Renesančné odievanie
Azda v nijakej historickej epoche nebol rozkvet vedy a umenia taký výrazný ako v renesancii. Renesancia znamená nadviazanie na antické tradície. Tie boli v novovekom Taliansku stále veľmi silné a hospodársky rozkvet talianskych mestských štátov 15. storočia zabezpečil ich obyvateľom významné postavenie v novovekej spoločnosti. Európsky obchod so zámorím sa sústreďuje v Benátkach a Janove, Florencia bohatne výrobou vyhľadávaných talianskych súkien ( jemných vlnených tkanín). Do čela spoločnosti sa dostávajú bohatí mešťania a presadzujú svoj spôsob života, svoju filozofiu. Zameriavajú sa na pozemský život.
Nový životný názor, humanizmus, podporil vedecké bádanie. Úsilie preniknúť do zákonitostí prírody, vysvetliť miesto človeka na zemi, vymaniť ľudskú individualitu z tupej stredovekej poslušnosti, to všetko posunulo vývoj o veľký kus dopredu. Antický ideál duševnej i telesnej harmónie bol opäť povýšený na vzor. Mešťania zavrhli asketické učenie cirkvi a chceli vytvoriť také prostredie, z ktorého môže vyrastať slobodný a všestranne rozvinutý t.j. harmonický človek. Nebolo ľahké zmeniť zakorenené predstavy stredoveku. Stáročné cirkevné tradície sa veľmi tvrdo stretávali s novými myšlienkami. Niektorí vedci zaplatili slobodné hlásenie poznania životom ( napríklad Giordano Bruno bol upálený ako kacír ), našli sa aj fanatickí kňazi, ktorí verejne pálili a zatracovali umelecké diela ako diablov nástroj (napríklad Savonarova vo Florencii ).
Napriek tomu táto doba zrodila celú generáciu všestranne vynikajúcich osobností. Leonardo da Vinci bol nielen vynikajúcim maliarom, ale aj fyzikom, Michelangelo Buonarotti vytvoril slávne sochárske i staviteľské diela a bol aj maliarom a básnikom. Túžba umelcov vystihnúť krásu ľudského tela bola rovnako veľká ako túžba poznať a vysvetliť zákonitosti sveta. Renesančná doba otvorila epochu novoveku.