Nesúhlasíme s prenasledovaním 60 tisíc nevinných!
Venuj-te, prosím patričnú pozornosť. Ide mediálne o úplne novú vec. Dosiaľ sa o zväzkoch ŠTB – ÚPN diskutovalo najčastejšie o tom, či majú alebo nemajú byť zverejnené ako celok. Tiež o tom, za akých okolností boli spolupracovníci ŠTB k súhlasu motivovaní, resp. prinútení. Tu však ide o to, že ak vôbec prevažujú klady zverejnenia zoznamov spolupracovníkov ŠTB nad nevýhodami, nepochybne neexistuje žiadny oprávnený dôvod pre to, aby spolu s 30 tisícami spolupracovníkov boli zverejnené aj mená a osobné údaje 60 tisíc prenasledovaných osôb a verejnosť dlhodobo uvádzaná do omylu, akoby aj tí, alebo ich významná časť boli „eštébákmi“!
Zastavme prenasledovanie 60 tisíc nevinných! Žiadajme kandidátov do parlamentu, aby sa zasadili za novelu Zákona o pamäti národa. Aby neboli zverejňované osoby prenasledované bývalým režimom medzi agentami ŠTB.
O d ô v o d n e n i e
84 percent biskupov je (lživo) evidovaných medzi agentami ŠTB
V zväzkoch ŠTB – ÚPN je evidovaných do 90 tisíc občanov, z nich však len približne tretina mala byť spolupracovníkmi ŠTB. Napríklad z 31 žijúcich katolíckych biskupov (do počtu nezahŕňam tých, ktorí pred r. 1989 pôsobili len v zahraničí) sa nachádza „medzi agentami ŠTB“ až 26, teda 84 percent. Titulok by mohol byť bez uvedenej zátvorky príkladom toho, ako naše, v skutočnosti však nie naše médiá manipulujú. Lebo samozrejme, veľká väčšina z registrovaných biskupov nie je v kategóriách, ktoré sú podľa zákona považované za kategórie spolupracovníkov. Vladimír Palko k tomu ako minister vnútra povedal 8. 3. 2005: „Samotná myšlienka zverejnenia zväzkov je správna, čo chýba, je určitá osveta o tom, čo jednotlivé kategórie znamenajú.“ 1)Treba však povedať, že sa buď mýlil, alebo nevedel odhadnúť psychológiu Slováka – Keď je možné si do niekoho beztrestne kopnúť, prečo by si nekopol. Čo na tom, či je dotyčný vinný alebo nie? A už vôbec nehovoriac a nemysliac na biblické „Kto je bez viny, ....“ Prešlo pár mesiacov škandalizovania mnohých politikov a „osvety“ našimi, ale v skutočnosti nie našimi médiami.
A biskup, dnes už: arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak žaloval Ústav pamäti národa (ÚPN), aby uviedli na pravú mieru jeho zaradenie ako „dôverníka ŠTB.“ V jeho žalobe ÚPN sa uvádza, že: „on ako vysoký cirkevný predstaviteľ je údajmi, ktoré sa objavili na internete veľmi postihnutý aj je pošpinená jeho česť. Poukázal na anonymné telefonáty, ktoré mu došli po uverejnení týchto údajov na internete...“ (rozsudok okresného súdu Košice, z 8. 9. 2005, http://www.upn.gov.sk/data/rozsudky/R-18C-324-2003-109.pdf). Biskup sa odvolal na košický krajský súd. V odvolaní uvádza, že sa „dostal (sa) do situácie, že práve jeho podriadení ho považujú a považovali za spolupracovníka, resp. informátora ŠTB a teda za nedôveryhodnú osobu. Uznáva síce za pravdivé tvrdenia súdu o tom, že v kategórii dôverník (ŠTB) sa nejedná o vedomého spolupracovníka ŠTB, avšak je treba si uvedomiť fakt, že jeho blízki kolegovia, jeho podriadení kňazi i celá duchovná verejnosť nemá vedomosti o tom, aká kategória je kto, ale výsledkom celého zverejnenia jeho mena na stránkach internetu vo zväzku ŠTB je poškodené jeho dobré meno v cirkevných kruhoch. Týmto spôsobom bolo hrubo zasiahnuté do jeho cti... (rozsudok odvolacieho krajského súdu v Košiciach z 15. 6. 2006, http://www.upn.gov.sk/data/rozsudky/R-18C-324-2003-109.pdf – pri ceste na toto pojednávanie zahynul prio dopravnej nehode zástupca žalovanej strany, riaditeľ ÚPN Ján Langoš). Vidíme, že ani mesiace „osvety“ nestačili, aby kritické množstvo ľudí dostatočne rozlišovalo v zväzkoch ŠTB prenasledované osoby a spolupracovníkov. Vidíme to tým jasnejšie, že osoby, na ktoré sa arcibiskup odvoláva sú všetky vysokoškolsky vzdelané, vidíme tiež to, že sa nejedná o jednotlivcov, ale – podľa ich arcibiskupa, ide o „celú duchovnú verejnosť,“ teda o všetkých gréckokatolickych kňazov súčasného prešovského arcibiskupstva ako aj bratislavského biskupstva.
