KRV AKO ČOKOLÁDA
KRV AKO ČOKOLÁDA
BLOOD AS CHOCOLATE
Je chladná noc. So svojou malou sestričkou sa hráme pred domom. V tom uvidím, ako z lesa žiari nejaké svetlo. Mesiac to nebude. Chvíľu som sa dívala na to tajomné svetlo, a až potom mi to došlo. Boli to svetlá auta. Vystrašená som utekala za mamou a povedala jej: ,, Mama niekto ide!!!“ Mama utekala k oknu a vyzrela von. Chvíľu tam len tak stála a civela von. Potom sa prudko otočila a povedala nám: ,, Musíme odísť“ Začala baliť veci, keď sme začuli auto, ktoré zastalo pred naším domom. Ozvali sa výstrely a počuli sme otca vykríknuť. Rozplakala som sa. Veľmi dobre som vedela, čo sa stalo. Ani neviem ako, ale dostali sme sa von. Rozbehli sme sa k lesu, ale bolo neskoro. Chytili moju mamu aj sestričku. ,,Utekaj Vivien!!!“ kričala mama. To bolo posledné, čo som od nej počula. Za mnou sa rozbehli psy. Ja som stále utekala ďalej a zastala som, až keď som bola za lesom.
Teraz je už Vivien staršia. Cez deň predáva v obchode s čokoládou a v noci je so svojou svorkou vlkodlakov. Vivien práve prebehla úzkou cestičkou medzi dvoma domami a vbehla do malého obchodíku s čokoládou. Po ceste minula svoju tetu Astrid, ktorá jej povedala: ,,Stále len utekáš.“ ,,Nevieš kedy sa to hodí.“ ,,Keď príde očakáva, že tu budeš.“ ,,Nebudem tu.“ ,,Ach Vivien je to česť keď si ťa vyberie.“ ,,Aj keď ťa opustí, to je tiež česť? „ ,,Tak už je to u nás zvykom.“ ,,Dnes o tvoje rady nestojím.“ ,,Vivien musíš niečo mať. Viem ako to bolo so mnou v devätnástich. „ ,,Stále máš devätnásť.“ ,,V devätnástich som bola v tom. Chcela som to a zistila som, že je lepšie zostať tam kam patrím. „ Medzi tým si jej Astrid ľahla na posteľ. Vivien sa k nej otočila a povedala: ,,Keď vieš kam.“ ,, Máme tu domov. Sme v bezpečí. Vďaka Gabrielovi. Rodičia chceli aby si bola v bezpečí a teraz si. Utekáš len pred sebou.“ Na to sa Astrid otočila a zmizla vo dverách.
Je noc a Vivien prechádza po ulici do baru, kam chodí aj jej svorka. Vivien otvorila bránu, vošla dnu a išla si sadnúť k baru: ,,Tak čo Vivien páči sa ti tu niekto?“ spýtal sa jej barman. ,,Nie len sa napijem a pôjdem.“ ,,Hm, to hovoria všetci.“ Vivien si objednala drink a pozrela na svojho bratranca, okolo ktorého sa točila nejaká baba v červenom. Točila sa okolo neho a keď sa ju pokúsil chytiť za zadok tak mu jednu vylepila a odišla. Jej bratranec zničene prišiel k baru a Vivien mu povedala: ,,Nevzdávaj to, páčiš sa jej. Jej to perespektívne.“ ,,Hm to je od teba milé.“ ,,Hmm prsteň, svadba v kostole, prišla by celá jej rodina a po obrade by si ich všetkých zabil.“ Bratranec sa pousmial a pokračoval: ,, Áno to by bola nádhera. Vieš čo sme Vivien? Sme romantici.“ ,,Nie sme ničím.“ ,, A výhodou romantikov je, že sa nikdy nevzdávajú.“ Vivien zdrapila bratranca za vlasy a treskla ho na barový pult. Medzi tým prišli aj ostatní členovia svorky. ,,Ale no ták. Predstavujem si ťa na vrchole Vivien.“ Potom sa otočil k barmanovi a povedal: ,,Absint pre všetkých aj pre ňu.“ ,,Fajn. Naša šťastná päťka je vonku z klietky.“,, Máme šťastie páni. Moja sesternica nás poctila návštevou.“ ,,Zatancuješ si Vivien???“ spýtal sa jeden zo svorky. Bratranec pokračoval: ,, Rád by som videl ako tancuješ pre Gabriela. Ty vieš, že budeš... Sedem rokov.