Marián Gáborík v exkluzívnom rozhovore okrem iného prezradí, proti akému obrancovi sa mu najťažšie hrá. Tiež sa dozviete, aký je to pocit streliť 5 gólov v jednom zápase a aj to, kde má odloženú svoju bronzovú medailu. Marián tiež uviedol, čo považuje za katastrofu v slovenskom hokeji.
Kto vás priviedol k hokeju ?
Korčuľovať som začal vo veku troch rokov. Mama ma učila korčuľovať na verejných korčuľovaniach tu u nás v Trenčíne. No a vlastne tu to všetko začalo.
Váš brat hrával hokej v Dukle Trenčín. Venoval sa ešte niekto z vašej rodiny športu ?
Môj otec bol atlét. Venoval sa behu na 400 metrov. Tiež môj krstný otec bol športovec. Dokonca reprezentoval Československo v behu na 100 metrov.
Uvažovali ste v detskom veku aj nad tým, že by ste sa venovali inému športu ako
hokeju ?
Viac menej to bol už od začiatku hokej. Za týmto cieľom som vždy išiel.
Mali ste ako malý chlapec svoj hokejový vzor ?
V časoch, keď som bol menší a hrával hokej za žiakov tak ma očaril Peter Bondra. Tohto hráča som vždy obdivoval.
Už od útleho detstva ste sa venovali hokeju. To zo sebou prináša aj množstvo driny a odriekania. V mladosti detské hry a radovánky vystriedal tvrdý tréning a hokejové zápasy. Ako si spomínate na svoje detstvo, nechýbalo vám šantenie s kamarátmi ?
Myslím, že ani nie. Ja som mal super detstvo. Vždy som hrával nejaké športy, samozrejme prevládal hokej. Naozaj sa nemôžem sťažovať. Mal som skvelé detstvo a nedá sa povedať, že by mi niečo chýbalo.
Najvyššiu hokejovú súťaž ste začali hrať už v 16 rokoch v Dukle Trenčín. Ako si spomínate na svoj vstup do seniorského hokeja ?
Bola to pre mňa samozrejme veľká skúsenosť. Hrať v tak mladom veku medzi seniormi sa nepodarí každému. Nazbieral som veľa cenných skúseností aj na ľade aj mimo neho. Naozaj som sa veľa naučil. Skúsenosti, ktoré som nazbieral mi pomohli aj v časoch, keď som už hrával v NHL.
Kto vám najviac pomohol pri vašich začiatkoch v Dukle Trenčín ?
Najväčší prínos mali určite skúsení hráči Otto Haščák a Jano Pardavý. Tiež mi pomohli aj hráči s ktorými som hral v útoku - Miloš Melicherík a Martin Opatovský.
Svoj prvý veľký reprezentačný úspech ste zažili v roku 1999 na majstrovstvách sveta juniorov v Kanade. Získali ste bronzovú medailu. Výber vtedy trénoval terajší reprezentačný kouč Ján Filc. Kde máte odloženú cenný kov ?
Mám ju odloženú u rodičov. Ja som mal ešte len 16 rokov a už som bol v reprezentačnom výbere 20-ročných. Hrali sme vo Winnipegu. Mali sme fantastický vstup do turnaja. Vyhrali sme hneď prvý zápas proti Českej republike 3:2. A ja som strelil dva góly. Celý turnaj sa pre nás naozaj vyvíjal skvele. Od toho času náš hokej išiel hore a postupne sme dosiahli skvelé výsledky.
Ste historicky najvyššie dráftovaný Slovák klubom NHL. V roku 2000 si vás z 3. miesta vybrala Minnesota Wild. Do najlepšej ligy sveta ste vstúpili priamo ako 18-ročný. A to bez štartov na farme. Nemali ste pred prvým štartom v NHL trému ?