Arcibiskup metropolita nemal šancu dosiahnuť súdnou cestou, aby ÚPN postupoval v rozpore so zákonom. Mal však a stále má viac než reálnu nádej, že zasadením sa v Konferencii biskupov Slovenska (KBS) za zhodu so siedmymi najvýznamnejšími cirkvami, z členov Ekumenickej rady cirkví SR v otázke zverejňovania zväzkov ŠTB a ich zoznamov2) by zmenu dosiahli. Išlo by vlastne o to, že Zákon o pamäti národa by nešiel natoľko nad rámec legislatívy o archívnictve a o ochrane osobných údajov. A keby sa spoločne so všetkými najpočetnejšími cirkvami a ich veriacimi sa zasadili za kompromisný návrh – za zverejňovanie len zoznamov vedomých spolupracovníkov ŠTB (cca tretina v dnešných zoznamov), nešlo by o nádej, ale o istotu, že sa návrh presadí.
Arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak je jednou z 12 osôb, ktoré sa dosiaľ domáhali súdnou cestou vo veci zverejnenia v registroch zväzkov ŠTB. Je súčasne jediným z cca 60 tisíc podobne postihnutých prenasledovaných osôb, ktorých prenasledovanie nadobudlo súčasným režimom nový rozmer, a ktorý žiadal nápravu na súde (Ostatní 11, ktorí využili súdnu cestu sú evidovaní ako spolupracovníci, 6 z nich dosiahli výrok súdu, že aj podľa vtedajších predpisov boli vedení ako spolupracovníci neoprávnene). Z 12 spomínaných osôb sú prinajmenej traja katolíckymi kňazmi. Z nich, na súde uspel jedine František Krajňák.
Keby sme „lustrovali“ aj mená ostatných kritikov a odporcov niekdajšieho režimu aj mimo cirkví, našli by sme ich v zväzkoch prinajmenej tých 84 percent vyššie uvedených.
Kto vlastne zverejňovanie zoznamov potrebuje?
Povolenie, ale aj nariadenie zverejnenia zväzkov komunistickej tajnej služby má z tzv. postkomunistických krajín jedine Slovenská republika. Už len z tohto faktu možno usudzovať, že Zákon o pamäti národa je z našich zákonov jedným z najkontroverznejších. Napriek tomu, paradoxne, bol schválený v rozhodujúcom hlasovaní 10. 7. 2002 na prvý pohľad veľmi hladko. Z 99 prítomných poslancov len 1 hlasoval proti, 14 sa zdržali hlasovania a 3 nehlasovali. Ešte zarážajúcejšie je, že v pléne národnej rady o zákone nik nediskutoval! K pozmeňujúcim návrhom výborov, ktoré parlament prijal sa žiaľ nedá na internete dostať. Aj prvý návrh takéhoto zákona podal sám poslanec Ján Langoš 1. 10. 2001, ale neskôr ho zobral späť. Druhý návrh podal potom 22. 2. 2002. Zákon bol schválený NR SR 10. 7. 2002. Prezident R. Schuster ho potom vrátil na opätovné prerokovanie do parlamentu. Ani 19. 8. 2009, kedy bol opätovne a definitívne zákon schválený sa o ňom nediskutovalo (prihlásení diskutéri Mikloško, Muránsky, Langoš sa len pohoršovali nad prezidentovym krokom). Výsledky konečného hlasovania sú uvedené tu. „...Predseda SDKÚ M. Dzurinda vyhlásil, že sa jeho strana zväzkami ŠtB nebude zaoberať“ ... Predseda ĽS-HZDS V. Mečiar uviedol, že „zverejnenie zväzkov ŠtB je špinavá metóda.“ Podľa Miroslava Staníka arcibiskup Sokol a národniari sú za zverejňovanie len nespochybniteľných záznamov spolupracovníkov (O prenasledovaných sa nezmieňuje). Komunisti a Smeráci sa ku kauzám ŠTB najradše nevyjadrujú. Ich sa to netýka. Oni skutočne vo zväzkoch evidovaní takmer nie sú. Oni ŠTB „len“ riadili a čerpali z ich poznatkov. Aj radoví členovia strany museli spolupracovať viac než evidovaní spolupracovníci.