“ Členovia svorky vypili Absint a odišli. Po chvíle šla aj Vivien a šla do blízkeho kostola. Preliezla cez okno tam si sadla a rozmýšlala, keď v tom, niekoho uvidela. Prikrčila sa, ale spoza nej vyletel netopier. ,,Je tam niekto? „ Spýtal sa hlas. ,,To myslíte mňa?“ spýtala sa Vivien.,, Odkedy sa zamykáte v kostole?“ ,,Ste na svätom mieste. Chránenom“ Muž, ktorý bol dolu sa zdvihol zobral svoje tašku a šiel preč.,, Ja som nič neukradol. Nie ste Američanka?“ Otvoril dvere a papiere, ktoré mal v ruke mu rozfúkalo na všetky strany. Vivien šla za ním a zdvihla jeden. Boli na ňom nakreslení vlci. ,, Pozrite, nechcem mať problémy.“ Povedal muž. ,,Iba som tu o tom počul. Musel som sa sem dostať.“ ,,Čo je to?“ ,,Kreslím niečo ako komixy. Ako tieto.“ Povedal a ukázal Vivien časopis, ktorý mal názov Jazerná dáma. Potom pokračoval: ,,Ďalší má byť o loup-gareau.“ ,,Myslíš vlkodlak?“ ,,Ja som Aiden. „ Vivien sa otočila a rozbehla sa preč. ,,Počkaj. Môžem vedieť aspoň tvoje meno? Máš nejaké nie?“ ,,Hm mená. Načo ich mať. Vkradnúť sa do kostola znamená smolu.“ Na to sa Vivien otočila a zmizla v tme.
Vivien prišla k domu. Na ulici stálo Gabrielovo strieborné auto. Povzdychla si a šla dovnútra. Vyšla po schodoch a keď chcela ísť do izby z tmy sa ozval Gabrielov hlas: ,,Ty sa ma bojíš Vivien?“ ,,Nie“ ,,Iste vieš, že každých sedem rokov si vodca svorky vyberie jednu ženu.“ ,,Myslíš družku?“ ,,Vivien mala by si mať naše zákony vo väčšej úcte.“ Gabriel sa priblížil k nej naklonil sa jej k uchu a povedal: ,, Proroctvo hovorilo o žene zo silného rodu a ženy z vašej rodiny boli legendou. Ak bolo proroctvo o tebe, tak ťa už čoskoro požiadam o ruku.“ potom sa naklonil ešte bližšie a pobozkal ju. Vivien ho odstrčila: ,,Vidím ako sa chováš k Astrid. Prídeš na noc a ona mesiac plače.“ ,, Si ako každá iná. Spýtaj sa toho zvieraťa čo máš v sebe.“
Dvaja zo svorky zavítali do miestnej väznice pre väzňa za ktorého Gabriel zaplatil kauciu. Prišli k nemu a odviedli ho pri barový pult. ,,Tvoj prípad bol v novinách.“ , začal Gabriel ,,musíš byť veľmi slávny.“ ,, Kde to som? A kto ste vy???“ Gabriel vzal z pultu poháre a povedal: ,,Poď napi sa so mnou.“ Muž si sadol vedľa neho a Gabriel vzal fľašu a nalial: ,,Absint. Je to taký môj rituál. Niekde ho považujú za jed.“ ,,čo odo mňa chcete?? ,,Pi!!“ Muž vypil a muži ho pritlačili na barový pult. ,,Ale absint sa nepredáva v špinavých striekačkách deťom. V tomto meste sme zákonom my a tak to aj zostane.“ Potom Gabriel vybral zo sáčku injekciu s uspávacím prostriedkom a zabodol mu ju do ramena: ,,Dnes v noci ožije náš rituál.“
Vivien roznáša čokoládu po meste a keď sa pristaví pri kníhkupectve, uvidí vo výklade knihu- Jazerná dáma. Kúpi si ju, ale v tom začuje volanie. ,,Hej.... hej vlčica!“ Obzrie sa. Bol to Aiden. Vivien využila chvíľu čo na ňu nepozeral, nasadila si kapucňu a rozbehla sa preč. Aiden sa však rozbehol za ňou. Vivien bežala rôznymi uličkami, až narazila na jednu slepú. Obzerala sa okolo a potom sa začala šplhať po vykieroch domu a zmizla kdesi na druhej strane. Aiden tam dobehol neskoro. Zo strechy mu do ruky padla iba červená stuha, ktorou boli previazané bonbóny.
