1-Údaj, informácia, jednotky informácie, digitalizácia. Písmo, šifry, kódovanie.
Informácia a údaj. Reprezentácia údajov v počítači. Informatika ako veda. Digitalizácia. Kódovanie informácií a význam šifrovania. Navrhnite jednoduchú šifru a jej použitie.
Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch
Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní. Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky.
Hlavný predmet štúdia informatiky je štruktúra, vytváranie, manažment, uchovanie, získavanie, rozširovanie a prenos informácií. Informatika tiež obsahuje štúdiu aplikácie informatiky v organizáciách, jej využitie a interakciu medzi ľuďmi, organizáciami a informačnými systémami. V posledných rokoch sa do pozornosti informatiky dostáva interakcia človeka s počítačom (HCI) a spôsoby ako ľudia vytvárajú, používajú a hľadajú informácie.
Digitalizácia v technike: prevod informácií z analógového tvaru (analógového signálu, napr. elektrického napätia, zvuku, svetlosti, tlaku) do číslicového (=digitálneho) tvaru , spravidla do počítačových súborov
Kódovanie je proces, pri ktorom sa každému znaku alebo postupnosti znakov daného súboru znakov (vzorov) jednoznačne priradí znak alebo postupnosť znakov (obrazov) z iného súboru znakov.
Kódovanie je teda transformácia určitej informácie z jednej formy na druhú pomocou určitého postupu - algoritmu, ktorý je väčšinou verejne známy. Vo väčšine prípadov teda účelom kódovania nie je utajenie informácie (na rozdiel od šifrovania) ale len jej iná forma zápisu vybrané tak, aby sa informácia dala čo najlepšie alebo najúspornejšie uchovať alebo preniesť.
sa snaží o „znečitateľnenie“ dokumentu pre toho, komu nie je určený – ide teda o utajenie obsahu.
-na dešifrovanie zašifrovanej správy musíme poznať i akési heslo či kľúč.
2-Číselné sústavy, prevody medzi nimi.
Demonštrujte použitie rôznych číselných sústav, prevody medzi sústavami.
Číselné sústavy - prevody
Číselné sústavy môžeme rozdeliť do dvoch kategórií - pozičné a nepozičné. Medzi nepozičné sústavy patria napríklad rímske čísla. Pozičné číselné sústavy sú sústavy pozostávajúce z určitého počtu cifier (v desiatkovej ich je desať 0 - 9), ktoré sú usporiadané do pozícií, ktoré sa tiež nazývajú rády. Tá istá cifra umiestnená na inom ráde má inú hodnotu. Rády sú číslované sprava doľava od 0 vyššie, pretože prvá cifra sprava má najmenšiu hodnotu. V desiatkovej sústave posunutím cifry o jedno miesto (rád) doľava, cifra nadobudne desaťkrát väčšiu hodnotu. V dvojkovej sústave posunutím cifry o jeden rád doľava, cifra bude mať dvakrát väčšiu hodnotu. Číslo 10 preto bude mať hodnotu základu číselnej sústavy (v desiatkovej sústave má zápis 10 hodnotu desať, v dvojkovej má hodnotu dva, v osmičkovej osem a šestnástkovej šestnásť).
Prevod čísel do desiatkovej sústavy.
Číslo v ľubovoľnej sústave sa do desiatkovej sústavy prevedie nasledovne:
- Očíslujeme si rády čísla, t.j. pod prvú cifru sprava napíšeme 0 pod druhú 1 pod tretiu 2 ...
- výsledné číslo v desiatkovej sústave potom dostaneme ako súčet cifier vynásobený základom sústavy na príslušný rád.
Tento postup funguje pre všetky sústavy vrátane desiatkovej (prevod do seba sama). Napríklad číslo 10294 sa dá popísaným postupom napísať takto:
10 294 = 3.104 + 0.103 + 2.102 + 9.101 + 4.100
Prirodzenou sústavou počítača je dvojková - binárna sústava (kvôli jednotke informácie 1 bitu, ktorý môže nadobúdať dve hodnoty
(01101100)b = 0.27 + 1.26 + 1.25+0.24 + 1.23 + 1.22 + 0.21 + 0.20 =108
Pri sústavách so základom vyšším ako 10 (napríklad šestnástkovej) pre vyššie cifry nemáme prislúchajúce symboly, preto ich nahrádzame písmenami (v šestnástkovej sústave sú to písmená ABCDEF, kde A=10, B=11, C=12, D=13, E=14, F=15).