Už pred výberom do NHL som vedel, že budem medzi prvými 3-4 hráčmi. Čakal som kto si ma vyberie. Do úvahy prichádzali ešte NY Islanders, či Atlanta. Nakoniec to bola Minnesota, ktorá vyberala ako tretia v poradí. Dnes s odstupom času som veľmi rád, že to bola práve organizácia Wild. Určite som mal pred prvým zápasom trému. Ale postupne opadla. V NHL je program zápasov tak nahustený, že na tú trému poriadne ani nebol čas.
V Minnesote ste začínali spolu s ďalším Slovákom Ľubomírom Sekerášom. Aké boli vaše spoločné začiatky v Severnej Amerike ?
Navzájom sme si pomáhali. Sekeráš bol v tom čase už veľmi skúsený hráč a dokázal mi vo veľa veciach poradiť. Ja som mu zas pomáhal v angličtine. Vedel som anglicky a Ľubo naopak moc nie. Bola to naozaj zábava v tých začiatkoch, keď si teraz spomeniem. Veľa sme sa spolu naučili a pomohlo nám to odraziť sa ďalej. Celkovo si myslím, že v Minnesote som sa dobre aklimatizoval. Mal som výhodu, že som bol v dobrom kolektíve. Organizácia Wild mi dokázala vytvoriť dobré zázemie. Nemal som s ničím väčší problém.
V Minnesote ste sa stretli aj z viacerými českými hráčmi...
Vytvorili sme super partiu. Z Čiech tam bol Patera, Benýšek, Šimíček, či Filip Kuba. Práve s Filipom sme počas ciest spolu bývali v hotelovej izbe. V Minnesote je teraz aj Škoula, vychádzame spolu tiež veľmi dobre.
Dnes nosíte v Minnesote na drese číslo 10. Vo svojich začiatkoch v NHL ste ho však na chvíľu vymenili za 82-ku. Prečo si vybrali práve číslo 10 ?
Najprv som nosil číslo 10 toto číslo mi pridelili už v kempe. Potom som ho v prvej sezóne v NHL vymenil asi na štyri zápasy za 82. Ale potom sa mi vôbec nedarilo. Netrafil som ani prázdnu bránu. Tak som si povedal, že sa opäť vrátim k desiatke. A mám ju dodnes.
Keď sa novinári pýtajú obrancov, proti akému útočníkovi sa im hrá najťažšie, tak väčšina poviem vaše meno. Proti akému bekovi sa hrá najťažšie vám ?
Západná konferencia je podľa mňa tvrdšia a defenzívnejšia ako východná. Nájdu sa hráči proti, ktorým sa mi ťažko presadzuje. Phaneuf, Regher, alebo Foote tak tí sú naozaj nepríjemní. Ale na druhej strane proti každému obrancovi musíte vedieť hrať.
Je v NHL brankár o ktorom by sme mohli povedať, že je pre vás najťažší oriešok ?
Ťažko povedať. Keď má brankár svoj deň, tak zastaví absolútne všetko. Platí to aj naopak, ak to útočníkovi ide, tak dá gól skoro zo všetkého.
Presne tak, ak má hráč svoj deň tak mu tam všetko padne. Vy ste taký zápas v tejto sezóne odohrali, keď ste strelili 5 gólov. Cítili ste už pred zápasom, že by to mohlo prísť ?
Bol úplne úžasný večer. Človek sa dostane to takého stavu, že mu odrazu všetko vychádza. Ako by ste boli v bubline. A všetko okolo vás ako keby ani nebolo. Naozaj mi tam všetko padalo. Samozrejme to bola aj otázka šťastia. Mal som však viac šancí. Mohol som pridať ešte dva aj tri góly.
V tejto sezóne sa dosť diskutovalo aj o zákroku ktorý na vás urobil Dominik Hašek. Nájdu sa názory podľa, ktorých to bol faul. Ale aj také, podľa ktorých to bol čistý zákrok. V každom prípade váš pád vyzeral hrôzostrašne. Od Dominika to fair play nebolo. Ako ste to videli vy ?