Auto svorky zastavilo pred Vivieniným domom a už zo schodov počula bratrancovo volanie. ,,Ahoj Vivien. Ideš loviť???“ Nasadli do auta a šli do lesa, na miesto kde sa už roky schádzajú vlkodlaci. Zastavili. Vystúpili z auta a Vivien s Astrid šli dozadu pri múr. Rozprávali sa keď v tom začuli auto- Gabrielovo auto. Astrid vystúpila dopredu. Potom sa celá svorka uklonila. Gabriel prišiel až na kraj kamennej plošiny a spustil : ,, Páni a dámy, zišli sme sa tu ako naši predkovia, prvú noc splnu. Spolu držíme, a spolu aj lovíme. Prežili sme skoro 5 000 rokov, pretože skrývame kto sme. Odvšadiaľ nás vyhnali. Z Anglicka, Francúzska z Ameriky. Ale nie odtiaľto. Odtiaľto nikdy.“ Medzi tým priviedli muža. ,,Toto pred vami, si hovorí človek. Ja tomu však hovorím hrozba. Ľudský rod je do jadra skazený. Jediné čo dokáže, je ničiť. Ale čas od času, im musíme ukázať, že nás síce prevyšujú počtom, ale nikdy nás úplne nevylovia.“ Gabriel si odmotal šál a vyzliekol si kabát. Svorka ho nasledovala. ,,Nech nám túto noc, príroda navráti našu prirodzenosť, v divočine, kde sme kedysi žili.“ Gabrielova družka vyšla z tieňa a mužovi dala dole šatku z očí. Gabriel zoskočil zo skaly a vytiahol nôž: ,,V lese je rieka. Ak sa dostaneš cez ňu prežiješ. Ak nie, sláva tomu, kto tvoj život skončí.“ Gabriel mu trhnutím prerezal povrazy na rukách a porezal ho: ,,K rieke sa nikdy nikto nedostal.“ Svorka začala z krvi šalieť. Muž sa rozbehol do lesa a svorka ho onedlho nasledovala. Všetci okrem Vivien. Gabriel pristúpil k nej a zotrel krv z noža : ,, Týmto si. A navždy budeš.“ Potom sa aj on pobral loviť. Svorka dorazila ku skalám. Odrazili sa a v lete sa začali meniť na vlkov. Začali žiariť a onedlho dopadli na zem ako vlci. Išli stále hlbšie do lesa, za svojou korisťou. Muž sa potkol a spadol na zem. Vlci ho dohonili a potrhali.
Aiden prišiel za Vivien do čokoládovne. ,,Ahoj vlčica.“ ,,Nehovor mi tak! Ako si ma našiel?“ ,,Koho?“ ,,Vivien. Mám veľa práce.“ ,,Tak povedz aby som išiel.“ ,,Choď.“ ,,Hmm vyznelo to skoro vážne.“ Vivien šla k oknu a uvidela bratranca ako vystupuje z auta : ,,Musíš ísť.“ ,,Hmm zase to vyznelo skoro vážne.“ ,,čo chceš?“ ,, Chcem vedieť kto si, čo máš rada a o čom snívaš, inak tu budem postávať každý deň a kupovať čokoládu.“ ,,Ach tak zajtra o siedmej v parku.“ ,,O siedmej. A toto je pre teba.“ Aiden jej podal papier, ale medzi tým prišiel jej bratranec. ,, Ahoj. Vy ste hygienik??? Čo je to?“ spýtal sa Vivien. ,,Odpadky.“ povedala a hodila papier do koša. Vyšla von akože ide vyniesť smeti. Otvorila smetiak, ale keď sa otočila, papier tam už nebol. Na smetiaku sedel jej bratranec: ,,Daj mi to!!!“ povedala. ,,Na čo?? Veď sú to len odpadky...od ľudí.“ Roztiahol papier. Bola na ňom nakreslená Vivien medzi vlkmi. ,,Ale, ale.“ ,,Nechaj ho. On nič nevie.“ ,,A ako vysvetlíš toto??“ ,,Kreslí komixy o loup-gareau. Prejavila som záujem.“ ,,Vivien raz to bude moja svorka a moje zákony tak nechaj tú svoju pusinku láskavo zavretú.“ Na to sa otočil a odišiel.