Obrovskou výhodou šestnástkovej - hexadecimálnej sústavy je to, že hodnotu, ktorú v dvojkovej sústave je potrebné zapísať pomocou 8 cifier, v šestnástkovej zapíšeme presne pomocou dvoch cifier. Napríklad najvyššia možná hodnota v dvojkovej sústave, ktorá sa dá zapísať pomocou 8 cifier, v šestnástkovej sústave zapíšeme (11111111)b = (FF)H. Príklad prevodu do desiatkovej sústavy:
(E4)H = E.161 + 4.160 = 14.161 + 4.160 = 228
Prevod čísel z desiatkovej do inej sústavy.
Ak chceme previesť číslo z desiatkovej sústavy do inej sústavy, musíme číslo deliť základom sústavy, do ktorej číslo chceme previesť, až pokiaľ nedostaneme číslo nula. Po každom delení si zapíšeme zvyšok, pričom zvyšok po prvom delení je cifra najnižšieho (nultého) rádu, zvyšok po druhom delení udáva cifru prvého rádu ... Takto napríklad prevedieme číslo 215 do dvojkovej sústavy:
215 : 2 = 107; 107 : 2 = 53; 53 : 2 = 26; 26 : 2 = 13; 13 : 2 = 6; 6 : 2 = 3; 3 : 2 = 1; 1 : 2 = 0
zvyšok 1 zvyšok 1 zvyšok 1 zvyšok 0 zvyšok 1 zvyšok 0 zvyšok 1 zvyšok 1
Výsledok teda je 11010111 (zvyšky zapísané v opačnom poradí).
A takto rovnaké číslo 215 prevedieme do šestnástkovej sústavy.
215 : 16 = 13; 13 : 16 = 0;
zvyšok 7 zvyšok 13 (to zodpovedá symbolu D)
Výsledok je teda D7.
Rovnako funguje i prevod z desiatkovej sústavy do seba sama.
215 : 10 = 21; 21 : 10 = 2; 2 : 10 = 0;
zvyšok 5 zvyšok 1 zvyšok 2
Dostali sme teda skutočne číslo 215.
Prevod čísel z dvojkovej do šestnástkovej sústavy.
Sila šestnástkovej sústavy, ako som písal vyššie, spočíva v jednoduchšom zápise čísla z dvojkovej sústavy. Jednoduchší zápis by však bol na nič, keby bol prevod z dvojkovej sústavy do šestnástkovej zložitý. Našťastie je veľmi jednoduchý. Stačí číslo dvojkovej sústavy rozdeliť na štvorčíslia začínajúc od najnižšieho rádu (teda sprava). Každé štvorčíslie môže nadobúdať hodnoty od 0 do 15, čo je práve jedna cifra čísla šestnástkovej sústavy. Napríklad číslo 11010111 prevedieme nasledovným spôsobom:
11010111 = 1101 0111; (1101)b = (13)d =(D)H; (0111)b = (7)d =(7)H
Takže výsledok je D7.
3-Web – prehliadače, vyhľadávanie informácií.
Vysvetlite, ako využívať služby webu na získavanie informácií, dištančné vzdelávanie.
Web browser alebo webový prehliadač alebo webový prezerač je aplikačný softvér umožňujúci používateľovi zobrazenie a interakciu s HTML dokumentami hosťovanými na webových serveroch alebo na lokálnom súborovom systéme. Medzi prehliadače dostupné pre PC patria napr.: Internet Explorer, Firefox, Opera a Safari. Prehliadač je najčastejšie používaným druhom tzv. „používateľského agenta“ (user agent), t.j. klienta určitého internetového protokolu. Najrozsiahlejšia známa zbierka prepojených dokumentov je známa ako World Wide Web.
