1.) súčet N
program sucetN;
uses crt;
var i,N,suma:integer;
begin
clrscr;
writeln('zadaj cislo N:');
readln(N);
suma:=0;
for i:=1 to N do;
begin
suma:=suma+i;
end;
writeln('suma je:',suma);
readkey;
end.
súčin N
program sucinN;
uses crt;
var i,N:integer;
suma:real;
begin
clrscr;
writeln('zadaj cislo N:');
readln(N);
suma:=1;
for i:=1 to N do
begin
suma:=suma*i;
end;
writeln('suma je:',suma);
readkey;
end.
2.) Počítačové infiltrácie tvoria veľkú skupinu programov prinášajúcich problémy užívateľom. Existuje síce veľa druhov infiltrácií, ale ich spoločnou vlastnosťou je to, že boli úmyselne vytvorené na škodlivú činnosť. Môžeme ich rozdeliť na 4 veľké skupiny:
1.Infiltrácie jednorázovej akcie – sú určené len na jednu akciu, zvyčajne len na jednom počítači, nemajú schopnosť vytvárať svoje kópie (replikácie), patria sem:
a.) bomby (bombs)
b.) škriatkovia
c.) špióni
2.Infiltrácie mnohonásobného použitia, bez replikácie – sú určené len na jednu akciu, ale na väčšom počte počítačov, nevedia sa replikovať, patria sem:
a)míny
3.Infiltrácie mnohonásobného použitia, s pasívnou replikáciou – sú určené pre mnohonásobné použitie, kopírovanie týchto infiltrácií je ponechané na vedomú činnosť ľudí, patria sem:
a)chameleóny (chameleons)
b)trójske kone (trojan horses) – programy, ktoré sa tvária ako milé, zaujímavé, užitočné, ale obsahujú procedúru pre spôsobenie škôd užívateľovi, nemajú schopnosť samostatne vyrábať svoje kópie, ale pôsobia na mozog užívateľa, ktorý si ich sám skopíruje - škoda sa nesmie prejaviť príliš skoro, lebo trójsky kôň by sa nerozšíril a nespôsobil by škodu veľkému počtu užívateľov, čo je jeho úlohou
c)nosiče vírusov (droppers)
4.Replikatívne infiltrácie – vedia vyrábať svoje kópie, preto rozsah ich šírenia je obmedzený len protiakciami ľudí, patria sem:
červy (worms) - sú momentálne najrozšírenejšie programy napadajúce počítač, rozširujú sa väčšinou prostredníctvom internetu ako príloha v emailovej správe, pričom tieto nakazené emaily automaticky generované červom pôsobia zväčša veľmi lákavo a dôveryhodne, vďaka čomu ich užívatelia spustia, čím červa aktivujú - ten môže spôsobiť istý druh deštrukcie a bez vášho vedomia vygeneruje emaily napísané pod vaším menom a rozošle na emailové adresy, ktoré nájde v počítači.
zajace (rabbits, replicators)
počítačové vírusy (viruses)
Zaujímavosti zo sveta vírusov:
najnebezpečnejšie vírusy:
Nomenklatura (častý, kruté škody)
Dark Avenger 1800 (bežný, veľké škody)
Dark Avenger 2100 (bežný, veľké škody)
Yankee Doodle-44.Login (občasný, kruté škody)
Stardot-600 (občasný, veľké škody)
Michelangelo (bežný, stredné škody) atď.
najväčší vírus: Joker 2 s veľkosťou 29 233 bytov (1991)
najaktívnejší tvorcovia vírusov: Mark Washburn z USA
Ralph Burger (uverejnil zdrojový kód vírusu)
najväčšia škoda: spôsobil ju Veľký internetovský červ, ktorý infikoval vyše 6000 uzlov siete Internet (škody dosiahli skoro 100 miliónov dolárov)
prvý vírus: asi Brain (1986, Pakistan)
HOAX - emailová správa obsahujúca falošné upozornenie na nebezpečie nakazenia sa nejakým novým vírusom, resp. inú na pohľad dôležitú (... zaujímavú, užitočnú) informáciu, ktorú používatelia vlastnoručne posúvajú svojim spolupracovníkom a priateľom, čím túto správu lavínovite šíria po sieti. To zbytočne dezinformuje masy ľudí, nehovoriac o zahlcovaní siete a ďalších dôsledkoch. Príkladom môžu byť emailové správy: Good Times, Join the Crew, AOL4FREE a ďalšie.
Adware (advertising-supported software) je softvér, ktorý zobrazuje reklamu na počítači po svojej inštalácii alebo pri používaní tohto softvéru.
Táto reklama slúži na pokrytie nákladov na tvorbu programu, a vďaka nim je možné, aby bol program dostupný zadarmo. Vo svojej podstate je teda koncept adware veľmi užitočná vec.
Adware je často zamieňaný so spyware, ale je pravda, že množstvo adware programov neobsahuje reklamy iba na podporu autorov, ale i sleduje činnosť používateľa bez jeho vedomia. V takomto prípade už ide o spyware. Je už na samotnom používateľovi či sa rozhodne používať software podporovaný reklamou alebo si zakúpi plnú verziu bez reklám (takúto možnosť ponúka väčšina autorov ad-supported software) resp. prejde ku konkurencii.
Pozn. Je potrebné rozlišovať či program získava osobné údaje a sleduje činnosť užívateľa za účelom zneužitia týchto informácii, alebo tak robí z nutnosti - aby adware mohol zobraziť reklamu, o ktorú by mohol mať užívateľ záujem musí vedieť na akej stránke sa nachádzate a pod.
Spyware je software skrývajúci sa vo vašom počítači bez vášho vedomia. Využíva sa na zbieranie informácii o počítači (hardware, software), o vaších surfovacích návykoch, heslách, e-mailových adresách a samozrejme aj o vašich osobných údajoch - mene, veku, a pod.
Najväčším problémom spyware je, že svoju činnosť vykonáva na pozadí práce s počítačom, môže vám tak spomaliť systém, prípadne ho aj poškodiť. Pri pripojení na internet odosiela vaše informácie neznámym nedôveryhodným firmám alebo naopak od nich sťahuje údaje, ktoré sa vám vo forme reklamy znenazdajky objavujú na obrazovke počítača.
Spam je vlastne reklama
Prostredníctvom spamu sa najčastejšie šíria „reklamné ponuky“ na tovar a služby rôzneho zamerania, reťazové listy, ponuky nelegálneho softvéru, ale aj poplašné správy (nedávny príklad zo Slovenska – o cene nových vodičských preukazov po 1.1.2005). Prostredníctvom spamu sa dokonca ponúkajú samotné spamové služby – na masové rozosielanie e-mailov, ako i databázy ukradnutých e-mailových adries. Nedávno som si dokonca prečítal správu o „spirituálnom spame“, ktorý vyzýval „internetových maniakov“ na kajanie sa a modlenie.
Škodlivosť spamu nespočíva len v tom, že obťažuje užívateľov. Oveľa horšie je zneužívanie osobných údajov (v tomto prípade elektronickej adresy) na činnosti, ktoré v konečnom dôsledku okrádajú postihnuté osoby – zaťažovaním ich predplatenej linky, zaberaním diskového priestoru a nakoniec i v donútení financovať aktivity, ktoré majú za úlohu bojovať proti spamu.
Žartovný program (joke) je program, ktorý pre zábavu pôsobí ako vír a navodzuje deštrukciu vašich dát. Po ukončení programu si ale vydýchnete, pretože zistíte, že išlo iba o vtip.