Hanebné manipulácie a prenasledovanie osôb v rokoch 2004 – 2010 len preto,
že boli prenasledované v tzv. rokoch neslobody
Diskusie o tom, či je vhodné zverejňovať zoznamy všetkých evidovaných spolupracovníkov, či dokonca všetkých tzv. zájmových osôb potom nadobudli väčší rozmer až koncom roku 2004, kedy ich ÚPN začal postupne, podľa krajov zverejňovať. Manipulatívne médiá často uvedú meno osoby, ktorú „treba“ diskreditovať do titulku veľkými písmenami aj s tým, že je vedená v zozname ŠTB. Potom síce malými písmenami v článku spravidla uvedú aj to, že kategória, pod ktorou je dotyčný vedený síce v zmysle výroku federálneho ústavneho súdu neznamená, že menovaný „musí byť spolupracovníkom,“ ale tým len podsúvajú pre nich žiadúce myšlienky čitateľovi. Niekedy aj priamo rozvádzajú, neskrývane najmä v tisíckach internetových diskusií, že aj keď evidovaná osoba spolupracovníkom byť nemusí, to neznamená, že ňou byť nemôže.
14. 2. 2008 vyšiel v SME článok 3) s medzititulkom podľa manipulatívnej schémy „Nový bratislavský arcibiskup bol dôverníkom ŠtB.“ Priamo neklamú, „len“ manipulujú. Keby chlebodárcom plátku SME išlo o pravdu, napísali by: „Nový bratislavský arcibiskup je evidovaný v zväzkoch ŠTB ako prenasledovaná osoba.“ Voči podsúvaniu klamstva ani hovorca biskupov J. Kováčik neprotestoval. Len povedal: "Budeme veľmi razantne odmietať akúkoľvek možnú spoluprácu nového arcibiskupa so štátnou bezpečnosťou." Odvtedy Mons. S. Zvolenského v médiách nenapadli, ani v nejakej spojitosti s ŠTB neuviedli. Zostáva nám len dúfať, že našim biskupom a iným predstaviteľom katolíckych cirkví tým nedošla para a že im zostali sily a ochota hájiť nielen najvyššie postavených jednotlivcov, ale aj všetkých 60 tisíc občanov prenasledovaných bývalým režimom pred prenasledovaním režimom súčasným.
Dve tretiny osôb evidovaných v protokoloch ŠTB sú prenasledovanými osobami
Zákon č. 553/2002 definuje v §5, ods. (1) a (3) prenasledované osoby celkom jednoznačne: „Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, ...“ Napriek tomu, nikde v médiách dosiaľ táto skutočnosť uvedená nebola! Určite preto, lebo v tom prípade by mnohým iným došla absurdnosť toho, že osoby prenasledované za tzv. komunizmu, prenasledujeme aj dnes, z istého pohľadu oveľa tvrdšie.
Nielen v zákone, ale aj v materiáloch Ústavu pamäti národa sú označené všetky osoby vedené v zväzkoch ŠTB – ÚPN za „záujmové osoby.“ A tie sa rozdeľujú na dve skupiny: spolupracovníkov ŠTB a na prenasledované osoby. V žiadnych vyjadreniach Jána Langoša a ani nikoho, kde sa polemizovalo o kategóriách, ktoré neboli spolupracovníkmi ŠTB však dosiaľ nikdy nezaznelo, že títo všetci boli prenasledovanými osobami.