Protokoly a štandardy [upraviť]
Prehliadače komunikujú s web servermi primárne pomocou HTTP (protokol na prenos hypertextu), ktorým sa prenášajú webstránky. HTTP umožňuje aj odosielanie informácií web serveru. V čase písania tohto článku je najpoužívanejšou verziou HTTP HTTP/1.0, ktorý je plne definovaný v RFC 2616. Na rozdiel od väčšiny prehliadačov ho napríklad Microsoft Internet Explorer plne nerešpektuje.
Stránky sú jednoznačne identifikované pomocou URL (uniform resource locator). Predstavuje adresu dokumentu a začína špecifikáciou protokolu, najčastejšie http:. Prehliadače zvyčajne podporujú rozličné protokoly ako ftp: FTP (protokol na prenos súborov), gopher: (Gopher) a https: HTTPS (verzia HTTP kryptovaná pomocou SSL).
Formát súboru dokumentu webstránky je zvyčajne HTML (značkový hypertextový jazyk) a identifikuje ho MIME typ obsahu. Väčšina prehliadačov natívne podporuje okrem HTML aj rôzne formáty ako obrázky (JPEG, PNG a GIF) a je možné túto podporu rozšíriť použitím pluginov. Kombinácia typu obsahu a protokolu umožňuje návrhárom vkladať do stránok obrázky, animácie, video, zvuk a streamované médiá alebo ich pomocou stránok sprístupniť.
Rané prehliadače podporovali iba veľmi jednoduchú verziu HTML. Rýchly vývoj proprietárnych prehliadačov v 90. rokoch 20. storočia viedol k rozmachu neštandardných dialektov HTML, čo malo za následok problémy s kompatibilitou. Hovoríme, že v tomto období prebiehali tzv. „vojny prehliadačov“. Moderné webové browsery ako Mozilla, Opera a Safari podporujú štandardizované HTML a XHTML (od verzie HTML 4.01), ktoré by sa malo zobrazovať rovnako na všetkých prehliadačoch. Internet Explorer nemá zatiaľ plnú podporu HTML
Niektoré populárne prehliadače majú dodatočné komponenty pre podporu Usenet news, IRC (chat) a emailového klienta. Medzi podoprované protokoly môžu patriť NNTP (protokol na prenos Usenet news), SMTP (protokol na odosielanie pošty), POP a IMAP (protokoly na prehliadanie a správu poštovej schránky).
4-Grafická informácia – rastrová a vektorová grafika, kódovanie farieb, grafické formáty, programy na spracovanie grafickej informácie (vstup, úprava, výstup), digitálne video.
Vysvetlíte výhody a nevýhody niektorých najbežnejších grafických formátov (bmp, jpeg, gif, ...), vysvetlite spôsob spracovania digitálneho videa (ilustrovať napr. pri vytváraní súboru avi, mpeg, ...). Vysvetlite princíp a význam kompresie údajov.
Grafická informácia – rastrová, vektorová grafika; kódovanie farieb; grafické formáty; programy na spracovanie grafickej informácie (vstup, úprava, výstup)
Grafická informácia
Hovorí sa, že raz vidieť je lepšie ako sto krát počuť. Preto je grafická informácia niekedy dôležitejšia ako text. Čo sa týka spôsobu, akým uchovať obrazovú informáciu v počítači, opäť môžeme povedať, že neexistuje univerzálne riešenie tohto problému. Dá sa však povedať, že existujú dva rôzne pohľady na tento problém. Prvým z nich je pozeranie sa na obrázok ako na sieť (raster) veľmi malých štvorcov - pixelov. Uloženie grafickej informácie pomocou takéhoto prístupu voláme rastrová grafika. Druhý prístup je pozeranie sa na obrázok ako na zoskupenie objektov (alebo ich častí), ktoré sa dajú nakresliť pomocou matematických vzorcov a funkcií. Tieto objekty májú svoje vlastnosti ako polohu na obrázku, veľkosť, farbu, priehľadnosť povrchu, lesklosť povrchu... Tieto vlastnosti sú vstupnými parametrami (vektormi) matematických vzorcov a funkcií, pomocou ktorých sa objekty nakreslia. Uloženie grafickej informácie pomocou takéhoto prístupu sa nazýva vektorová grafika.
