Spoveď eštébáka
Ad: B. Pokorný: „Sulík má na kandidátke ŠTbáka“
BLAŽEJ POKORNÝ ZVEREJNIL 7. MARCA NA BLOGU.SME PRÍSPEVOK, NA KTORÝ REAGUJEM – PRIRODZENE LEN NA TIE VECI, KTORÉ SA MA TÝKAJÚ. REAGUJEM AUTENTICKÝM TEXTOM, KTORÝ BOL PRED TAKMER ROKOM SÚČASŤOU VNÚTORNEJ DISKUSIE V DEMOKRATICKEJ STRANE; V ZÁUJME AUTENTICKOSTI PONECHÁVAM AJ MENÁ OSÔB. DOPLNKY SÚ NAPÍSANÉ verzálkami A OZNAČENÉ DATÁCIOU 8.III.2010. DOVOĽUJEM SI ODPORUČIŤ ČITATEĽOM PREČÍTAŤ SI AJ P. S.
Spoveď eštébáka
Keď človeka, chlapa niekto obviní, že spával s Robertom Ficom, nereaguje na to: na hlúposti sa nereaguje. Keď ho niekto obviní, že preložil Brežnevove prejavy do megejčiny, nereaguje: na hlúposti sa nereaguje. Keď ma niekto obviní zo spolupráce s ŠTB, nereagujem: na hlúposti sa nereaguje. Po výleve Dušana FEDOROČKA (21. IV.) však nedokážem odolať pokušeniu nepodeliť sa o tú zábavnú príhodu z marca 1989. (Mám ju aj v bezprostrednejšej ešte nepublikovanej podobe, ale tá je pridlhá.)
Ľudia, ktorí pracovali aj na pomedzí oficiálneho a disidentského – v tzv. „šedej zóne“ (neskôr nazývanej „ostrovy pozitívnej deviácie“, ako to spolupomenovala Iveta Radičová), boli pre ŠTB „záujmové osoby“. Ako o takú sa o mňa ŠTB zaujímala v súvisloti s deštrukciou ČSM, mesačníkom Proti prúdu, ktorého som bol šéfredaktor (ale to až trochu oneskorene, po smrti Laca Novomeského), v súvislosti s tzv. „pesimistickou anketou“ v slovenskej literatúre a tiež na tému prísnym výnosom rektora zakázaných alternatívnych seminárov na Univerzite Komenského. (Prekvapujúco ich nezaujímala moja cesta do Anglicka roku 1984, kam ma preľstila Britská rada, ale to pravdepodobne preto, že mi pri tom pomáhal prekladateľ Vladimír Čerevka, otec významného podnikateľa v skupine TECHNOPOL Alexandra ČEREVKU, na ktorého si netrúfli.) Či sa ŠTB zaujímala o člena Predsedníctva DS (DNES UŽ BÝVALÉHO ČLENA DS – pozn. 8. III. 2010) Jána HODŽU, ktorý na košické rokovanie doniesol P. Juríkove a moje „eštébácke výpisy“ z ÚPN, neviem, ale asi nie, lebo v tých časoch patril k „čiernej armáde“; či sa sa zaujímala o bývalého člena DS Viliama BELEJA (DNES SA PATOLOGICKY VYDÁVA ZA PREDSEDU DS, HOCI NIE JE ANI JEJ ČLENOM – pozn. 8.III.2010), ktorý výpisy našiel a distribuoval, neviem, ale asi nie, lebo v tých časoch vyvíjal zbrane pre Varšavskú zmluvu na boj proti imperialistom; či sa zaujímala o člena DS Jozefa VAŠINU, ktorý „výpisne“ spolupracuje, neviem, ale ak sa narodil 5. II. 1958, tak áno, lebo KS ZNB v Banskej Bystrici ho pod registračným číslom
Keď mi z košického rokovania Predsedníctva DS 30. marca volali predseda Dušan BOBRÍK (ktorý mi spomenutý výpis hneď na druhý deň dal A KTORÝ JE STÁLE PREDSEDOM DS – pozn. 8.III.2010) a podpredsedníčka Elza DADÍKOVÁ, hneď som si spomenul na ten marcový deň 1989, keď som na oficiálne predvolanie ŠTB (predvolanie ešte mám v archíve) kráčal na bratislavské „nové policejné“ a na zábavnú príhodu. (Škoda, že do Košíc na rokovanie privolaná TV JOJ na celú vec rezignovala, zábava by bola verejnejšia. Ako, komu a prečo „pohotový“ redaktor naletel, to si už vyriešilo vedenie JOJ-ky.) Že je z toho stretnutia nejaký zápis, to som netušil, ale je: vedený dokument sa podľa všetkého týkal vysokých škôl (ja v ňom zahrnutých zrejme 979 osôb) a ja som v ňom ako „kandidát tajnej spolupráce“ (KTS) pod registračným číslom 40382. Len tak mimochodom: kategóriu „KTS“ z lustračného zákona vyškrtol ešte federálny ústavný súd, pretože osoby „KTS“ vznikali bez vedomia „spolupracovníka“, čiste z vôle profesionálnych eštébákov, v mojom prípade z vôle poručíka Z. (Preto aj na stránke ÚPN je upozornenie, o kom možno povedať, že spolupracoval s ŠTB – a o KTS-och nemožno.) Na ÚPN ma informovali, že spis bol zničený; škoda – rád by som si to prečítal.