Tak on má občas takéto „zákusky“.... Zápas už bol v podstate rozhodnutý. A potom nastane takáto situácia. Podľa mňa to bol faul, pretože jeho nohy išli dopredu prvé. Tento zákrok, mohol skončiť pre mňa oveľa horšie. Mohol som dopadnúť naozaj zle, našťastie sa tak nestalo.
Unikátnym hokejistom vás robí najmä vaša rýchlosť. Rýchlosť u hráča je do určitej mieri daná geneticky. Dá sa jej rozvoju špeciálne venovať aj v tréningu ?
Určite. Rýchlosť je naozaj daná geneticky. Ale treba ju rozvíjať a môžete sa stať ešte rýchlejším. Práve preto sa to mu najmä cez leto venujem. Sú rôzne tréningové metódy na zlepšenie rýchlosti. Ja napríklad robím olympijské cviky.
Hokejoví experti sa zhodujú v tom, že ak by ste hrali v mužstve, ktoré nehrá až tak defenzívne tak by na vašom konte pribudlo ešte viac kanadských bodov. Čo si o tom myslíte priamo vy sám ?
Minnesota je zatiaľ môj jediný klub v NHL. Nezažil som iného trénera ani klub. V Minnesote sa mi páči, mám tam ešte rok platnú zmluvu. Uvidíme čo bude v budúcnosti. V NHL to chodí tak, že veci sa môžu niekedy veľmi rýchlo zmeniť. No a čo hovoria ľudia, tak k tomu sa mi ťažko vyjadruje. Také veci nemôžete nikdy povedať so stopercentnou istotou, pokiaľ ten hráč nie je v inom klube a nehrá tam.
Aký je váš osobný cieľ do budúcej sezóny ?
Dôležité je hlavne to aby som bol zdravý a odohral celú sezónu. Samozrejme ak príde tímový úspech, dostavia sa aj individuálne. Pre mňa je tímový úspech na prvom mieste.
Z vlastných zdrojov ste postavili tréningový zimný štadión v Trenčíne. Ukázali ste tak všetkým model, aký smerom sa treba uberať pri pomoci mladým talentom. Ale predstavitelia hokeja na Slovensku predsa nemôžu čakať, že prídu hráči z NHL a postavia štadióny. Nebolo by vhodné, keby sa už prebudil aj štát a pomohol tak hokejovému rozvoju na Slovensku ?
Slovenský hokej sa dnes bohužiaľ nenachádza na vrchole tej najväčšej slávy. Takže treba robiť kroky najmä smerom k mládeži. Máte pravdu, keby pomohol štát tak to by bolo super. Ale o tom sa tu už hovorilo dávno. A tak to teraz vyzerá, že „skutek utek“. Podľa mňa je úplne katastrofálny ten „taliansky model“ podľa ktorého teraz hrajú žiaci. Nemôžete na silu dávať všetkých na rovnakú úroveň. Talentom musíte dať priestor rozvíjať sa. Samozrejme, ak je niekto slabší treba mu pomôcť. Ak sa nezačne pracovať s mládežou poriadne, tak to môže skončiť ešte horšie ako je to teraz.
Hlavným trénerom slovenskej reprezentácie je Ján Filc, ktorý vystriedal Júliusa Šuplera. Ako hodnotíte túto zmenu ?
Ján Filc dosiahol so slovenským hokejom naozaj veľa. Pozná dobre hráčov a tí ho majú radi. Verím, že zmena pomôže
Gáborík: Demitru sa len ťažko podarí nahradiť
sb, pravda.sk | 17. júla 2008 6:15 - aktualizované 17.7.2008 15:15
"Briana Rolstona a Paľa Demitru sa Minnesote len ťažko podarí nahradiť. Dúfam, že klub ešte s posilami neskončil a niekoho získajú. Nezdá sa mi zatiaľ, že hráči, ktorí prišli, sú dostatočne dobrí, aby nahradili silu hráčov, čo odišli," povedal Marián Gáborík v online rozhovore pre Pravda.sk
Marián sa venoval aj otázkam ohľadom budúcnosti Wild. Budú hrať divosi viac ofenzívne? "Na papieri to tak vyzerá, ale ako to bude neviem. Tréner Lemaire sa vyjadril, že plánuje zmeniť trochu systém a bude sa hrať ofenzívnejšie. Bodaj by to tak bolo."
