EKONOMICKA KRÍZA
O b s a h :
2. KRÍZA JE DOČASNÁ VLNA
2.1 Pojem a definícia, východiská k pochopeniu
2.2 Kríza je produktívny stav
2.3 Kríza donúti inventarizovať, lepšie sa počúvať a pochopiť
2.4 Makroúroveň krízy: Svetová ekonomika 2009
2.5 Mikroúroveň krízy: Osobné vyhorenie človeka
2.6 Pozitíva (Desatoro ziskov z každej krízy!) a negatíva
2.7 Tlak a ďalšie blahodárne účinky
2.8 Strach - logický nepokoj v duši
3.2 Človek a doterajšie scenáre apokalypsy
3.3 Negatívne prognózy
3.4 Pozitívne predpovede
3.5 Prognóza pre Európu
3.6 Vízia Slovenska
3.7 Dobré posolstvá a pozitívne správy
4. VÝZVY, ŠANCE, PRÍLEŽITOSTI
4.2 Pokora a rozum ako protiliek
4.3 Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku
4.4 Kríza podľa čínskeho znaku
4.5 Výzva k víťazstvu človeka (a porážke krízy)
4.6 Šanca posilniť psychiku (Čo ťa nezabije, to ťa posilní)
4.7 Zmena na veky vekov, a nikdy inak?
5. AKO ZVÍŤAZIŤ NAD KRÍZOU
5.1 Doporučenia pre krajinu, ľudstvo a svet
5.2 Rady pre kolektívy (Desať tipov pre nové trhy)
5.3 Rady pre jednotlivcov
5.4 Desatoro sebariadenia v recesii
5.5 Mobilizácia v štýle KOK
5.6 Vízia návratu Zlatého veku
5.7 Keď začnú upaľovať, treba upaľovať
6. AKTÍVNE PROTIOPATRENIA
6.1 Riziká osobné, rodinné a pracovné
6.2 Energetizácia človeka
6.3 Aktualizácia hodnotového rebríčka
6.4 Zodpovednosť a hierarchia priorít
6.5 Posilovače psychiky
6.6 Úspech po zmene uhlu pohľadu (Ako zdanlivú prehru pretaviť na víťazstvo)
6.7 Upevnenie sebadôvery a znovuzískanie strateného sebavedomia
7. POZITÍVNE MYSLENIE – ČINY, NIE SLOVÁ
7.2 Pozitívne myslenie – základné know-how
7.3 Autosugescia a ambulancia osobnej náročnosti
7.4 Efektívne vzory
7.5 Experiment a laboratórium zvané kríza je školou (aj pre Vaše deti) a poučením
7.6 Zbierka nápadov a ďalšie šance
8. EKONOMICKÉ RADY K OSOBNEJ PEŇAŽENKE AKO PREŽIŤ KRÍZU
8.1 O ekonomike sa ľahšie tára, ako ráta (vytriezvenie z rozprávok o kapitále)
8.2 Prešibaný kapitál a prefíkané peniaze
8.3 Finančných desatoro
8.4 Lepšia kontrola
8.5 Posolstvo najbohatších
8.6 Moment, lament, aliment alebo kompliment a sentiment?
8.7 Múdrosti k prosperite
9.2 Deficit vodcov a nutnosť improvizácie
9.3 Spoliehať sa na seba a vlastné strategické náboženstvo
9.4 Ako získať viac za menej (Krízový zákon MINIMAXU)
9.5 Kaizen pre ľudí, nielen pre firmy
9.6 Filtrovať, zjednodušovať, odstrihnúť
9.7 Nehádzať perly sviniam (Nestrácať čas na nepodstatné)
U k á ž k a Z KNIHY:
K najčastejšie skloňovaným slovám a termínom v spoločnosti v oblasti ekonomiky sa od roku 2008 popri starších výrazoch (ako sú napríklad biznis, dane, zdražovanie, peniaze, trh, nezamestnanosť, investície, znalostná ekonomika, reformy, chudoba a šetrenie) pričlenilo slovo KRÍZA.
