Súčasti ženského odevu
Vývojové novšou súčasťou je živôtik. Prenikol najprv do sviatočného, neskôr i do pracovného odevu. Šil sa zväčša z drahých látok. Živôtik bol bez rukávov, tesne obopínal driek. Často sa k nemu prišívala ťažká sukňa, čím sa váha z pásu preniesla na plecia. Jednou z najstarších súčasti ženského odevu je pás. Pri jeho zhotovení sa zachovali staré techniky pletenia a tkania (na krosnách, na doštičke).
Pásy boli často iba úzke tkanice, za ktoré sa zapásali zástery. Stali sa zbytočné, keď sa na zástery a sukne začali prišívať tkanice. Stali sa iba dekoratívnou súčasťou.
Na ochranu proti klimatickým zmenám mali ženy niekoľko druhov vrchných častí odevu. Jednou z nich bol štvorcový kus plátna šitý z dvoch šírok, zošitý voľným švom. Nazýval sa obrus „partok“. Obrusy z hrubšieho plátna sa používal na nosenie bremien. Popritom sa textil týchto rozmerov kládol ako prikrývka na stôl. Túto funkciu si udržal do dnes. Ďalšou nedelenou súčasťou bol pozdĺžny kus plátna, ktorý pokrýval hlavu i driek. Bol široký jednu šírku a dlhý 300-350 cm. Jeho najrozšírenejší názov je polka. Bola súčasťou sobášneho obradového odevu. Dodnes slúži na prenášanie malých detí na chrbte alebo na rukách . Do skupiny nedelených textílií patria rozličné druhy šatiek, ktoré sa nosia prehodené cez plecia a prekrížené na prsiach. Keďže okrem praktického využitia mali i funkciu v obradovom odeve, boli bohato vyšívané alebo bola na nichtkaná výzdola. Dôležitou súčasťou odevu boli rozličné trojštvrťové kožuchy, obrátené srsťou dovnútra.