17. - 18.kapitola
17. kapitola – Večná závislosť
Po piatich hodinách sa opäť objaví na Vindstonskom hrade ktorý obklopuje tma. Kráča jeho pozemkami a premýšľa. „Musel som to urobiť akokoľvek som ťa mal niekedy rád...“odpovie premýšľajúc ako keby chcel tie slová Alyn povedať. „ Tvoja smola že sa z teba stala žena bez zábran, že si sa pokúsila vziať mi to čo najviac na svete milujem“ vražedne hľadí na svoje topánky ktoré kráčajú po zelenej zemi. V tej chvíli sa ho zmocnila predstava že to iste urobí s každým kto sa pokúsi vziať mu Alicu. Sám si uvedomoval že práve ona je jeho obrovskou závislosťou, pre ktorú je schopný správať sa ako neľútostné zviera. Vstúpi do Vindstonského hradu kde ho pozdraví niekoľko ľudí. Vstúpi do Alicinej izby ale ju tam nenájde. Po chvíli vstúpi do pracovne Mariusa Telfera. „Tu si“ znejú jeho prvé slová keď Alicu zbadá. „ Je všetko v porjadku?“spýta sa Marius. „Áno“odpovie Snape. „ Našli ste toho čo ubližiť?“spýta sa Marius. Snape sa zachmúri pretože vie že Alica si stále myslí že bol za Dumbledoreom. Alica sa na neho okamžite zamračí. „Môžem s tebou hovoriť?“spýta sa jej potichu. Alica iba prikývne a obaja odídu. „ Ajaj ja asi povedať nečo zlé“ Marius si pohladí fúzy.
Obaja vstúpia nazad do Alicinej izby. „Môžeš mi povedať kde si bol?“ ozve sa nahnevane Alica len čo vstúpia. „ Nebol som za Dumbledoreom“odpovie Snape. „Viem! Viem že si mi klamal!“ Alica sa zamračí. „ Mal som dôvod prečo som to urobil. Ak by som ti povedal kam idem nesúhlasila by si“odpovie jej. „ Iste“ Alica sa urazene otočí chrbtom. „ Hovorím ti pravdu, nikdy by som ti neklamal ak by som vedel že schváliš čo sa chystám urobiť“odpovie potichu Snape a prikrča k nej. Alica sa na neho otočí a očami sa mu zavŕta do mysle. „ Bol si za ňou....za Alyn...“odpovie trochu sklamane. „Áno“Snape prikývne. „A?“ spýta sa Alica. „ Už je všetko v poriadku, to ona sa ti pokúsila ublížiť dnes ráno“odpovie jej. „To veľmi dobre viem, ale ako môžeš povedať že je to v poriadku?“ Alica nahnevane hľadí. „Pretože je to v poriadku, už to neurobí“odpovie Snape. „ Ako to myslíš že to neurobí? Kto je to zakáže?!“ Alica dvihne hlas. „ Proste to už neurobí a to je pre nás hlavné“odpovie Snape a vyzlečie si svoj plášť.“ Severus..“Alica k nemu pristúpi s podivným výrazom. „ Ako ....to myslíš? Čo si jej povedal?“ dvihne obočie. „ Povedzme, že som jej veľmi jasne vysvetlil, že podobné veci si už nikdy viac nebude môcť dovoliť“ odpovie Snape s tvrdým hlasom. Alica sa zamračí. „Snáď nechceš povedať že...“ Alica nedokončí a čaká že to dokončí Snape. Ten však nepovie absolútne nič a uhladí si svoj hábit. „ Severus ty si ju zabil...“ Alica si rukou prekryje otvorené ústa. Snape iba ľahostajne dvihne hlavu a pozrie na ňu chladným a tvrdým výrazom jemu vlastným. „Ty si ju zabil, však je to pravda?“spýta sa znovu Alica. „Takto je to pre nás všetkých lepšie“odpovie odmerane Snape. „ Ale...nemôžeš predsa..“ Alica začne strachom takmer až koktať. Alyn nikdy nemala rada ale smrť by nikomu nepriala ani jej nie. „Severus, takto sa to nemalo skončiť....toto nie je riešenie...“ dopovie zronene Alica „ Ublížim každému kto sa pokúsi vziať mi ťa....“Snape ju preruší chrapľavým hlasom a v tvári má strašidelný výraz. Alica trochu zacúva. „ To ale nemôžeš...“ zlomí sa jej hlas. „Ty to stále nechápeš však nie ?“ Snape k nej prikráča. „ Neexistuje odpustenie do čerta! Buď zomrú oni alebo my inač to nesmieš chápať, pretože tak to proste je, akokoľvek ti to pripadá kruté, to sú pravidlá smrťožrútov, ak by som ju nezabil, usilovala by ti o život až dovtedy kým by ťa nezabila“odpovie Snape. Alica iba roztrasene hľadí a nevie čo ma povedať aj keď vie že Snape má pravdu. „ Ja som smrťožrút, preto sa nediv môjmu konaniu ak ide o niečo na čom mi záleží“ pokračuje. „Severus zachádzaš do krajností...“ozve sa koktavo Alica. „Presne tak“ Snape prikývne. „ Povedal som ...že ublížim komukoľvek kto ti ublíži, KO-MU-KOĽ-VEK!“ zvýši hlas. „ Komukoľvek počuješ? Najprv to bol Artemius Rowet, potom niekoľko podriadených smrťožrútov, James Alen, Alyn Woodová...“pokračuje strašidelne vymenúvajúc zoznam svojích obetí. „ A ja som ochotný doplniť to o mnohých ďaľších. Nebojím sa vziať život niekomu kto sa ma snaží pripraviť o to jediné pre čo ešte žijem!“zvýši hlas. „ Taktiež sa nemienim zľutovať nad nikým kto ti chce ublížiť...nad nikým!“zopakuje a prenikavo na ňu hľadí. Alica iba roztrasene pozerá. „Zopakujem to znovu,tak si to pamätaj, odstránim každého kto sa pokúsi vziať mi ťa, je jedno kto to bude a proti komu sa budem musieť postaviť, nepotrebujem žiť opäť život plný smútku a smrti. To radšej zomriem ako by som mal stratiť teba. Každého iného áno, ale teba nie.Milšie mi je odstrániť všetkých ostatných ak to bude znamenať že o teba neprídem počuješ?!“ dopovie rázne. Alici sa začnú kotúľať slzy po tvári.“ Ty si poslednou vecou pre ktorú som ochotný zabiť človeka, a urobím to, ak to bude nevyhnutné pre to aby som o teba neprišiel, za akúkoľvek cenu“odpovie úplne isto Snape. Alicu na chvíľu napadne že je taký pretože si chráni svoje vlastné sebecké záujimy ku ktorým ona patrí. Nezniesol by ak by prišiel o niečo, čo nevyhnutne potrebuje a že mu vôbec nejde o ňu.Rázom túto myšlienku zaženie pretože vie že Snape by ju mohol vidieť a potom by to nemuselo skončiť dobre. „S...“vysúka zo seba Alica a zdesene hľadí. „ Prosím?“Snape k nej pristúpi a Alica ešte trochu zacúva k oknu. „ Severus to nie je možné...“Alica má po chvíli trochu pokojnejší výraz aj keď myšlienka Snapeovho besnenia len aby o svoju závislosť neprišiel jej naháňa hrôzu. „Ja si už pripadám ako nejaká kosť“ zamračí sa. Snape iba nechápavo dvihne obočie. „ A ty ako pes ktorý ju všade vláči a ktorý je zúrivý vždy keď mu ju chce niekto vziať. Veď som predsa stále tu, tak na čo ten rozruch?“zamračí sa. „Zaujímavé prirovanie“ skonštatuje Snape. „Ty si to príliš berieš, trochu sa zvoľni, uvoľni, nie je všetko iba čierne“vysvetľuje. „ Nie je“ Snape prikývne. „ Chceš vedieť ako vyzerá moja myseľ? Všetko čierne a v strede jeden malý svetlý bod ktorý udržujem v bezpečnej vzdialenosti od černoty ktorá ho obklopuje“odpovie a prísne na ňu hľadí.“Predtým kým tam ten bod nebol bolo mi celkom jedno čo sa stane s ľuďmi okolo mňa, či zomrú mojou vinou alebo dokonca mojou rukou, a bolo mi taktiež úplne jedno čo bude so mnou, teraz mi to ale nie je jedno“odpovie rozumne. „Eh..“Alica chvíľu nemá slov. „Chápem že sa ti moje reakcie môžu zdať prehnané, ale vo svojom živote som už prišiel o mnoho vecí ktoré som mal rád, a preto už nehodlám dopustiť aby sa to opakovalo“dopovie. „ Rozumiem“ Alica prikývne a začína chápať prečo je taký ostražitý. Veľmi dobre si uvedomuje Snape že sa bojí. Že sa príšerne bojí toho aby nebol opäť sám tak ako predtým a zakrýva to svojím hnevom a krutosťou. Radšej mu nepovedala čo si myslí, veľmi dobre Snapea poznala a vedela že by to nahlas nikdy nepripustil aj keď sám veľmi dobre vedel že sa bojí, práve preto je schopný ohavných činov len aby sa nesplnila jeho najhoršia obava. „Tu nám nič nehrozí“vyhlási Alica a oprie sa o stenu. „Ale je mi ľúto, že si chrániš len svoje záujimy...“pokračuje trochu trpko. „Svoje záujimy?Tak svoje záujimy?!