Tak ako je svet svetom a človek človekom musia existovať aj krízy. Človek totiž lenivie, pohodlnie, konzumuje a spotrebúva nadmerne a viac ako objektívne potrebuje a potrebuje z času na čas tvrdú preberačku a povel k mobilizácii všetkých síl, k prebudeniu umu, nabudeniu mozoľov, potu a zvýšenia úsilia i výkonu. Sme leniví myslieť inak, odmietame zmeny – hoci tieto často jedinou cestou k vyššej kvalite života. Kríza sa dá skloňovať všelijako. Jednou z nich je aj nasledovná interpretácia krízy:
KRÍZA = Kto Rád Inak Zapojí Aktíva? Kto sa z času načas donúti k veľkému generálnemu upratovaniu a inventúre rezerv v hlave, v byte, na pracovisku, vo vzťahoch, v chybách, v úspechoch? Takéto pripomenutia z času na čas potrebujeme k rozvoju a rozmachu psychických ziskov všetci. Každý je schopný totálne sa pozbierať z útlmu, len keď sa poriadne vyhecuje, nazlostí a je v krajnom nebezpečenstve, v osobnom ohrození a musí riešiť základnú existenčnú otázku človeka: Ako prežiť?
Nakoľko september 2008 znamenal pre celý svet koniec zakrývania si očí pred nepomerom medzi výkonom, produkciou a rozvojom na strane jednej, a súčasne medzi spotrebou, nekrytými peniazmi a odkladaním systémového riešenia na strane druhej – dostáva celý svet v súčasnosti nemilú, krutú, brutálnu, ale pre ozdravenie myslenia ľudí, väzieb, vzťahov, procesov a systémového myslenia v záujme víťazstva zdravého ľudského rozumu, nadovšetko potrebnú lekciu o tom, že trh nevznikol od slova trhať a že ľudská nezodpovednosť, chamtivosť a nenažranosť v nadspotrebe môže zničiť nielen prírodu, ale i človeka (ako koruny tvorstva?) a celú planétu.
Diktát celosvetovej hospodárskej krízy, najvážnejšej vo financiách a ekonomike v doterajšej modernej epoche vývoja ľudstva v 20. a 21. storočí – je realitou a faktom.
Ľudia spomedzi odborníkov a expertov, ale i lajkov sa stále hlasnejšie a častejšie pýtajú, prečo to prišlo (pasívny prístup), ale tí múdrejší najmä ako to čo najskôr zvládnuť, prekonať a otočiť do efektívneho ponaučenia a ďalšej prosperity s trvalým rastom udržateľného rozvoja (aktívny prístup).
Prečítal som si k tomu veľa vyjadrení odborníkov a prognóz mudrcov pre predpovede. Negatívne samozrejme prevládajú, ale existujú aj pozitívne. Základom prekonania každej krízy, či už osobnej alebo kolektívnej alebo skupinovej, spoločenskej a systémovej – je dokázať k problému pristúpiť efektívne. To znamená myslieť optimisticky a pozitívne hľadať ako sa problém dá riešiť. Nie naopak, len alibisticky, kontraproduktívne, negativisticky a pasívne fňukať nad rozliatym mliekom a čakať na mesiáša, ktorý to za nás všetko zázračne vybaví. A maximálne ústretovo k našej potrebe a spokojnosti.
Niekoľko postrehov, námetov a podnetných impulzov k tejto téme má ambíciu ponúknuť čitateľovi aj knižka, ktorú práve držíte v ruke.
Nie je ani zázračným receptom na superrýchle uzdravenie a dokonalé vyliečenie a optimálnu cestu. Takú ambíciu asi nemá šancu ponúknuť v dnešnej dobe žiadny autor na celom svete. Je skôr jednou z možností, alternatívou ako zdokonaliť potrebné protikrízové myslenie, ako zmobilizovať sily, ako sa jasne prikloniť k aktívnemu prístupu vec riešiť a poučiť sa z chýb.
Vo februári 2009 som bol s maličkým synom v kine na modernej rozprávke pre deti, ktorú na Slovensku predstavili divákovi ako „Príbeh o zúfalčekovi“ (v originále „The tale of Desperaux“, animovaný USA 2008). Kým sa môj 5-ročný synátor zabával a vzrušoval nad hlavným hrdinom, scenárom a príbehom, ja som v duchu rozmýšľal o paralele s krízou ľudstva i sveta v súčasnosti.