Rastrová grafika
Rastrové obrázky sú rozdelené na sieť myslených štvorčekov - pixelov. Rozmer každého obrázka je pre počítač počet pixelov na šírku x počet pixelov na výšku. Pre každý pixel (štvorček) je nutné okrem polohy (riadok a stĺpec) zakódovať aj farbu, resp. ďalšie parametre.
Ak je obrázok monochromatický (čierna a biela farba), kódovanie je jednoduché (1 - rozsvietený (biely) bod, 0 - nerozsvietený (čierny) bod),
Vektorové obrázky
Tie sú tvorené nie skupinou štvorčekov, ale základnými objektmi, ktorých algoritmy zostrojenia sú vopred známe, len treba zaznamenať (zakódovať) ich základné charakteristiky (napr. pre kružnicu súradnice stredu, polomer, príp. farba čiary napr. : K40Ž200150 - kružnica s polomerom 40 žltej farby a so súradnicami stredu 200 150).
5-Digitalizácia zvukovej informácie, formáty, programy na nahrávanie, spracovanie, konverzie, prehrávanie. Uchovávanie informácie, typy a limity zariadení.
Vysvetlíte princípy kódovania zvuku v súboroch typu wave, midi, mp3, ... opíšte princíp digitalizácie zvuku a jeho ďalšej úpravy.
Zvuk je pozdĺžne mechanické vlnenie s istou vlnovou dĺžkou, a teda zodpovedajúcou frekvenciou, s istou farbou a intenzitou (hlasitosťou). Zvuk je spojitá - analógová informácia. Harmonický zvuk (napr. komorné "a") môžeme znázorniť sínusoidou. Počítače však nevedia spracovávať spojité informácie, preto bolo potrebné vymyslieť spôsob, ako zvuk digitalizovať - previesť na čísla.
Formáty zvuku
MIDI je skratka od Musical Instrument Digital Interface. Tento formát je prvým typom - zabezpečuje umelé vytvorenie zvuku. Súbor MIDI je súhrn inštrukcií pre zvukový syntetizátor počítača, hudobného nástroja alebo iného zariadenia, podľa ktorých sa zvuk vytvára (rovnaké syntetizátory majú mobiné telefóny, preto sa hudba MIDI označuje tiež polyfonické zvonenie). Keby sme chceli jednoducho a výstižne porovnať súbor MIDI s niečím z bežného života, mohli by sme povedať, že je to notový zápis, podľa ktorého počítač dokáže reprodukovať hudbu. Výhodou súborov MIDI je, že na minútu záznamu potrebujú oveľa menší úložný priestor ako ostatné formáty. Priemernú skladbu možno uložiť do 25 kB, do 100 kB sa dá uložiť aj skladba trvajúca niekoľko desiatok minút. Nevýhodou je, že skladba vo formáte MIDI sa nemusí prehrať rovnako kvalitne na všetkých počítačoch. Je to rovnaké, ako keď autor skladby skomponuje dokonalú skladbu, neznamená to automaticky, že skladba bude interpretovaná dokonalým hudobníkom na kvalitnom hudobnom nástroji. V našom prípade je hudobníkom zvuková karta počítača. Od jej kvality a kvality vzoriek zvukov jednotlivých hudobných nástrojov, ktoré do nej uložíme, závisí ako nakoniec skladba vyznie. Ďalšou nevýhodou je, že do súboru MIDI možno zapísať iba to, čo sa dá zahrať na hudobnom nástroji. Nemožno doň uložiť spev alebo nahovoriť prejav.
Wave alebo Waveform formát (súbor s príponou wav) vyvinuli spoločnosti IBM a Microsoft na použitie na platforme PC. Stal sa štandardom na záznam zvuku v operačných systémoch Windows. Metódou záznamu dát je najčastejšie Pulse Code Modulation (PCM), ukladajúca nekomprimované dáta (Existujú však i ďalšie spôsobi, ktoré Wave formát podporuje ako CCIT, GSM, g.723.1 ...). Princíp uloženia zvuku v tomto formáte popisuje digitalizácia zvuku:
Digitalizáícia zvuku
Prevod zvuku z analógovej podoby do digitálnej zabezpečuje A/D - analógovo - digitálny prevodník.