Arcibiskup metropolita Ján Babjak nie je samozrejme jediným z verejne známych ľudí, ktorý zverejnil prenasledovanie svojej osoby súčasným režimom. Ako ďaľší príklad uvediem voľby evanjelického biskupa Východného dištriktu v roku 2007. V nich podľa Štefana Jakobyho, signatára Charty
Pred niekoľkými týždňami vzbudilo pozornosť bleskové rozhodnutie vedenia strany SaS, ktoré vylúčilo zo svojej kandidátky podpredsedu jednej z dvoch Demokratických strán (Symptomaticky, takmer identický dôvod, nepochopenie významu fungovania v zväzkoch ŠTB – ÚPN, viedol k situácii, že aktuálne na Slovensku pôsobia dve úplne rôzne strany so zhodným názvom Demokratická strana, ktoré vznikli jej rozštiepením) – Branislava Hochela, ktorý je tiež vedený ako prenasledovaná osoba. Šéf SaS Richard Sulík sa nechal počuť, že, keby bol B. Hochel v kategórii „nepriateľská osoba,“ bol by ochotný pripustiť výnimku (!) Zjavne, ani v SaS si nikto poriadne nepozrel Zákon o pamäti národa, aby pochopil, že aj kategórie „preverovaná osoba, dôverník, kandidát tajnej spolupráce“ spadajú vždy, bez výnimky do skupiny prenasledovaných osôb. Braňo Hochel reagoval publikovaním svojej „Spovede eštébáka,“ ktorú napisal ešte pred rokom, kedy reagoval na obvinenia vo vtedy ešte nerozštiepenej Demokratickej strane.
Ak ste dočítali až potiaľto, verím, že využijete aj možnosť aktívne sa proti spomínanej nespravodlivosti postaviť v tejto petícii.
1)Hrušovský ako kandidát tajnej spolupráce s ŠtB, Obroda.sk, 8. 3. 2005
„Zverejnenie zväzkov nebolo dostatočne publicisticky pripravené,“ odpovedal kresťansko-demokratický poslanec František Mikloško na otázku, prečo o evidencii Pavla Hrušovského informujú skôr, ako ÚPN zverejnil bratislavskú evidenciu. „Občania reagujú tak, že len čo je niekto vo zväzkoch, mal niečo s ŠtB,“ povedal. „Samotná myšlienka zverejnenia zväzkov je správna, čo chýba, je určitá osveta o tom, čo jednotlivé kategórie znamenajú,“ dodáva minister vnútra Vladimír Palko..."
2)Stanovisko predstaviteľov cirkví k činnosti Ústavu pamäti národa, 4. marca 2005, uverejnené v časopise Advent 05/ 2005
„... obraciame (sa) na slovenskú verejnosť, aby podporila náš návrh, ktorý zároveň predkladáme, aby Národná rada SR zákonným opatrením stiahla zväzky bývalej Št. bezpečnosti z verejných médií a nechala ich prístupné iba osobám, ktorých sa týkajú.
Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku, Pravoslávna cirkev na Slovensku, Evanjelická cirkev metodistická na Slovensku, Bratská jednota baptistov na Slovensku, Starokatolícka cirkev na Slovensku, Apoštolská cirkev na Slovensku, Cirkev adventistov siedmeho dňa — Slovenské združenie“
Nie je mi zatiaľ známe, či a ako sa pripojila k vyššie uvedenému stanovisku aj Cirkev bratská. Na zasadnutí Rady Cirkvi bratskej v Leviciach 9. 4. 2005 sa rozhodlo o doplnení programu konferencie o bod: "Stanovisko Cirkvi bratskej k zoznamom ŠtB," v rámci ktorého mali mať členovia, ktorí sa našli v zoznamoch, možnosť podať krátke vysvetlenie a zaujať k tomu stanovisko. RCB pripraví návrh stanoviska CB k zoznamom ŠtB.
3)Pribudli diecézy, Sokol ostal arcibiskupom, SME 14. 2. 2008 Nový bratislavský arcibiskup bol dôverníkom ŠtB
V zoznamoch bývalej ŠtB sa vyskytlo aj meno Zvolenského, ktorý bol podľa stránok Ústavu pamäti národa. Z tejto funkcie sa však nedá usudzovať, či nový arcibiskup vedome spolupracoval s ŠtB. "Budeme veľmi razantne odmietať akúkoľvek možnú spoluprácu nového arcibiskupa so štátnou bezpečnosťou," reagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Niektoré ďaľšie úryvky, linky (odkazy):
Zákon č. 451/1991 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky, tzv. „Lustračný zákon“, v SR stratil platnosť dňa 31.12.1996.