Cestou na Februárku (t. j. na nové policajné, sídlo ŠTB) som v parku na Račianskom mýte stretol Daniela Heviera v družnej prechádzke s akýmsi pánom, ale akosi som tomu nevenoval pozornosť. Pýtal som sa sám seba, čo môžu chcieť. Možnosti boli štyri: 1. krátko predtým som pomáhal priateľovi Ivanovi Znášikovi emigrovať do Kanady (pôvodne mal namierené do USA), 2. motto na stužkovom oznámení môjho syna, ktorého bol syn spoluautorom („Smejme sa do nemoty, nič nám nezmôžu!“) a ktoré sa stalo podnetom na komentár (jeden z mála vynikajúcich) na Slobodnej Európe, 3. už spomínané neoficiálne semináre na Univerzite Komenského, konkrétne na jej Filozofickej fakulte, ktoré som spoluorganizoval, 4. krátko predtým som sa na Britskej radu uchádzal o študijný pobyt vo Veľkej Británii. Čo z toho? Alebo niečo piate?
Na vrátnici ma službukonajúci policajt slušne požiadal, aby som na poručíka Z. chvíľu počkal. A po chvíli ma z čítania novín vyrušil predvolávateľ. Bol to, čuduj sa, svete!, chlapík, ktorý sa tak dôverne prechádzal s Hevierom. Už mi kapčalo: aj D. Hevier sa na rovnakom pohovore tiež uchádzal o študijnú cestu do Anglicka. Poručík Z. ma nechcel „brať hore“ a navrhol mi prechádzku, čo som odmietol s tým, že sa prechádzam zásadne len s dámami, takže mu nezostávalo iné, len ma zaviesť do krčmy menom Beseda, kde sme začali besedu. „Viete, prečo sme vás predvolali, že?“ začal prosto. „Netuším,“ odvetil som prosto. A keďže som nebol ochotný tušiť, udal tému: tie pohovory. A ja som sa rozrozprával: o pohovoroch, ktoré u mňa krátko predtým robili na FiF UK študenti, ktorí mali ísť študovať do zahraničia, o tom celom formálnom systéme, o tom, že niektorí ani netušili, kto je J. I. Bajza, o tom, že jedna kočka prišla v krásne krátkej minisukni... a poručík Z. zíral a zíral a nevedel, či mu nedali zlú tému, zlé inštrukcie, kdesi v závitoch asi hľadal pomocnú cestičku, až ma napokon predsa len zastavil, že má na mysli pohovory na Britskej rade. Aby som porozprával o tých. A ja som ochotne spustil, že to bola pre mňa psychicky a emocionálne dosť zvláštna situácia, že celé roky skúšam ja, a teraz skúšajú mňa, že to bolo premakané, že nám tam napríklad pustili nahrávku v yorkshirskom dialekte, hasič rozprával o požiarnickej technike, a my sme potom z voleja mali o tom odpovedať na veľmi minuciózne, rozumiete, minuciózne otázky, to nie je podstatné, namietol Z., ale je, hovorím mu, keby to bolo nejaké severské nárečie, alebo iné, ale yorkshirčina z úst robotníka... Ale Z. ma zastavil, že jeho skôr zaujíma, kto tam na tých pohovoroch bol. A tak som mu povedal, že Daniel Hevier a pustil som sa vykladať o druhej Hevierovej zbierke s Otcom v záhrade... Ale zas ma zastavil: že kto z Angličanov. A ja mu, že nejakí lektori. A on že, či mi tam niekto z Britskej rady alebo z veľvyslanectva niečo neponúkal. A je že áno: vodu a kávu, ale mizernú. Konverzácia akosi viazla. A tak poručík Z. prehodil list a pýtal sa ma na kolegov spisovateľov, že kto má nejaké časté styky so západom. A ja som mu bez váhania udal „Pamíra alias Drahoša“ a „Rebeku alias Jerguša“ a „ABBÉho“, o ktorých sme mnohí vedeli, že sú to eštébáci, aj poručík to vedel, vedel, že si z neho už celkom otvorene strieľam, a tak to ukončil len dvoma opozorneniami: „Viete, že vám v tej ceste do Británie môžeme zabrániť.“ Ja na to: „Viem.“ A „Viete, že vám v Británii môžeme aj pomôcť.“ Ja na to: „Mne už roky pomáhajú iba bohovia, inú pomoc nepotrebujem.“
A tým to zhaslo. Poručík Z. mi ani náhodou nepodával ruku. A ja som sa ani náhodou neponúkal uhradiť dve pivá a borovičku.
Škoda, že si nemôžeme prečítať slohovú prácu poručíka Z.!
Ešte poznámky:
1. Ďakujem D. Fedoročkovi, že moje KTS eštébactvo dal do sikusie, aspoň mám na čo reagovať.
2. Ku cti D. Fedoročka slúži, že vo svojom slohu z 21. 4. je v téme „eštébáci Jurík a Hochel“ vecný – že na rozdiel od tých, ktorý túto „kauzu“ šíria mailami, nehovorí o mne (nás) ako o spolupracovníkoch ŠTB.
3. Negatívne lustračné osvedčenie mám ešte z roku 1992: vtedy sme oň všetci, ktorí sme kandidovali za VPN – ODÚ do NR SR, požiadli.
P. S. (8.III.2010)
1. BELETRIZOVANÁ PODOBA OPÍSANEJ PRÍHODY VYCHÁDZA V REVUE AKTUÁLNEJ KULTÚRY RAK.
2. SO SAS RESP. S RICHARDOM SULÍKOM SME SI PROBLÉM BOLI PREPINKALI. ROZHODNUTIE STRANY SAS NIČ NEMENÍ NA TOM, ŽE ZOSTÁVAM JEJ VOLIČOM, SYMPATIZANTOM A PROPAGÁTOROM.
Braňo Hochel
Autor ponúkal svoj materiál poslať záujemcom, po jeho prečítaní som ho požiadal o súhlas s publikovaním. Administrátor