“ Snape vyprskne a rázne k nej prikráča. Alica strachom zacúva až k stene knižnice. Snape k nej podíde a jeho postava rázom naberá hrôzostrašný nádych. „Môžeš byť rada že si mojou najvyššou prioritou“odpovie jej vražedne. „ Ktorú potrebujem...bezpodmienečne...“ dodá tvrdo. „Inač by si už bola mŕtva..“šepká. „Možno..“odpovie utiahnuto Alica. „Ale ty ma stále berieš ako nejakú vec, ktorú potrebuješ....nič iné...“odpovie trochu urazene. „ Možno máš pravdu..“povie Snape s neoblomným výrazom. „Ale si pre mňa vecou najcennejšou, najvyššou prioritou ktorej podriadim všetko, ktorú ochránim, ktorú potrebujem mať neustále na blízku,mojou závislosťou ktorú milujem natoľko že som pre ňu ochotný zabiť človeka.....“ pokračuje vražedne Snape. „Ale to že ťa tak vnímam ti zaistí že sa ti nič nestane, že sa o teba postarám...“ pohladí ju chrbtom ruky po líci. „Každopádne ale musíš pochopiť....že patríš mne...a ak by sa stalo, že by to chcel niekto zmeniť...dopadlo by to veľmi zle...“ zašepká a Alicu až strasie keď si spomenie že by sa o ňu snáď niekto iný uchádzal. Vie si predstaviť Snapeove besnenie ak by zistil že má nejakého nápadníka. Na chvíľu sa začne cítiť ako väzeň v jeho rukách, ako zviera ktoré má svojho pána. „Ale takto to nesmieš vnímať...“ozve sa Snape keď túto jej myšlienku vidí. „To že si moja neznamená, že to máš takto chápať“ dodá. „Ja nikomu nepatrím“ odpovie tichým hlasom Alica. „Tak to sa teda veľmi mýliš, pretože patríš mne, každá časť tvojho tela patrí mne....“ pokračuje nebezpečne Snape so svojou tradične smrťožrútskou mluvou rozprávajúc o človeku ako o nejakej veci . Alica sa takejto jeho posadnutej a majetníckej lásky miestami až bojí. Plecom sa dotkne svietnika na stene a celá stena o ktorú sa opierala sa okamžite odsunie a odhalí zaprášený vchod do nejakej chodby. Snape ostane stáť a hľadí na to. „Kam to vedie?“spýta sa. „ Ja neviem“odpovie Alica. „Nepôjdeme sa tam pozrieť? Myslím že nemá zmysel aby sme sa tu na tom hádali, veľmi dobre vieš že naše názory sa v tomto rozchádzajú, tak ideme?“ spýta sa Alica. „Myslíš že je to dobrý nápad?“ Snape pochybuje. „Uvidíme čo tam je Severus, poď“ začne ho ťahať za hábit. „Nie je to dobrý nápad“Snape stále pochybuje. „ Myslím že tá tvoja zvedavosť ti raz privodí veľmi nepekné zážitky a navyše som sa chcel pozrieť na tie elixíry ktoré som kúpil“zamračí sa na ňu. „A ja myslím že si príliš nezvedavý na to čo tam môže byť a na elixíry budeš mať vždy dosť času“ Alica odpovie a prstom ho pichne do hrude. Snape sa chytí za miesto kde ho pichla a pošúcha si ho. „Dobre, ale ja s tým rozhodne nesúhlasím“odpovie a okamžite sa začne tváriť ako citrón.“Fajn tak ideme „ zavelí Alica zavesí sa mu na plece a začne ho tam ťahať. Vkročia do chodby ktorá je mimoriadne priestranná, sivá s kamennou stenou,podlahou i stropom a plná pavučín. „Fuj“ ozve sa znechutene Alica keď zo seba znáša nánosy pavučín. Snape sa ani neozve a tiež si zo seba znáša množstvo pavučín s niekoľkými pavúkmi na nich. Po chvílke chôdze chodbou vstúpia do rozľahlej miestnosti. Po stenách sú rôzne portréty. Miestnosť je plná prázdnych políc a skríň, nachádza sa tam aj niekoľko sôch rytierov s Tomarovým symbolom. Snape k nim prikročí a so zájimom si ich prezerá. Sú neuveriteľne mohutní, v brnení a jediné čo je viditeľné z ich tela sú ich oči. „Zaujímavé“ Snape pozrie na Alicu. „To sú Vindstonskí rytieri“Alica sa usmeje pri pohľade na sochy. Snape iba mlčky hľadí. „ Toto je banské mesto, keď som bola malá otec mi rozprával príbeh o tom že hrad chránia akési bytosti ktoré žijú v baniach, rytieri v brneniach pripravení zobudiť sa z kameňa ak by hrozilo že naše panstvo padne“ začne Alica. „Vidím že celá tvoja rodina bola poverčivá“ odpovie uštipačne Snape. „Nie je to iba nejaká povesť, asi pred 300 rokmi sa na tomto území viedli boje medzi čarodejníkmi z rôznych spoločenských vrstiev, zaútočili na tento hrad a nechýbalo veľa aby dobili Vindstonské pozemky. Kroniky hovoria o mohutných tvoroch žijúcich hlboko v baniach ktorí čarodejníkov usmrtili len čo sa priblížili k banským pozemkom“dopovie Alica. „ Isté je, že históriu tohto miesta ovládaš dokonale, myslím ale, že teraz tu žijú nanajvýš tak duchovia“ dopovie Snape a pozrie na svoju topánku keď zacíti že stúpil do krikľavozelenej ektoplazmy. „Solvo“namieri na topánku prútik a okamžite ju zbaví ektoplazmy. „Poďme ďalej“odpovie Alica a utiera si topánku do koberca v miestnosti keďže predtým aj ona vstúpila do ektoplazmy. Prejdu dverami a vkročia opäť do kamennej chodby ktorá sa na konci rozširuje do kamennej miestnosti. Vkročia a v jej strede vidia na stojane stáť podlhovastý elixír osvetlený lúčom fialového svetla. Snape k tomu prikročí a s obrovským záujimom na to hľadí. Alica prikročí tiež a natiahne ruku aby ho vzala. „Nie!“ Snape jej ruku okamžite chytí aby sa toho nedotkla. „Môže byť zakliatý“dopovie. „To je elixír?“spýta sa Alica. Snape prikývne. „Aký?“ spýta sa. „ To neviem, nič také som nikdy predtým nevidel“odpovie a prezerá si malú fľaštičku. Aj keď vie že takýto elixír nepozná, myšlienky mu blúdia k niečomu čo sa stalo už pred mnohými rokmi keď sa spolu so smrťožrútom Jamesom Biggsom pokúšali pre Temného pána pripraviť elixír večného života. Okamžite sa mu do mysle vtisla spomienka na to čo hovoril Biggs keď zistili že elixír večného života okrem množstva rozličných surovín musí obsahovať krv panny zo vznešeného čarodejníckeho rodu. „Takú krv nezoženieme Severus, nikto ju nemá“ ozvali sa mu v hlave Biggsové slová. „ Elixír večnej mladosti sa nedá vytvoriť...aj keď.“ „Aj keď čo?“ ozval sa Snapeov hlas. „Keď som bol v strednej Európe, často som počúval reči o tom že elixír existuje, že ho niekto pripravil, neviem ale kto...ani to kde je elixír ukrytý...“ ozvali sa opäť Biggsové slová ktoré sa Snapeovi vybavili spred mnohých rokov, hneď pri prvom pohľade na elixír. „Niektorý z aristokratov v strednej Európe ho určite má, zdá sa že oni vedia ako ho pripraviť a majú aj tú krv, neviem však ktorí jeho prípravu poznajú, nikto to nevie...“ pokračovali Biggsové slová. „Severus?“ Alica mu zamáva rukou pred očami. Snape na ňu vyvalí čierne oči a opäť pozrie na elixír. „ Chcel by som ho vziať...“zašepká takmer až nepočuteľne. „Ty vieš čo to je ?“ spýta sa Alica. „ Neviem, iba si to myslím“ zašepká a namieri na elixír prútik. Elixír sa dvihne do vzduchu spolu s fialovým svetlom ktoré ho obklopuje. Okamžite sa začne celá mietnosť triasť. Jedna zo stien sa rozíde a do miestnosti popadá hŕba ľudských kostí, lebiek a aj niekoľko rozkladajúcich sa tiel. „Pane bože...“ Alica zacúva a zdesene sa skryje za Snapeov chrbát pričom mu zaborí nechty do hábitu na jeho ramenách. V miestnosti zavládne okamžite hnilobný zápach. „Čo to je ?“ rozstrasene hľadí na hromadu ľudských kostier a aj na niekoľko rozkladajúcich sa tiel. „Neviem“Snape k tomu pristúpi a Alica ho za jeho chrbtom nasleduje. „ Vyzerá to ako keby ich niečo, rozdrvilo...“hľadí na kusy polámaných a rozdrvených kostí a aj na nafúknuté modré mŕtvoly. „ Vidíš ich? Nemajú kožu, ako keby im niečo zožralo kožu“ odpovie Alica. „Áno, niekto alebo niečo im ju očividne odstránil“odpovie Snape a rukávom si prekryje nos pretože sa mu z neznesiteľného zápachu začína dvíhať žalúdok. „Dúfam že tým že sme vzali elixír sme neprivolali tvorcu tohto tu“odpovie Alica. „ Človek to určite neurobil“odpovie Snape keď začujú akýsi podivný hlas. Hlas vyslovujúci slová no z jeho interpretácie je jasne počuť že žiadnemu človeku nepatrí. „ S-severus..