RPG - Grifón
X: *Ležala som na posteli a hádzala si do úst fazuľky každej chuti. Sem tam som sa zaksichtila, ale inak som sa tvárila blažene.* Mmmm, tá chuť... Nedáš si aj ty? *Pozrela som na Lauru.* Tento týždeň bol naozaj dobrý. Spoznala som toľko nových ľudí. Ako si na tom ty? Už ti nie je smutno za Pandorou? *Možno som kládla až príliš veľa otázok, ale nepozastavila som sa nad tým. Deň bol krásny, cez okná svietilo slnko a ja som si užívala, že sa nemusím učiť. Konečne prichádzala jar. Zima je nanič, teda podľa môjho názoru. Znovu som pozrela na Lauru.* Ty máš rada zimu, však? *Chvíľu som mala pocit, že sa rozprávam sama zo sebou... Tak som sa ešte viac uvelebila v Laurinej posteli a hodila si do úst ďalšiu fazuľku. [i] [Fúúúj, to čo má byť za príchuť?!/i] Vypľula som fazuľku do servítky a zahodila ho koša.*
Laura: *Sedela som pri okne a zamýšľala sa nad kamoškinými myšlienkami. [i]Tá si vie fakt užiť víkend. [/i] *No áno dala by som si, vieš, inak by som si ich asi práve nekúpila. *Vystrela som k nej otvorenú dlaň no hlavu som sa ani nenamáhala otočiť. Vonku, za oknom, bolo čosi oveľa zaujímavejšie. Keď spomenula Pandoru na chvíľu ma zalial smútok, ale nostalgiu sa mi podarilo rýchlo zahnať.* Už nie tak veľmi. Ale stále si píšeme. Vraj je s rodičmi teraz v Rumunsku. Tá cesta okolo sveta jej už lezie na mozog. *Pousmiala som sa.* Ale veď tu mám teba - osobného šaša, ktorý ma kedykoľvek rozosmeje, no nie? *Hodila som na ňu rozžiarený úsmev a znova sa zamerala na okno. Zahmlila som ho, a tak aby si to nikto nevšimol som tam prstom opisovala meno Robert. Potom som ho zmazala a sadla si na bok postele.* Teba vôbec nezaujíma, čo sa deje vonku?
X: *Podala som Laure pár fazuliek, náročky vybraných tak, aby ich o chvíľu s nechuťou vypľula.* V Rumunsku? A nebola náhodou predvčerom v Alpách? Mám dojem, že mi niečo také spomínala. Aj ja som s ňou ešte v akom-takom kontakte ale pomaly to upadá. *Keď Laura spomenula šaša, vybrala som z vrecka prútik a svoju baretku pretransfigurovala na čiapku s hrkálkami.* Je to takto lepšie? *Vyčarila som takzvaný srnčí pohľad. Keď niečo rýchlo zmazávala z okna prižmúrila som oči a premerala si ju. [i] Posledné dni vyzerá nejaká smutná... Žeby sa niečo stalo?[/i] * A čo by to malo byť, teba to zas zaujíma až nejako príliš, no nie? Čo si tam vlastne videla? Veď si tam kľačala prinajmešom polhodinu! *Znovu zveličuje.*
Laura: *Keď sa ku mne fazuľky konečne dostali, potešene som sa usmiala. Trochu som Yamku upodozrievala, či nevyberala naschvál tie zlé, ale keď som ochutnala jednu hrozivo vyzerajúcu a zistila som, že chutí ako malina ukľudnila som sa.* Už som si myslela, že si ich náročky namiešala... *Hodila som si do úst ďalšiu a tentoraz mi z uší vyletela para.* ... a vidím, že som sa nemýlila... *Keďže ma práve dosť bolela hlava, nechala som pomstu-vankúšovú bitku na neskôr a fazuľky radšej hodila do sáčku.* Nemáme tu aj niečo iné? *Zohla som sa pod posteľ a vytiahla spod nej kufrík, na moje sklamanie tam však bol len pár odporne ružových ponožiek.* Tákže, pri Árijskej veži lietajú dva fénixy. Zaujme Vás to dostatočne slečna všetky-fazuľky-pojedajúca? Hh...
X: *Keď Laure vyletela z uší para zatvárila som sa úplne nenápadne a ústa som si prikryla rukou. Zvláštne bolo, že mi na oplátku nič nespravila. [i]Vážne je posledné dni nejaká čudná. Dúfam, že sa jej znovu nestane to čo minulý rok. [/i] Chvíľu som sa na ňu pozerala súcitne, ale keď mi napadlo, že to neznáša, radšej som s tým prestala.* Fénixy? Myslíš ochrancov Arie, tie bájne fénixy? Ale čo by robili tu, nie sú čistou nádou vypchaté alebo tak nejak? *Tentoraz som vyskočila z postele ja a ponáhľala som sa k oknu. A naozaj. Až teraz som pochopila, prečo tam Laura toľko sedela. O nejakú diaľku predo mnou stála veža Arie s malým balkónikom. Na ňou stálo pár študentov a vystieralo ruky za dvoma krásnymi mladými fénixmi. Neboli to ale len také obyčajné vtáky. Z chvostov im vyletúvali malé zlaté iskričky.* Sú naozaj krásne... Škoda, že nám tu takto nelietajú grifóny.!