Chalani zo svorky hrajú šípky, a v tom ich pri tom vyruší Gabriel: ,,Hej ty,“ ukázal na Rafea-Vivieninho bratranca ,,musíme sa porozprávať.“ ,, Hmm čo Gabriel ako idú obchody? Ako sa má tá štetka, kvôli ktorej si nechal moju mamu?“ Gabriel sa tváril, že to nepočul a povedal: ,,Lovíš s kamarátmi na vlastnú päsť?“ ,,Nikdy“ Gabriel mu ukázal noviny. ,,Je mŕtva. A videli ťa s ňou.“ ,,Hovorila to Vivien? Ona klame.“ ,,S Vivien to sakra nesúvisí!!! Tak lovili ste ju, alebo nie???“ ,,Neskrivil som jej ani vlások na jej peknej hlave.“ ,,Ak lovíš mimo svorky, tak k nej nepatríš.“ Gabriel sa otočil a odišiel.
Vivien sa raz prechádzala s Aidenom po ulici, keď sa porezala. Oči sa jej sfarbili do zlata: ,,Čo sa ti stalo??“ spýtal sa Aiden. ,,Porezala som sa.“ ,,Ukáž“ ,,Nie. Musím ísť domov.“ ,,Nie nemusíš.“ ,,Ale musí.“ Práve prišiel Rafe. ,,Je zadaná kámo. Je sľúbená niekomu oveľa lepšiemu ako si ty.“ Vivien sa naň škaredo pozrela. ,,Vivien je to pravda?“ Ale Aiden nečakal na odpoveď, len sa otočil a odišiel. ,,Hmm vybrala si si smrteľníka. Pekné mäsko.“ ,,Nechaj ho!!!“ ,,Nie je zlý. Možno ho navštívim.“ Sadol si do auta a odišiel.
,,Porušuje zákony. A hovorí s ním o loup-gareau Gabriel.“ ,,Kto je to?“ ,,Len mäso. Americká značka.“ ,,A ona k nemu niečo cíti?“ Gabriel sa otočil na synových kamarátov. Obaja prikývli. ,,Tak to vybavíš za mňa.“ ,,Ja?“ ,, Áno nesmie tu stráviť ani noc. Pohroz mu, alebo ho podplať. Ak neodíde, umrie.“
Aiden bol doma a na svojom stole uvidel list. Otvoril ho a v ňom stálo:
Aiden,
Musíme sa stretnúť. Musím ti toho veľmi veľa povedať.
Príď dnes na severnú stranu lesa, do kaplnky.
