Je samozrejmé, že postup musí byť určený pre nemysliace zariadenie, ktoré vôbec nevie, čo má
byť výsledkom jeho realizácie. Preto máme isté obmedzenia, na ktoré musíme pri formulácii
postupu myslieť. Postupu určenému pre nemysliace zariadenie (procesor) hovoríme algoritmus.
Algoritmus1 je elementárnym pojmom informatiky. Elementárnym v tom zmysle, že nie je
možné ho opísať pomocou ešte elementárnejších pojmov, podobne ako v geometrii bod.
Preto algoritmus definujeme iba opisne. Tu je jeden z možných opisov:
Algoritmus je postup, ktorého realizáciou získame zo zadaných vstupných údajov po konečnom
počte činností v konečnom čase správne výsledky.
Pre upresnenie toho, či je postup algoritmom, sa používajú doplňujúce vlastnosti, ktoré znovu
môžeme uviesť iba opisne:
Vlastnosti algoritmu
P1. Elementárnosť – Postup je zložený z činností, ktoré sú pre realizátora elementárne,
zrozumiteľné.
P2. Determinovanosť – Postup je zostavený tak, že je v každom momente jeho vykonávania
jednoznačne určené, aká činnosť má nasledovať, alebo či sa už postup skončil.
P3. Rezultatívnosť – Postup dáva pre rovnaké vstupné údaje vždy rovnaké výsledky (ak
skončí).
P4. Konečnosť – Postup skončí vždy v konečnom čase a po vykonaní konečného počtu
činností.
počtu činností.
P5. Hromadnosť – Postup je aplikovateľný na celú triedu prípustných vstupných údajov.
P6. Efektívnosť – Postup sa uskutočňuje v čo najkratšom čase a s využitím čo najmenšieho
počtu prostriedkov.
Tu je jeden pokus o zápis postupu:
1. Pozri doľava.
2. Ak ide auto, opakuj krok 1.
3. Prejdi do polovice ulice.
4. Pozri doprava.
5. Ak ide auto, opakuj krok 4.
6. Prejdi na druhú stranu ulice.
ako další príklad nám môžu poslúžiť rôzne kuchárske recepty...
Je to postup, ktorý môžeme zhrnúť v tomto tvare:
Napíšu sa za sebou všetky prirodzené čísla od 2 po N. Prvočíslo 2 je
prvé prvočíslo a vyčiarknu sa všetky jeho vyššie násobky. Prvé
nevyčiarknuté číslo je 3, čo je ďalšie prvočíslo. To zostáva a vyčiarknu
sa jeho vyššie násobky, pokiaľ už neboli vyčiarknuté (mohli by sa
vyčiarknuť “iným smerom”). Takto sa postupuje ďalej a uvažujú sa
nevyčiarknuté čísla, pokiaľ sa neprekročí hranica odmocnina z N
Všetky čísla, ktoré zostanú neprečiarknuté, sú prvočísla.
program erat;
const MAX=500;
var N,i,j,p:word;
A:array[2..MAX] of word;
begin
readln(N);
for i:= 2 to N do A[i]:=i;
p:=2;
while p<= sqrt(N) do
begin
for i:= p+1 to N do
if A[i] mod p = 0 then A[i]:=0;
repeat p:=p+1 until p<>0; { dalsie nenulove cislo}
end;
end.
Každý jeden znak, ktorý stlačíme na klávesnici, zaberie v pamäti priestor o veľkosti 1B. 1 byte je vlastne kombinácia 8 za sebou idúcich 0 a 1, lebo sa skladá z 8 bitov. Keby sme to matematicky prepočítali, tak zistíme, že takto môžme vytvoriť 28 rôznych kombinácií 0 a 1, čo je presne 256 rôznych kombinácií. To v praxi znamená, že môžeme na PC napísať len 256 rôznych znakov (lebo 1 znak = 1 byte). Nás ale nemusí vôbec zaujímať, aká je kombinácia pre daný znak. Keď stlačíme napríklad písmeno A, nemúsíme vedieť, že pre PC je to takáto kombinácia: 01000001, kódovanie urobí za nás operačný systém počítača.