Tá rozprávka Vás pozitívne nabije a naladí k viere v úspech minimálne z dvoch dôvodov:
Každá dobrá rozprávka má šťastný koniec a zvíťazí dobro nad zlom. Každá dobrá rozprávka súčasne ponúkne perfektného princa alebo iného hlavného hrdinu, ktorý je MESIÁŠOM a ako geniálny vodca ukáže cestu k úspechu a ku konečnému víťazstvu.
Je to do série k aktuálnemu problému krízy. Jednoduché zhrnutie príbehu o Zúfalčekovi (česky to znie: ZOUFÁLEK) znie takto: Filmová verzia Príbehu o Zúfalčekovi je pastvou pre oči aj pre dušu. Ocitnete sa v kúzelnom kráľovstve, ktoré sa chystá na polievkovú slávnosť. Dlhý rad nešťastných náhod spôsobí tragédiu, ktorá kráľovi pochová manželku, následnu mu zlomí srdce a jeho dcére princeznej Hráške spôsobí osamelosť a ich poddaných pripraví o polievku. Keď sa už zdá, že kríza nemôže byť väčšia, narodí sa Zúfalček. Vzrastom menší ako ostatní jeho súkmeňovci myšiaci, ale srdcom a rozumom oveľa väčší. Malý milý myšiak s veľkými ušami, ktorý sa vymyká doterajším dogmám myšieho spoločenstva, pretože sa nebojí mačiek a pascí, sníva o tom, že sa stane rytierom a naviac hovorí s ľuďmi...
Keď bolo ľuďom ťažko, riešili to zvyčajne (najmä tí smelí, aktívni, odvážni a mysliaci produktívne) v minulosti prevahou aktivity nad pasivitou.
Tí menej múdri, menej smelí a mysliaci kontraproduktívne zvyčajne alebo prečkali zlú dobu v kúte a potichu, alebo snívali o novom dobrom vodcovi, ktorý sa zrodí a vyrieši to za nich ako geniálny a univerzálny záchranca alebo sa utešovali, že už v minulosti aj horšie bolo a dokázali prežiť iné krízy, takže zvládnu aj túto.
Základným ideovým vzorcom i posolstvom tohto titulu je pripomenúť človeku, že krízu spôsobil on sám. Že neexistuje žiadny zázračný recept na jej prekonanie a že by nemal z toho obviňovať celé ľudstvo a ostatných ľudí, ale začať s reformou svojho doterajšieho myslenia, urobiť inventúru hodnotového sebariadenia, pozrieť sa kriticky a s pragmatickou sebareflexiou na vlastné nedostatky a prednosti. A postupovať tak, aby posilnil dobré a produktívne prístupy. Naopak, aby čo najskôr spoznal, odmietol, utlmil alebo celkom odstrihol neproduktívne prístupy.
Viac hláv znamená aj viac rozumu. Spoločnými silami dokáže človek viac. Vážnosť a rozmer tejto krízy je rizikom a hrozbou, ale i šancou a novou príležitosťou k lepšej ceste a trvalejšej kvalite. Len od konkrétneho človeka i anonymného ľudstva závisí, ako k tejto dočasnej deformácii pristúpi. Lebo jediný zdroj na svete funguje zaručene ziskovo a bez obmedzenia – pozitívne myslenie v ľudskej hlave a najgeniálnejší počítač sveta zvaný ľudský mozog. Doteraz mu vedci rozumejú len asi tak na 5%-10%. Aj to dáva šancu na plodné inovácie, systémové zlepšenia, procesné revitalizácie a komplexne novú nádej k vyššej kvalite života a lepšej prosperite jednotlivca i sveta. Začať však musíme každý aktívne a od seba. Nielen preto, že už naši múdri predkovia zanechali správny odkaz o potrebe a nutnosti spoliehať sa predovšetkým na vlastné sily: Spomôž si človeče sám, potom ti aj Pán Boh pomôžeJ.
Život človeka kolíše a strieda pocity víťazstva i porážok, výhier i prehier, spokojnosti i nespokojnosti, radosti i žiaľu. Je jednoducho plný všeličoho pestrého ako hra farieb v prírode. Iné maliarske inšpirácie a farebné odtiene ponúka jas, iné súmrak. Iná atmosféra je na jar, v lete, na jeseň a v zime.
Nikto nezažíva len dokonalé šťastie, absolútnu radosť a večný orgazmus blaženosti a blahobytu. Každý občas od života a osudu dostane po nose, aby nezabudol zostať človekom a pamätal na to, že dobrý život (napr. ľudskosť a vôňa človečiny a kus veľkého srdca...) si treba zaslúžiť a vážiť si ho.