Zákon 553/2002, §2, písm. i:
„osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky osoba, o ktorej bol kedykoľvek v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 Štátnou bezpečnosťou evidovaný zväzok v kategóriách rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu“
Tomáš Gális: Kolektívna pamäť existuje, ale dá sa aj vymazať, Hospodárske noviny, 14. 5. 2004
„T. Gális: „...je tam aj kategória dôverníkov, o ktorých Ústavný súd SR vyhlásil, že neboli vedomými spolupracovníkmi ŠTB. Nie je v takomto zverejňovaní riziko?“
J. Langoš: „Nie. Nevidím v tom žiadne riziko. Zákon nám ukladá zverejniť kópie registrov zväzkov. To sú v podstate prvé evidenčné knihy, do ktorých sa postupne robili záznamy ku každej záujmovej osobe. Okrem textovej databázy, kde bude meno, priezvisko, dátum narodenia, zverejníme faximile riadku tak, ako ho riadiaci dôstojník zapísal a ako viedol ten spis od začiatku až do rozhodnutia o archivácii. Zverejníme faximile písomnosti Štátnej bezpečnosti, a nie nejakú digitalizáciu alebo elektronicky upravovanú evidenciu. Zverejníme všetky záznamy, odkedy existovali registre trestov, ktoré boli na Slovensku vedené o osobách - teda aj o nepriateľských osobách aj o osobách, ktoré boli preverované pre styk so štátnym tajomstvom. Samozrejme, že upozorňujeme a upozorníme aj pri zverejnení na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré je záväzné aj pre nás, a na to, že osoby vedené v kategórii dôverník neboli vedomými tajnými spolupracovníkmi ŠtB. Toto rozhodnutie budeme neustále pripomínať.“
Ernest P., Bratislava: Nech zverejňujú len agentov, Obroda.sk 23. 3. 2005
„Ak Pavol Hrušovský tvrdí, že Ústavný súd v roku 1992 konštatoval, že kategória dôverníkov a kandidátov tajnej spolupráce nie sú kategórie vedomých spolupracovníkov ŠtB, čo bráni slovenskému parlamentu a vláde nariadiť, aby Ústav pamäti národa zverejňoval len mená vedomých spolupracovníkov, čiže agentov ŠtB?“
Karol Badinský: ŠtB — postoj vedenia SZ k zverejneniu zväzkov, Advent 05/ 2005
„CASD spoločne s ďalšími šiestimi protestantskými cirkvami vydala vyhlásenie, v ktorom vyjadrili nesúhlas s takýmto zverejním so žiadosťou, aby boli zväzky prístupné len cirkevným a štátnym súdom a osobám, ktorých sa to priamo týka a vec viny bola posúdená podľa vykonaných skutkov... Nepopieram, že sa našli ľudia, ktorí naozaj škodili, ale nie je možné otázku viny riešiť tak, že najprv obviníme tých, ktorí boli minulým režimom prenasledovaní a obmedzovaní a potom počkáme, kto z nich sa obháji... Prečo majú byť v tomto prípade všetci označení v zväzkoch hodení do jedného koša? Bez toho, aby bola preukázaná ich vina? V spoločnosti aj v cirkvi počúvam zdôvodnenie, že je to daň, ktorú treba priniesť za očistenie spoločnosti a cirkvi. V spoločnosti ma to neprekvapuje, ale v cirkvi áno.“
TURÁK: Zákon o sprístupňovaní spisov ŠtB je protiústavný, Fakty 10/2005
„Bývalý tajomník Vyšetrovacej parlamentnej komisie, ktorá sa zaoberala zásahom bezpečnostných zložiek na demonštráciách v rokoch
Sokol bol vedený ako kandidát tajnej spolupráce, Obroda, 5. 2. 2005
„Podľa Jána Langoša sa krycie meno (Svätopluk) dostalo do spisu v dôsledku manipulácie.
Arcibiskup Ján Sokol bol v archívoch komunistickej Štátnej bezpečnosti vedený ako kandidát tajnej spolupráce. Tvrdí to predseda Správnej rady ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš. „Bol vedený zväzok kandidáta tajnej spolupráce, čo vôbec neznamená, že vedel o tom, že je vedený v evidencii,“ uviedol Langoš pre Rádio Twist. Kandidát tajnej spolupráce je kategória ľudí, ktorých ŠtB len chcela získať. Z tohto dôvodu o nich zbierala informácie, o čom mnohí z nich nemuseli vedieť. Sokol mal mať krycie meno „Svätopluk“, to však bolo podľa Langoša zapísané až v roku 1989. „To bola tá logicky ťažko vysvetliteľná manipulácia s týmto zväzkom,“ povedal Langoš. Podobne sa podľa neho manipulovalo aj so zväzkom biskupa Jána Hirku.“
Hrušovský ako kandidát tajnej spolupráce s ŠtB, Obroda.sk, 8. 3. 2005
„Zverejnenie zväzkov nebolo dostatočne publicisticky pripravené,“ odpovedal kresťansko-demokratický poslanec František Mikloško na otázku, prečo o evidencii Pavla Hrušovského informujú skôr, ako ÚPN zverejnil bratislavskú evidenciu. „Občania reagujú tak, že len čo je niekto vo zväzkoch, mal niečo s ŠtB,“ povedal. „Samotná myšlienka zverejnenia zväzkov je správna, čo chýba, je určitá osveta o tom, čo jednotlivé kategórie znamenajú,“ dodáva minister vnútra Vladimír Palko..."
