na dvere vedúce von z učebne. „ Ale ja som len chcela ....“ pokračovala. „ Opustite učebňu! A budete sa hlásiť v mojej pracovni dnes o siedmej hodine večer, dostanete prácu ktorú aj keď ste neschopná pokaziť nemôžete!“ mávol prútikom a dvere von z učebne sa otvorili. „ Ale pane ja ...“ VON!! „zreval Snape a prebodol Hermionu niekoľkými smrtiacimi pohľadmi.Po jeho zrevaní nastalo v triede hrobové ticho a všetci študenti sledovali Hermionu. Hermiona si zbalila veci a opustila učebnu. „ Tie jej pripomienky ma už prestávaju baviť“ mrmlal si a išiel skontrolovať študentov. Len čo skončil s vyučovaním, hrnul sa do ošetrovne. Blížil sa k Alicinej posteli. „ Ako sa cítite?“ opýtal sa jej. „ Oveľa lepšie, ďakujem“ usmiala sa a posadila sa na posteli. Vyzerala omnoho lepšie, jej tvári sa vrátila farba a jej perám úsmev. „ Je Vám niečo? Vyzeráte unavene“ spýtala sa Alica. „ Mal som ťažký deň“ precedil cez zuby Snape. „ Musíte to brať trochu z nadhľadom, pamätáte sa aké to bolo keď ste bývali v dome?“ opýtala sa. „ Boli ste úplne iný, taký uvoľnenejší“ dokončila. „ Tam to bolo iné. Nikto ma nepoznal, nikto odomňa nič neočakával, hoc som musel žiť muklovský život mal som pokoj. Toto miesto zo mňa robí odporného, mrzutého človeka“ pozrel na ňu unaveným pohľadom. „ Možno Vás tak vnímajú iní, ale ja nie“ usmiala sa. Snape sa na ňu zo záujimom díval. „ Ja vidím človeka z ktorého aj napriek smutnému a krutému detstvu vyrástol silný a sebavedomý muž, mocný čarodejník, ktorý sa nebojí ani toho najväčšieho zla, koľko ľudí niečo také dokáže?“ mierne sa pousmiala. Snapeovi bolo jasné že ho má Alica už kompletne preskúmaného. „ Vy ste viac ako to, za čo sa pokladáte Severus. Ja Vás musím obdivovať “ pokračovala. „ Všetci nosíme masky , ja tej Vašej rozumiem, nie je ľahké žiť život kde Vás jedna chyba môže pripraviť o všetko“ chytila ho za ruku. „ No povedzte, kto iný o sebe može povedať že je jedinečný ak nie vy?“ spýtala sa. Jej slová pôsobili na jeho unavenú myseľ ako utišujúci balzam. „ Ďakujem, Vaše slová ma vždy upokoja“ mierne sa pousmial. „ No ste zrejme jediná, kto ma takto vidíte“ pokračoval.
Vstal a na stolíku vedľa postele vyčaroval čokoládovú žabku zabalenú v priesvitnom obale. „ Sú veľmi dobré, a pomáhajú pri slabosti . Táto síce nie je rovnaký druh ako tá predtým, no verím že Vám bude chutiť„dodal a pokojným výrazom a odišiel. Alica za ním prekvapene pozerala a ešte prekvapenejšie na čokoládovú žabku ktorá poskakovala v priesvitnom obale na jej stole. „ To je ale blázon“ usmievala sa sledujuc žabku poskakujúcu na nočnom stolíku. Snape odišiel do svojej pracovňe aby potrestal Grangerovú za jej neskutočnú drzosť počas hodiny. Odbila dvadsiataprvá hodina a smeroval do svojej izby. Vyzliekal si hábit a premýšľal o všetkom čo ho ešte čaká, o veciach ktorým sa určite nevyhne, o Voldemortovi, o Alici, o tom čo bude s Alyn. Unavene sa zvalil na posteľ a zaspal. Ráno sa zobudil do upršaného dňa. Otočil hlavu a na stolíku vedľa postele videl ležať balíček. Posadil sa na posteli a chvíľu premýšľal čo to môže byť. „ Žeby Malfoy? Čo zasa chce!