Estetično a estetické zásady
Ľudia už od pradávna charakterizovali veci, a aj svoje konanie, ako krásne alebo nepekné. Zisťovali, že s vnímaním krásnych vecí je spojený osobitný príjemný pocit či uspokojenie a rozmýšľali, ako možno krásu vytvoriť a na čom sa vlastne zakladá jav nazývaný krásou. Tak vznikla estetika, ktorá bola zo začiatku súčasťou filozofie, neskôr samostatnou vedou o problémoch spojených s otázkami krásy. V modernej dobe sa estetika rozdelila na viac samostatných celkov. Tieto celky sa rozdeľovali z hľadiska metódy skúmania alebo z hľadiska predmetu výskumu, napríklad na všeobecnú estetiku, priemyselnú estetiku, výtvarnú estetiku, , alebo na estetiku špekulatívnu, experimentálnu, prípadne na estetiku programovú či estetiku vymedzenú konkrétnym historickým obdobím. Súčasťou estetiky životného prostredia je aj estetika odievania, ktorá bude hlavným predmetom nášho záujmu.
Krásu si nedokážeme predstaviť bez toho, že by sme si neuvedomili opak krásneho – niečo nepekné, škaredé. Estetickými objektmi nie sú preto len javy, pôsobiace esteticky kladne (krásne), ale aj opačné javy, prípadne aj také, ku ktorým sme z estetického hľadiska neutrálni, ľahostajní. Preto sa v estetike zaviedol výraz estetično. Je to pojem nadradený pojmu krása. Abstraktnou formou sú v ňom vyjadrené kladné, záporné i neutrálne oblasti estetiky.
Výsledky mnohých teoretických prác a výskumov moderných estetikov dokázali, že vedieť vnímať krásu , zaoberať sa tvorbou krásnych vecí a skúmať estetické zákonitosti nie je prepych. Krása nie je nadbytočnosťou (ozdobou ľudského života), ale má výraznú úlohu pri rozvoji ostatných, najmä morálnych a citových zložiek ľudskej osobnosti , má dôležitú spoločenskú funkciu a môže zohrať kladnú úlohu aj pri vytváraní priaznivého životného prostredia, ba nepriamo aj pri prekonávaní únavy a zvyšovaní produktivity práce v pracovnom procese. Preto naša spoločnosť venuje veľkú pozornosť priemyselnému výtvarníctvu, estetike pracovného prostredia i kultúre odievania.
Krása v živote človeka má význam z mnohých hľadísk. Esteticky vyriešené pracovné prostredie, architektonicky pôsobivý vnútorný priestor pracoviska, výtvarné tvarované stroje a nástroje, vkusne a účelne vyhotovené oblečenie zamestnancov vyvolávajú u pracujúcich pocit uspokojenia, podnecujú k radosti z práce a usmerňujú k vyššej pracovnej intenzite. Opačne je to na nepeknom pracovisku, kde sa ľudia necítia dobre a nie sú spokojní. Umenie, ktoré patrí medzi najvýraznejšie estetické objekty, nám poskytuje sviatočné chvíle poetického očarenia, duševného vzrušenia a šťastia, provokuje nás zamyslieť sa nad hodnotami vecí a nad zmyslom nášho konania. Styk s umením cibrí ľudské zmysli, rozvíja citovú sféru osobnosti a ovplyvňuje človeka i v morálnom a ideovom smere. Umelecké diela i všetky krásne veci mimo umeleckého sveta majú pre spoločnosť oveľa väčší význam ako sa na prvý pohľad zdá.
Vnímanie krásy, osvojenie si prvotných estetických zásad harmónie, symetrie, rytmu a farebného ladenia je zrastené s fyziologickou podstatou človeka. Hodnotenie estetických zážitkov a výtvarná tvorba sprevádza ľudstvo odvtedy, keď sa ľudia oddelili od ostatnej živej prírody. Objekty estetického záujmu a najmä tie, ktoré považujeme za umelecké, sa u prírodných národov a pravdepodobne aj u pravekých ľudí spájali s ostatnými životnými funkciami. Napríklad niektorí Sudánci pri obradoch pravidelne obnovovali maľby na skalných previsoch. Zdanlivo primitívne obrazy, ktoré majú pre nezasväteného diváka iba dekoratívnu hodnotu, boli v skutočnosti zložitými symbolmi vyjadrujúcimi životné pravdy prírodných národov či ľudí dávnoveku. Dokonca aj každý z 264 druhov tkanín, ktoré používajú africké kmene, má svoj vlastný význam. Po ich zoradení odevná textília súvislo rozpráva o činnom mýtických hrdinov alebo o tvorbe kozmu, podobne, ako by tieto historky boli opísané písomnými znakmi. Od začiatku histórie bolo potom umenie politickým faktorom, malo pôsobiť na ľudí a spájalo sa so záujmami vládnucich vrstiev.
Estetické hodnoty možno aj v súčasnosti pozitívne využiť pre potreby našej socialistickej spoločnosti. Preto treba prispievať k tomu, aby sa ľudia učili citlivo esteticky vnímať a správne esteticky hodnotiť, aby boli schopní prežívať hlboké estetické zážitky.
. Vlastnosť, ktorú nazývame krásou, je vždy výsledkom obojstranného vzťahu medzi krásnou vecou ako objektom a človekom, ktorý je schopný krásu vnímať, ako subjektom. Nezakladá sa teda iba na schopnosti človeka, ani nie je iba objektívnou vlastnosťou vecí. Nemožno ju stotožniť s dokonalosťou či harmóniou. K estetickému vnímaniu bude potrebná nejaká miera vzťahu medzi subjektom a objektom,....ide o určitú účasť vnímateľa na diele.....Ide o subjektívne vyrovnanie sa s dielom, čo predovšetkým znamená, aby sme takéto dielo vnímali neskreslene a jeho pravej podstate. Na to však musíme mať vypestovanú schopnosť vzdelanými a kultivovanými zmyslami, aby sa aj ostatné duševné schopnosti, celá bytosť, zúčastňovali na estetickom zážitku