Druidi
Čo sa dá povedať o múdrych starcoch v bielych rúchach? Určite to nie je ľahké, pretože svoju činnosť a filozofiu si nezaznamenávali. Čo to sa zachovalo hlavne od Rimanov. S určitosťou sa však dá povedať, že v klane hrali úlohu akéhosi šamana, človeka úzko spätého s prírodou a mystickým duchovnom. Slovo druid pochádza z gréckeho drus (dub) a zo sanskrtu vid (znalosť). Možno teda predpokladať, že svoje vedomosti a umenie najčastejšie uplatňovali v posvätných dubových hájoch. Teda minimálne tam vykonávali svoje posvätné obrady a meditácie, prípadne sa tam zaoberali aj liečiteľstvom. Druidi boli takí vševedi svojej doby. U svojich súkmeňovcoch vzbudzovali úctu a rešpekt. Boli „nedotknuteľní". Videli v nich veštcov a čarodejníkov, ktorí bežne komunikujú s bohmi a duchmi. Možno si ani neuvedomovali, že za celým ich tajomstvom stoja iba vedomosti o prírode a prírodných zákonoch, ktoré zbierali dlhé roky, pričom si ich odovzdávali z generácie na generáciu.
Druidi preto hrali v kmeňoch dôležitú úlohu. V mnohých veciach boli multifunkční. Boli rozprávači, ktorí vykladali históriu svojich predkov, aby sa na časy dávno minulé stále pamätalo, alebo boli sudcami , ktorí súdili rôzne spory. Nesmieme zabudnúť ani na astrológiu a liečiteľstvo, veľmi dôležité oblasti druidského pôsobenia. V čase vojny chodili od jednej znepriatelenej strany k druhej a vybavovali rôzne posolstvá. Je teda samozrejmé, že pri toľkých činnostiach a dôležitosti, boli oslobodení od vojenskej služby a platenia daní.
Druidom sa mohol stať každý, kto o túto poctu stál, nezávisle od spoločenskej triedy. Musel však spĺňať jednu veľmi dôležitú podmienku. Každý uchádzač musel disponovať vynikajúcou pamäťou. Adepti sa veľa rokov učili naspamäť mnoho textov v archaickej reči, ktorej rozumeli iba druidi, možno kvôli tomu, aby ich tajomstvá ostali uchránené pred nepovolanými. Druidi odovzdávali adeptom vedomosti vo svojich školách, vraj aj vyše 20 rokov. Až potom sa z uchádzačov stávali „hotoví" druidi. Sympatické bolo, že v týchto školách sa mohli vzdelávať aj dievčatá, z ktorých sa neskôr stávali veštice a liečiteľky. Veštenie bolo vo všeobecnosti u Keltov veľmi uznávané, koniec koncov ako všade inde na svete v tých dobách. Veštilo sa zo všetkého možného čo aspoň trocha súviselo s prírodou. Najčastejšie z letu vtákov alebo zo šumu listov z posvätných stromov. Aj v liečiteľstve dosiahli druidi pozoruhodné znalosti a zručnosti. Určite aj kvôli rôznym bylinkám, v ktorých sa veľmi dobre vyznali. Predovšetkým sa zaujímali o rôzne halucinogénne látky, ktoré hojne využívali, či už na vlastné meditácie a cestovanie za odpoveďami ku mŕtvym alebo v liečiteľstve. Poznali aj anatómiu ľudského tela a vykonávali jednoduché chirurgické zákroky.
A ako to bolo s tým imelom? Tohto parazita považovali za slzy posvätných stromov. Nesmelo chýbať pri žiadnom obetovaní alebo posvätnom obrade. Prinášalo šťastie a zdravie po celý rok. Ale či ho zbierali so zlatým kosákom, to sa žiaľ nevie. Nič podobné sa ešte nenašlo. Možno niekedy v budúcnosti.
No uznajte, neboli keltské zvyky úžasné? Veď nakoniec veľa z týchto pohanských zvyklostí preniklo aj do kresťanskej tradície, takže mali čosi do seba, keď ich pamiatka sa zachovala aj dlhé stáročia po Keltoch. Čo sa dá povedať o múdrych starcoch v bielych rúchach? Určite to nie je ľahké, pretože svoju činnosť a filozofiu si nezaznamenávali. Čo to sa zachovalo hlavne od Rimanov. S určitosťou sa však dá povedať, že v klane hrali úlohu akéhosi šamana, človeka úzko spätého s prírodou a mystickým duchovnom. Slovo druid pochádza z gréckeho drus (dub) a zo sanskrtu vid (znalosť). Možno teda predpokladať, že svoje vedomosti a umenie najčastejšie uplatňovali v posvätných dubových hájoch. Teda minimálne tam vykonávali svoje posvätné obrady a meditácie, prípadne sa tam zaoberali aj liečiteľstvom. Druidi boli takí vševedi svojej doby. U svojich súkmeňovcoch vzbudzovali úctu a rešpekt. Boli „nedotknuteľní". Videli v nich veštcov a čarodejníkov, ktorí bežne komunikujú s bohmi a duchmi. Možno si ani neuvedomovali, že za celým ich tajomstvom stoja iba vedomosti o prírode a prírodných zákonoch, ktoré zbierali dlhé roky, pričom si ich odovzdávali z generácie na generáciu.