“ mrmlal. Vstal a otvoril balíček. Po otvorení na neho čakalo prekvapenie v podobe čokoládovej žabky so svietiacim nápisom na chrbte „ Ďakujem, bola skvelá“. Prečítal si lístok priložený k balíčku. „ Stavím sa že takú ste ešte nejedli“. Nevedel na sebe potlačiť úsmev. Ešte nikdy nič také nedostal. On vlastne ešte nikdy nedostal žiaden darček. Dokonca ani na výročie jeho narodenia si na neho nik nespomenul. Dostal čokoládu, od nej. Posadil sa na posteľ držiac v ruke žabku. Sám sebe pripadal čudne keď sa usmieval. Vlastne si ani nepamätal kedy sa naposledy takto usmial. Obliekol sa a vyrazil do ošetrovne. Na jeho veľké prekvapenie tam už Alica nebola. „ Kam išla slečna Tomarová?“ spýtal sa madam Pomfreyovej. „ Odišla do svojej izby, dnes sa cítila takmer úplne zdravá“ pokrčila plecami madam Pomfreyová. „ Včera sa nevedela ani postaviť“ Snape na ňu nechápavo hľadel. „ No ale dnes už vyzerala že je zdravá“ dodala madam Pomfreyová. Snape to nechápal ako sa jej stav z jedného dňa na druhý tak veľmi zlepšil. Vrútil sa do Veľkej Siene na raňajky. Sadol si za učiteľský stôl a pustil sa do jedla. O pár minút videl ako prichádza Alica. Na jeho počudovanie bola úplne zdravá a veľmi krásna. Okamžite sa okolo nej zbehol hlúčik študentov ktorí sa s ňou priateľsky rozprávali alebo ju zdravili. Po raňajkách čakala na Snapea opäť jedna hodina elixírov so študentmi Slizolinu. Po hodine sa odobral na tretie poschodie kde videl Alicu ako sa rozpráva so siedmakom zo Slizolinu Danym Jonesom.
„ Tak čo pôjdeš so mnou na ten ples?“ pýtal sa jej Jones. „ No ale , ja neviem, je to trochu čudné veď som od Teba staršia o 6rokov, máš iba 17“ zachmúrila sa Alica. „ Ale veď to vôbec nevadí, a onedlho už budem mať 18“ bránil sa Jones . Snape si vypočul Jonesovú žiadosť a okamžite sa k nim prirútil. „ Vysvetlíte mi čo tu robíte pán Jones?“ opýtal sa ho podráždene. „ No ja som len chcel pozvať slečnu na ples“ usmial sa Jones.
„ Nebuďte drzý!Slečna Tomarová je dospelá žena, čo sa o Vás povedať nedá! Nehovoriac o tom že je absolútne nevhodné a neprijateľné žiadať o niečo podobné ženu o niekoľko rokov staršiu, na ktorej úroveň ste Vy ešte nedosiahli, takže si láskavo zaobstarajte partnerku zo študentiek tejto školy“ podráždene prižmúril oči. Jones smutne sklonil hlavu a bez slova odišiel. „ Ďakujem“ zasmiala sa Alica. „ Nemyslím že by to odomňa pochopil“ smiala sa. „ Vidím že váš zdravotný stav sa akosi náhle zlepšil“ spýtavo dvihol obočie čakajúc ako mu to vysvetlí.“ To spôsobil Váš darček“ usmiala sa na neho a odišla. Snape za ňou nechápavo pozeral, opäť mal pocit že mu nehovorí úplnú pravdu.