Slovák má obľúbený sklon k preháňaniu. Veď viete, že keď sa stretli dvaja kamaráti, hovorí ten prvý druhému, aby sa ho spýtal ako sa má. – Ako sa teda máš? Spýtal sa prvý. – Ani sa nepýtaj! Znela odpoveď druhéhoJ.
Rôzne ďaleko je pre rôznych ľudí od svetla ku tme, od pocitov úspechu k menej úspešným dňom, od svetlých dní k čiernym dňom. Asi neexistuje človek, ktorý by niekedy nepoznal slovo „kríza“ a neochutnal ho priamo alebo nepriamo aj na vlastnej koži.
Kríza sa môže dotýkať najrôznejších oblastí a vecí. Krajiny, štátu, sveta, inštitúcie, podniku, kolektívu, ale i jednotlivcov, manželov, súrodencov, priateľov, kolegov. Pociťovať ju môžeme v rôznych oblastiach a úrovniach. Napríklad z hľadiska zdravia, práce, rodiny, osobného života, priateľstva, atď. Môže sa týkať človeka, systému, stavu, atď.. Dobre fungujúca rodina je ako efektívna firma. Napríklad jednou z hlavných úloh v úspešnej firme je mať pripravený dobrý scenár nielen pre predvídanie a riadenie rizík, ale aj pre nasadenie tzv. krízového manažmentu.
Základom je vedieť, že niekedy sa darí a inokedy sa nedarí. To je normálna situácia. Ak sa nedarí dlhodobo, človek je pod sústavným tlakom, stresom, stratí istotu, koná neštandardne negatívne a zopakuje v priebehu krátkeho času viac neúspechov aj v rovine, ktorú dovtedy považoval za bezproblémovú – možno hovoriť o kríze.
Z hľadiska aktivizácie, mobilizácie a energetizácie človeka je dôležitejšie ako rozumieť termínu kríza, najmä vedieť, že kríza raz pominie, zlé časy sa skončia, hustá tma noci bude vystriedaná slnkom, svetlom, teplom a lepšími časmi. Z hľadiska viery v múdrosť, dobro a iné tradičné ľudské hodnoty – je dôležitá sebadôvera. A k jej posilneniu si hneď v úvode tejto knižky podčiarknime a nahlas zopakujme, že kríza nie je stav trvácny, ale dočasný a pominuteľný!
2.1 Pojem a definícia, východiská k pochopeniu
Kríza – je teda určitý stav, kedy je niečo (systém, organizácia, kolektív, vývoj, človek...atď.) v útlme, degresii, stagnácii, v odchýlkach od žiadúceho stavu.
Napríklad systém je nedokonalý a preto poruchový, človek je ľudský a preto omylný, stroj je neživý a preto bez emócií, atď.
Ak ide o človeka, hovoríme, že v kríze je napríklad vtedy, keď je zvyčajne psychicky (napríklad workoholik – človek, ktorý to s prácou preháňa a nedopraje si aj relax) alebo fyzicky (napríklad bežec pri maratóne) vyčerpaný až tak, že z toho zvyčajne ochorie.
Z viacerých definícií krízy zdôraznime tú jednoduchšiu, ktorá hovorí, že kríza je ťažká situácia, kritický stav a moment zjavnej nerovnováhy i nežiadúci status. Stav alebo jav, charakteru odchýlky, deformácie, omylu, pochybenia. Pre človeka ako jednotlivca alebo kolektív, spoločnosť a systém ako celok je to určitý druh neštandardného pesimistického vývoja, ktorý je kontraproduktívny najmä v tom, že prináša riziká, ohrozenia, hrozby, poruchy, ťažkosti, negatíva.
