Pravá láska
Dievca uteka do velkej tmavej ulicky.V tu chvilu je jej vsetko jedno.Po chvili sa zastavi a slzy sa jej kotulaju po licach.Neskor pride na miesto,kde chodi kazdy den.Svietia tam svetielka,su to sviecky.Ano je to cintorin.Vkroci cez velku tmavu branu...Som na mieste.Spadne na kolena k hrobu a place.Tam sa vzdy vie vyrozpravat,co sa stalo,co ze den prezila,ako sa citi...Lahne si vedla hrobu znicena a spomina,co prezila,a co sas talo v ten osudny den.Volala sa Monika,jej oblubena farba je cierna,takze na sebe mala aj cierne veci.Vlasy mala tmavo hnede,samozrejme aj s ofinkou.Oci mala modrozelene,viac modre...Bola v skole ako kazdy jeden den.Sedela na svojom oblubenom mieste.Bol to kut...Ci je to na chodbe alebo v triede,vzdy sedela v kute.Cez prestavku vysla na chodbu a sadla si do kuta.Vsetci,co isli okolo sa na nu kukali a smiali sa jej.............Raz prisiel k nej velmi sympaticky chlapec.Dievca trosku pozdvihlo hlavu a pomali si ho obzera.Mal cierne gate a cierne tricko.Zdvihla hlavu a zahladela sa mu na tvar.mal krasne plne prey a este krajsie velke hnede temne oci,z ktorych vycaroval strach.Volal sa Martin...Ahoj ja som Martin,pousmeje sa....HM cau ja som Monika...Martin si knej sadne a zacnu sa spoznavat a zistuju,ze maju vela veci spolocne...Cez kazdu prestavku sedeli v kute.Kazdy den boli spolu vonku.Citila sa pri nom tak bezpecne a stastne.Konecne boli obidvaja stastny...Bol den ako kazdy iny.Zase boli spolu vonku.Uz sa lucili.Bolo vela hodin a oni sa museli rozlucit.Ich rozlucenie vzdy bolo take,akokeby bolo posledne.Dali si pusu,a ukoncili to slovkom LUBUM TA.Ich cesty sa rozchadzali,este posledny-krat podanie ruky,zakyvanie a slovko ahoj...Ona kracala a prechadzala cez cestu.Zrazu auto preslo na cervenu a rutilo sa presne na Moniku.mato sa este otocil a ako videl,ze sa na Moniku ruti auto,rozutekal sa za nou.Zakrical na nu,no marne.Odstrcil ju a Monika spadla na zem.Otoci sa a vidi,ako na zemi lezi Mato.Pride k nemu a chyti ho do narucia.Mato,ty si mi zachranil zivot...ja ta tak lubim a dakujem...Mato neodpoveda...Monika:Mato?Mato?...pozre sa na jeho ruky a vidi okolo nich samu krv.To auto ho preslo!...hned zavolala sanitku,kricala ako len vlasala o pomoc.Place a Mato jej umiera v naruci.Mato jej este stihne povedat posledne slova,ze je rad,ze ju zachranil ako by mala umriet.posledne slovko znelo:lubim ta a nikdy neprestanem.Nezabudni...A zavrel oci....umrel...prisla sanitka,ale uz je neskoro.Monika nevedela prestat plakat,nechcela ho pustit z narucia....od vtedy je Monika ako telo bez duse.Odysiel predsa kusok z nej.Slubila,ze ho nikdy neopusti.Od toho dna je pri tom hrobe stale,kazdy den....Uz nevladze.Lezi pri hrobe a place.Preco sa to muselo stat?Ked som ta uz konecne nasla.Zacala som mat rada svoj zivot s tebov.potom vytiahla z vacku ziletku.Bola to jej posledna nadej,ako byt zase snim.Oslobodi ju to.A konecne budu zase spolu.Uz naveky.z jej ruky vyteka teply prud krvi.Je slaba,uz nevladze.Umiera.Ale tesi sa.Zase ho uvidi a budu spolu stastni...ako na zaciatku.uz je ta spravna chvila.oci sa jej zatvaraju.Lubim ta,a uz idem za tebou.Umiera.Vakrvacala....A uz su spolu.Naveky......
Supér
(margot , 15. 6. 2009 12:39)