9. kapitola- Ples
V ten večer sa konal na hrade ples v predvečer všetkých svätých. Všetci študenti sa obliekli do najrôznejších kostýmov a masiek. Ples sa konal bez prítomnosti Remusa Lupina ktorý bol v tej dobe na ministerstve a snažil sa obhajovať Alyn. Odbilo sedem hodín večer keď sa vo Veľkej Sieni zhromaždilo množstvo strašidiel, démonov a iných kostýmov ukrývajúcich tváre študentov Rokfortu. Medzi nimi sa pohyboval aj Snape s nakvaseným výrazom v tvári. Z duše nenávidel plesy podobného typu, a o to viac keď sa na nich musel zúčastňovať aj on. Nakráčal do Veľkej Siene, očividne bez masky, súdiac že jeho ako učiteľa sa ples netýka. O niekoľko minút prišla aj Alica. Mala na sebe bielo- čierne šaty a biely špicatý klobúk. „ Severus, vy ste si neobliekli žiaden kostým?“ opýtala sa veselo. „ Nie, vy áno?“ spýtal sa Snape sledujúc jej šaty. Nevedel či je to kostým alebo iba obyčajné šaty na ples. „ Isteže, som čarodejnica, nevidíte?“ veselo sa pred ním pootáčala aby videl každú časť jej kostýmu.Snape z nej opäť cítil prenikavú kvetinovú vôňu. „ Tak čarodejnica, no ale to predsa nie je kostým“ uškrnul sa. „ Pre mňa áno, pretože takto rozhodne v bežnom živote nechodím“ zasmiala sa. Ples a začal a nálada bola v plnom prúde. Po hodine už bola väčšina študentov i učiteľov v skvelej nálade. „Vyzeráte úplne úchvatne slečna Tomarová“ pristúpil k Alici Gilderoy Lockhard a snažil sa na ňu aplikovať svoj neskrývaný šarm. Chvíľu sa rozprávali a popíjali punč. Snapea pri pohľade na vysmiatého Lockharda vychvaľujúceho sa pred Alicou svojími ohromnými kúzlami, knihami a vyznamenaním Merlinovho rádu rozbolela hlava. Posadil sa do rohu, občas čosi skonzumoval z podávaného občerstvenia a nenápadne sledoval Lockharda ktorý sa snažil na Alicu zapôsobiť. „ Ááá Severus, nepôjdeš si so mnou zatancovať?“ Snapeove špehovanie prerušila profesorka Trellawneyová. „ Nie ďakujem takto mi je dobre“ odpovedal a nespúštal pohľad z Alice a Lockharda.“ Ale no tak, trochu sa zabav“ zasmiala sa profesorka Trellawneyová a vhodila mu do tváre papierové konfety a trblietky.
Snape videl že s ňou rôzne druhy čarodejníckych likérov porobili divy, a že jej správanie sa vymykalo tomu bežnému a rozumnému. Hoci nikdy z nej nemal pocit že by bola normálna.
„ Prepáčte“ chladne odpovedal a odstrčil ju aby sa postavil. Hodil po nej mrazivý pohľad a radšej odišiel. Vedel že keby tam ostal do konca plesu by sa jej už nezbavil. Hnevalo ho však, že musel odísť pretože nevedel čo sa dialo medzi Alicou a Lockhardom. Ozdobený trblietkami, mieril si to priamo do svojej pracovne.
„ Konečne normálne, tmavé farby“ posadil sa do svojho kresla a unavene zavrel oči. Oprašoval si trblietky zo svojho hábitu aj vlasov keď sa dvere jeho pracovne odrazu otvorili a stála v nich od ucha k uchu vysmiata profesorka Trellawneyová. „ Kam si mi odišiel ?“ smiala sa. „ Čo tu robíte?“ vyštekol Snape. „ Severus preboha, trošku sa zabav“ pristúpila k nemu a sledovala ho cez obrovské okuliare. „ Nemám záujem“ nahnevane odpovedal. „ Ale no tak prečo si so mnou nechceš zatancovať? Ja ťa predsa neuhryznem“ zlovestne sa usmievala a natlačila ho na stôl. „ Čo to robíte ženská, okamžite zo mňa zlezte!“ reval a odtlačil ju od seba. „ Vieš že si rozkošný keď sa hráš na nedobitného?“ zasmiala sa. Jej paprče sa už sápali hore po jeho hrudi.
