Nespoliehaj sa na seba (1. časť)
"Ach zasa je pondelok!" vykríkla som a nohami som zo seba zhodila jemnú deku. Budík už zvonil a ja som už vedela, že ďalšiemu dňu v tej hlúpej škole sa nevyhnem.
"Halóóóóóóó, Lane vstávaj. Už je šesť tridsať nestíhaš autobus!" V rýchlosti som vyletela z postele a štartovala do kúpeľne. Ranné potreby chápete. Vošla som do izby aa..
"RYAN! Vypadni" vrieskala som na svojho brata a viac som bola nahnevaná na to, že zas do mojej postele hodil svoje domáce zvieratko. Hady. Kto by to len povedal. Vždy som mame hovorila nech tie jeho výmysly nenechávali len tak. Ale darmo Ryanov Lary - jeho had ako každé ráno ležal na mojej posteli. Opäť som to pre dýchala, cez veľkú zárubňu som prešla do kuchyne kde ma už čakali moje raňajky.
"Zasa toasty?" pretočila som očami. Moja macocha respektíve moja mama, ktorú som za niečo také považovala nevedela variť nič iné. Každý deň na raňajky toasty. Verte mi je to dobré jedlo, ale každý deň musíte uznať, že to je už prehnané. Vošla som do izby. Tam už môj päťročný brat odpratával Laryho a ja som sa mohla v pokoji obliecť. Len keby sa nestalo to, čo sa stalo. Videla som, že Ryan niečo hľadá no nikdy som neprišla na to, čo. Až do sekundy kým som neotvorila skriňu.
"AAAAAAAAAAAAAAAAAAAA. Ryan Mc Paul, čo to má znamenať v mojej skrini?" určite sa pýtate sami seba, čo som tam v tej chvíli našla. Veľký biely hlodavec, ktorý si pochutnával na mojej novej fialovej mikine, ktorú som si chcela len tak mimochodom obliecť. Ryan sa len kyslo zatváril a moja macocha naklusala do izby keďže ocko bol už dávno preč. Jasný vorkoholik, ktorý celé dni trávil vo svojej právnickej kancelárii. Ale zabezpečil nás dobre.
"Lane čo tu kričíš, veď Clarisa ešte spí" mimochodom nepovedala som vám. Clarisa. Malé bábo, ktoré mali ocko a macocha spolu. Nemohla som namietať a koniec koncov som bola aj rada, lebo konečne som dostala matku, akú som si vysnívala.
"May ale veď pozri sa, čo mám s mikinou, ktorú som si chcela obliecť. Ten hlupák stratil myš pre Laryho a ja si nemám, čo obliecť" slovo nemám som viac zvýraznila, lebo nemohla som dôjsť do školy v niečom starom, hneď by som bola obeť kritiky. Ryan hodil Laryho a hlodavca do terária. No mne to moju mikinu nevrátilo. Na posteli som sedela ako obarená no May ma opäť zachránila.
"Lane viem, ako dôležité je pre teba oblečenie. Tvoje narodeniny sa blížia a na nič iné ako oblečenie ako darček pre teba som si vôbec nevedela spomenúť." Oči mi zažiali. Po taške som vrhla ako gepard, ktorý dva mesiace nežral. Bola tam. Krásna žltá mikina s nápismi, úzke čierne nohavice a číny. Na nič iné ako objatie som sa nezmohla. Môj brat síce všetko pokazil, ale May bola zas moja záchrana. Rozbehla som sa znovu do kúpeľne. Elektrickú zubnú kefku som vytiahla z pohárika v kúpeľni, ovlažila ju vodou a naniesla zubnú pastu. Ako každodenný postup. Kefku som nastavila do úrovne úst a čistila som zuby v ktorých boli ešte zvyšky potravy. Konečne som sa obliekla. Vyzerala som fakt super. Moje zrkadlo mi to vôbec nemuselo hovoriť. Ryan odišiel už predo mnou. Nechcel riskovať, že ho zbijem a do školy príde urevaný. Dokonca sme s bratom chodili na rovnakú školu. Súkromná pre veľkých snobov kde som konečne vybavila aby sme nechodili v uniformách. Je to praktickejšie. Nebudem predsa chodiť celý školský rok v jednom.
Vybehla som z domu. Pozdravila som sa May. Bola som šťastná, že som preč keďže Clarisa začala plakať. Pred domom ma čakala veľká čierna limuzína. Veď si to viete predstaviť ako pre prezidentská no táto bola o niečo menšia. Otec ma totiž nechcel púšťať školským autobusom s normálnymi deťmi. Dodnes som nepochopila, prečo to tak robil. Ryana som v aute odignorovala. Nechcela som riskovať, že môj neodolateľný účes znova zničí. Konečne som dorazila do školy. Všetky decká sa zas a zas postavili okolo mojej limuzíny. Vyzeralo to, ako keby boli moji poddaní a ja som nejaká kráľovná zo 17 storočia, ktorá vyšla z koča a kočiš jej práve otvára dvere. Konečne som vyšla. Inak sa to nedalo. Aj tak som už dosť meškala. Ako náhle som vyšla z auta nikto okolo neho nestál. Ešte som sa snažila vyjsť trocha nenápadne aby si ma fanúšikovia nevšimli, ale oni tam už neboli.