Zvieratko nie je živá hračka
Veľa rodín okolo nás má mačky či psy alebo iné malé zvieratko.
Hovorí sa, že prítomnosť zvieraťa doma pozitívne vplýva aj na dieťa.
Pri kúpe zvieratka je doma radosti! Všetci sa tešia. "To bol dobrý nápad !" každý tvrdí.
Tak sa treba začať o neho starať : kŕmenie, čistenie a hlavne hladkanie a hranie sa s ním. Takto si na zvieratko rýchlo zvykneme. No ak je v dome malé dieťa, najprv sa teší a potom už na zvieratko kašle. Preto mu treba vysvetliť že zvieratko nie je živá hračka. treba sa o zvieratko starať!
Dosť často treba dieťaťu dohovárať, že ak sa myšiak skryje do svojho domčeka, tak ho necháme tak. Je to živé zvieratko a my, ak chceme, aby sa cítil dobre, tak musíme rešpektovať jeho potreby a necháme ho v kľude.
Ak si všimneme, že dieťa sa nevhodne správa k zvieratku, napr. ťahá mačku za chvost, dusí škrečka alebo kope do psa a pod. treba mu okamžite vysvetliť že takto sa so zvieratkom nemá "hrať" ! Takto sa však môže aj zvieratko zabiť. Treba to potom v pokoji prediskutovať.
Treba ho ihneď pochovať. Potom môžeme zvažovať rýchlu náhradu, ale iného zvieratka. Ak nám zomrel škrečok a pod., nahradíme ho mačkou alebo psíkom, aby sa nestala podobná nehoda.
Kúpime zvieratko až vtedy, keď sme si istí , že dieťa je pripravené chovať zvieratko, nie ako zaujímavú hračku, ale ako živého tvora, ktorý nám síce spríjemňuje chvíle svojou prítomnosťou, ale ktorý má zároveň svoje potreby - tie máme rešpektovať a byť k nemu ohľaduplný a citlivý, a to aj v dotykoch.