Blanka Ulaherova: V zoznamoch zväzkov ŠTB som našla siedmich kolegov, 12. 11. 2005 (b.ulaherova@gmail.com, blanka@frontinus.sk, ulaher@fannet.sk)
Viliam Búr: Tiene minulosti, SMEblog, 13. 6. 2006
Autor si dal pomerne veľkú prácu, vo všetkých 21 kandidujúcich strán a koalícií v parlamentných voľbách r. 2006 „prelustroval“ prvých 75 zo 150 kandidátov. Nijako výsledky neporovnával. Pochopiteľne, že najviac „eštébakov“ mu vyšlo v KDH (v skutočnosti ide o aktivistov z podzemnej cirkvi, na ktorých zameriavala ŠTB svoju pozornosť). Zdanlivo paradoxne, po SF najlepšie obstáli komunisti. Paradoxne len pre toho, kto si neuvedomí, že komunistov, a už vôbec nie akýchkoľvek funkcionárov sa za spolupracovníkov ŠTB nepokúšali získať. Od komunistov, ktorých bolo asi 5x viac, než všetkých „vinných“ aj „nevinných“ v zväzkoch ŠTB sa podobné úlohy očakávali automaticky.
16. 6. 2006 zahynul po autonehode Ján Langoš. Anton Selecký píše v Magnificate, že Langoš išiel na krajský súd do Košíc„brániť Ústav pamäti národa proti biskupovi Babjakovi.“ Celý článok je ladený, akoby podľa autora aj kandidáti spolupráce, dôverníci boli spolupracovníkmi ŠTB.
Juraj Smatana: Ako sa v Považskej Bystrici donášalo eštebákom, Považská Bystrica otvorene, 18. 9. 2009 15:32
"KTS, čiže kandidát tajnej spolupráce bol jedným z najnižších stupňov spolupráce. Na základe rozhodnutia súdu sa v súčasnosti KTS a Dôverník ani nepovažuje za vedomého spolupracovníka!"
Fanatici nenávisti, keď sa im to hodí, nadraďujú vlastné domnienky, priania nad fakty, nad rozhodnutie ústavného súdu, aj nad zákon.
Diskusia k Wikipédii:Pravidlá/Uvádzanie údajov z registrov ŠtB
Zverejnené zväzky ŠtB: Po šoku je v samospráve pokoj, Korzár, 13. 12. 2004 | (ren, mož, sen)
„Zdenka Trebuľu a poslanca mestského zastupiteľstva Borisa Farkašovského ako dôverníkov. Obaja boli zo zverejnenia prekvapení, pretože tvrdia, že s ŠtB nikdy nespolupracovali. Obaja boli pred novembrom členmi komunistickej strany ...“
Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/4551167/zverejnene-zvazky-stb-po-soku-je-v-samosprave-pokoj.html#ixzz0i8R8cPpD
BEZ DÁTUMU, AKTUÁLNE DISKUSIE:
Terézia Kolková: Verejná angažovanosť - verejné pokánie
„My vzdelaní ľudia máme povinnosť rozlišovať - nie zjednodušovať," povedal na jednej z mnohých novembrových diskusií predseda správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš. Neľahká úloha - zvlášť zoči voči zverejneným zväzkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), zvádzajúcim vynášať súdy nad kolaborantmi. Tých bolo aj v Cirkvi dosť.
„Na publikovanom zozname je 22 mien žijúcich kňazov, vedených ako agenti. Nepôsobia len na farách, ale aj na dôležitejších miestach," povedal archivár košického arcibiskupského úradu Peter Zubko na otázku o plánoch Katolíckej cirkvi na vysporiadanie sa s odhalenými duchovnými, ktorá zaznela z pléna konferencie bohosloveckej fakulty v Bratislave venovanej metódam kontroly cirkví v období totalitného režimu. „To je konštatovanie," dodal zástupca Košickej arcidiecézy s náznakom úsmevu. „Povedať viac je v kompetencii biskupa."
