Smrť za nič
Zatuchnutá jaskyňa. Pach potu stúpal do výšky, a v diaľke nebolo počuť nič okrem vzlykov a kvapkanie vody. Schúlený mukel stredného veku sedel pri kraji jaskyne a potichu vzlykal. Vedel že už nič nemôže zmeniť. Je odsúdený a to je fakt, s ktorým sa nedá nič robiť. Utrel si slzu ktorá (ako každá iná) mu stekala po červenom líci (aj keď to v tmavej jaskyni nebolo vidno). Je možné že niečo také naozaj existuje? Ako mladý síce veril na čarodejnice a draky, ale nikdy tomu neprikladal žiadny iný význam, aký by mohla mať rozprávka. Zdvihol hlavu. Zdalo sa mu že počuje kroky, no potom ju smutne zvesil. Veď kto by bol v malej zatuchnutej jaskyni? Čím ďalej sa blížilo ráno, tým sa mu zdalo byť normálne že ešte žije, že ho nezabili na mieste. Je odsúdený za to, čo vôbec nespáchal a doposiaľ ani neveril, že také dačo existuje. Veď keby bol čarodejník, dostal by sa z tejto jaskyne jediným lusknutím prstov. Muž sa postavil a zahľadel sa na čiernu hrboľatú stenu a pomaly potichu vyslovil: "Abraka dabra... nech stena zmení sa na vtáka!" Už len pri tej myšlienke sa to zdalo byť hlúpe a to že sa nič nestalo to len potvrdilo. Zrazu stuhol. Počul, ako sa otvárajú mreže a nejaké hlasné hlasy a rýchle kroky. Akoby mu nejaká neviditeľná ruka zovrela vnútornosti a nechcela pustiť. Už je to tu, stane sa to. Tak predsa, už nikdy neuvidí svoje deti rásť, nikdy neuvidí úsmev svojej manželky, ani svoju drahú mamu, ako sa na neho kričí za to, že zabudol vyniesť smeti. Hrubé ruky ho zovreli a ťahali po jaskyni. Prekvapilo ho, že nekričí a ani sa nebráni. Akoby mu to bolo všetko jedno. No nie je. Ale nemá už silu brániť sa, teraz vystúpi na hranicu s hlavou vztýčenou. Ale prečo? Prečo by mal on zomrieť? Veď nič nespravil. Ako keby do neho niekto vdýchol život, sa strhol a začal sa trhať. Snažil sa vytrhnúť ľuďom, čo ho zvierali, no nešlo to. Boli príliš silný. Jasné svetlo čo ho oslepilo, keď vyšli z jaskyne bolo také silné, že pochyboval že je skutočné. Nasilu ho dostali na hranicu a priviazali ho mocnými reťazami. Divákom sa na tvárach zračilo znechutenie a on našiel medzi nimi aj svoju rodinu. Manželke stekali slzy po tvári a za ruku držala malú dcérku, ktorá nič nechápala. Nechápala, prečo musí jej ocko teraz zhorieť zaživa. Jediný pohľad na ne mu dodal odvahu. Ak naozaj existujú čarodejníci, je rád že aspoň trochu pomohol v ich utajení. Lebo pocit, že milióny ľudí by mali dopadnúť tak ako on, je neznesiteľný. Nejaký človek zvreskol a on už cez zapálené plamene zbadal, že to bola neznáma žena. Niekde ju už videl. Plamene mu zastreli zrak. Prečo to nebolí? Zbadal tú ženu ako si niečo mrmle popod nos a pravú ruku má vystretú. To kvôli tejto žene teraz zomiera. Kvôli nej neuvidí svoju dcéru, ktorá ešte nie je na svete. Zmocnila sa ho zlosť, no nič nemohol robiť, len tam tak stáť a škvariť sa. Stále nechápal, prečo to nebolí. Žeby to robila ona? Ak to naozaj je tak, je mu to dlžná. Tmavá žena vyslovila posledné slovo: morthe a muž ovisol. Na hlavu si dala čiernu kapucňu a pomaly sa vzďaľovala od davu...