Vivien
Aiden nezaváhal ani chvíľu. Obliekol si bundu a vyrazil. Onedlho prišiel na čistinku, kde stála veľká kaplnka. Vstúpil dnu a zakričal: ,,Vivien?“ ale miesto Vivien sa mu ozval Rafe: ,,Vivien tu nie je.“ ,,A kde je?“ ,,S tebou nie.“ ,,Prečo som taká hrozba?“ ,,Vivien je krehká. Už veľmi veľa krát jej zlomili srdce.“ ,,Nie prečo som taká hrozba pre teba?“ ,,Hahahahaa. Počúvaj veľmi pozorne. Pôjdeš na vlak. Nebudeš jej ani písať, ani volať a ak čo i len hlesneš jej meno...“ Nestihol dopovedať. Aiden ho zdrapil a šmaril o lavice. Otočil sa so žltými očami: ,,Vidíš čo si spôsobil??? Chcel som to s tebou vybaviť po dobrom. Ale teraz...si môj.“ Vrhol sa naň. ,,Pôjdem na vlak. Odídem.“,,Haha. Ja som ten vlak.“ Potom skočil na oltár a zmenil sa na vlka. Aiden utekal a zavrel sa do nejakej malej miestnosti. No vlk sa za ním dobíjal. Roztrhal labilné dvere a vrhol sa mu na hruď, keď v tom vyľakane odskočil a začal sa otriasať. Až neskôr si Aiden uvedomil čo to spôsobilo. Na zemi uvidel svoj strieborný prívesok: ,,Striebro.“ Vybehol cez dieru vo dverách zdrapil prívesok a vrhol sa s ním na vlka. Prerazili balkónik a dopadli na zem. Keď sa Aiden prebudil, na zemi vedľa seba uvidel zomierajúceho Vivieninho bratranca. Vzal si prívesok a odišiel z kostola.
Vivien sedela v bare a pila Absint. Blížil sa k nej Gabriel, ale po ceste narazil na Astrid: ,,Tvoja družka zostala doma? Mohol by si ísť ku mne.“ ,,Prestaň Astrid.“ ,,Môžeš staré zákony zmeniť. Sedem rokov. Prečo sedem Gabriel? Praví vlci sú spolu doživotne.“ ,,Dosť rečí“ ,,Kto to tu vždy dokázal rozpáliť?“Gabriel sa usmial: ,,Všetci starneme. Mali by sme starnúť dôstojne.“ Keď mu Astrid konečne dala pokoj, Vivien tam už nebola.
Šla domov. Práve prechádzala po ulici, keď uvidela Aidena na lavičke: ,,Aiden? Čo sa ti stalo.“ ,,Tvoj bratranec. Vedela si, že je jedným z nich? Loup-gareau, ako v tom príbehu?“ ,,Aiden kde je?“ ,,Už neni.“ Povedal a ukázal jej zakrvavený prívesok. ,,Vezmi si ho.“ Vivien ustupovala. ,,BER!“ ,,Aiden ja som ťa chcela len ochrániť.“ ,,Áno a pred kým? Pred tebou?“ ,,Musíš odísť z mesta.“ ,,Prečo? Môj život skončil. Nájdu tam moje odtlačky a krv.“ ,,Ak ťa nájdu zabijú ťa!“ ,,Prečo hovoríš o ,,NICH“ ,,Aiden...“ ,,Keby ti na mne naozaj záležalo povedala by si mi to.“ Otočil sa a odišiel.
Vivien dorazila domov a povedala Astrid : ,,Vonku je jeho auto.“ Astrid sa postavila. Uvidela Gabriela, ako pomaly vystupuje po schodoch. ,,Gabriel čo sa stalo?“ ,,Náš syn je mŕtvy.“ Astrid sa zrútila na zem a Gabriel ju v poslednej chvíli zachytil: ,,Ale ja ho pomstím.“
Aiden čakal na vlakovej stanici keď v tom ho chytila čiasi ruka: ,,Potrebujete pomoc?“ ,,Nie len čakám na vlak.“ ,,Správna odpoveď je áno.“ Boli to členovia svorky.