1 kilobyte (1 kB) = 1 024 B (stačí si pamätať, že kilo = približne tisíc)
1 megabyte (1 MB) = 1 024 kB = 1 048 576 B (stačí si pamätať, že mega = približne milión)
1 gigabyte (1 GB) = 1 024 MB = 1 073 741 824 B (stačí si pamätať, že giga = približne miliarda)
Len pre porovnanie:
disketu sa zmestí 1,44 MB
na CD disky 700-800 MB
na DVD disky 4,7 GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko)
na pevný disk od 40 do 160 GB (ale stále sa ich kapacita zvyšuje)
ROM
-Read Only Memory
-nemôžme do nej zapisovať; zapisuje iba výrobca
-je trvalá (pernamentná)- po prerušení prúdu údaje v nej ostávajú
-ukladajú sa v nej informácie, ktoré riadia činnosť PC
-výrobca ukladá: BIOS, Boot Strap Loader (vyhľadáva MBR, prečíta si informácie v PT, a povie PC kde má nájsť spúšťacie programy)
-polovodičová pamäť tvorená integrovaným obvodom
RAM
-Random Access Memory
-pamäť s priamym prístupom k údajom
-s touto pamäťou procesor komunikuje priamo
-do nej sa najprv umiestnia údaje z pevného disku; RAM ich uchová a poskytne procesoru na spracovanie
-je tvorená kremíkovými čipmi
-je umiestnená v základnej doske PC
-hlavná, operačná pamäť PC
-uchováva tie informácie s ktorými mikroprocesor práve pracuje
-je energicky závislá - po prerušení el. obvodu sa z nej všetky údaje vymažú
-polovodičová pamäť tvorená integrovanými obvodmi
-rozdeľujeme ju do dvoch skupín - DRAM a SRAM
1.) CD-ROM - lisované CD médium
- môžeme si na ňom kúpiť program, hru alebo hudbu
- je určené iba na čítanie údajov
- kapacita 650-700 MB
- je vyrobený z hliníkovej fólie
- údaje naň sa zapisujú pri výrobe, keď je povrch média prispôsobený tak, že optický lúč sa od konkrétneho miesta buď odráža alebo neodráža podľa želaného stavu logická 0 alebo 1
- dáta sú ukladané do jednej dlhej špirály, podobne ako na gramofónovej platni; špirála začína pri strede a postupne sa rozvíja až k okraju; je len na spodnej strane disku tj. záznam je jednostranný; dĺžka 1 špirály je pribl. 6 km
DVD
-Digital versatile disc
-vyzerá ako obyč. CD
-oproti CD má 27-krát väčšiu kapacitu
-je tvorený dvoma doskami o hrúbke 0,6 mm; obidve dosky môžu niesť údaje z dvoch strán; na každú stranu je možné zaznamenať údaje v dvoch vrstvách
-DVD mechanika je vybavená optikou, ktorá dokáže zaostriť laserový lúč na spodnú alebo na vrchnú vrstvu
-spodná vrstva je polopriesvitná, takže prepúšťa svetelný lúč určitej vlnovej dĺžky, ale inú dobre odráža
-na diskoch býva zvyčajne označenie DVD-5 (1-stranný 1-vrstvový disk), DVD-9 (1-stranný 2-vrstvový disk), DVD-10 (2-stranný 1-vrstvový disk), DVD-14 alebo DVD-18 (2-stranný 2-vrstvový disk) - to je označenie podľa vrstiev a strán, súčtom ktorých získate výslednú kapacitu média
Disketa
-slúži na trvalé uchovávanie dát
-prvé diskety boli 8-palcové; neskôr 5¼" s kapacitou 360KB; dnes poznáme 3½" s kapacitou 1,44 MB
-disketová jednotka je zariadenie, ktoré je schopné pracovať s údajmi na diskete
-disketa je tvorená plastovým kotúčom, na ktorého povrchu je vrstva oxidu železa; celý kotúč je uzavretý v obdĺžnikovom púzdre, vystlanom hebkým materiálom, ktorý kotúč chráni pred nečistotami a poškodením
-má: na obale ochranný výrez, upevňovací otvor, indexový otvor a otvor pre čítanie a zápis
-záznam je magnetický
-dáta sú zapisované do sústredných kružníc; stopy a sektory sú utvorené presne ako na hard disku
-základné parametre diskety - veľkosť, hustota záznamu dát a z toho vyplývajúca kapacita
-podľa kapacity diskety: SS - single side - jednostranná disketa
DS - double side - obojstranná disketa
-podľa hustoty záznamu: SD - single density – jednoduchá hustota záznamu
DD - double density- s dvojitou hustotou záznamu
HD - high hensity - s vysokou hustotou záznamu
-formátovanie diskety:
-magnetická vrstva na povrchu diskety je najprv nefunkčná - na disketu nie je možné robiť záznam, preto je potrebné mag. vrstvu inicializovať - formátovať
-pri formátovaní sa disketa rozdelí na stopy a sektory
-disketa má 80 stôp a 18 sektorov
-významný je nultý sektor - boot sektor – nachádza sa v ňom program, ktorý zabezpečí pri štarte PC vyhľadanie systémových súborov a ich zavedenie do operačnej pamäte
-príkaz na formátovanie diskety: format A:
-ak formátujeme už používanú disketu, všetko z nej sa vymaže
-vytvorenie systémovej diskety:
-systémová disketa obsahuje najdôležitejšie súbory operačného systému - io.sys msdos.sys command.com - nesmú sa vymazať ani meniť
-používame ju v prípade, ak je HDD alebo pevný disk zavírený, pokazený, ...
-io.sys - Input/Output.sys - riadi hardware
-msdos.sys - jadro operačného systému; ovláda software
-command.com - interpret interných príkazov
-disketu vytvárame: 1) ak disketa nie je naformátovaná: format A:/S/S – zabezpečí prenesenie súborov z pevného disku na disketu
2) ak je už disketa naformátovaná: sys C: A: (odkiaľ: kam:)
-môžeme ju vytvoriť iba pomocou týchto 2 príkazov, lebo systémové súbory majú presne určené miesto na disku, preto tieto súbory nemôžeme kopírovať
-sys A: C: umožňuje premiestnenie údajov z diskety na HDD...