„ Okamžite ma prestaňte obchytkávať a odídte“ kričal Snape. „ Trošku sa uvoľni“ s tajomným úsmevom ho zvalila na jeho stôl. „ Prestaňte!“ reval a opäť ju od seba prudko odtlačil. „ Trellawneyová! Už ma vážne začínate iritovať, tak láskavo opustite moju pracovňu, HNEĎ!“
„ Och áno Severus chcem Vás iritovať celú noc až do rána“ vrhla sa na neho a natlačila ho na stenu. „ Budem Vás iritovať úplne celú noc, Severus, prosím dovoľte mi to“ vzrušene mu rozobínala gomíky na hábite. „ Čo to robíte prestaňte!!“ zapínal sa nazad preľaknutý Snape. Po vyštartovaní profesorky Trellawneyovej na jeho osobu sa stal z obvyklého ľadového Snapea nervózny. Trellawneyová však bola neodbitná a nebola ochotná pustiť ho z jej objatia. Naťahovala sa k nemu aby ho pobozkala. Naštastie jej tento čin sťažoval fakt že Snape bol od nej takmer o hlavu vyšší a úspešne sa vyhýbal jej načerveno namaľovaným perám.
„ Prestaňte, toto nie je miesto ani situácia na takéto scény!“ reval a odporoval aby ho nepobozkala. Otočil hlavu a v pootvorených dverách videl stáť Alicu zo zdeseným výrazom. Výraz ktorý sa vtedy objavil na jeho tvári bol však ešte zdesenejší ako ten jej. „ Nie, toto nemala vidieť“ prebleslo mu mysľou. „ Ehm, prepáčte, ja... nechcela som vyrušovať, len som sa trochu čudovala kde ste, no vidím že ste v poriadku.....ehm tak pekný večer“ pokúsila sa o úsmev a zavrela za sebou dvere. Profesorka Trellawneyová si v zápale nespútanej vášne ani nevšimla že do miestnosti niekto prišiel a naďalej sa po ňom vešala .
„ Okamžite ma pustite vy hlupaňa!“ zreval a aj keď bola žena prudko do nej strčil. Nemienil jej nič vysvetľovať a ako blesk vyletel zo svojej pracovňe. Okamžite vbehol do Veľkej Siene no Alicu nenašiel.“ Pán riaditeľ nevideli ste slečnu Tomarovu?“ spýtal sa Dumbledorea dekorovaného ozdobným klobúčikom z papiera. „ Áno videl som ju vychádzať na terasu“ usmial sa riaditeľ. Snape sa okamžite pobral na terasu. Otvoril dvere a videl tam stáť Alicu. „ Slečna Tomarová“ potichu sa ozval a kráčal k nej. „ Severus, aj Vám je tam dnu tak teplo ako mne? Dnes je príjemná noc že?“ opýtala sa ho s úsmevom a pobavením nad tým čo videla v jeho pracovni. „ Slečna Tomarová, ohľadom toho čo ste pred chvíľou videli....“ začal. „ Nebojte sa odomňa sa to nikto nedozvie“ usmiala sa Alica.
„ Myslím že ste si celú situáciu zle vysvetlili. Ja som jej niekoľko krát povedal aby odišla. Ona vypila nespočetné množstvo likéru a potom ma obťažovala úplne nevhodnými a nezmyslenými poznámkami“ dokončil Snape. „ Iste“ uškrnula sa Alica.
„ Nie som idiot aby som sa o niečo pokúšal vo svojej pracovni pri otvorených dverách a ešte s takou odpornou hlupaňou ako je Trellawneyová“ podráždene rozobral svoju situáciu. Alica sa k nemu otočila a hlboko sa mu pozrela do očí. Snape vedel presne čo ide urobiť, že si ide pozrieť jeho myseľ, či naozaj hovorí pravdu. Nechal ju aby to urobila. „ Vy nie ste idiot Severus, no evidentne sa neviete brániť náporu sexuchtivých dám“ zasmiala sa . Videla že jej hovoril pravdu. Snape sa trochu začervenal.