Podľa slovníka cudzích slov alebo terminologickej encyklopédie (www.wikipedia.sk) pod pojmom kríza je nutné chápať aj nasledovné možnosti alternatívnych významových odlišností:
- rozhodujúci obrat, prelom, moment zreteľnej nerovnováhy, prechodné štádium medzi dvoma rozlíšiteľnými fázami, keď nejaká premena speje k rozhodnutiu, nie je však rozhodnutá,
- ťažká (prechodná) situácia, kritický stav, vrcholné obdobie prekonávajúce najväčšie ťažkosti,
- v literatúre a divadle: vyvrcholenie deja (v zmysle drámy alebo napr. z hľadiska skladby románu, či vývoja príbehu),
- v ekonómii: skrátene hospodárska (=ekonomická, finančná) kríza
- v defektológii: fáza prelomu alebo zvratu vo vývine jednotlivca alebo spoločnosti, pozri napr. kríza (vývin človeka)
- v medicíne: rozhodujúca fáza (napr. náhle opadnutie teploty, náhly obrat k lepšiemu alebo k horšiemu) v priebehu (akútneho) onemocnenia, pozri kríza (lekárstvo)
- v politike napríklad ako: vládna kríza vo vnútornej politike alebo politická kríza v medzinárodnej politike,
- ďalšie príklady krízových situácií: v rodine, v manželstve, vo vzťahoch
- vo filozofii 18. storočia: narušenie rovnováhy medzi pokrokovosťou novoveku a zotrvačnosťou zastaraných inštitúcií, choroba zastaranosti, prežitosť starých inštitúcií (štátu, cirkvi), množenie sa príznakov ich úpadku.
- vo filozofii 21. storočia: kríza nesúladu medzi prílišným zrýchlením života a následným odklonom od hodnôt, lebo život je plný paradoxov, ktorých je stále viac. Napríklad jeden kľúčový z nich znie: človek je živý organizmus a to je vyššia hodnota, na rozdiel stroja, ktorý je neživým mechanizmom.
Z pragmatického hľadiska smelo dodajme postrehy osobné z praxe i poznatky z najlepšej odbornej teórie, že krízy boli, sú a budú, kým bude ľudstvo mať charakter a podobu súčasného sveta a stavu spoločnosti. Prečo najmä? Lebo tak ako neexistuje bájne dokonalý stroj (perpeetum mobile) na samopohon a bezporuchy, tak ani žiadny systém na svete nie je dokonalý. Existujú len systémy horšie a lepšie, ale ideálne optimum nie.
Systém znamená v princípe poriadok a usporiadanosť. Optimisti tvrdia, že poriadkumilovní ľudia v živote stihnú a dokäžu viac ako neporiadnici a bordelári. Humoristi na to kontrujú: Že neplatí slogan: Čistota = pol života. Ale aj jeho dodatok: A špina = celý?!
Anglické slovo SYSTEM sa dá rozložiť na vetu: Save YourSelf Time, Energy, Money. V preklade to znamená v princípe toľko, že ak máš poriadok – tak šetríš svoj vlastný čas, energiu a peniaze.
Kríza úzko súvisí so zmenou. O oboch sa dá povedať, že nič nie je isté, jedinou istotou je zmena a cyklické výkyvy a striedanie sa vĺn na trhu, v spoločnosti, v krajine, vo svete, vo vývoji ľudstva a prírody. Aj zmena a aj kríza majú v princípe jedného silného spoločného menovateľa. Sú nutnou súčasťou a predpokladom i limitujúcou podmienkou zvyšovania budúcej kvality a ďalšieho rozvoja i vývoja človeka i ľudstva.
Najkrajšie a najefektívnejšie osladenie presolenej krízy je dvojité konštatovanie:
Kríza má vždy dve tváre: je ako minca a má dve strany: rub a líce. Kríza je teda pre niekoho zdrojom pesimizmu (oslabením, prehrou, rizikom, strachom, základom negatívneho myslenia, odrazovým mostíkom ku chorobám), ale pre iného zdrojom optimizmu (radosti, pozitívneho myslenia a viery v potrebu a nutnosť zmeny – keď sa na krízu pozerá predovšetkým ako na šancu, príležitosť a výzvu. Len na človeku záleží, ktorú z tých dvoch tvári ponúknutých krízou bude živiť a podporovať.
Kríza je produktívny stav: Produktívny (rozvojový) je ten človek, ktorý hľadá spôsoby aktívne ako sa čo dá. Kontraproduktívny (spiatočnícky) je ten, ktorý namiesto aktívneho prístupu radšej pasívne a alibisticky hľadá dôvody prečo sa to nedá, z akého dôvodu je to zbytočné, nevyplatí sa to a je to márne. Slováci od predkov zdedili k tomu výstižné porovnanie: Kto chce robiť, hľadá spôsoby. A kto nie, ten hľadá dôvody.