“ Alica začne panikáriť. Snape sa ohliadne a za múrmi vidí iba obrovský tieň. Pomaly sa k múrom priblíži a na zemi zbadá krvavo-slizovú stopu vedúcu do otvoru v stene. „S-severus, poďme preč...“ ozve sa Alica a zaťahá ho za hábit. Snape iba prikývne ale je vidieť že sa nemôže vynadívať na otvor do ktorého sa zrejme ukryl tvorca nešťastia na ktoré sa dívali. Pozrie na vznášajúci sa elixír na mieste kde ho nechal. Kúzlom ho vo vzduchu ťahá za sebou a vkročia do kamennej chodby, smerujúc k východu. Po chvíli sa ocitnú v pracovni Mariusa Telfera. Obaja na seba nechápavo hľadia. „Ale stadiaľ sme sem nevošli“ozve sa Alica a nechápavo na nich hľadí aj Telfer. „Prečo sa túlať pod hradom?“spýta sa ich. „ Marius, niečo sme tam videli, boli tam kosti a aj nejaké mŕtvoly a potom niečo pekne odporné čo sme našťastie nevideli“ začne rýchlo Alica. Snape nehovorí nič a venuje sa elixíru, odváži sa a chytí ho do rúk. Elixír neustále vydáva fialové hrejivé svetlo. Pomaly si ho vsunie do vrecka dúfajúc že sa nič nestane. „ Tu byť veľa tvory, nje moc múdre chodiť pod hradom, veľa tvory byť nebezpečné“odpovie Marius a pohladí si biele fúzy. „Vy viete čo to bolo?“spýta sa Snape keď sa prestane zaoberať elixírom. „Jeden tvor..“ Marius ukáže jeden prst na ruke. „...robiť čo hovoríte, pozrieť tu, tu písať o tvoroch pod hradom, kniha od Alicin otec“ odpovie Marius a podá Snapeovi veľkú knihu ktorá očividne nie je kúpená ale písaná atramentom.“Ale ja tomu predsa nebudem rozumieť“odpovie Snape pochybujúc o tom že by rozumel slovenčine. „ Nebáť, on pisať v angličtina a druhá strana knihy slovenčina, vedieť že bude veľa ľudí ktorí nerozumieť slovensky a chcieť čítať“odpovie Marius. „Mali by sme už ísť spať je neskoro“odpovie Alica. Snape prikývne a mlčky opustia pracovňu Mariusa Telfera. Vkročia do izby. „ Dúfam že teraz sa už nikam nechystáš“ozve sa Alica. „Nie“Snape odpovie a z vrecka vyberie elixír a položi ho na policu, hneď vedľa neho položí knihu ktorú mu dal Telfer. Alica si švihnutím prútika zmení hábit za bielu nočnú košeľu a vlezie pod perinu. Snape nepovie nič a chvíľu na ňu hľadí. „ Nejdeš spať?“ Alica dvihne hlavu. „ Chcel som sa ešte pozrieť na tú knihu“odpovie a zhasne svetlo, v rohu izby zapáli kúzlom jednu sviecu na stole a posadí sa do kresla. Vezme knihu a začne ju čítať a študovať. Alica si položí hlavu opať na vankúš a po chvíli zaspí. Ubehne hodina a hodiny ukazujú dve hodiny po polnoci, Snape sedí v kresle a naďalej sa venuje štúdiu knihy keď sa Alica za hlasného kriku zobudí a prudko dýchajúc sa posadí na posteli. Snape sa okamžite postaví a sadne si vedľa nej na posteľ. „Čo sa stalo?“spýta sa s úplne pokojným hlasom. Alica chvíľu hľadí pred seba s neprítomným výrazom a do očí sa jej tisnu slzy. „ Opať to robí, necháva mi vy mysli hrozné sny“ začnú sa jej kotúľať slzy po lícach a tvár si prekryje rukami. „ Prečo mi už nedá pokoj...“vzlykne. „To nič“ Snape ju rukami podporne obíjme. „Uvidíš že sa to už veľmi rýchlo skončí“ odpovie skloní sa a pritlačí si líce na jej obnažené rameno. „ Ale kedy...“ Alica vyprskne v plač a vrhne sa mu na hruď div ho až nezvalí na posteľ. Hlavu mu zaborí do hábitu. „ Budem sa snažiť urobiť všetko tak aby to bolo veľmi rýchlo. Tým snom nesmieš prikladať žiadnu váhu...“ zašepká Snape a odhrnie jej vlasy z tváre. „ Bojím sa...“ Alica zašepká. „ Nemusíš sa báť, som vždy pri tebe, dávam pozor“zašepká jej. Alica si ľahne do postele a schúli sa do klbka. Pozerá na Snapea. Ten sa nad ňu nakloní. „Pokojne spi nič ti nehrozí“zašepká chlácholivým hlasom a pohladí ju po vlasoch. Opäť je to pocit ktorý už niekedy prežila. Keď cíti ako veľmi ju Snapeove slová posmeľujú a dávaju jej istotu. Prejde pol hodina a Alica zaspí. Snape si ľahol vedľa, a oblečený v hábite tam ostal. Nespal ani len nezatvoril oči, ležal a díval sa na ňu. Prešli štyry hodiny a Snape stále nespal. Cítil ako neuveriteľne ho zmáha únava, aké ťažké sú jeho viečka, ale oči nezatvoril. Alica sa zobudila dvihla hlavu a nechápavo sa na neho dívala. „Severus ty ešte nespíš?“udiví sa. „ Mal by si spať, oddýchnuť si“ odpovie keď hľadí že vyzerá veľmi unavene. „ Ja predsa oddychujem“odpovie Snape tichým hlasom no unavené čierne oči nezatvorí. Alica na neho akosi podivne hľadí. Opať si ľahne a študuje ho. „Prečo nespí?“pomyslí si a hľadí na Snapea natiahnutého na posteli ako rovnú dosku hľadiaceho do stropu alebo na ňu.
„Dobré ránko“ ozve sa veselo Olympia keď si k nej Alica sadne na raňajky. „Dobré ráno“odpovie Alica. „Prečo si taká zničená?“spýta sa Olympia keď na ňu hľadí. „ Mala som v noci zlé sny..“odpovie Alica a začne jesť. „Kde je Snape?“spýta sa Olympia. „Spí, pretože ani on v noci nespal“odpovie. Olympia sa nechápavo zamračí. „ Mám o neho starosť Olympia“Alica si rukou podloží hlavu. „Prečo?“spýta sa Olympia a vloží si do úst ďaľšie sústo. „V noci som mala hrozný sen, čo má na svedomí asi Voldemort, Severus ma utešil kým som nezaspala a potom..“ nedopovie. „A potom čo?“spýta sa Olympia. „ On...celú noc nespal, ani nezatvoril oči“odpovie nechápavým hlasom Alica. „ Možno si o teba robil starosti to je normálne“odpovie Olympia. „ Neviem Olympia, každý človek aj ten najoddanejší potrebuje spať, aspoň pár hodín, potrebuje zavrieť oči. Ale on nie, on ich mal vždy otvorené a len sa tak díval aj keď som na ňom videla že ho zmáha spánok, tak nespal“odpovie Alica. „ Snapeove správanie bolo vždy veľmi podivné, takže ani jeho spánok asi nebude iný, nemala by si sa tým zožierať“odpovie Olympia. „ Olympia myslím že to ja ho ničím, že to kvôli mne nespal, že chcel chrániť môj spánok aby mi nič nechýbalo“ odpovie previnilo Alica. „ Ale ja to od neho nechcem, nechcem aby niečo také robil“ zachmúri sa. „ Pozri..neviem či si si to všimla...“ Olympia chvíľu okolkuje. „ ...ale Snape je tebou príšerne posadnutý. Ak by mohol tak sa na teba bude dívať celý deň bez prestávky“odpovie s trochu podivnou tvárou. Alica sa zamračí pretože nevie ako to myslela. „ Ja ho vidím ako sa na teba vždy díva, aj vtedy keď to nevidíš, čo všetko je ochotný pre teba urobiť, veď...veď on zabil človeka aby ťa ochránil...a pokiaľ mám správne informácie James Alen nebol prvý s ktorým tak skoncoval“Olympia začne šepkať aby to nikto nepočul. Alica má chvíľu pocit ako keby jej niečo vyčítala. „Ehm...pozri“ odpovie Olympia a položí šálku čaju ktorú mala v ruke. „ Snape je tebou posadnutý, neviem či láskou alebo niečim iným, fakt ale je že jeho posadnutosť je nebezpečná, hraničí to so šialenstvom, dúfam že to neskončí tak, že nakoniec ublíži aj tebe ak sa mu niečo nebude páčiť“ odpovie Olympia ktorá bola vždy proti Snapeovi. „Olympia ty ho nepoznáš tak ako ja, to je jeho spôsob lásky,on inač milovať nevie iba takto dychtivo a posadnuto, nehovoriac o tom že sa bojí že bude znovu sám“obraňuje ho Alica. „Nikdy by mi neublížil som si tým istá“vyhlási. „Ja sa divím už tomu, že Snape vôbec dokáže mať niekoho rád alebo milovať, aj keď to čo robí by som láskou nenazvala“ odpovie potichu Olympia a zamračí sa.