Židokresťan Ján Lángoš: „Boh odo mňa žiada, aby som odpustil svojim vinníkom, ale ja predsa nemôžem odpustiť vinníkom druhých.“ (Stavia sa do pozície Boha, niekoho mimo nás, hriešnych, čo je podobná trúfalosť, ako vyhradzovať si neposlúchať nášho Pána, ktorý v jedinej modlitbe, ktorú nás naučil hovorí o potrebe všeobecného odpúšťania aj medzi ľuďmi.)
Komentáre
Prehľad komentárov
ste ochotný podporiť aj túto iniciatívu? Z Vášho hľadiska môže byť aj krokom k naplneniu Vašej predstavy. Pritom môžete byť aj za úplné zrušenie ÚPN. Možno však pod tým máte na mysli len zrušenie zverejňovania zväzkov ŠTB. Lebo ÚPN má aj iné funkcie.
Trafika
(Anton Maslo, 3. 5. 2010 11:56)Som za úplné zrušenie UPN. Je zaujímavé,že rôzne dokumenty z predchádzajúceho obdobia sa hodnotia ako nedôveryhodné, leby ich vyfabrikovali komunisti. Len dokumenty ŠtB sú dôveryhodné. Je načase sa zamyslieť nad týmto čierno-bielym videním ! Alebo je ÚPN trafikou, aké sa dávali v minulosti legionárom za tvz. službu vlasti ?
Vážený pán Ing. Vacula,
(Karol Nagy, karolnagy77@gmail.com, 30. 4. 2010 9:57)
môžem sa opýtať, je toto Váš príspevok na blogu SME (skracujem):
"Žijeme v klamstve a život v pravde je v
Ja som nikdy nebol členom SZM a aj napriek tomu som v rokoch 1964 - 68 som vyštudoval strednú školu a v
rokoch 1968 - 73 školu vysokú. V ŠVOČ som sa umiestňoval na popredných miestach v republike, pritom môj
sociálny pôvod bol živnostenský, čiže maloburžoázný a keďže nie som zbabelec, nikdy som sa vtedy zaň
nehanbil...Už opäť žijeme v klamstve a život v pravde
je v nedohľadne.
Ing. Václav Vacula
Čítajte viac: http://www.sme.sk/diskusie/1585114/1/Prvi-zahodili-strach-studenti.html#ixzz0mZ8820kj
Ste o nejaké dva roky starší odo mňa. Ja som môj preukaz ČSM verejne roztrhal na jar r. 1968 ako jediný zo Všeobecnovzdelávacej školy v Banskej Bystrici. Bol som prvákom, chceli odo mňa členské. Prišiel to za mňou riešiť ktosi z celoškolského výboru, že tiež nie je spokojný s tým, že ÚV ČSM nejde dostatočne s dobou. Za pár týždňov sa ČSM rozpadlo, do SZM som už na strednej nevstúpil, až v treťom ročníku na vysokej, ako posledný z ročníka, keďže som potreboval od nich doporučenie na letnú exkurziu do NDR (Samozrejme, teraz to znie smiešne, vyvoláva otázky, čo ešte som si mohol sľubovať od členstva v SZM, na druhej strane, vždy som vyčnieval, a myslel som si, že nemusím byť za každú cenu jediným nečlenom SZM zo 100 spolužiakov). Nikdy potom, ani na pracovisku do mojich 29 rokov som nemal v SZM nijakú, ani najbezvýznamnejšiu funkciu.
Vy ste maturovali v r. 1968. Vtedy ešte SZM neexistovalo! Predpokladám, že ste boli členom ČSM prinajmenej do maturity. A ak ste náhodou neboli členom ČSM na strednej, tak hádam len na zakládnej, nie. Aj Pionierska organizácia bola zložkou ČSM, tak ako po r. 1968 SZM. Pionierom, isktričkou ste hádam boli?
Vážený pán Karol Nagy,
(Ing. Václav Vacula, 29. 4. 2010 22:19)
celá moja rodina bola eŠTéBakmi ostro sledovaná. Dôvody nebudem rozvádzať. Napriek tomu nikto z mojej rodiny nikdy s eŠTéBakmi nespolupracoval. Osobitne sme sa usilovali vyhýbať a podľa možností nekomunikovať s kňazmi, o ktorých sme vedeli, že sú začleneni v Pacem in teris.
Ak mňa alebo niektorého môjho blízkeho príbuzného nájdete v zoznamoch UPN zaradeného v akejkoľvek kategórii, pak Vaším slovám uverím.