Ja rešpektujem múdru ideu v tom, že: Akákoľvek robota, ktorá stojí za to, aby bola urobená. Stojí za to, aby bola urobená dobre!
A to je aj moje doporučenie v nazeraní a prístupe ku kríze. Klasik o tom hovorí úžasne jednoducho dotujúc dušu a pochybovačnú psychiku takto:
„Kríza je produktívny stav. Človek z nej musí odstrániť iba príchuť katastrofy (Max Frisch)“.
Skonštatovať a zistiť krízu je jedna vec, vedieť ju však aktívne riešiť a vysporiadať, je vec druhá. Ku kríze možno pristupovať dvojako:
– alebo ju vyrieši človek sám bez pomoci iných,
– alebo vyhľadá pomoc iných: Napríklad v prípade psychickej krízy človeka - je dobré obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na iných (napríklad rodinu, priateľov, odborného psychoterapeuta).
Postaviť sa ku kríze by sa človek mal vždy aktívne (t.j. bojovať proti nej a usilovať sa ju odstrániť), nikdy nie pasívne (t.j. vzdať sa a rezignovať).
Duálnosť pohľadov na krízu je v mnohých ďalších aspektoch, rozmeroch a súvislostiach: Napríklad poznáme prístup nebojácny a ustráchaný, aktívny a pasívny...atď.
Sociológovia, psychológovia, teológovia, lekári, učitelia, novinári a masmédiá dnes aktuálne hovoria najmä o kríze spoločnosti, kríze rodiny, kríze výchovy, kríze etiky, kríze ľudskosti i ďalších krízach odvodených najmä z dlhodobých globálnych hrozieb pre ľudstvo (ekológia, otepľovanie zemegule, ozónová diera, zmenšovanie neobnoviteľných zdrojov, atď.).
Ekonómovia, finančníci, vizionári, prognostici, futurológovia (odborníci na budúcnosť) manažéri a politici dnes analyzujú, zdôvodňujú, preklínajú a ozdravujú globálnu hospodársku krízu – najväčšiu doteraz v 21. storočí i vo vývoji moderného ľudstva v porovnaní s celým 20. storočím.
Dôležitým pri kríze u človeka je jeho schopnosť krízovej osobnej konsolidácie. Napríklad pri strate zamestnania alebo finančnej nespôsobilosti splácať čerpané úvery a pôžičky. Dôležité je zistiť príčinu krízy (diagnóza) a stanoviť spôsob jej odstránenia, resp. vyliečenia (terapia).
Kľúčovým okamihom je neotáľať s rozhodnutím, ale čo najskôr prijať jednoduchú stratégiu ako z krízy von.
Hlavne však neplakať, že kríza postretla práve Vás a netajiť to. Počas života ju opakovane zažije každý človek. Nie je to nič neprirodzené a rozhodne sa za tento stav netreba hanbiť. Nedajte okoliu šancu konštatovať, že krízu nedokážete riešiť.
Mnoho ľudí zomrelo doteraz zbytočne aj kvôli vlastnej nepružnosti, pohodlnosti a odkladaniu návštevy lekára. Kvôli zanedbaniu nutnej prevencie, ktorá je vždy lacnejšia ako náročnejšia, drahšia a boľavejšia terapia.
Netajte problémy, neschovávajte krízu, ale odkryte toto falošné tajomstvo a čo najskôr s ním vystúpte z tmy na svetlo. Zvyšujete tak svoje šance na vyriešenie. Tajomstvo je veľkým zlom a nepriateľom pre krízu. Keby chamtiví a nenažratí finančníci i podplatiteľní audítori nezatajovali podvodné praktiky a odhalené neštandardné zistenia stavov, odchýlky, deformácie a chyby, nemusel dnes v roku 2009 celý svet zažívať tak ničivú a utrpenia zbytočne plnú globálnu hospodársku krízu.
Trvale šťastný je len imbecil
Známy odborník na medziľudské vzťahy, Dr. Plzák, špeciálne ku kríze medzi mužom a ženou pripomínal, aby sme nezabudli na to, že „trvale šťastný dokáže byť len imbecil!“
Jeden môj kamarát nosí pri sebe nápis na amulete, ktorý dostal ako odkaz od jeho múdreho deda. Tento znie: „Nebude to trvať večne“. Vždy, keď sa naň kamarát pozrie a práve prežíva pohodu a prosperitu, tak mu odkaz pripomenie, aby pamätal, že po období šťastia môže prísť aj obdobie krízy a nešťastia. Akurátne ho to zneistí, aby formoval vlastnú karmu a pokoru... Naopak, vždy, keď prežíva krízu a pozrie na to, tak ho to povzbudí, že ani kríza nemôže trvať večne a dokáže ju prekonať.