Skôr ako sa z analógového signálu stane PCM zvuk, musí najprv prejsť vzorkovaním, kvantovaním a kódovaním.
VZORKOVANIE: Vzorkovač zaznamenáva aktuálne hodnoty analógového signálu v pravidelných intervaloch s istou frekvenciou napr. pri frekvencii 10kHz sa zaznamená hodnota signálu 10 000 krát za sekundu. Vzniká signál PAM - pulzná amplitúdová modulácia.
KVANTOVANIE: Kvantovaním sa namerané hodnoty "zaokrúhľujú" na najbližšiu úroveň amplitúdy každej vzorky, preto má digitálny signál na rozdiel od analógového schodovitý priebeh.
KÓDOVANIE: Pri kódovaní zvuku hudobného CD sa používa 16 bitové kódovanie - t.z že každú vzorku zakódujeme 16 - ticou jednotiek a núl - všetkých možných napäťových úrovní signálu teda môže byť 216=65536 (hovor v telefóne je kódovaný 8 bitmi - rozlišuje 256 napäťových úrovní). V prípade stereofónneho signálu sa používajú 2 kanály a výstupom sú 2 prúdy digitálnych hodnôt.
MPEG1 Layer 3 je veľmi populárny formát, ktorý všetci poznáme ako MP3. Je to stratový audioformát, schopný redukovať množstvo dát potrebných na záznam zvuku až desať násobne. To znamená, že na jedno CD sa zmestí desať bežných audio CD skomprimovaných do tohto formátu. Stratová kompresia spočíva vo využití vlastností ľudského sluchu na odstránenie nepočuteľných zvukov z nahrávky. Ak je napríklad v skladbe tón s hlasnosťou 80 dB a súčasne prehrávané blízke tóny s hlasnosťou iba povedzme 20 dB, tak sa tieto tóny zo záznamu odstránia. Ďalším znížením robustnosti dát môže byť tzv. Joint Stereo (spojené stereo), kde sa využíva fakt, že ľudské ucho nedokáže lokalizovať smer šírenia nízkych tónov, preto ich netreba kódovať v oboch kanáloch osobitne. Kvalitu takto upraveného audiozáznamu považujú mnohí poslucháči za nerozoznateľnú od CD kvality. Na prehrávanie zvuku v tejto kvalite je potrebné počítať s bitratom 112 až 128 kb/s. Nastavovať však možno aj iné hodnoty množstva prenášaných dát za jednotku času, čím je ovplyvňovaná kvalita nahrávky, ale aj veľkosť súborov.
6-Základné pojmy – hardware, software. Počítač – princíp práce počítača.
Definujte základné pojmy a rozdeľte ich, vymenujte jednotlivé časti počítača von Neumanovského typu, nakreslite jeho schému a vysvetlite súčinnosť jeho častí.
Hardvér (angl. hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie počítača a počítačových komponentov.
Medzi hardvér patria všetky počítače a ich súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču.
V úvodzovkách „všetko, čo sa dá chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí ku počítaču.
Softvér (angl. software alebo SW) je označenie pre programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Má nemateriálnu povahu, hovoríme o vývoji softvéru.
V roku 1946 pán John von Neumann a jeho kolegovia z Princeton Institute for Advanced Studies naprojektovali nový počítač postavený na týchto pravidlách:
- Počítač obsahuje operačnú pamäť, ALJ, radič, V/V zariadenia (vstupno - výstupné).
- Predpis pre riešenie úlohy je prevedený do postupnosti inštrukcií.
- Údaje a inštrukcie sú vyjadrené binárne.
- Údaje a inštrukcie sa uchovávajú v pamäti na miestach označovaných adresami.
- Ku zmene poradia inštrukcií sa používajú inštrukcie podmieneného a nepodmieneného skoku.
- Programom riadené spracovávanie dát prebieha v počítači samočinne.
7-Časti počítača – mikroprocesor, pamäte (vnútorné, vonkajšie), zbernice, karty rozhraní, súčinnosť jednotlivých častí počítača.