Vážený pán Vacula,
(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 29. 4. 2010 9:14)
zdá sa, že ste dostatočne nepochopili, o čo v tejto iniciatíve ide. Keďže ste zrejme podobne ako státisíce iných vplyvom médií boli zvedení k nepochopeniu, skúsim to ešte zhrnúť takto:
ŠTB evidovala v svojich zoznamoch asi 90 tisíc ľudí, niektorých viacnásobne, pod viacerým registračnými číslami. Tieto osoby sa nazývajú aj záujmovými osobami.
Z tých 90 tisíc je len asi tretina, teda 30 tisíc spolupracovníkov ŠTB (Tí sú zaradení väčšinou ako: agent, informátor, rezident, držiteľ konšpiračného bytu, ... V zoznamoch, ako ich publikuje Ústav pamäti národa (ÚPN) sú ich kategórie zvýraznene červene. Okrem toho ÚPN uvádza, ktore kategorie znamenajú spolupracu s ŠTB a ktore nie)
Z uvedených 90 tisíc je okolo dvoch tretín, teda asi 60 tisíc ľudí, ktorí spolupracovníkmi ŠTB neboli. Patria tiež k skupine záujmových osôb, teda ŠTB sa o nich z rôznych dôvodoch zaujímala, ale §5 zákona ich definuje ako prenasledované osoby. To žiaľ nikdy nikde žiadne médiá dosiaľ neuvádzali. V r. 2004 - 2005 niektorí predstavitelia na upozornenia, že všetci zo zonamu budú braní, ako, že mali niečo s ŠTB, odpovedali, že červené odlíšenie by malo byť dostačujúce a že bude konaná v tejto veci osveta. Skutočnosť však ukázala, že významná časť verejnosti vždy, aj teraz mala a má sklony odsudzovať aj obete ŠTB, teda spomínané prenasledované osoby akokeby boli "eštébákmi."
Niektoré osobnosti zo zoznamu ŠTB, ktoré sú len prenasledovanými osobami dokázali médiá hájiť (napr. bývalý predseda parlamentu a bývalý predseda KDH P. Hrušovský, arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský). Môže sa však vyskytnúť akýkoľvek "pisálek," ktorý začne žonglovať výrokom federálneho ústavného súdu z r. 1992 a aj spomenutých v zátvorke opäť namočí. Iné osobnosti sa pokúšali hájiť sami, aj na súde. Neúspešne, lebo pes je zakopaný v zákone a nie v nejakej svojvôli ÚPN.
Nám ide len o to, aby sa aj ÚPN riadil zákonmi o archívnictve a o ochrane osobných údajov. S jedinou výnimkou (Ak už to musí byť, o čom nie sú všetci z nás presvedčení): spomínaných 30 tisíc ľudí, vedomých spolupracovníkov ŠTB.
Každá obeť si zaslúži zadosťučinenie.
(Ing. Václav Vacula, 29. 4. 2010 1:02)
Zverejnenie všetkých osôb bez výnimok, ktorí spolupracovali s ŠTB považujem za dobrú, správnu aj spravodlivú vec.
Mám však za to,ža by sa mali zistiť a zverejniť aj osoby, ktoré sa spolupodielali na HOLOCAUSTU na Slovensku a ich potomkom až do ich 4. generácie zakázať pracovať v štátnej službe, v samosprávnych orgánoch ako aj kandidovať vo voľbách. Takmer 60 000 obetí holocaustu na Slovensku si také zadosťučinenie rozhodne zaslúží.
Komentár
(Stanislav Kunda, 10. 4. 2010 15:35)
Kto pracoval ako novinár, ľahko by mohol druhým ozrejmiť riziká tohto povolania, a to najmä v dnešnej dobe. Jedným z najväčších rizík je skĺzavanie do povrchnosti, tendenčnosti, viac či menej uvedomelej.
Kto dokáže uvažovať nad svojimi možnosťami v postavení diváka alebo čitateľa, ten takisto môže hovoriť o vážnych rizikách. Ľahko sa každý jeden môže stať obyčajným klebetníkom a úplne dezinformovaným chudákom.
Aj kvôli týmto rizikám zostáva akousi nepísanou povinnosťou tých, čo zverejňujú niečo o zväzkoch ŠTB, jednoznačne ako "pre škôlkárov" odlíšiť prenasledovaných od prenasledovateľov. No ani to nestačí.
K tomu všetkému si ešte môže každý kto hľadá informácie, pripojiť axiómu o neschopnosti človeka posúdiť v nejakom absolútnom rozmere niekoho druhého. Deliť ľudí na skupiny je možné len pomôckovo a takmer nič z toho nemožno vyvodzovať.
Pán Maslo,
(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com, 3. 5. 2010 21:26)