Na skalný výbežok prišiel Gabriel: ,,Páni a dámy. Človek nás donútil skrývať našu prirodzenosť. Storočia nás prenasledoval. Včera vzal ďalšiemu z nás život. Život môjho syna. Ale my sa pomstíme, pretože jeho vrah je tu.“ Muži dovliekli Aidena ,,Nie. Rafe ho šiel zabiť“ vykríkla Vivien. ,,Pozná naše tajomstvo, lebo si si ho pustila príliš blízko k telu.“ ,,A ako to vieš? Poslal si Rafea ty? „ ,,Zabil mi syna a zaplatí svojou krvou.“ ,,Poslal si syna kvôli mne?“ ,,TAK DOSŤ!!! Keď ho necháme žiť, privedie lovcov. Takých, aký zabili tvojich rodičov. A zase to budeš mať na svedomí ty.“ Gabriel podišiel k zviazanému Aidenovi a povedal:,, V lese je rieka. Keď sa dostaneš na druhý breh, si zachránený.“ Práve k nemu šla Gabrielova družka, keď ju zarazil: ,,Nie. Vivien popraj mu šťastie.“ Vivien iba stála na mieste tak ju posotil k nemu: ,,Popraj mu šťastie.“ Vivien sa k nemu priblížila a keď už bola celkom blízko, Gabriel mu trhnutím rozviazal ruky a narezal predlaktie: ,,Bež!“ Aiden sa rozbehol do lesa. ,,Keď človek zabíja, čím sa od neho líšime?“ spýtala sa Vivien Gabriela. ,,Zabíjame, aby sme prežili. Postrážte ju v aute kým neprídem.“ Gabriel si vyzliekol bundu a rozbehol sa do lesa. Dvaja zo svorky ju zavreli do Gabrielovho auta, ale keď sa nepozerali vykradla sa von a rozbehla sa do lesa. Svorka sa začala meniť na vlkov. Vivien utekala hlbšie a hlbšie do lesa. Prišla ku skalám odrazila sa a zmenila sa na vlčicu. Aiden sa medzi tým dostal na druhý breh rieky. Za ním šiel vlk- Gabriel. Preskočil rieku a Aiden povedal: ,,Veď už som za riekou. Už som za riekou.“ Gabriel sa naňho vrhol, ale vtedy prišla Vivien a skočila na Gabriela, ktorého po chvíli zhodila do vody. Priblížila sa k Aidenovi, ale ten ju strieborným nožom porezal: ,,A čo tá prekliata rieka há?“ Vivien sa odplazila ku koreňom stromov. Premenila sa na človeka. ,,O nie“ povedal Aiden. ,,Prosím nechaj ma žiť.“ Aiden ju zodvihol do zeme a vzal ju na mieste, kam nesmú ísť vlci. Je tam totiž veľa striebra. Posadil ju pri stĺp a Vivien povedala: ,,Tej noci keď zabili mojich rodičov, šli lovci po mojich stopách až k nám domov.“ ,,Ty za to nemôžeš. Existuje nejaká protilátka na striebro???“ ,, Áno. Ale až po zotmení.“ Keď sa zotmelo šli k ich lekárnikovi pre protilátku. Vivien si ju do seba vpichla, ale v tom uvidela vonku Gabrielove auto. Zneškodnila členov svorky a keď sa chcela otočiť, Gabriel ju chytil pod krk: ,,Koľko z nás musí ešte zomrieť pre tvoje šťastie?“ spýtal sa a postrčil ju do svojho auta.
,,Ako sa ti páči v klietke? Tam podľa človeka patríš. Mohla si byť inšpiráciou pre ostatných. Ale pozri sa na seba. Robíš nám len hanbu.“ Gabriel trhnutím otvoril klietku, v ktorej bola Vivien. ,,Keď začneš dôverovať človeku, odsúdiš nás všetkých.“ ,,My sme sa odsúdili sami.“ Gabriel ju schmatol za ruku a vytiahol ju von. Medzi tým sa Aiden dostal na strechu. Vivien pokračovala: ,,Nie sme snáď napoli ľudia? Nevidíš, že to čo odsudzuješ, je časťou teba?“ ,,Mojou časťou to neni. Ja viem kto som.“ ,,Do pekla s tvojimi tradíciami.“ ,,Ste budúcnosť tejto svorky. Rozhodnete o jej osude.“ Jeden zo svorky vytiahol dýku a podal ju Gabrielovi. ,,Čo naozaj miluješ Gabriel? Moc, Nenávisť, strach? Si človek viac ako ktokoľvek z nás.