Vysvetlíte princíp, ako procesor vykonáva programy v operačnej pamäti, povedzte približné kapacity jednotlivých druhov pamätí a obmedzenia ich použitia. Organizácia údajov na pevnom disku ( stopy, sektory ... ).
Nosičom informácií na pevnom disku je magnetická vrstva úložnej platne. Táto magnetická vrstva je počas zápisu informácií postupne delená na jednotlivé cylindrické stopy. Jedna úložná platňa obsahuje zvyčajne niekoľko tisícok takýchto cylindrických stôp, ktoré bývajú vytvárané na oboch stranách úložnej platne. Všetky stopy vytvorené na jednotlivých úložných platniach disku sa súhrnne nazývajú ako cylinder. Každá stopa je rozdelená na mnoho malých logických jednotiek, ktoré sa nazývajú bloky. Jeden takýto blok je schopný poňať 512 bajtov informácií. Pre lepšiu kontrolu uložených dát je do každého bloku s uloženými dátami pridaná tzv. kontrolný súčet, pomocou ktorej dokáže elektronika zistiť, či sú dáta, ktoré sa budú načítavať identické s tými, ktoré boli zapísané na úložnú platňu pevného disku. Všetky bloky, ktoré majú na disku rovnaké koordináty umiestnenia, sa niekedy súhrnne nazývajú tiež ako sektor. Bohužiaľ sa význam pojmu sektor častokrát v praxi mylne zamieňa s pojmom blok.
Moderné pevné disky ešte delia úložné platne do tzv. zón, pričom každá zóna obsahuje niekoľko cylindrických stôp. Každá zóna by mala mať rovnaký počet sektorov.
číta procesor z operačnej pamäte alebo z vstupného zariadenia. Procesor dáta tiež odkladá do pamäte alebo zapisuje na výstupné zariadenia.
Veľkou prednosťou operačnej pamäte oproti ostatným druhom pamätí (napr. oproti pevnému disku) je jej rýchlosť. Dáta do nej totiž možno uložiť/z nej načítať niekoľkonásobne rýchlejšie, ako by to bolo možné napríklad pri použití pevného disku. Procesor a ostatné komponenty počítača, ktoré sa potrebujú k uloženým informáciám dostať, tak nemusia na prístup k nim príliš dlho čakať. Operačná pamäť každého počítača je energeticky závislá, čo v praxi znamená, že po prerušení dodávky elektrického prúdu alebo po vypnutí počítača, sa všetky údaje, ktoré obsahovala, vymažú.
Keď kapacita prvých pevných diskov začala prekračovať dosahovať väčšie hodnoty, bolo potrebné stanoviť, koľko je vlastne 1 kilobajt. Keďže vtedy ešte nepôsobila organizácia IEC, ktorá toto neskôr stanovila, výrobcovia pevných diskov sa teda dohodli na tom, že kapacitu pevných diskov budú udávať podľa matematických tabuliek. 1 kilobajt mal teda mať vďaka predpone kilo 103 bajtov, 1 megabajt mal mať 106 bajtov a jeden gigabajt mal mať 109 (1 000 000 000) bajtov.
V roku 1999 však bola organizáciou IEC vypracovaná nová norma, podľa ktorej sa do 1 kB zmestí 1024 (teda 210 bajtov). Podľa tejto normy má teda 1 MB 220 bajtov a 1 GB má 230 (čiže 1 073 741 824) bajtov.
8-Prídavné zariadenia a ich rozdelenie podľa vstupu a výstupu údajov.
Vymenujte a charakterizujte základné prídavné zariadenia a využitie jednotlivých prídavných zariadení, vysvetlíte princíp práce prídavných zariadení.
Klávesnica - Štandardným vstupným zariadením je klávesnica. Klávesnica (keyboard ) je zariadenie, ktoré umožňuje ručný vstup informácií. Pomocou klávesnice vkladáme text, príkazy a ovládame počítač. Klávesníc je niekoľko typov, ale najrozšírenejšie v našich podmienkach sú klávesnice:
1. americká - US - typ QWERTY
2. slovenská - SK - typ QWERTZ.
