Divadlo (3. časť – Ach Rómeo, prečo si len Rómeo...)
Domov som prišla skôr než zvyčajne. Rodičia boli ešte v práci, ale môj starší brat sa spokojne rozvaľoval pred televízorom, pričom v náručí mu ležala jeho priateľka.
"Čau segra..."
Pozdravil sa mi s úškrnom, keď som vošla do haly. Namiesto odzdravenia som mu ukázala neslušné gesto, ktorým ho dosť často častujem.
"Ahoj Vera."
Och, ako len neznášam tú jeho peroxidovú priateľku, s ktorou sa dal dokopy pred dvoma týždňami, len čo pustil k vode Sofiu, milé dievča s charizmou a vlastným štýlom. Neodzdravila som sa jej, len som ju spokojne odignorovala.
"Čo to je s tvojou sestrou?"
Začula som jej tenký hlások, ale to som už dupotala hore schodmi do svojej izby. Nech si vraví kto chce, čo chce, ale život stredoškoláka v maturitnom ročníku bol dosť ťažký. Tašku som hodila do kúta a rýchlo som sa prezliekla do teplákov a roztrhaného trička. Obula som si tenisky a vybehla som z izby, pričom som si tie dve holubičky v obývačke nevšímala. Vyšla som von a namierila som si to smerom k parku, ktorý zdobil Dover od nepamäti, s úmyslom zabehať si. Len čo som prebehla cez mohutnú bránu, zastavila som sa. Predo mnou stál Josh so Sonyou. Rýchlo som sa otočila a namierila som si to druhou stranou, aby som sa im vyhla. Keď som sa úspešne vyhla mínovému poľu, vydýchla som si. Dala som si zopár bežných cvikov a napokon som sa vrátila späť domov. Mama práve prešla cez vchodové dvere a tak som pridala do svojej chôdze, aby mi nezavrela pred nosom.
"Ahoj mami."
Pozdravila som ju s úsmevom a vtisla som jej bozk na líce. Tiež sa na mňa usmiala a pustila dvere, aby som ich mohla za nami zabuchnúť. Všimla som si, že môj brat sa spolu s tou Barbie vytratili. Ani mama ju nemala v láske. Radšej mala Sofiu, čo dala bratovi dostatočne najavo. Pomohla som jej vybaliť nákup, pričom som počúvala novinky z právnickej kancelárii, ktorú si mama otvorila len čo sa s otcom presťahovali do Doveru. Ako sa zdalo Parkerovci, z domu oproti, sa rozvádzajú a momentálne u nich panujú hádky, kto si vezme do starostlivosti psa, ktorého si kúpili za spoločné peniaze. Musela som sa tomu zasmiať. Keď konečne prišiel otec spolu s bratom, ja s mamou sme už mali nachystanú večeru. Od chvíle, ako som si sadla za stôl, som začala byť nervózna a dúfala som, že moji rodičia si nič nevšimnú. Netušila som, prečo príde za mnou Evan tak neskoro v noci a to ma doviedlo do stavu čiastočnej neistoty. Pred tým, ako som si išla ľahnúť, som pomohla mame upratať špinavý riad a nevyhli sme sa ani konverzácii o tom, prečo už k nám nechodí Josh. Musela som jej povedať, že sme sa rozišli za dosť podivuhodných okolností, čo aj bola pravda. Na otázku, či mám už niekoho iného vo vyhliadke, som vydala zo seba len zamyslené hm... Konečne ma prestala trápiť svojimi otázkami a ja som spokojne mohla odísť do svojej izby. Pre istotu som sa zamkla, čo u mňa nebolo až také nezvyčajné, pretože som to robila dosť často. V kúpeľni som sa pripravila na spánok a keď som bola prezlečená do nočnej košieľky, ľahla som si do posteli. Budík mi zazvonil presne o polnoci, čo bolo celkom zbytočné, keďže som nezažmúrila ani oko. V momente, keď som rýchlo vypla budík, sa otvorilo okno a dnu skočil Evan. Uškrnula som sa, ale pre istotu som nerozsvietila lampu, ktorá mi zdobila nočný stolík.
"Ahoj, Vera."
V jeho pozdrave som zacítila jemný úškrn, čo u mňa vyvolalo príjemný pocit. No keď si ľahol vedľa mňa, mykla som sa.
"Neboj sa zlatko..."
Šepol a pomaly sa dotýkal môjho polonahého tela, ktoré som mala skryté pod prikrývkou. Vedela som, že toto všetko nie je správne, ale aj napriek tomu som nemohla odolať jeho dotykom, bozkom a milým slovám. Nechala som to teda tak a radšej som nemyslela na to, čo je správne a čo nie. Dotyky prešli do nežného milovania a ja som mlčala, tak ako aj on. Nechcela som nijako pokaziť túto chvíľu a musím uznať, že som si ju naozaj vychutnávala.
"Dobrú noc."
Začula som, keď bolo po všetkom a Evan si ľahol na druhú polku postele. Neverila som vlastným ušiam. Vari nechce odísť? Rozmýšľala som, že sa ho na to spýtam, ale v tom som sa ponorila do hlbokého spánku.
***
Ráno ma zobudilo zaklopanie na dvere.
"Vera, si hore?"
Brat. Neochotne som sa prevrátila na druhý bok, pričom sa mi na tvári objavil úsmev. Ach aký krásny sen sa mi to sníval. Keď som začula silnejšie klopanie na dvere, zamračila som sa a otvorila som oči. V tom som si všimla, že Evan leží ešte pri mne a pozerá sa s úsmevom na mňa. Vypleštila som naňho oči a keď som si uvedomila, že som pod prikrývkou nahá, zaliala ma horúčava.
"Vera... mama mi kázala, aby som ťa odviezol do školy. Vstávaj!"
Och aký vie byť niekedy otravný. Rýchlo som si našla košeľu a dala som si ju na seba.
"Ja dnes nejdem do školy!"
Skríkla som naňho a Evanovi som naznačila, aby rýchlo vypadol. Keď sa na mňa uškrnul, mala som chuť zabiť seba a aj jeho. Čo som to len pre boha urobila? Vyspala som sa so svojim učiteľom... skvelý štart v maturitnom ročníku.
"Fajn... ani ja, takže fotrovcom ani slovo."
Už ma to vážne začalo štvať. Prečo musí hulákať cez zavreté dvere? Ako keby nemohol počkať, kým zídem do kuchyni.
"Keď sem prídem, nech tu už nie si."
Šepla som smerom k Evanovi a rýchlo som vyšla z izby. Keď som sa do nej vrátila, už tam nebol. Vydýchla som si a vzala som si rýchlo denník, aby som si tam uchovala všetky tajomstva noci.