Po ťažkej noci vždy príde nové ráno. Po záplavách a potopách raz svitne slnko a všetko mokré vysuší. Aj v akejkoľvek najťažšej životnej kríze (osobnej, kolektívnej, spoločenskej...) platil, platí a vždy bude platiť jednoduchý recept, zvaný NÁDEJ. Nie nadarmo už naši múdri predkovia nás vyzbrojili poučením:
Nádej umiera posledná. Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo lepšie i horšie. Keď sa deň vystrieda s nocou (svetlo nahradí tmu) vždy svitne nové ráno a život nám dá ďalšiu šancu...Stojí za to nezabudnúť na uvedenú dotáciu duše.
12. O A U T O R O V I
Autor Ing. Emil Burák, PhD. – je mimoriadne tvorivý a plodný spisovateľ a publicista. V prípade potreby a záujmu sa bližšie informácie o ňom a jeho diele dozviete najrýchlejšie cestou internetových portálov: www.osobnosti.sk alebo www.google.sk alebo www.martinus.sk.
Širšia bibliografia je uvedená aj v knihe Who is who v Slovenskej republike – Kto je kto na Slovensku (www.whoiswho-verlag/ch/slowakei/).
Informácie o jeho dielach okrem knižníc a kníhkupectiev najmä cestou internetových vyhľadávačov, najmä však cez webovské stránky portálov: www.asvet.sk, www.zivnostnik.sk, www.einfo.sk, www.pozitivnemyslenie.sk (časť knihy), www.financnik.sk, www.franchiseportal.sk. Alebo prostredníctvom periodík a časopisov ako napríklad: mesačník Eurobiznis, dvojtýždenník Profit, periodiká DUO a Práce a mzdy (Poradca Žilina), denník Hospodárske noviny, mesačník Manažment-mzdy-a-financie, týždenník Trend, mesačník Biatec, atď.
V roku 2007 mu vyšla celoročná rubrika v Profite pod názvom Life manažment a v roku 2008 podobná pod názvom Personálna miniškola. V roku 2009 beží podobná s názvom KREATÍVNE MYSLENIE.
Emil Burák – je zaujímavá osobnosť. Je to bývalý skúsený topmanažér (10 rokov v privátnom i štátnom sektore) a poradca a vysokoškolský učiteľ a lektor a ekonomický publicista. V súčasnosti pracuje v oblasti vzdelávania.
Doteraz za roky 1995-2009 (do júla 2009) napísal 12 kníh (editovaných z nich bolo zatiaľ len 10) a vyše 1000 odborných článkov, prevažne k tématike vzdelávania z oblasti ekonomiky, financií, daní, riadenia výkonov, sebariadenia, životného poradenstva /life management/ a personálneho manažmentu.
Jeho knihy motivujú, inšpirujú, nútia k premýšľaniu, evokujú nové myšlienkové vzorce a provokujú k diskusii. Naviac v nich je prevažné osobitná pridaná hodnota, že sú nadčasové a tvrdenia i posolstvá v nich neplatia len aktuálne a krátkodobo teraz, ale väčšina z ich obsahu bude s najväčšou pravdepodobnosťou platiť i v horizonte dlhšej roviny budúcnosti najbližších desaťročí.
Táto, v poradí už jeho desiata editovaná kniha – je neformálnou protikrízovou učebnicou z praxe Slovenska, prvá svojho druhu na našom trhu od domáceho autora. Nevyrieši za Vás krízu, ale je užitočnou pomôckou pre tých, ktorí proti kríze chcú aktívne bojovať.
Autor má 46 rokov a za sebou 24-ročnú prax (vysoké školy robil popri zamestnaní) v oblasti turizmu, daňovej kontroly, manažmentu, bankovníctva, financií, ekonomického poradenstva a riadenia výkonov (performance management) i lektorovania rôznych vzdelávacích aktivít..
Striedavo pracoval v privátnom i štátnom sektore.