18. kapitola – Elixír večného života
„Severus?“ spýta sa Alica keď do izby nahliadne a posteľ je prázdna. „Severus?“vstúpi do rozľahlej izby a v rohu pri stole uvidí sedieť Snapea zahĺbeného do knihy. „ Nepôjdeš dnes odtiaľto aj von?“spýta sa pobavene Alica. „ Nie“odpovie Snape a ani nedvihne hlavu. Uprene hľadí do knihy. „Chceš tu sedieť?“posadí sa vedľa neho. „ Ehm....“Snape zo seba vydá podivný zvuk. „ Čo?“ozve sa Alica. „ Je tu nejaká miestnosť kde by som mohol pripraviť elixír?“spýta sa jej opatrne. „Ty sa chceš pozrieť na ten elixír ktorý sme vzali odtiaľ však?“ Alica sa zamračí a ukáže na stenu za ktorou sa nachádza tajný vchod. „ Presne tak, rád by som vedel čo to je“odpovie a čaká na odpoveď. „ Je tu miestnosť kde by sa to dalo“ Alica prikývne. „Pracovňa môjho otca“pozerá na neho. „Ukážem ti ju“dodá. Snape letmo prikývne a vystúpia v hrade o dve poschodia vyššie. Alica otvorí masívne dvere vedúce do starozariadenej obrovskej miestnosti. Vstúpia. Snape sa okamžite obzerá po vysokých knižniciach plných kníh, policiach s podivnými predmetmi aj s elixírmi. Takmer až nedýcha keď uvidí množstvo vzácnych kníh, elixírov a zvitkov kúziel ktoré nikdy za svoj život nemal možnosť ani len vidieť, všetko čo o nich vedel, vedel čítaním z kníh. „ Veľkolepé že?“ Alica sa mu zavesí na rameno aby ho previedla. Snape úžasom takmer až zabudne, že na to všetko okolo seba hľadí s otvorenými ústami. „ Je to.....“ ozve sa potichu a stále sa obzerá. „ Nemám slov...“odpovie s príjemným prekvapením. Podíde ku knihám uloženým v jednej z vysokých knižníc a letmo po nich prejde prstami ako keby ich chcel pohladiť, dotknúť sa ich. „Tu môžeš robiť čo chceš“odpovie Alica, keď sa z rohu izby ozve akési zachrapčanie. Snape okamžite vyberie prútik a mieri na vysokého tvora ktorý sa mihá v tmavom kúte. „ Leyto...?“ ozve sa Alica keď zbadá čierne obrysy očividne neľudskej postavy a hlavy so špicatými ušami. Z tieňa vystúpi vlkodlak a oboch si ich premeriava. „ Leyto...“zopakuje Alica a hľadí na Snapea ako na neho nebezpečne mieri prútikom. „ To je v poriadku, ten je od nás..“ozve sa Alica a skloní jeho ruku s prútikom. Snape na to nedôverčivo hľadí premýšľajúc či je to vôbec normálne aby mal niekto v dome vlkodlaka . Živého a nebezpečného, aj keď vie že je to práve ten istý s ktorým sa už raz na chodbe stretol. „Prepáč, sem nikto nechodieva, myslel som že tu budem mať kľud“odpovie potichu chrapľavým hlasom vlkodlak a obíde ich. „ Máš byť na pozemkoch nie tu“Alica sa zamračí. „Veľmi dobre vieš že do hradu nemáš prístup, žije tu mnoho ľudí a tí nie sú radi ak sa tu objavíš...čo sa týka mňa, mne to nevadí ale ostatní..“ začne Alica. „ Chápem, prepáč“odpovie vlkodlak a prezerá si Snapea neľudskými očami, trochu pootvorí ústa ako keby ho chcel ochutnať. „Choď už“odpovie Alica. Vlkodlak odíde. „Čo to bolo?“spýta sa nedôverčivo Snape. „Nikdy si nevidel vlkodlaka?“spýta sa Alica. „ Nikdy som nevidel aby vlkodlak rozprával“odpovie Snape a spomenie si ako ho raz stretol na chodbe, ako mu ukázal východ z hradu. „Povedala som ti že tu je všetko iné. Volá sa Leyto, staral sa o čarovné tvory kým som bola malá. Moja rodina chovala aj vlkov, a jeho jeden pohrýzol, odvtedy je vlkodlakom. U neho je to však trochu podivné, väčšinu času a to aj cez deň vyzerá ako vlk, ale správa sa ako človek, aj keď samozrejme zvieracie inštinkty a pudy ho neopustili. Ľudia sa ho boja pretože ho nepoznajú“ vysvetlí Alica. „ A ty nie ?“spýta sa Snape. „ Nie, ja ho poznám, mne neublíži“odpovie Alica. „ Vlkodlak ublíži každému keď sa premení kompletne, to by si mala vedieť“odbije ju Snape. „Keď sa o tom už rozprávame..možno mu môžem pomôcť,tak ako Lupinovi“odpovie Snape. „Áno ja viem, ty si prišiel na to, ako užívať vlkodlačie elixíry podľa fáz mesiaca aby sa ich účinky strojnásobili“odpovie Alica. „Niečo také“ reaguje Snape. „Viem, za to si dostal tú cenu“Alica sa uškrnie. „ Radšej mi ten deň ani nepripomínaj“odpovie mrzuto Snape a položí elixír s fialovým svetlom na veľký stôl. „ Našiel si niečo v tej knihe ktorú ti dal Marius?“spýta sa Alica. „Našiel, niečo pomerne znepokojivé“Snape odpovie a otvorí knihu na strane 116. „Čítaj“ podá jej ju. Alica vezme knihu a zahľadí sa do nej. Vidí že to písal jej otec, zahľadí sa na dátum 18.3.1995 a nákres nejakého podivného tvora.
Nemyslím si že je to dobrý nápad. Môj priateľ Aurus Aurica stvoril tvora ktorého sa všetci bojíme. Boli sme naivní, ak sme si niekedy mysleli že nás bude chrániť. Pred časom zabil niekoľko baníkov, neviem ako sa dostal k baniam ale ostali po nich iba rozdrvené kosti. Myslím že požíva ich telá aby si sám predĺžil svoju nešťastnú existenciu. Niekoľkokrát som prosil aby ho zahubil, ale Aurus trval na tom že jeho tvor nikomu neublížil aj keď sme k tomu mali relevantné dôkazy. Myslím že tento tvor je prvopočiatkom mágie temnej hmoty ktorú som zatiaľ stále nedokázal pochopiť. Aurus to dokázal, vytvoril ho a dal mu meno Duriel. Je asi dva metre vysoký a má ľudskú postavu, jeho telo je pokryté akýmsi zvláštnym druhom kože podobnej hadovi s hrubou slizovou vrstvou. Má obe ruky aj nohy ľudské, rovnako tak aj chrbticu, no neustále sa pohybuje na štyroch končatinách ako zviera. Po nejakej dobe som zistil, že Duriel je slepý a pohybuje sa výlučne podľa čuchu alebo hmatu. Výnimočným javom je, že ako orgán hmatu využíva svoj dlhý jazyk.
Naše nešťastie začalo v deň keď Aurus zomrel. On jediný mu dokázal rozkázať, on jediný bol pre neho autoritou, stvoriteľom ktorého si inak primitívny organizmus nesmierne vážil. Po Aurusovej smrti sa všetko zmenilo. Duriel zabil niekoľko baníkov a niekoľko slúžok na hrade. Bol som nútený ukryť ho v podzemí kde som ho zatvoril. Teraz sa túla v podzemných chodbách. Duriel je nebezpečenstvom pre každého, kto by chcel vziať elixír ktorý som tam ukryl. Mám obavy o dcéru aj keď premýšľam o tom, že Duriel z nej cíti niečo pre čo sa k nej nepriblíži. Našiel som Alicu túlať sa v podzemí, videl som aj Duriela, neublížil jej. Zdalo sa ako keby sa niečoho bál, ako keby sa bál jej. O tom čo sa stalo 11.8.1994 kedy prišlo o život 5 slúžok a 6 baníci existuje tento môj záznam ako jediný...
