K dejinám farnosti...
(Tento príspevok ešte nie je dokončený.)
....
Kresťanstvo sa do tohoto priestoru dostalo najneskôr v 9. storočí, v dobe účinkovania sv. Cyrila a Metoda.
...
Tridentským koncilom (1545 - 63) okrem iného zaviedol farnostiam povinnosť viesť matričné záznamy - matriku pokrstených, zosobášených, zomretých. Pre túto farnosť máme dochované záznamy matriky najskôr z konca 17. storočia, avšak existencia fary je doložená omnoho skôr - 1538.
...
Potom nadišla prvá polovica 17. stor., teda obdobie rekatolizácie a tridsaťročnej vojny (1618-48). Vtedy sa o rekatolizáciu v našej obci (od roku 1638) starali jezuiti, pretože katolícka viera ostala v menšine. Obyvateľstvo trpelo neustálymi prechodmi vojsk a nepokojmi. Medzera 4 rokov v zapisovania do matriky, poznamenaná vetou "Rebelis Rakocian cum Bercsényi" to dokazuje.
....
História samostatnej farnosti Lieskové pozná svoje prvé mená kňazov až od roku 1679, a boli nimi postupne Ján (Joanes) Pathanec, Andreas Szlicsey, Andreas Raskovicz, pričom sa vie, že do roku 1816 tu pôsobilo 26 farárov. V tomto roku nastúpil na toto miesto Matej Czagányi, pôsobiaci tu až 35 rokov, za ním nasledoval Štefan Potocký, ktorého po 17 ročnom pôsobení vo svojom poslednom pastierskom stanovišti pochovali v kostolnej krypte. Potom tu kratšie účinkoval Juraj Pažitný, ktorý je takisto pochovaný tu, ale pre zmenu vedľa kostola (pri hrobke napravo od bočného vchodu do kostola. Ďalej sa v zozname kňazov nachádza Augustín Roth, prichádzajúci z Bošáce. Odišiel v roku 1906 do Viedne, kde aj zomrel.
...
V roku 1906 do našej dejiny prišiel pôsobiť významný predstaviteľ nielen na náboženskej úrovni, ale i na politickej, a bol ním ThDr. Jozef Buday. Tento kňaz mal výnimočné rečnicke nadanie, ktoré mu iste bolo nápomocné a priam potrebné pre jeho post poslanca uhorského snemu. Avšak i v spravovaní obce si počínal rozhodne – dal rozšíriť, znovuvybudovať kostol. Taktiež ekumena mu nebola cudzia – priatelil sa s farármi ECAV v obci, Jozefom Hollým, spisovateľom, i s jeho nástupcom Jánom Zemanom. Pri rozpade monarchie a vzniku nového československého štátu sa aktívne pričinil o tvorbu miestnej NR. Koniec jeho tunajšieho pôsobenia nastal, keď odišiel do nitrianskeho seminára prednášať kanonické právo. Právom sa jeho meno spomína popri najvýznamnejších osobnostiach pôsobiacich v našej obci.
V roku 1933 mala farnosť 2209 veriacich v územnom rozsahu ako má aj dnes (pre porovnanie, susedná bošácka farnosť mala 3763 veriacich).
Publikované zdroje informácií:
- ŽÁKOVIC, M. a DROBNÁ, E. Moravské Lieskové 1398-1998. Moravské Lieskové: Obecný úrad, 1998. 232 s.
- Katolícke Slovensko 833 - 1933. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1933. 656 s.