Antické Atény
Antické Atény
Grécka móda nepoznala problém strihu šiat, ba ani krajčíra. Túto úlohu zastával tkáč, ktorý dodával vlnené či ľanové tkaniny, z ktorých potom pomocou niekoľkých švov a spôn zhotovovali ženy doma šaty pre seba a pre všetkých mužov v rodine. Napriek tomu, že mali len veľmi malý výber materiálov, nemôžeme tvrdiť, že by starovekí elegáni neboli dobre oblečení.
Možno vrodený prirodzený zmysel pre eleganciu, možno otázka vystupovania, faktom zostáva, že - motívy na vázach, reliéfoch i sochy, ktoré nám poskytujú spoľahlivé svedectvá z tohto obdobia, zobrazujú mužov i ženy obutých i učesaných kultivovaným a triezvym vkusom. I keď bohaté záhyby na ťažkých či ľahkých a priezračných tkaninách svedčia o tom, že Gréci mali záľubu v náročnom a exkluzívnom obliekaní.
Zmysel pre mieru sa odzrkadľuje i na prostej línii „vrecových“ šiat, na záhyboch plášťa, na topánkach, účesoch a klenotoch. Nešlo im len o prázdnu vystavovačnú eleganciu. Pravidelnosti záhybov na odeve a štýlu ich vystupovania zodpovedali skutočné vnútorné hodnoty, kultivovanosť ducha, ktorej si boli Aténčania vedomí a boli na ňu hrdí.
Žena bola opatrovníčkou rodinného majetku a organizátorkou domácich prác a medzi jej úlohy patrila i starostlivosť o odev. Aténčania striedali odev nielen podľa kalendára, ale aj podľa príležitostí. Preto sa nosili iné šaty doma, iné na ulici alebo na slávnostiach. Sviatočné šaty posýpali proti moľom bobuľkami čierneho korenia. Keď si k tomu pripomenieme grécku obyčaj natierať si telo masťami pri každodennom telocviku v palestre alebo zvyk žien kropiť sa voňavými olejmi, aby zmiernili účinok čistiacich prostriedkov, sódy a popola na pokožku, domyslíme si, že núdza o prácu okolo šatstva nebola nikdy.
Na každý denný čas a príležitosť mali osobitné šaty: vojenský odev, pláštiky do palestry, slávnostné obradné šaty pre mužov i ženy, ženské tuniky na ulicu a koketné šatočky, ktoré nosila počestná žena iba medzi múrmi svojho domu a keď sa ukladala k spánku. Vydatá žena si mohla totiž dovoliť byť príťažlivá iba v intimite svojho domu, chránená pred cudzími pohľadmi.
Na tomto mieste musím spomenúť i hetéry, flautistky a tanečnice. Striedať šaty sa považovalo za ich hlavnú profesionálnu povinnosť a tak väčšinu dňa trávili vymýšľaním nových kostýmov.