„ Nepôjdeme dnu?“ opýtal sa. Alica prikývla a vrátili sa nazad do Veľkej Siene v ktorej sa medzitým už bavil snáď úplne každý. Snapeovi neušiel žiadostivý pohľad profesorky Trellawneyovej ktorá ho sledovala od stola z občerstvením. Hodil po nej smrtiaci pohľad a pozrel znovu na Alicu. „ Kedy mi ukážete ten Váš elixír?“ opýtal sa nedočkavo. „ Nemyslíte že toto nie je najvhodnejšia situácia?“ opýtala sa Alica. „ Prečo nie? Teraz dole nikto nepríde“ potiahol ju za rukáv aby ho nasledovala. „ Hmmm ja neviem“ váhala. „ Bojíte sa ostať so mnou sama ?“ pristúpil k nej. „ Prečo si to myslíte?“ uškrnula sa. „ Tak zaprvé, preto že som smrťožrút a zadruhé som pre vás stále cudzí človek“ vysvetlil. „Ja Vás poznám viac ako si myslíte. Pamätajte si... viac ako si myslíte... to vy by ste sa ma mali báť“priklonila sa a zašepkala mu to do ucha. Snape na ňu trocha udivene pozeral no nepýtal sa na to čo tým myslela. Videl ako jej modré oči mierne zasvietili. „ Ideme?“ spýtal sa. Bez slova prešli do Snapeovej pracovňe. „Takže?“ dvihol kútiky pier. „ Nepríde sem nikto?“ opýtala sa trochu ustráchane. Snape mávol prútikom a dvere do jeho pracovňe sa zamkli. „ Teraz už nie“ dodal a sadol si do svojho kresla. Alica si sadla do kresla oproti nemu. „ Už ste niekedy počuli o temnej hmote?“ opýtala sa. „ Čítal som o tom. Cez temnú hmotu je možné pomocou čiernej mágie vytvoriť tvora ktorý pre svojho stvoriteľa urobí všetko čo mu bude rozkázané. No je to iba teória, nemyslím že by sa to niekomu podarilo. Fakt aby čarodejník vytvoril žijúcu bytosť ktorá by mu z vlastnej vôle slúžila je absurdný “ pobavene sa zasmial Snape.“ Už dlhé storočia slúžia čarodejníkom rôzne tvory. Mačky, psy, vlci, vlkolaci,upíri,škriatkovia, no vždy je to z donútenia“ dodal. „Navyše je táto predstava o to viac nerealizovateľná že pri využití podobného kúzla či elixíru by ste boli okamžite poslaná do Azkabanu“ uškrnul sa. „ Čo ak Vám poviem že dokážem vytvoriť tvora ktorý ma bude z vlastnej vôle počúvať na slovo? A nielen to, zistila som aj ďaľšie účinky môjho elixíru ktoré Vás isto budu zaujímať“ tajomne sa usmiala. „ Dobre, tak sa pustite do práce“ odpovedal a odišiel z pracovňe pozrieť sa či je vo Veľkej Sieni všetko ako má byť a či ich náhodou niekto nehľadá. O niekoľko minút sa vrátil. Videl otvorenú skriňu zo surovinami a Alicu s plnou náručou surovín na prípravu. Príprava elixíru trvala Alici až do neskorých ranných hodín. Snape sa bol medzitým niekoľkokrát presvedčiť či je na plese všetko v poriadku. O tretej hodine ráno na hrade nastal pokoj a všetci sa odobrali do svojích izieb. Sedel unavene vo svojom kresle a ospalo hľadel na Alicu kým skončí. „Hotovo“ ozvalo sa z jej úst. „ Predvediete mi jeho účinky?“ prebral sa. Alica bez slova elixír vypila. „ Zapnite lampu alebo sviece, potrebujeme tieň“ prikázala. Snape sa natiahol a zapol lampu na jeho stole. Alica chvíľu stála na jednom mieste. Po niekoľkých sekundách urobila krok na bok a na jej mieste ostala stáť rovnaká žena ako ona. Rovnaké oblečenie, rovnaká tvár. Snape na to šokovane pozeral. „ Dvojníčka?“ ozval sa pobavene a vstal z kresla aby k osobe prikročil.