Myš (Mouse)- Patrí medzi vstupné zariadenia. Je to rýchly ovládač počítača. Pomocou myši ovládame programy rýchlejšie ako pomocou klávesnice. Užívateľ ju drží v ruke a pohybuje ňou po podložke. Pohyb myši je prenášaný pomocou špeciálnych snímačov na pohyb kurzora na monitore. Výhodou myši a programov orientovaných na myš je, že väčšina najpoužívanejších funkcií je ponúknutá na monitore v podobe grafického symbolu. Ak chceme aktivovať vyznačenú funkciu, musíme stlačiť tlačidlo - väčšinou ľavé (používa sa termín "click"). Pomocou myši sa ľahko kreslí v grafických programoch. Činnosť myši musí byť zapezpečená zodpovedajúcim programovým vybavením, ktoré je dodávané priamo s myšou.
CD - ROM alebo DVD - ROM mechaniky- Špirála začína v strede média a rozvíja sa postupne až k jeho okraju.ˇZáznam je len na spodnej strane disku, tj. záznam na CD - ROM disku je jednostranný. Dĺžka celej špirály je zhruba
Disketové jednotky, Scanner
Monitor - - zariadenie, ktoré na obrazovke zobrazuje prijaté informácie, Dôležitou charakteristikou monitora je rozlišovacia schopnosť. Rozlišovacia schopnosť závisí od počtu izolovaných bodov, z ktorých sa skladá obraz. Čím je ich viac, tým je obraz presnejší, Podľa fyzikálneho princípu delíme monitory na:
1. klasické - sú to elektrónkové obrazovky (podobne ako v TV)
2. LCD - vyrobené na báze tekutých kryštálov (ako v digitálnych hodinách)
3. plazmové - ploché displeje používané pri prenosných počítačoch tzv. laptop či notebook. Nevýhodou je vyššia cena a obvykle menšia rozlišovacia a farebná schopnosť.
Tlačiareň - je to zariadenie, za pomoci ktorého sa dajú informácie uložené v počítači vytlačiť na papier. Tlačiarne rozdelujeme do troch veľkých skupín podľa spôsobu akým prevádzajú tlač na :Ihličkové , Atramentové , Laserové
Reproduktory - slúžia na prehrávanie zvuku, ktorý bol spracovaný za pomoci zvukovej karty
9-Operačný systém – základné vlastnosti a funkcie. Spravovanie zariadení, priečinkov a súborov.
Význam a tvorba adresárov.
Operačný systém (OS) je softvér, ktorý spravuje zdroje počítača a poskytuje programátorom rozhranie na prístup k týmto zdrojom. Operačný systém tiež spracúva systémové dáta a vstupy od používateľa a odpovedá alokovaním a spravovaním úloh a interných zdrojov počítača ako služby pre užívateľa. OS vykonáva základné úlohy ako kontrola a alokovanie pamäte, pridelenie priority systémovým požiadavkám, kontrola vstupných a výstupných zariadení, umožnenie pripojenia do siete a správa súborov. Operačné systémy môžme nájsť takmer vo všetkom, čo obsahuje integrované obvody, od osobných počítačov, cez internetové servery, mobilné telefóny, hudobné prehrávače, routre, switche, herné konzoly, digitálne kamery, až po šijacie stroje či teleskopy.
Vo väčšine prípadov, operačný systém nie je prvým kódom, ktorý sa spúšťa v počítači pri bootovaní. Inicializačný kód, vykonávaný v počítači, je zvyčajne nahratý z firmvéru, ktorý je uložený vo Flash ROM, niekedy označovaný aj ako BIOS alebo boot ROM. Firmvér nahrá a spustí jadro operačného systému (zvyčajne z disku, niekedy aj cez sieť) a zobrazí prvý grafický alebo textový výstup, ktorý užívateľ uvidí.
Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux, FreeBSD a Solaris. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. Linux, Mac OS X aj MS Windows majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty. S výnimkou MS Windows, dizajny všetkých spomenutých operačných systémov boli inšpirované, alebo priamo zdedené, z operačného systému Unix. Unix bol vyvinutý v Bell Labs v 60tych rokov a bol základom vzniku mnohých voľných ale aj komerčných operačných systémov.