Odchovanec trenčianskeho hokeja sa vyjadril aj k stavu slovenského hokeja: "Po MS 2002, keď sme vyhrali zlato sa nahlas hovorilo, že sa postaví 10 štadiónov, no nikde nie sú. Na hokej by sa malo dávať viac peňazí, predsa len, je to náš najúspešnejší šport a mal by sa viac podporovať."
Jeden z najlepších hráčov NHL prezradil aj čo to zo svojho súkromia. Má rád rýchle autá a motoristické športy, baví ho i golf a z amerických jedál si pochutná na stejkoch.
PREČÍTAJTE SI 61 ODPOVEDÍ MARIÁNA GÁBORÍKA
Marián Gáborík sa stal najvyššie draftovaným slovenským hokejistom v histórii, keď si ho v roku 2000 vybrala Minnesota z 3. miesta.
Ešte ako junior získal bronzové medaily na MS do 18 i 20 rokov a jeho obrovský talent sa zakrátko ukázal aj v NHL. V sezóne 2002/03 bol najproduktívnejším hráčom klubu a skončil druhý v produktivite play-off. S klubom sa naťahoval o zmluve a zmeškal začiatok sezóny 2003/2004 v NHL. Na začiatku sezóny 2006/07 si poranil slabiny a vynechal 34 zápasov.
V Minnesoste hrával aj po boku krajanov Pavla Demitru a Branka Radivojeviča, predtým i Ľubomíra Sekeráša a Petra Bartoša. V poslednej dvoch sezónach vytvoril s Pavlom Demitrom jednu z najlepších ofenzívnych dvojíc ligy.
Marián Gáborík o Minnesote a odchode Slovákov z klubu
© Pravda.sk • 1,88 MB • zaznamenané: 17. 7. 2008
Dňa 21. decembra roku 2007 strelil v zápase s NY Rangers päť gólov a pridal aj asistenciu. "Dal som päť gólov v jednom zápase ešte doma na Slovensku, ale v NHL je to niečo úplne iné. Neuveriteľné!" tešil sa po zápase slovenský krídelník, ktorý si pripísal čistý hetrik už po 26 minútach hry.
PREČÍTAJTE SI 61 ODPOVEDÍ MARIÁNA GÁBORÍKA
V novej sezóne bude historický prvý strelec klubu z Minneapolisu v NHL opäť lídrom Minnesoty a jednou z najväčších hviezd celej súťaže.
Marián Gáborík získal bronzové medaily so slovenskou reprezentáciou v roku 1999 na majstrovstvách sveta do 18 aj do 20 rokov. V seniorskom tíme reprezentoval Slovensko na šampionátoch v rokoch 2001, 2004, 2005 a 2007. Reprezentoval aj na Svetovom pohári v roku 2004 a Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne. Spolu odohral 53 reprezentačných zápasov a dal v nich 20 gólov. Nosí dres číslo 10.
Marián Gáborík o príprave na novú sezónu
© Pravda.sk • 1,47 MB • zaznamenané: 17. 7. 2008
V roku 2005 financoval vybudovanie prvého súkromného zimného štadióna na Slovensku – MG Rink (momentálne už J&T Ring) v Trenčíne. Zimný štadión vybudoval v školskom areáli svojej bývalej základnej školy.
převzato z : www.hokejportal.cz/clanek/7613/slovensko/marian-gaborik-v-exkluzivnom-rozhovore/detail/