Astronómia
Sedela som v triede Astronómie a sústredila sa na to, čo bude nasledovať. Keď Aurora vyslovila slovo Chupacabra, automaticky sa mi v mysli zobrazila stará majská socha, ktorú som kedysi videla v knižke. Vedela som však, že to má byť zviera a tak som predstavu preformovala na sochu zvieraťa podobného čínskemu levovi tvarovanému na ten istý spôsob. Akonáhle Aurora spomenula veľké červené oči, socha zmenila materiál z kameňa na biely mramor a namiesto prázdnych kamenných očí na jej tvári zasvietili dve očné buľvy veľkosti skoro ping - pongových loptičiek. Pri druhej indícií sa "oblude" vysunuli z chrbta železné ostne, ktoré sa preformovali do takých ako má na chrbte stegosaurus. Skrátka moja fantázia niekedy zachádza dosť ďaleko. Trošku sa tejto novej forme prispôsobilo aj telo. Zmeniť farbu na zelenošedú už potom nebolo ťažké. Tej veci, ktorá sa stvorila v mojej mysli naprosto vyhovovala. Bol to trošku zavalitejší tvor, s hrubšími jnohami, no sále bol menší ako lev. Krk mal ohnutý dole ako stegosaurus a na tvári staročínskych sôch sa mu leskli dve priezračné červené oči. AK by som ho stretla niekde v lese, určite by som sa bola zľakla. Keď som otvorila knižku, čo som mala náhodou v ten deň pri sebe a zistila som, že čiastočne pripomína raráška a žije v korunách stromov, moja vízia sa dosť zmenila. Ten tvor zrazu schudol a postavil sa na zadné nohy. Teraz trošku viac primínal malého zhrbeného domáceho škriatka s vcucnutou tvárou s tým rozdielom, že mal ostne. Na hlave mal pár listov, ale stále to nebolo nič prekrásne. Tak, tento by sa určite vyškriabal na strom.
Vošla som do Veľkej siene. Dnes vyzerala inak ako cez obedy. V laviciach v strede miestnosti už sedelo niekoľko mojich spolužiačok a tak som sa poponáhľala sadnúť si za ne. Predsalen ak by som potrebovala daćo odpísať, nastopro mi pomôžu. V lavici som sedela sama, ako obyčajne, a tak mi zostalo dosť priestoru na kalamáre a nové kanárikové brko. Asi o päť minút už pri stolci (alebo ako to mám nazvať), z ktorého sa nám zvyčajne prihovára pani riaditeľka stála naša profesorka astronómie a želala nám veľa úspechov pri prvej teoretickej časti testu. Upozornila nás na nové špeciálne metódy, ako vedia odhaliť ťaháky, no každý vedel, že sú to iba keci. Zrazu do vzduchu vylietli hŕby testov a každému na lavicu priletel jeden už z jeho menom. Po prečítaní prvých otázok bolo počuť niekoľko vzdychov. Ja som sa len uškrnula. Učivo na prvej strane bolo naozaj ľahké. Na hodinách, kedy sme sa rozprávali o hviezdach a hviezdnom prachu som nechýbala. Horšie to už bolo ďalej. Potrebovala som poradiť, ale po miestnosti sa ustavične prechádzalo asi 15 profesorov z iných škôl a hliadkovalo. Keď skončil čas papiere nám nemilosrdne odleteli z lavíc. Dokonca mám pocit, že som na teste nechala dlhú atramentovú škvrnu od pera. Všetci sa ihneď postavili a bežali k susedom. Potom nás upozornili, že o polhodinku sa máme vrátiť na praktickú časť. Vraj nás budú volať podľa abecedy do piatich miestností vytvorených na bokoch Veľkej siene, tak aby sme nameškali. Keďže som na začiatku abecedy, prišla som presne. A dlho som nečakala. Potom som vošla do miestonsti, kde ma zavolali. Mala číslo 3. Dnuka sedeli traja profesory z cudzích škôl. Dúfala som, že pôjdem do 2, kde bola aj naša pani profesorka. No nič, smola. Akonáhle som vošla a usadila sa na vankúše v strede, malá miestnosť sa zmenila z hlinenej na nočnú oblohu. Postupne som dostávala úlohy, ako napr nájsť súvezie a povedať niečo o ňom. Ako cez hvezdársky ďalekohľad, ktorý bol vedľa mňa zpriesvitniť hmlovinu a podobné, ktoré som mala aj predviesť. Keď to skončilo, podala som si ruky z ostatnými, miestnosť sa zmenila na hlinenú a ja som vyšla. Konečne po skúškach V.Č.Ú.