Keďže jeho matka pochádzala z južného Slovenska, z obce Martovce ako dieťa vyrastal v centre tohto regiónu, v Komárne. V tom čase v tomto meste fungovali Slovenské lodenice a bola to vlajková loď československého priemyslu. Po páde komunizmu tento podnik postupne slabol a zanikal.
Eugen ako chlapec sa presťahoval do nového rodinného domu v Martovciach, kde prežil na dedine svoje detstvo. Veľa priateľov si nenašiel, pretože v tom období sa začali podnecovať národnosté nálady a v tomto regióne žijú prevažne Maďari. Tu sa položili základy jeho interkultúralneho zmýšľania a neskôr sa ukáže ako dôležitá bola časť tohto jeho života.
Napokon roku 1997 začína študovať na Strednej priemyselnej škole v Komárne, odbor TIS v strojárstve. V tomto štúdiu nadoberá širokospektrálne poznatky i skúsenosti z oboru strojárstva, mechanizácie, informatiky, ale aj ekonomiky a manažmentu. Začína študovať popri nemčine aj angličtinu a tým hrubo podčiarkne praktičnosť vo svojom živote.
Roku 2001 maturuje a odchádza študovať na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde ho prijali na Fakultu masmediálnej komunikácie. Sú to práve tie humanitárne vedy, ktoré Eugenovi v jeho štúdiu dovtedy chýbali a potom ako sa rozhodol pre marketingovú komunikáciu možno povedať, že všetky akademické poznatky nadobudol a je pripravený pre prax a nekonečné možnosti vesmíru. Na škole spoznáva mnohých priateľov, ktorí sa neskôr stanú jeho partnermi. Roku 2004 dostáva diplom bakalár masmediálnych štúdií a okrem medicíny ma aké-také poznatky hádam už zo všetkého. Nemožno opomenúť, že hneď v prvom ročníku sa zoznámi so Silviou, ktorá sa ako neskôr čas ukáže stáva jeho životnou partnerkou.
Popri vysokej škole Eugen začína podnikať a riadi malý obchodík s atramentmi do ink-jetových tlačiarní, kde aj sám si sadne raz za pult ako predavač. Po dvoch rokoch nadobudne tak veľmi priame a neoceniteľné skúsenosti z oblasti predaja a starostlivosti o zákazníka. Keďže obchod ide pomaly, z tejto firmy dobrovoľne odchádza, aby sa plne venoval štúdiu. Od roku 2004 sa rozhodnú so Silviou žiť v spoločnej domácnosti a presťahujú sa do domu Silviinych rodičov, do Horných Orešian. Keďže Eugena práca na záhrade neláka a z detstva na ňu neľahko spomína, začína sa obzerať za ďalším zamestnaním.
Už o rok neskôr - roku 2005 sa prihlási na konkurz do spoločnosti DELL Slovensko v Bratislave. Aj keď najprv chcel si len privyrobiť, nakoniec zisťuje, že táto práca je veľkou výzvou. Eugen pracuje ako technický poradca pre privátnych nemecky hovoriacich zákaznikov. Práca je natoľko náročna, ale aj pútavá, že musí na čas svoje štúdium odložiť. V spoločnosti Dell sa po troch rokoch stáva skúseným, ba až seniornym technikom, aj keď častokrát vo svojej práci práve využíva poznatky so zaobchádzania so zákazníkmi. Tu spoznáva svetový biznis a úplne prehĺbi všetky svoje jazykové schopnosti.
Keďže aj jeho partnerka Silvia sa nachádza prácu v hlavnom meste Slovenska, rozhodnú sa obaja kúpiť si vlastný byt v hesle postav dom, zasaď strom a sploď syna. Za výdatnej pomoci Eugenovej matky, ale aj neskutočným úsilím sa nakoniec podarí. I keď sa obaja týmto na dlhé obdobie zadľžili, roku 2006 si kupujú vlastný byt v Bratislave a po jeho dokončení roku 2007 sa sťahujú obaja do bratislavskej Vrakune.
Rok 2008 je rokom, keď tento zväzok bude navždy spečatený manželstvom v nekonečnej túžbe po vlastnej rodine.
Základnú školu začala navštevovať v Smoleniciach, len kúsok od svojho domova. I ona v tom čase začala sa stýkať s nemeckým jazykom a verte-neverte chodila recitovať poéziu až na krajské súťažné kolo. Táto skúsenosť sa neskôr ukázala ako rozhodujúca pri výbere ďalšieho vzdelávania.
S výborným prospechom si mladá Silvika zvolila cirkevné gymnázium Angely Merici v Trnave, kde sa prehĺbil jej zmysel pre prácu s ľuďmi, rozhľad v histórií a keďže v nemčine naďalej vynikala jeden študijný polrok strávila v Nemecku, v Eisenstadte. Na tom mieste sa jej otvorili nekonečné horizonty, vďaka ktorým značne predbehla vývoj svojej doby. Po návrate na Slovensko a maturite si aj Silvia rovnako ako Eugen vybrala masmediálne štúdiu, pretože prácu v médiach či v reklame považovala za mocný i kreatívny nástroj.
Na škole spoznáva Eugena a dá sa povedať, že sa do neho hneď na prvý pohľad zaľúbi. Láska na začiatku býva silná a potom, čo Silvia o Eugenovu priazeň zabojuje obaja sa tešia so spoločného vzťahu navzájom. Silvia si na škole vyskúša veľa poznatkov a ukazuje sa, že má veľkú záľubu vo fotografií ako vo výrazovom prostredkiu. Silvia fotí teda už od prvého ročníka, najskôr umelecky, neskôr i viac prakticky. Zúčastňuje sa rôzných súťaží ako napríklad Trnavský objektív a medzi amatérskými fotografmi získava popredné miesto. Jej prácu si neskôr všimne Radoslav Nackin zo spoločnosti Gurmán na Slovensku a vznikne nová spolupráca. Silvia (a niekedy aj Eugen) cestujú po slovenských vyberaných reštauráciach, kde fotia tie najlepšie delikatesy aké kedy v tejto krajine boli pripravené.
Po štátnej záverečnej skúške roku 2005 získava Silvia magisterský titul a v spoločnej domácnosti s Eugenom sa porozhliadne po riadnom zamestnaní. Po niekoľkých skusoch ju osud napokon zavedie tiež do Bratislavy, a to rovno do jednej z najväčších firiem - do Volkswagen Slovakia. Prvý rok pracuje ešte ako externý spolupracovník v tíme "Beschaffung" a zavádza nový projekt pre online spracovávanie objednávok či dodávok tohto veľkého koncernu. Po tom ako viac spoznáva prostredie, v roku 2008 prechádza na pozíciu "Qualitätssicherung" pre značku Audi a stáva sa internou zamestnankyňou. Práca je ešte väčšiou výzvou, ale Silvia s veľkou dôslednosťou dozerá na spoluprácu medzinárodnej skladby zamestnancov tohto oddelenia.
A tento rok sa bude teda vydávať....