Alica dočíta zápis jej otca a nechápavo hľadí na Snapea. „Nepamätám sa aby som sa s tou vecou niekedy stretla“odpovie. „ Bola si malá tento zápis je 15 rokov starý, takže v tej dobe si mala 10 rokov“odpovie Snape. „Myslím, že ty si vysvetlenie toho prečo nám neublížil, keď sme vzali elixír ktorý očividne strážil“pokračuje. „Myslím že je to hlúposť“odpovie Alica a vráti mu knihu. „ A ja myslím že o sebe ako sa zdá mnohé veci nevieš,keď sa ťa to bojí, ako to píše tvoj otec“odpovie Snape a posadí sa za stôl. Alica sa na neho nepekne pozrie .“Sú to hlúposti..“ reaguje podráždene. „ Tvoj otec bol mocný a vážený čarodejník preto si nedovoľujem spochybniť jeho slová....“odpovie rozumne Snape. „ Píše tam aj o tom elixíre“pozrie na malú fľaštičku. „Musel o ňom vedieť a zdá sa že vedel aj čo to je a tu niekde by o tom mal byť zápis“pokračuje Snape. „ Možno, ale myslím že nič nenájdeš, môj otec síce písal aj v angličtine ale väčšina kníh ktoré napísal sú v slovenčine“odpovie Alica. „ Tak to budeš hľadať ty“ Snape dvihne hlavu.“Och preboha Severus, nechcem tu byť zavretá, to je za trest“ Alica sa mu urazene otočí chrbtom. „Ty nechceš vedieť čo to je?“spýta sa Snape a pristúpi k nej. „Chcem ale nechce sa mi tu byť zavretá. Ty mi dávaš trest ako svojím študentom“otočí sa na neho. „ Keď myslíš...“odpovie pokojne Snape. „Severus takmer by som zabudla ..“pokračuje Alica. Snape na ňu spýtavo pozrie. „ O dva dni je Halloween“tiež na neho pozrie.“No a ?“ spýta sa nechápavo Snape. „ Ehm, u nás sa to oslavuje trochu inač vieš“odpovie Alica a pošúcha si ruky o seba. „U nás v deň Halloweenu, my to voláme Dušičky, všetci ľudia prídu na cintorín aby si uctili svojich mŕtvych, zapália sviečky, prinesú im kvety....“vysvetľuje. „Chceš ísť za rodičmi?“Snape k nej pristúpi. „ Áno, všetci za nimi chodíme“ Alica prikývne. „ A potom večer sa všetci obyvatelia hradu zídu pri stoloch na slávnostnú večeru“pokračuje. „ To je veľmi pekná tradícia, človek by si mal uctievať svojich zosnulých“ Snape prikývne. „ A potom pred polnocou sa začne večierok, ľudia prídu v maskách strašidiel a bavia sa“dokončí Alica a Snapeovi pri slove večierok stuhne úsmev. „ Fajn toho večierka sa nezúčastním“odpovie ľadovo. „ Ale no tak príď, nechcem ísť sama a ja tam musím ísť“odpovie Alica a poškrabe sa na hlave. „Vieš veľmi dobre že neznášam večierky a navyše tam nikoho nepoznám a už vôbec netúžim byť v centre diania celý večer keď sa budem nachádzať vedľa teba“odpovie jej namosúrene. „ Veď nebudeme v centre diania“odpovie nevinne Alica. „ Áno, to som videl ako si nebola v centre diania hneď ako sme sem prišli“ odpovie ironicky Snape. „ Ale no tak, to bude iné, a nemusíš si ani vziať masku“odpovie Alica a začne ho presviedčať svojím nevinným výrazom. „Nie „odpovie definitívne Snape a tvrdohlavo si prekríži ruky na hrudi. „Severuuuus...“ Alica sa mu začne líškať. „ Nie tak toto nerob...“Snape sa rázne otočí keď vidí čo má v pláne. „ Nemysli si, že sa môj näzor zmení keď sa na mňa takto...“ nedokončí a hľadí na to ako sa k nemu pritúlila a položila si hlavu na jeho rameno. „Prosíííím“Alica na neho pozrie veľkými modrými očami plnými nevinnosti. „Tak dobre“ odpovie zlomene Snape a pretočí očami stojac a dívajúc sa, ako sa na neho vešá a túli sa k nemu. „Ty vždy nájdeš spôsob ako ma presvedčiť ty malá potvora...“odpovie, pozrie na ňu a hnevá sa sám na seba že si nestál za názorom. „Ale pôjdem tam kvôli tebe, nech ti je jasné že tí ľudia tam sú mi absolútne ukradnutí a nehodlám sa s nimi baviť“odpovie rázne aby zachránil aspoň niečo. „V poriadku idem si zohnať nejaké šaty, vrátim sa asi za hodinu“odpovie Alica a odíde. Snape sa nemo posadí a chvíľu hľadí na zatvorené dvere. „ Asi som sa už úplne zbláznil...“pomyslí si keď vidí aký má na neho Alica obrovský vplyv. Po chvíli sa mu do mysle vtisla opäť tá vtieravá myšlienka. Musia sa vrátiť na Kranwallský hrad. „ Tu je chránená...“ pomyslí si a poobzerá sa po miestnosti.Rukami si pretrie tvár. „Koho musím ešte zabiť aby mi ju konečne nechali?“ spýta sa sám seba a v hlave sa mu rozvinie menný zoznam na čele s menom Voldemort. Vezme elixír, a začne sa obzerať po kotlíku a surovinách. Pootvára niekoľko políc. „ Mal by som zistiť či je to pravý elixír....“pomyslí si a hľadí na fľaštičku. Onedlho sa už z kotlíka dymí a buble v ňom priesvitná lepkavá hmota. Snape nechá elixír vrieť a pustí sa do pátrania po zmienke o elixíre ktorý našiel. Po akejkoľvek knihe, dopise či zápise. Postupne vyberie niekoľko kníh z knižnice ktoré sú napísané po slovensky. „Tu nič nenájdem“ nahnevane ich zapľasne a vráti na miesto keď mu do očí padne kniha s anglickým zápisom „Tomarove spisy“. Okamžite ju vyberie a listuje stranu za stranou. Zahľadí sa do knihy a hľadá nejakú zmienku o elixíre. Po niekoľkých prelistovaných stranách šokovane číta text napísaný starým čiernym atramentom. „ No to snáď...“zašepká a hľadí do knihy:
18. 4. 1996 – Myslím že sa to konečne podarilo. Dokázali sme to aj keď som tomu neveril. Ja a moji dvaja spoločníci Marcus Alecna a Rubis Zagypov sme konečne rozlúštili kód výroby elixíru večného života. Trvalo to 20 rokov, Marcus tomu zasvätil celý svoj život aby našiel jedinečné druhy surovín ktoré by vytvorili elixír poskytujúci nekonečný život, elixír ktorý by nepodliehal času a zastavil starnutie organizmu. Elixír večného života sme pripravili v spolupráci s ruským alchymistom, ktorý pre nás sprostredkoval niekoľko špecifických surovín včetne kože sibírskeho hlavonožca či zlaté šupiny. Jedinou a najťažšie zohnateľnou substanciou bola pre nás krv panny zo vznešeného rodu. Moji spoločníci ma oboznámili s tým, že Alicina krv by mohla byť tá pravá. Aj napriek nesúhlasu mojej manželky, som Alici vzal krv a použili sme ju do elixíru. Práve mladá krv panny z rodu s čistou krvou spôsobila že elixír sa stal podivne účinkujúcim faktorom na ktorý nevplýval čas. Nevedeli sme to vysvetliť a doteraz to nevieme. Pripravený elixír sme použili na dieťati žijúcom na pozemkoch. Ani po 8 rokoch sa dieťa nezmenilo, to dievča vyzeralo rovnako ako v deň keď elixír užilo. Stále bola dieťaťom, len jej myseľ sa podobala dospelej. Zdalo sa, ako keby elixír oklamal jej telo a jej rast a vývin sa zastavil. Prestala starnúť. Na základe toho sa domnievam, že elixír naozaj funguje. Do svojho zápisu však nezabudnem opomenúť nebezpečenstvo ktoré so sebou elixír prináša. Netrvalo dlho a na hrad sa dostali temní čarodejníci ktorí chceli elixír získať pre muža menom Voldemort. Čarodejníka žijúceho v Anglicku o ktorom mi hovorili moji anglickí priatelia. Potomka rodu Slizolina, rovnako mocného ako potomkovia nášho rodu. Bolo mi jasné že ak by sa elixír dostal do rúk tomuto diablovi s čistou krvou, nikdy by nezomrel. Temný čarodejníci obliehali hrad, zabili naše stráže, no ani tak sa k elixíru nedostali. Ukryl som ho do podzemia hradu a nechal strážiť netvorom menom Duriel. Žiaden temný čarodejník sa k nemu nepriblížil. Žiaden elixír nezískal. Pre existenciu tohto elixíru zomrelo už veľa ľudí, preto sa jeho tvorcovia dohodli na tom že každý z nich bude poznať iba časť jeho prípravy. Ostatné myšlienky o ňom boli vymazané.Bolo pre nás prioritou vymazať myšlienky o kompletnej príprave elixíru ktoré by mohli temní čarodejníci využiť. Ja, Marcus a Rubis, každý z nás si nechal v mysli iba časť prípravy elixíru, aby nedošlo k jeho opätovnej príprave. Elixír večného života strážený Durielom je pravý a jediný. Neexistuje viac možnosť pripraviť ďalší, ktorý by samoľúbou závislosťou a túžbou po večnom živote nesprávnych ľudí mohol spôsobiť smrť a zabíjanie.