Adresár (po angl. directory; ak združuje súbory, tak metaforicky známy aj ako priečinok alebo nesprávne zložka - po angl. folder) je v počítačoch programovo pridelená a sprostredkovaná oblasť na diskovom nosiči, ktorá je označená podľa predpísaných syntaktických pravidiel (podobne ako súbory) a väčšinou združuje logicky súvisiace súbory (a adresáre).
Spravidla slúži na logické zoskupenie súborov a iných adresárov. Adresáre sú na pevnom disku usporiadané v stromovej štruktúre. Adresár môže obsahovať súbory a zložky, ktoré môžu obsahovať znova ďalšie zložky a súbory. Takto je možné vetviť teoreticky do nekonečna, prakticky po hodnotu danú obmedzením konkrétneho súborového systému.
Adresár, s ktorého obsahom momentálne pracujeme sa nazýva aktuálny adresár. Adresár, ktorý je obsiahnutý v aktuálnom adresári nazývame podadresár. Adresár o úroveň vyššie je nadradený adresár. Na zmenu aktuálneho adresára slúži zvyčajne príkaz cd alebo v GUI kliknutie na ikonu reprezentujúcu objekt adresára.
10-Webová stránka – základné pojmy.
Vysvetlite pojmy html, xml, javascript, java, plugin, proxyserver.
Webová stránka je dokument obsahujúci hypertext, obrázky a iné multimediálne prvky uložený obyčajne na webovom serveri prístupný prostredníctvom služby World Wide Web v sieti internet. Zobrazuje sa používateľovi pomocou webového prehliadača.
Webové stránky sú obyčajne písané v značkovom jazyku HTML alebo XHTML a prenos prebieha pomocou protokolu HTTP (hypertext transfer protocol).
Hypertextový značkový jazyk (HyperText Markup Language; HTML) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov).
XML znamená eXtensible Markup Language, v preklade rozšíriteľný značkovací jazyk, pokračovanie jazyka SGML a HTML. Umožňuje jednoduché vytváranie konkrétnych značkovacích jazykov na rôzne účely a široké spektrum rôznych typov údajov. Jazyk je určený predovšetkým na výmenu údajov medzi aplikáciami a na publikovanie dokumentov. Jazyk umožňuje popísať štruktúru dokumentu z hľadiska vecného obsahu jednotlivých častí a nezaoberá sa sám o sobe vzhľadom dokumentu alebo jeho časti. Prezentácia dokumentu (vzhľadu) sa potom definuje pripojeným štýlom.
JavaScript, je skriptovací programovací jazyk. Jazyk je používaný najmä pri tvorbe webových stránok. Pôvodne ho vyvíjal Brendan Eich zo spoločnosti Netscape Communications pod názvom Mocha, neskôr pod menom LiveScript. Pred uvedením na verejnosť bol premenovaný na „JavaScript“, najmä pre vtedajšiu popularitu jazyka Java.
Java je objektovo orientovaný programovací jazyk. Je vyvíjaný spoločnosťou Sun. Jeho syntax vychádza z jazykov C a C++. Zdrojové programy sa nekompilujú do strojového kódu, ale do medzistupňa, tzv. „byte-code“, ktorý nie je závislý na konkrétnej platforme.
Plugin - Zásuvný modul je počítačový program, ktorý rozširuje funkcie iného programu alebo ho dopĺňa. Hostiteľská (host) aplikácia definuje interface, cez ktorý s ňou zásuvný modul (plug-in) komunikuje. Väčšinou poskytuje plug-inu protokol, pomocou ktorého môže komunikovať s hostiteľskou aplikáciou a využívať jej služby. Zásuvné moduly obvykle nie sú schopné operovať samostatne, sú závislé na hostiteľskej aplikácii.
Hostiteľská (host) aplikácia definuje interface, cez ktorý s ňou zásuvný modul (plug-in) komunikuje. Väčšinou poskytuje plug-inu protokol, pomocou ktorého môže komunikovať s hostiteľskou aplikáciou a využívať jej služby. Zásuvné moduly obvykle nie sú schopné operovať samostatne, sú závislé na hostiteľskej aplikácii.