ked deti majú deti....
...nemenovaný časopis uverejnil príbeh mladého dievčaťa...:
„Keď som mala pätnásť rokov, chodila som s chlapcom, ktorý bol starší o štyri roky. Práve u nás na gymnáziu maturoval a ja som bola hrdá, že mám dospelého frajera. Kamarátky mi ho závideli a ja som si ho chcela za každú cenu udržať. Preto keď navrhol, aby sme sa spolu vyspali, ani mi nenapadlo protestovať. Pod zákonom som už nebola, navyše som si naivne myslela, že to je ten pravý. Zobral ma so sebou na chatu, kde celá jeho trieda oslavovala maturity. Obaja sme boli pripití a prvýkrát sa to stalo vonku za chatou.
Ďalšie naše milovania neboli o nič dôstojnejšie. Vždy to bolo narýchlo tam, kde sme sa práve ocitli sami. O antikoncepciu som sa nestarala, Patrik, môj priateľ, povedal, že si dá pozor. No v septembri som márne čakala menštruáciu. Išla som ku gynekológovi a ten mi povedal, že som tehotná. Paťovi som to oznámila v predvečer jeho odchodu na internát. Už predtým bol nadšený z vysokoškolského života, ktorý ho čakal. A evidentne si povedal, že nejaká mladá tehotná žaba mu plány nenaruší. Povedal mi, že on si vždy pozor dával a s ním jednoducho dieťa čakať nemôžem.
Ostala som úplne sama. Rodičom som to nepovedala až do novembra, kedy som oslavovala šestnáste narodeniny. Celá rodina mi prišla gratulovať, usmievali sa na mňa, hovorili mi, aká som šikovná. Večer som to nevydržala a s plačom som mame oznámila, že jej jediná dcéra, druháčka na gymnáziu, čaká dieťa. Zobrala to celkom fajn. Nebola nadšená, ale postavila sa k tomu racionálne. Horšie to bolo s otcom, prestal so mnou komunikovať. Cestu sme si k sebe našli, až keď sa narodila Laurika. Jej príchod na svet však nezmenil Patrikov postoj. Malú videl asi len dvakrát, keď sme sa náhodou stretli v meste. A to sa mi ledva pozdravil a išiel ďalej.
Reakcie cudzích ľudí boli rôzne. Niektorí len mykli plecom a povedali, že mi nezostáva nič iné, len o malú sa postarať, iní mi boli schopní hodiny kázať o skazenom živote. Možno keby mi rodičia nepomáhali, bolo by to skutočne tak. Ale to, že som musela zosúladiť školu a materské povinnosť, vzdať sa diskoték spolu s povrchnými kamarátkami a starať sa o nádhernú šikovnú dcérku, ozaj nepovažujem za životnú tragédiu. Mnoho mojich rovesníkov sa ešte teraz každý víkend opíja a nemajú vôbec žiadny životný smer. Ja som ho vďaka malej Laure nadobudla. Síce dosť skoro, ale určite mi jej narodenie viac dalo ako vzalo. Teraz v septembri budeme obe prváčky, Laura v škole a ja na univerzite. Naučila som sa zadeľovať si čas a priority, získala som nadhľad a už neriešim malichernosti. Možno som si nemohla užívať život a mladosť v tom klasickom ponímaní, ale užívam si materstvo. A nech mi niekto povie, čo je podľa neho viac...“
Otazka
(dada123, 31. 1. 2018 20:33)