Snape dočítal celý zápis a šokovane hľadel pred seba. „Takže je v tom jej krv, to je ....to je..“ opakuje a chvíľu nevie, na čo má skôr myslieť. „Elixír večného života..“ pozerá na fľaštičku so svietivým fialovým elixírom. Vezme fľaštičku a chvíľu má pocit že ju nedá z rúk. „Našiel som ho, po takej dlhej dobe bezvýsledného hľadania..nesprávnej prípravy..“šepká a hľadí na elixír. „Alica...“pomyslí si.Dvere sa otvoria a stojí v nich prekvapená Olympia. Snape sa otočí a s nabrúseným výrazom na ňu hľadí. „ Prepáčte..“ Olympia vstúpi. „Kde je Alica?“spýta sa. „Odišla si niečo kúpiť“odpovie Snape a nevenuje jej ani len pohľad. Presunie sa ku kotlíku s bublajúcou tekutinou. Okamžite skryje elixír aj knihu aby ich Olympia nevidela. „Aha „ odpovie sucho Olympia a sleduje ako pred ňou skryl oba predmety. „ Nechcem otravovať...“ začne opatrne. „ Ale nikoho tu nepoznám...a tak ma napadlo či by som tu nemohla ostať s vami kým sa nevráti“odpovie takmer potichu a vie že Snape nebude súhlasiť. Snape sa na ňu otočí s podivne skriveným výrazom. „ Takže vy tu chcete ostať ?“arogantne dvihne obočie a do kotlíka vhodí zelenú rastlinu. „Myslel som že moja spoločnost vám nie je po vôli...“ pokračuje ľadovo. „ Povedala som vám že vám verím, keď vám verí ona, a navyše si myslím že tu by ste sa o nič nepokúsili už iba z toho dôvodu že máte rád Alicu a ona je moja kamarátka“vysype Olympia. Snape sa zamračí keď počúva koľko toho Olympia vie. „ Slečna Greedová, bude lepšie ak sa nebudete starať do mojích vecí, vyhneme sa potom prípadným konfliktom, iste chápete“ Snape odpovie a rázom má v tvári výraz ako pekelník. Olympia nervózne prehltne sliny. „ Nepopierajte milujete ju!“ zreve na neho. Snape sa k nej okamžite priženie a schmatne ju za hábit. „ Opatrne...slečna Greedová....neprovokujte ma..“ hľadí jej do očí. Olympia sa začne trochu triasť. „Neprovokujte ma..“ precedí cez zuby a zopakuje svoje slová. „P-prepáčte“odpovie Olympia vystrašene. Veľmi dobre vie, že Snape dokáže byť nadmieru desivý. „Nechcela som sa hrabať vo vašom súkromí“vysúka zo seba a uhýba pohľadom. Snape ju pustí a s likvidačným výrazom sa vráti ku kotlíku. Olympia si upraví hábit. „Niečo pripravujete?“ opatrne k nemu kráča. „Snáď vidíte nie?“odpovie podráždene Snape. „ Áno vidím, môžem pomôcť?“spýta sa aj keď jej to príde veľmi čudné že práve ona by mala pomáhať Snapeovi, jej úhlavnému nepriateľovi, mužovi ktorý sa podieľal na smrti jej rodičov. „Čo vy už len môžete vedieť o príprave elixírov?“ spýta sa Snape s nedôverčivým pohľadom. „ Veľa, niekedy som to chcela študovať, potom som si zvolila radšej astrológiu“Olympia sa nútene zasmeje aby uvoľnila situáciu. „ Počula som, že ste v podzemí našli elixír, viete čo to je?“spýta sa. Snape sa na ňu pozrie a je mu jasné že o tom hovorila Alica. „Neviem“odpovie aj keď už veľmi dobre vie, čo to je a akú to má moc. „Preto pripravujete toto?“ukáže na kotlík. „Áno „odpovie odmerane Snape a je jasné, že nemá príliš náladu rozprávať sa s ňou. „O štyri dni sa musíme vrátiť do Kranwallu“Olympia radšej načne inú tému. „Je to škoda, tu je to ako na dovolenke“usmeje sa a postaví sa oproti Snapeovi aby mu videla do tváre. „Už viete o tom že na hrade bude večierok? Halloweeeen“ zvískne a začne poskakovať ako malé dieťa, vyčaruje papierové konfety a trblietky a začne ich všade rozhadzovať sledujúc jeho reakciu. Snape na ňu nechápavo hľadí a nakvasene zvraští obočie. „ Severus, vy sa netešíte?“ zastaví sa a hľadí na neho. „Nemám rád večierky“odpovie Snape. „Určite sa zabavíte, my všetci“vyčaruje papierovú trúbku a ďaľšie konfety. Snape sa pozrie na zem. „ To si po sebe upracete. Myslím že zabúdate na to, že nie sme v škole aby ste si mohli robiť neporiadok kde sa vam zapáči“napomína ju. „ Dám to doporiadku“ Olympia má očividne lepšiu náladu a hodí na neho ďaľšie konfety. „Láskavo s tým prestaňte alebo vypadnite!“ zreve Snape a papierové konfety zo seba strasie. „Nemám náladu na vaše detinské správanie“ zasyčí. „Dobre, ako chcete“ Olympia zmierlivo dvihne ruky. „Naozaj s tým nechcete pomôcť?“spýta sa a nahne sa nad kotlík aby do neho videla. „ Nie! Čo to...“ ozve sa Snape. „ Nerobte t...“ani nedokončí keď sa ozve strašný výbuch a celá miestnosť sa zatrasie. Olympia ostane stáť s naježenými vlasmi, celou čiernou tvárou a roztrhaným hábitom celým špinavým od sadzí. Snape je na tom podobne a dokonca aj na jeho tvári sa zjavia sadze. Z kotlíka vychádza čierny hustý dym. „Vidíte čo robíte ženská..!“ Snape ju okríkne. „Do čerta čoho sa chytíte, to zničíte!“ vyčítavo na ňu hľadí. „ Tak prepáčte..“Olympia vykašle niekoľko sadzí z úst. „Nehovorili ste že sa do neho nesmiem dívať“ bráni sa. „ Môžem začať odznova“vrčí Snape, mávne prútikom a odstráni celý kotlík aj s dymom. „ Prepáčte vážne som to nevedela..“odpovie previnilo Olympia a snaží sa trochu si uhladiť naježené vlasy ktoré vyzerajú ako keby ju potriasla elektrina. Snape sa na ňu chvíľu zadíva a začne sa uškŕňať.“Čomu sa smejete ?!!“ vyprskne nahnevaná Olympia a zbiera kúsky hábitu z rukávu po zemi. „ Rád by som vám povedal že vám to sluší, ale to by som klamal“odpovie pobavene Snape hľadiac na to ako vyzerá. „Vy máte čo hovoriť“ Olympia sa začne smiať keď mu z hábitu odpadne pár obhoretých gombíkov. Okamžite na to sa dvere do miestnosti otvoria a stojí v nich Alica. Trochu nedôverčivo si ich oboch prezerá a ani jeden z nich troch chvíľu nič nepovie. „Vy ste sa tu pobili?“spýta sa ked vidí ako vyzerá Olympia ale aj Snape. „ Nie, len menšia nehoda“ odpovie Olympia. „Skôr neschopnosť tejto....“ ozve sa Snape a pozrie na Olympiu s pohŕdavým výrazom. „ ...dámy..“ dokončí ironicky. Všimne si že Alica je akási bledá. „Čo ti je?“spýta sa jej. „ Nič“odpovie Alica, položí veci ktoré priniesla na stôl a odíde z pracovne preč. „Čo to malo byť?“spýta sa Olympia hľadiac na Alicino správanie. Snape na ňu s obavami pozrie a rozhodne sa ísť za Alicou. Tá sa vyberie na pozemky priamo k ohradám s magickými tvormi. Zastaví sa pri jednej z nich. Natiahne ruku a pohladí asi meter dlhého a meter a pol vysokého tvora s konskou hlavou a telom s čiernymi perami podobnými havranovi. Aj keď tento tvor vyzerá ako malý kôň, jeho telo je pokryté perím. Chvíľu ho hladí a smutne sa na neho díva. Po chvíli vidí, ako sa k nej blíži vysoká Snapeova postava s vlajúcim plášťom. „Čo ti je?“ spýta sa jej Snape. „Vieš čo to je?“spýta sa Alica a hľadí na tvora. „Neviem“odpovie Snape a tiež na neho hľadí. „To je Héra“ odpovie Alica keď sa zviera začne túliť k jej ruke. „Chováme ich tu, pretože vedia predvídať nebezpečenstvo“pokračuje. „Cítia zlo a všetkých zlých ľudí naokolo. Vidíš jeho perie?“ ukáže na čierne perie. „ Je čierne, znamená to že nám hrozí nebezpečenstvo“odpovie trochu skleslo. „ To predsa nemôžeš posudzovať len podľa toho“odpovie Snape. „Čo je s tebou?“spýta sa, keď vidí ako sa Alica tvári. „ Našli nás Severus“Alica na neho hľadí smutnými očami. „Kto nás našiel?“ spýta sa. „Smrťožrúti, keď som si bola zohnať šaty, všimla som si že som niekym sledovaná“odpovie skleslo. „Nemuseli to byť oni“odpovie Snape. „ Ale prosím ťa Severus, videla som Bellu! Tá hlupaňa nevie ani poriadne špehovať bez toho aby sa neprezradila!