Skutočné príbehy – Láska
Keď ide niekomu život dole vodou a snaží sa zabudnúť... často zabudne aj na tých, ktorí človeka majú radi a snažia sa mu pomôcť. Tu je príklad zo života... debata dvoch ľudí, ktorí sa poriadne nepoznajú, no i tak sa majú navzájom veľmi radi:
Tá, čo potrebuje pomoc
Nechápem... vždy keď niekoho mám viac ako rada tak sa ku mne zo začiatku správa veľmi pekne... ľúbime sa a neviem ešte čo. Ale stačí, keď sme raz spolu na dlhšie ako dva dni, je koniec. Všetko stratí svoje čaro. Už sa začne flirtovať s inými, už je celé všetko medzi nami len malinká mašľa, ktorá nás spája kvôli tomu, že sa niekomu možno páčim fyzicky, no charakter odchádza. Už sa mi to stalo možno šesť kráť, no vždy to bolí... a bohužiaľ každým razom viac a viac. Vždy ma pri láske sprevádza bláznovstvo, ktoré sa snaží oklamať moju hlavu a znova, znova, miliónkrát. Nechcem niečo? No a čo.. on chce. Podvolím sa. Samozrejme, čo by som neomrzela takých ľudí, čo ich milujem? Veď čo je pre nich moja láska či prejavene väčších sympatii? Nič... len akýsi môj prejav. A ešte lepšie keď sa mi potom začnú totálne vysmievať do tváre, že som naivná hlupaňa, ktorá si myslela že ju mali radi. Strašne to bolí... to že ma nemali radi. To že si zo mňa uťahovali. To.. že som bola iba náhrada aby zabudli. Náhrada, aby niektoré žiarlili. Náhrada za všetko, len nie plna normálna ľudská bytosť, ktorú by mali radi... hovorím v množnom čísle, lebo tých prípadov bolo neskutočné veľa. Áno, mam iba pätnásť, no to, čo som si zažila... rodičia hovoria, že to, čo vždy k nim cítim nie je pravá láska, že ta len príde. Chcem tomu veriť. Ale ak ma táto „nesprávna“ láska bolí takto, ako ma bolí, čo bude potom? To už bude asi na samovraždu alebo čo. Spolužiačky mi hovoria, že som krava... a pritom jedna z nich si začne s mojim bývalým. Veď čo by sme ju neranili ešte viac, nie? Aj tak je to len hlúpa naivná Andrea, ktorá všetko znesie, lebo nedáva najavo nič. Neplače, nehreší, je ticho ako muk a vnútri ma peklo. Vraj sklamanie pominie.. áno pominie za koľko? Za rok? Za dva? Kým nepríde ďalší? Ja už nevládzem... čo budem robiť? Znova sa len tak nechám. Spolieham sa na dospelosť, že keď odídem na výšku, bude dobre. Budem od celej mojej rodiny preč, budem viac odolná, narastie mi akási druha koža, cez ktorú sa nedostane veľa osôb. Tieto hlúpe pesničky, ktoré si momentálne púšťam, len pridávajú na mojej supovej náladičke... stál tam on a možno chcel byť mojím snom... mam chuť roztrepať notebook. Ja viem, možno by mi niekto povedal, aby som si vypla to čo počúvam, no to sa nedá. Toto sú moje spomienky, spomienky na to, kedy som cítila ešte lásku. Ani neviem či je to teraz zlosť, hnev, nešťastie... ja neviem. Viem len, že som hlupaňa, ktorá reve kvôli neinteligentným, no to sa nedá uniesť na jednej naivnej hlave, akú mam ja. Kedy konečne príde čosi normálne, čo sa dá milovať a ľúbiť najviac ako sa len dá? Podľa mňa je to nonsens, no stále dúfam... dúfam že bude lepšie ako je. Že konečne bude moja láska opätovaná. Ale to je len môj sen ktorý sa v najbližšej dobe neuskutoční.
Tá, čo pomáha
Ale moja ani náhodou nie si hlúpa, takto o sebe nehovor...ty si veľmi inteligentná ,milá, pekná a hlavne baba s humorom a optimistická...a to je hlavne, že sa nevzdávaš nádeje. Veď nádej zomiera posledná alebo jak hovorí moja spolubývajúca: Nadej nezomiera. Tak to nemôžeš vzdávať...viem, že to strašne bolí a bolí to o to viac, že ti nepovedia do očí, čo si o tebe myslia, ale že ťa len vodia za nos...ale poznáš to, nie? : Lepšie lásku stratiť, ako ju nikdy nespoznať....a to, že koľko máš rokov na tom nič nezmení...si proste citlivá...som taká istá ako ty veď si moja krstná :)...a tie pesničky poznám. Aj ja, vždy, keď mi je smutno, počúvam tie pesničky, ktoré mi v tej chvíli ešte na nálade zhoršia, ale ako počúvam text, zamyslím sa.. poplačem si trošku a potom bude lepšie....to tak skoro nikdy nezmizne. Tá bolesť... ale bude to lepšie...ver mi....a moja, netráp sa pre chalana. .neoplatí sa...chalani sú svine, proste hnusné svine, ktoré nemajú city. .česť výnimkám...a preto sa netráp. .nikdy nebež za autobusom, ani za chlapcom, vždy príde iný.....a tá kamarátka, nebola naozajstná, keď si začala s tvojim bývalým a ani sa s tebou o tom neporozprávala. Hej, to chápem....viem, že sa to ľahko hovorí ale časom to bude lepšie...čas lieči...aj keď na to potrebuješ čas...nevadí. A podľa mňa by si nemala byť s chalanom preto, aby si zabudla na toho druhého...len vtedy by si mala pripúšťať k srdcu chalana, keď ho naozaj chceš...radšej bez chlapca ako s chlapcom len náhradou....ty to vieš na vlastnej koži aké to je...tak určite nechceš, aby sa tak cítil aj nejaký iný chlapec....a hovorím ti, netráp sa pre mužské pohlavie.....len si zničíš svoju dušičku....a keď dakoho potrebuješ, ja som tu pre teba.. dúfam že to vieš...obráť sa na kamarátov...všetko bude tak lepšie a ľahšie.
PS: Chcela by som sa veľmi poďakovať Evičke, ktorá ma vždy držala nad vodou. Samozrejme, je tu veľa ľudí, no zachytila som práve tento rozhovor. Veľké ĎAKUJEM.