„ Stojte už ani krok!!!!“ zakričala Alica a Snape sa prudko zastavil. „ Varujem Vás toto nie je obyčajný tieň, ak do neho vkročíte zmiznete v temnote“ ukázala na tieň ktorý vrhala Alicina dvojníčka. Snape na ňu prekvapene hľadel. „ A čo to teda je?“ opýtal sa. „ No to je....neviem to nijako logicky vysvetliť....no každá živá bytosť ktorá sa dostane do kontaktu s týmto tieňom zomrie, nehovoriac o tom že takto vytvorený tvor sa môže slobodne pohybovať a plniť rozkazy svojho stvoriteľa, no s týmto som nepočítala“ ukázala na tieň. „ Slečna Tomarová vy si myslíte že uverím že ak niekto vkročí do tieňa ktorý vrhá čarodejníkom vytvorený tvor tak zomrie?“ spýtal sa jej pobavene.“ No aj tak, toto je zaujímavé, nemyslel som že by bol niekto schopný vytvoriť takéhoto živého tvora a dať mu konkrétnu podobu. Neprestávate ma prekvapovať slečna Tomarová, Vaše schopnosti sú naozaj obdivuhodné, toto popiera všetky skeptické ohlasy ohľadom možnosti stvorenia temnej hmoty“ dodal a s obdivom hľadel na dvojníčku. „ Máte tu živého tvora na ktorom to môžeme vyskúšať?“ opýtala sa Alica. Snape sa zohol a spoza svojho stola vybral nádobu s chrobákmi. „ Čo toto? Používajú sa do elixírov“ vybral jedného a držal ho v ruke. „ Položte ho na zem, nechajte ho vstúpiť do tieňa“ zašepkala Alica. Snape sa zohol a položil úbohé stvorenie na zem. Chrobák začal okamžite blúdiť po zemi. Len čo vstúpil do tieňa, okamžite sa rozpadol na prach. „Vidíte?“ ukázala Alica na hromadu prachu ktorá z neho ostala. Snape nemohol uveriť tomu čo videl. „Inšpiratívne“ prehodil upierajúc nechápavé čierne oči na hromadu prachu na zemi. „ Ako je to vôbec možné?“ spýtal sa. „ To neviem, no z čarodejníckeho hľadiska bolo čosi také až doteraz nemožné“ dvihla plecia Alica. „ To je úžasné, viete čo toto znamená v rukách čarodejníka? Môže zničiť svojích neprijateľov v tichosti,odstrániť všetkých aj Voldemorta, nepotrebuje kúzla, nepotrebuje nič len jeden elixír. Navyše Vás nik nemôže usvedčiť z ničoho, pretože vy prakticky neurobíte vôbec nič, vlastne sa na danom mieste ani nemusíte nachádzať“ rozplýval sa. „ Áno ale takisto existuje aj dosť veľa ochranných kúziel ktoré Vás pred temnou hmotou určite uchránia. Viete si predstaviť že by sa toto dostalo do nesprávnych rúk?“ spýtala sa Alica. „ Máte pravdu....no je to...fantastické“ uznanlivo prikyvoval. Podišiel k nej. „Nestačím sledovať kam až siaha vaša vedomosť v mágii. „ Toto nedokáže vytvoriť len tak hocikto“ dodal. „ Cinis“ ozvala sa Alica, namierila prútikom na svoju dvojníčku a tá sa okamžite rozpadla na prach. „ Nikomu o tom nehovorte“ požiadala ho. „Nepoviem“ ozval sa díval sa jej hlboko do očí. Stále nemohol uveriť aká vzácna osoba pred ním stojí.“ Možno ani sama nevie aká je jedinečná, akú moc má jej krv, akú cenu má jej život...“ premýšľal a zízal na ňu ako na niečo čo veľmi dlho hľadal. „ Nie“ pomyslel si a prudko od nej odstúpil. Nervózne sa vrátil do svojho kresla. „ Čo je vám?“ usmiala sa. „ Nič, no myslím že je príliš neskoro, mali by ste sa vrátiť do svojej izby. Neskôr sa o tomto môžeme porozprávať“ odpovedal nervózne. „ Isteže, dobrú noc Severus“ nežne sa na neho usmiala. Snape sa posadil do svojho kresla a unavene zavrel oči. V jeho mysli sa okamžite objavila Alicina tvár. Jej krásny úsmev. „ Nie....tak toto nie...“ nahnevane sa postavil. „ Ako jej mám povedať, že má nevyčísliteľnú cenu....pre nás všetkých...“ pomyslel si. " Možno keď to poviem Dumbledoreovi...nie, ten to nesmie vedieť..." pokrútil hlavou nad myšlienkou že by Dumbledoreovi povedal čo vie. Otvoril svoju mysľomisu a vložil do nej všetky myšlienky ktoré sa mu v tej chvíli premietali v hlave.