“ Alica zvýši hlas. Snape chvíľu mlčky stojí. „ Poď do hradu je neskoro“ odpovie a nedôverčivo sa rozhliadne po okolí. Mlčky vkročia na poschodie. Len čo Alica otvorí dvere, z nočného stolíka sa dvihne lampa a napáli sa priamo k otvoreným dverám. Snape aj Alica sa stihnú zohnúť aby ich to netrafilo. „ Čo to dočerta bolo?“spýta sa Alica. Snape iba mlčky pokrúti hlavou na znak toho že to sám nevie. Alica začne nervózne pochodovať po izbe. „ No tak, tu ti nič nehrozí“odpovie Snape. „Tým si nie som istá..“odpovie Alica.“Čo tým chceš povedať?“spýta sa Snape keď vidí, ako sa Alica prechádza po miestnosti a začne si nervózne prehliadať rôzne predmety. „ V posledných dňoch sa okolo mňa dejú podivné veci“ Alica si nervózne šúcha ruky o seba. „Nechcela som zbytočne vyvolávať zmätok, ale nie je to prvykrát čo ma napadla nejaká vec. Minule ma niečo chcelo stiahnuť do toho veľkého otvoru na chodbe za sochou „ začne rozprávať. „ A niekto mi dal tento odkaz..“ utrie si oči a podá Snapeovi lístoček písaný v slovenčine. „Čo to je?“pozrie na to. „ Je tam napísané, že niekto sa ma pokúša otráviť..“ Alica takmer vyhŕkne v plač. „ Prečo...“ Snape sa začne hnevať. „Prečo si mi to nepovedala?“ vyčítavo na ňu hľadí. „Ja- ja som nechcela vyvolávať zbytočné problémy, kým som si nebola istá a..“ skloní hlavu a slzy už nedokáže udržať. „Dobre...“ Snape k nej súcitne pristúpi. „Neplač....dám to doporiadku“odpovie a hľadí na Alicu so sklonenou hlavou. „Naozaj si videla Bellatrix?“chytí ju za bradu a nadvihne jej tvár aby sa mu dívala do očí. Alica prikývne. „ Do čerta..našli nás..“odpovie s obavami Alica. „Neboj sa..“ zašepká jej keď sa mu roztrasene pritúlila na rameno. „ Ak chceš pomôžem ti zabudnúť na tvoje zlé myšlienky“ zašepká jej a odhrnie jej vlasy z tváre. Alica dvihne hlavu a a spýtavo hľadí. „Mám pre teba dobré správy“odpovie Snape a nadvihne kútiky pier. „Tento elixír je to, čo som si myslel že je...“podá jej elixír a fialovým svetlom. „A čo to je?“spýta sa Alica. Snape k nej pristúpi. „Elixír večného života...“zašepká jej do ucha. „To si snáď robíš srandu nie ?“ Alica šokovane hľadí. Snape jej bez reči podá zápis jej otca o elixíre a stále sa tvári veľmi spokojne. Alica zápis preštuduje. „Takže predsa existuje..“zašepká a hľadí na fľaštičku. „Áno..“Snape zašepká a položí jej ruku na líce. „Vieš čo to znamená?“ spýta sa. „Ak ho vypiješ oni ťa nikdy nezabijú“ zašepká víťazoslávne. „Alebo keď ho vypiješ ty“odpovie Alica. „Ja? „Snape dvihne obočie. „Nie ja nie „pokrúti hlavou. „Tento elixír je z tvojej krvi, vzal som ho iba preto že si tam bola so mnou, ak by si tam nebola ten tvor by ma určite zabil, preto patrí tebe „ odpovie jej . „Nie „Alica mu elixír vráti. „Ja nechcem byť nesmrteľná“pokrúti hlavou. „Ale je to riešenie naších problémov“odpovie Snape a natiahne k nej ruku s fľaštičkou. „Nie Severus, ja nechcem byť nesmrteľná“zopakuje Alica. „Ale..“Snape nedopovie a nechápavo na ňu pozerá. „Ale prečo?“spýta sa.“Pretože ja chcem žiť iba jeden život, neviem čo by som tu robila keby si už ty potom zomrel keď by si zostarol..ja tu nechcem byť sama“odpovie Alica „Nenúť ma k tomu“ zamračí sa na neho. „Dobre...nebudem..“ Snape skloní hlavu. „Nebudem ťa nútiť ale tento elixír je tvoj, preto by si mala zvážiť čo s ním urobíš. Je to veľmi nebezpečná vec a my musíme zabrániť tomu aby sa dostal do nesprávnych rúk“dopovie mysliac na Voldemorta. „Severus ja neviem, ty rozhodni“odpovie Alica. „Mali by sme ho ukryť tak, ako to urobil tvoj otec“odpovie jej. „Tam kde je ten Duriel?“spýta sa Alica. „Nie“odpovie Snape a premýšľa kam by ho ukryl. „Nad tým musím popremýšľať“dodá. „Dobre Severus, pozri, toto som si kúpila na večierok“odpovie Alica a vytiahne z tašky zlatobiele šaty, mávne prútikom a okamžite sa ocitnu na nej. Otočí sa a šaty jej odkrývajú celý chrbát čo Snapea nesmierne dráždi. „ Si ..veľmi pekná..vlastne ako vždy..“ lačno na ňu pozerá ale udržiava si hanblivý odstup. „Ďakujem, tieto si vezmem“odpovie Alica. „Čo ty na to?“spýta sa. „ Ja na to..“ Snape nedokončí a hypnoticky na ňu hľadí. „Ak by som mal o tom rozhodovať ja, tak tam ideš kompletne odetá až ku krku“odpovie a pozrie jej do očí. „Severus nebuď taký suchár, ženy sa chcú páčiť“ Alica sa usmeje a Snape si okamžite spomenie na dve koketne víly ktoré ho zatiahli do podivnej miestnosti. „Ale ty sa mi páčiš aj v hábite končiacom pri krku“odpovie potichu.Ozve sa klopanie na dvere a vstúpi Olympia. Snape okamžite vystrúha znechutenú grimasu. „Vrátim sa tam k elixíru, chcem zistiť jeho zloženie“ zašepká Alici, nedôverčivo pozrie na Olympiu a odíde. Vráti sa do pracovne Alicinho otca a začne sa venovať aj skúmaniu elixírov ktoré kúpil. Zotrvá tam asi dve hodiny. Len čo dokončí čo chcel, vráti sa do izby k Alici no ju tam nenájde. Smeruje do pracovne Mariusa Telfera no ani tam nie je. „Kam išla?“ spýta sa potichu a paranoidne si začne vymýšlať predstavy o tom či ju náhodou nevzali smrťožrúti keď sama tvrdí že ju tu sledujú. Výjde von z hradu a vidí opäť tých istých ľudí ako vždy keď z neho vyšiel. No Alicu medzi nimi nikde nevidí. Kráča po pozemkoch až sa dostane veľmi ďaleko od hradu. Len čo sa tak stane, okolo neho sa zrazu začnú zhmotňovať dve postavy odeté v čiernom dyme. Potom sa dym vytratí a stoja pred ním Narcissa Malfoyová a Nitara Bailey. Šokovane na nich hľadí. „Vy ma sledujete alebo čo?!“ zavrieska na nich. „Presne tak „odpovie Narcissa. „Musíme keď nám nič nehovoríš“dodá. „Ja nemám absolútne žiaden dôvod niečo vám hovoriť“ vyprskne Snape a schmatne Narcissu pod krk. „ Nemysli si, že dovolím aby ste sa miešali do mojích vecí“ agresívne ju zovrie. „Nechaj ju!“ Nitara sa snaží Narcisse pomôcť a vytrhne ju od Snapea. „ Urobte to ešte raz a nebudem mať s vami zľutovanie“zasyčí na nich. Narcissa sa bojazlivo drží za krk a v očiach má slzy. „Si už ako on. Ako temný pán..jednáš s nami rovnako kruto a neľútostne...“odpovie potichu Narcissa s vyčítavým tónom. „ Nič pre teba neznamenáme“ zašepká. „Odkiaľ sa vy dve poznáte?“zavrčí Snape. „Nitara je moja sestra tak ako Bella“odpovie Narcissa. Snape k nim prikráča. „Takže už viem odkiaľ si o mne tak dobre informovaná“ zasyčí na Nitaru. „Áno“Nitara s ľadovým výrazom prikývne. „Prečo si zabil Alyn?“spýta sa Narcissa. „Pretože robila to čo robíte vy teraz a ak s tým neprestanete skončíte ako ona!“ zasyčí na nich a obe od neho cúvnu. „Severus zbláznil si sa ? To chceš obetovať všetko čo máš pre tú ženu?Prečo ju chrániš?“spýta sa Narcissa a aplikuje na neho svoj nevinný pohľad. „ To nie je tvoja vec“odpovie mrazivo Snape. „Poďte sem!“ zreve a obe ich schmatne a pritiahne k sebe. „Ja vás varujem, nepribližujte sa viac k týmto pozemkom lebo mi nedáte inú možnosť ako skoncovať s vami. Rozumiete ? Zakazujem vám to! Vám aj ostatným!“ hrubo do nich drgne a pustí ich. „ Áno..“odpovie poslušne Narcissa a so strachom v očiach radšej aj s Nitarou odídu. Snape sa s vražedným výrazom v tvári vráti do hradu a teraz už vie že Alica neklamala a smrťožrúti sú v okolí hradu tak ako to hovorila. Vojde do hradu a opäť pozrie do Alicinej izby keď v nej Alicu nájde. „Kde si bola ?