“ Ty si to nikdy nepochopila. Podľa proroctva nás raz povedie dievča z pokrvnej línie vodcov a dovedie nás do nového veku nádeje. Myslel som, že si to ty.“ ,,A aký bude nový vek nádeje? Koľko bude preliatej krvi?“ ,,To zistíme dnes večer. Budeme loviť. Ty a ja.“ Gabriel si vyhrnul rukáv na bunde aj na košeli a narezal si ruku. Keď chcel skočiť na Vivien, Aiden ho postrelil. Gabriel vzal nôž a vyrezal si guľku. Medzi tým sa však Aiden skryl za barový pult a ako naň strielali, rozliali strašne veľa alkoholu. Aiden vzal zápalku a podpálil ho. Vyliezol spod pultu, ale skočil naň Gabriel. Práve ho šiel zabiť, keď počul ako Vivien nabila zbraň. ,, Zabiješ ma Vivien? Člena svojej rodiny? Chceš byť lovec snežnej noci? Dám ti svoju pravú tvár. Viac si nezaslúžiš.“ Gabriel skočil a premenil sa na vlka. ,,Strieľaj!“ povedal Aiden. ,,Ja Aiden mám ho rada ja....nedokážem to.“ Vivien vypadla zbraň z ruky. Vlk Gabriel prestal vrčať. Pozeral na ňu zvláštnym pohľadom. ,,Fajn!“ povedal Aiden a vystrelil po Gabrielovi. Toho guľka trafila do pleca. ,,čo si to spravil?“ zakričala Medzi tým sa Gabriel premenil na človeka. Bol veľmi bledý. Vzala dýku a vyrezala mu guľku: ,,Myslela si to vážne?“ povedal. ,,Áno Gabriel. Prosím. Nezomieraj.“ ,,Pobozkaj ma Vivien“ Vivien sa k nemu priblížila a pobozkala ho. Najprv nečinne vzdorovala, potom jej však mozog vypol a začala ho bozkávať. Aiden stál pri dverách a nemohol veriť vlastným očiam. Iba tam stál a pozeral na nich. ,,Prečo Vivien???“ zakričal na ňu. Vivien sa odtrhla od Gabriela. ,,Prepáč Aiden chcela som ti to povedať ja...“ Ale nedokončila sa. Rozplakala sa. ,,Nikdy by si ma nevidel takú aká som.“ ,,Vivien musíme ísť.“ ,,Nemôžem“ Gabriel ju vzal na ruky a vyniesol ju von. ,,Vivien, prečo si mi to nepovedala? Mohol som ťa zabiť!“ ,, Ja.. prepáč mi to. Všetko. Že..že som vždy bola na teba taká zlá a prepáč mi aj to ako som ťa pri rieke uhryzla. Mrzí ma to všetko. „ A ako ho chceš zachrániť Vivien??“ ozval sa Aiden. ,,Protilátky mám ja. A nedám ti ich.“ ,,Aiden prosím.“ ,,Nie. Ja viem, že by to neprežil. Mal v sebe priveľa striebra. Vzal mi už veľmi veľa.“ Aiden mal pravdu. Gabriel klesol na zem. ,,Nie Gabriel nie...“ Gabriel prestal dýchať. ,,Gabriel prosím.“ Vivien klesla k nemu a objala ho. Pod opaskom mu našla zbraň. Vzala ju a namierila ju na Aidena. ,,Daj mi tú protilátku. Prosím. Nechcem ťa zabiť.“ ,,Nedám ti nič. Gabriel je už mŕtvy.“ ,,Nie. Daj mi to.“ ,,Nedám.“ Vivien privrela oči a vystrelila. ,,Odpusť mi Aiden.“ Vo vrecku mu našla protilátky. Jednu doň zabodla a vliala mu ju do tela. Pozerala naň s očakávaním. V tom Gabrielom akoby myklo a nadýchol sa. ,,Gabriel“ povedala, objala ho a pobozkala. ,,Kde je Aiden???“ spýtal sa. Vivien kývla hlavou k Aidenovmu mŕtvemu telu. V očiach sa jej znovu zaleskli slzy. ,,Nemohla som inak.“ Gabriel sa s námahou postavil a zdvihol Vivien: ,,Poď.“ Posadil ju do auta a odviezol ju k nej domov. Astrid už spala. Gabriel ju položil na posteľ a ľahol si k nej. ,,Vivien ešte nie je koniec. Vedel o nás príliš veľa.“ Pobozkal ju na líce a Vivien za chvíľu zaspala.
Gabriel mal pravdu. Ešte nebol koniec. Ale to je už iný príbeh.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
2.ČASŤ UŽ ČOSKORO
pochvala
(lady-simone, 6. 11. 2009 18:33)