Laura: Niekedy sa nad tebou pozastavujem, vieš? Ako ti môže napadnúť, že polhodinu pozorujem vypchaté fénixy? No nič... radšej nad tým nejdem rozmýšľať, lebo presne viem k akému vysvetleniu by som došla. * Tvárila som sa pohoršene a zároveň ironicky. A vtedy mi zišiel na um ďalší z mojich šialených nápadov.* Niečo mi napadlo. *Ako som sa k nej rozbehla noha sa mi zamotala do prestieradla a ja som s krikom dopadla na zem.* Áááaaa... Au, to bolí... Presne to nedávno rozbité koleno. Mala by som si dávať oveľa večší pozor. *Vyhrnula som si nohavicu a zistila som, že koleno naozaj krváca.* No nevadí, prežijem. Veď sa to stalo už veľa krát. *Nahla som sa ku svojmu nočnému stolíku a z prvej zásuvky vytiahla prpolis a kúsok vaty.* Moja bežná výbavička. *Podala som vysvetlenie Yamke.* A ozaj, hovorila som o tom nápade... Mno... sss.. to štípe. Poviem ti to o chvíľku.
Samene: * Sedí si vo svojej izbe a prezerá si tu knihu. Nevie sa sústrediť na učenie a teraz sa jej to ani vôbec nechce. Vie, že keď to bude tak zanedbávať, že to nedopadne dobre a znova prepadne, je plnoletá a mala by si už uvedomovať čo je správne a čo nie, ale ona ma v sebe istú dávku infantilizmu. Nepomôžem im.. Nepomôžes.. Si nič.. Nie si taká silná a nikdy sa to nenaučíš. Nepomôžeš im.. Vzdaj to.. Vzdaj.. zatvorí oči. Znova sa jej niekto špáral v hlave toto už vôbec nie je normálne. Nevie ako sa ma brániť aj keď sa snaží aj keď by si najviac priala ovládať oklumenciu čo najlepšie aj keď sa snaží tým viac jej to nejde. Vzdaj to.. Vzdaj znova sa jej pred očami zjaví tá odporná stará bytosť. Už ju nechce vidieť, bojí sa jej aj keď sa to bojí priznať pred okolým, že sa jej niečo stalo a niečo sa v nej deje. Zo zamyslenia sa prebudí keď začuje veľký tresk. Zháčí sa nevie čo sa stalo zdá sa jej, že to vyšlo z izby od Laury a od Lorette a iných piatačok. *
Samene: * Čo keď je tam?!!! pomyslí si a vyletí zo stoličky ako strela. Otvorí dvere a prejde o dvere vedľa. Otvorí rýchlo dvere so strachom v očiach. * Čo sa tu deje?* pozrie na Lauru. * Si v pohode? Nechceš ísť do nemocničného krídla? Normálne ste ma tým treskom vystrašili..
Laura: *Noha ma ešte stále dosť štípala, keď sa dvere rozleteli a v nich stála vystrašená Samene. [i] Hmm, efektný príchod.[/i] Pomyslela som si. Samenine obavy ma vystrašili viac, ako samotná nehoda a pre istotu som si ešte raz skontrolovala nohu. [i] Ale veď ju mám v poriadku, teda, ak nerátame to, ako krváca a neznesiteľne bolí. Hádam to nič nebude. Aj keď... pri mojom šťastí by to mala byť minimálne zlomenina.[/i] Prehmatala som celú kosť, i jabĺčko z kolena. [i] Nič strašné to nie je![/i]* Bude z toho len odrenina, pár škrabancov a prinajhoršom budem nejaký čas krívať. Ale to nevadí. *Pousmiala som sa.* Veď niektorý si myslia, že krívam stále. Inak, verím, že sme ťa tým vystrašili. Muselo to poriadne buchnúť. Nik iný v klubovni nebol. * Spýtala som sa, lebo som sa nechcela strápniť ešte viac.* A do nemocničného krídla určite nepôjdem. Keby som tam šla zakaždým, keď sa mi niečo takéto stane, bola by som tam každý deň. *Chcela som rýchlo zmeniť tému a tak som do ruky zobrala sáčok s fazuľkami každej chuti.* Nechceš sa k nám pridať? *A ukázala som na posteľ za mňa.*
Yamka: * Keď Laura spadla, až ma myklo.* Oh nie, znovu si na zemi? *Na chvíľu odtrhnem hlavu od fénixov za oknom.* Nemám ti pomôcť? *Chvíľu som pozerala na Lauru, no potom mi došlo, že ona si pomôže aj sama. Ako vždy. [i]Pss...Tá má naozaj vždy všetko po ruke. [/i] Pozerala som na Lauru, keď si vyberala zo šuflíka propolis.* To mi nemusíš vysvetľovať, viem to aj sama. *Pozrela som sa na ňu urazene, aj keď som to samozrejme len hrala. Na ňu sa prosto nedá hnevať. Spozornela som, keď znova spomenula ten nápad. [i] Hmm.... no k nemu sa asi nedopracujeme, ak to takto pôjde ďalej.[/i] Pomyslí si, keď Laura znova preruší myšlienku. Po tom, čo sa vo dverách zjavila Samene, som dostala mierny záchvat smiechu. Ale našťastie len v duchu. [i] Naši spolužiaci si už mohli zvyknúť na to, že v izbe, kde je Laura nikdy nie je ticho... Ale čo už, aspoň je sranda. Keby som tu tak mala foťák...[/i]*