“ pozerá na ňu mierne nahnevane a vyčítavo. „S Olympiou“odpovie pokojne Alica. Snape pozrie ako z kúpeľne vyšla Olympia. „Vypadni!“ zavrčí na Olympiu a tá spýtavo pozrie na Alicu, ktorá má v tvári akýsi prestrašený výraz keď vidí Snapeov hnev. „Nie..“odpovie Olympia a postaví sa k Alici. „Nenechám ju tu s tebou samú..aby si jej ublížil“ nedôverčivo na neho prižmúri oči. Snape k nej pristúpi, zdrapí ju za hábit a pritiahne k svojej tvári. „Ublížim tebe ak nezmizneš“ zašepká zlovestne a drgne ju k dverám. „Olympia radšej choď „zašepká Alica. Olympia s prestrašeným výrazom odíde. Snape agresívne mávne prútikom a zatresne dvere. „Kde si bola ?“spýta sa znovu a pozrie na Alicu. „S Olympiou“ odpovie vydesene Alica. „Aha tak s Olympiou, iste, samozrejme, sleduju ťa smrťožrúti a ty si len tak odídeš s Olympiou niekam do neznáma a nič mi o tom nepovieš, veď prečo aj však?!“ kričí na celú izbu. Alica skloní hlavu. „Boli sme v skleníkoch aj s Talisou“zašepká a hľadí do zeme no slzy má na krajíčku. „ Tak v skleníkoch!“zavrčí na ňu. „Si snáď taká hlúpa, že ti musím pripomínať že mi máš povedať keď odídeš?!“ kričí. „Nekrič na mňa..“ zašepká Alica a z oka sa jej vyderie jedna slza. Snape zmĺkne keď ju vidí ako sa tvári a začne sa pýtať sám seba čo to do neho vošlo, že sa k nej tak správa. „Prepáč...“ zašepká a kráča k nej. Alica pred ním zacúva a mračí sa na neho. „Prepáč mi to ..ja som nechcel..kričať“ pokračuje šeptom Snape a opäť k nej pristúpi. „Prepáč...“zašepká znovu a keď vidí že Alica necúvla dotkne sa jej ramena. „Ja viem, že ty za to nemôžeš,ale už som z toho chorý, ja sa ťa pokúšam ochrániť tak aby ti neublížili, preto potrebujem vedieť ak niekam ideš....bál som sa že ťa vzali...“ zašepká a tuho ju zovrie v náručí. „ Nemám pokoj keď ťa nemám na očiach....nedá sa takto žit..s neustálym strachom..že o teba prídem“ zúfalo sa k nej pritisne a drží ju. „Prepáč“ zašepká Alica a nechá sa obíjmať. Snape ju pustí a skleslo na ňu pozrie.„Prepáč mi ..ak si z tvojho života beriem príliš veľa...ale ja to inač neviem, neviem byť iný...“pokrúti hlavou a zvraští obočie. „Ja ťa neviem milovať tak ako iní..iba....“ odstúpi „ ...iba takto..ja viem že ti ubližujem...a neustále ťa kontrolujem ale ... “ pozrie na ňu previnilým výrazom. „Ja inač milovať neviem, iba takto... že budeš moja a budem o tebe vedieť všetko, vždy a za každých okolností, že ťa budem mať pod kontrolou...“dodá a tvári sa stále previnilo. „Keď ja...sa niekedy bojím že mi v zápale hnevu ublížiš“odpovie tenkým hláskom Alica. Snape sa okamžite zhrozí sám nad sebou a nad tým čo si o ňom Alica myslí. Veľmi dobre vie, že občas to s tou hrôzou ktorú okolo seba šíri veľmi preháňa, no sám nikdy nechcel aby sa ho Alica bála. „Nie..“ zašepká a pokrúti hlavou. „Nie..“ opäť k nej pristúpi. „Ja ti neublížím..nikdy...“ znovu sa na ňu dychtivo prilepí a zovrie ju v náručí. „ To by som nikdy neurobil..ani keď kričím...nikdy..tebe nie...“ opakuje a v tvári má mierne šialený výraz. Alica cítí, že Snape na tom psychicky nie je najlepšie a že aj jeho veľmi vyčerpáva to čomu musia čeliť. Že je pod neustálym stresom ktorý ho môže pripraviť o rozum. „Prepáč..ja viem aký som...viem že som nepríjemný..a občas trochu....desivý..“zašepká. „Ale taký k tebe nechcem byť, nechcem aby si sa ma bála“ zašepká a pohladí ju ako nejakú porcelánovú bábiku. „Nechcem to..“ šepká a bolestivo zavrie oči stále ju zvierajúc rukami. „Severus..“Alica zašepká. Snape dvihne hlavu mierne ju pustí a smutne na ňu hľadí. „Nemyslíš že si na mňa akosi príliš naviazaný?“spýta sa Alica. „ Ja viem že som, a nenávidím sa za to..“ Snape skloní hlavu. „ Ničím život tebe a aj sebe...“odpovie potichu. „Ale je to vždy lepšie ako predtým...ja ťa môžem milovať iba takto...alebo vôbec“odpovie a pokrúti hlavou. „ Nie je mi po vôli, že ti všetko podriaďujem, nechcem to tak robiť...ale neviem to zmeniť“sadne si sa na posteľ. „A nie je mi po vôli ani to že kvôli mne máš taký život aký máš, že si neustále strážená, že ti nedávam voľnosť akú určite potrebuješ...že sa pri mne dusíš...“zašepká a hľadí na podlahu. „Severus tak to nie je..“odpovie Alica, posadí sa vedľa a položí si hlavu na jeho rameno. „Ja viem že si taký aký si...a nechcem ťa meniť, ale občas zachádzaš do extrémov a to by si nemal“Alica zašepká. „Ja viem“odpovie Snape a hľadí na ňu čiernymi očami. „Severus môžem sa niečo spýtať?“spýta sa Alica a chce mu položiť otázku ktorá jej už dlho víri v hlave. Snape prikývne. „Mal si vo svojom živote veľa žien?“spýta sa Alica a postaví sa. Snape sa postaví tiež. „Prečo ťa to zaujíma?“mierne podvihne obočie. „Iba to chcem vedieť“odpovie Alica. „ Mal..“Snape prikývne. „Smrťožrútky, zlé ženy ktoré som mal na zábavu“pozrie na ňu a trochu sa hanbí. „ Môj život je popretkávaný ženami na ktorých mi nikdy nezáležalo“pokračuje. „ Keď som spoznal teba tak sa to zmenilo...a...ja som sa vzdal tohto života...“odpovie opatrne. „Až keď som ...mal teba, pochopil som že s tými ženami to bolo iba také bezvýznamné. Keď som mal teba tak som...“ nedopovie a tvárí sa čudne. „Radšej to nechajme..“ dopovie a začne panikáriť, pretože vie že Alica od neho bude chcieť aby jej hovoril o svojich pocitoch čo on nikdy nemal rád. „Tak čo ? No dopovedz“ Alica čaká na jeho odpoveď. „Nie..to je všetko“odpovie Snape a otočí sa jej chrbtom. „Nie je to všetko neklam“ Alica sa mračí, obíde ho a postaví sa k nemu tvárou. „Je to všetko viac nemám čo by som k tomu povedal „ odpovie Snape s predstieranou tvrdosťou aby sa ho na tieto veci nepýtala.“Pozriem si to v tvojej hlave keď nepovieš...“odpovie Alica a založí si ruky na prsiach.„Bol to iný pocit...taký....“ Snape začne šepkať. „ Ako keby som mal niečo...čo splňalo všetky moje sny, predstavy, niečo čo vo mne prebudilo neuveriteľné silné pocity, niečo čomu by som podriadil všetko vo svojom živote, pre čo by som zabíjal len aby som to dostal....“pokračuje a opäť na ňu pozrie. „ Vášeň..horúcu, nenásytnú...“ zašepká jej a Alici sa až pootvoria oči. „ Potrebu mať tvoje telo..iba tvoje telo žiadne iné... neuveriteľnú túžbu vždy keď ťa vidím, neuveriteľnú túžbu vlastniť ťa...túžbu ktorá ma núti robiť veci, ktoré by som inak nikdy neurobil, pud ktorý ma ženie dopredu ako nejaké zviera“ pokračuje a stále sa tvári čudne. Alica na neho civí s otvorenými ústami. „ Neuveriteľnú....nehu...a lásku..keď sa na teba dívam..“ďalej šepká. „Nikdy som necítil ani jeden z týchto silných pocitov, k žiadnej žene, preto ma ovládajú, tak ako ma neovláda žiaden iný pocit a ja som sa ešte nenaučil kontrolovať ich“ dopovie, čaká na jej reakciu a trochu sa hanbí. „Severus...to..ale za to sa predsa nemusíš habiť..to sa volá láska..aj keď ten tvoj spôsob je trochu krutý..ale aj tak..“Alica sa pousmeje a pohladí ho. „Ehm...“Snape a cíti trápne keďže nie je zvyknutý hovoriť o tom čo cíti. „Pokúsim sa nerobiť ti zo života také peklo...ako som robil doteraz..“ zamumle a skloní hlavu. „Severus!“ Alica na neho skočí a obíjme ho. „Nech už sa správaš akokoľvek, si rovnaký, taký akého som spoznala v prvý deň keď sme sa videli“pozerá na neho. „Alica ak sa niekam rozhodneš ísť tak mi to povedz, vyhneme sa problémom..“ odpovie jej Snape a trochu si pridá na sebavedomí keď vystrúha svoj tradične kamenný výraz.