"Hey taxi!" Zvrieskla som, keď som videla kopu ku mne fúriacich sa taxíkov. No super, ako na potvoru mi žiadny nezastal. Neviem prečo...akože za to, že som cudzinec, či čo. Hm... Títo New Yorčania sú divní . No nič snáď sa tu sestra zjaví čo najrýchlejšie, lebo ani neviem kade mám ísť a mobil takmer vybitý. Ona sa túla zase niekde po obchodoch. Ach jáj... No čo už, keď som sa sem trepala tak to tu už vydržím, aj keď nechápem samu seba, ale nevadí. Zvyknem si tu. Teda myslím. Neviem ani kde budeme ubytované a pravdu povedať ani čo to kecnúť po anglicky, ale nevadí sestra ma naučí. Možno som vám o nej ešte nepovedala všetko. Teda začnem... Volá sa Alison a má 19 rokov. Vyzerá ako modelka, rozpráva plynule po anglicky, nemecky a španielsky. Je o nej veľa rozprávať, ale nebudem to tu hovoriť. Po pravde ju nemám v láske. Správa sa ako malá barbie a pritom ako nejaká úspešna riaditeľka. Aha, konečne je tu . Uvidela som ju spoza múru a samozrejme s kopou tašiek so značkovými popismi. Dolce Gabanna, H&M, Abbey Dawn... A ešte kopu nejakých šlamastík, ktoré mňa vôbec nezaujímali. Prekrútila som očami a išla jej vopred .
"Konečne si prišla! Neviem, kde si toľko trčala, ale ja by som sa rada išla najesť a chvíľu si pospať. Nemám náladu ťa vyčkávať , len mi ukáž čo kde je a potom sa už naše cesty nikdy nestretnú. Kapišto?" Povedala som jej sebavedome a potom mi dačo zavibrovalo vo vrecku. Môj mobil. Vybrala som ho a pozrela sa na displej. To len bliká, že sa mi vybíja .
"Ježiši kriste, si ty, ale nemožné decko! Toto je ale veľké mesto so značkami módy a ty sa tu len zaujímaš o jedenie a spanie. Veď tak aj vyzeráš. Ako čisté prasa! Nehnevaj sa, ale ja sa už nikde nepohnem, ostaň si, tuto máš taxík. A ...a už ťa snáď neuvidím. Tu máš mapu, číslo izby a už nech sa nevidíme prasa jedno!" Povedala mi. Teda zajačala na mňa po slovensky a všetci sa na mňa kukali ako neviem čo. S tým prasaťom ma urazila, ale musím povedať má pravdu. Mám 70 kíl a 160 cm . Ach mala by som schudnúť. Zaborila som sa do svojich myšlienok a vtedy ma vyrušilo trúbenie nejakého taxikára. No to je super. Ani neviem aká to je ulica a ani nič. Ale predsa som nasadla. Dačo sa ma spýtal ten muž, ale nič som mu nerozumela, tak som mu tú mapu strčila do rúk aj spolu s vyznačeným mestom. Kývol hlavou a potom dačo zabľabotal a konečne sa pohol. Aleluja, sme tu. Dala som mu 5 dolárov a pobrala si svoje caky paky z kufra a hľadal som izbu číslo 1023 . Vtedy som sa zatvárila. Až také veľké číslo izby . Fúha. Pozrela som sa na izbu, ktorá bola hneď oproti dverám, do ktorých som vošla. Číslo 5? Vyvalila som oči a potom sa pobrala aj s mojimi kuframi ku výťahu. No, ale ktoré poschodie sakra? Tak snažila som sa to dajako odhadnúť a tak som dala dvadsiate poschodie a sadla si vo výťahu na moje kufre. Siedme, deviate, trináste, pätnáste, osemnáste a napokon dvadsiate. Konečne! Vykríkla som a potom aj po anglicky – Finally! To jediné som asi vedela. Vau! Povedala som si, keď som vystúpila z dverí. Tá... tá chodba bola, bola proste nenormálne veľká. Vydláždená podlaha, pozlátené dvere, zlaté zábradlie - fú nechápem ako si na toto naši mohli dovoliť. Pobrala som kartu a otvorila som si izbu. Samozrejme tam už sestra bola, rozvalená na posteli a bola tam so svojimi kamarátkami. Vyjedávali si chipsy a mali hudbu pustená na plné pecky. Ach... Prišla som k nim a prevrátila som očami. Urobila na mňa to ich úúú a tiež prevrátili očami. Nemám na ne náladu, ale musím ich tu vystáť celé prázdniny.
"Úúú , to čo za prasiatko!?" Vyvalili na mňa oči a dali si dole okuliare. Zase ohrnuli nosom a odvrátili svoj zrak na dvere. Niekto zazvonil.
"To bude on , to bude on!" Rozjasnili sa im oči a rozbehli sa ku dverám. No super, to som zvedavá, že kto sa sem zase navalí. Už je dosť, že sú tú ony. Otvorili dvere a ja som sa len kukla cez moje dvere. Bol to asi nejaký američan, aspoň tak vyzeral.
" Hey girls !" Oprel sa o dvere a usmial sa na moju sestru koketne. No tak teraz už je to riadne na prásk. Taký pekný chlapec a samozrejme sa zaujíma len o moju krásnu sestru - modelku. Život je taký krutý. Zavrela som sa do izby a počúvala čo sa deje: "Hi, Jack! I‘m happy for you come!" No rozumela som dačo, že šťastná, ale nič viac.