PEDAGOGIKA-OSTATNÉ
PEDAGOGIKA
-
význam, funkcie, typológia
-
zákon o rodine
-
podstata názorov na výchovu
-
pedagogicko-psychologický rozbor hier a ich usmerňovanie
-
práca v živote dieťaťa, význam práce v MŠ a ŠKD
-
plánovanie v MŠ a ŠKD
-
predmet a základné pojmy didaktiky
-
ilustrácia obsahu vzdelávania, tj. Plány,učebné osnovy
-
MŠ a ŠKD ako zariadenie
-
druhy školských zariadení, delenie
-
činnosti v MŠ a ŠKD
-
život a dielo J. A. Komenského
-
pedagogika ako veda, základné pojmy a odvetvia
-
výhody a nevýhody alternatívnych škôl
-
požiadavky a kompetencie
-
ilustrácia aplikácie výchovno-vyučovacích metód
-
vplyv hračky na citový vývin dieťaťa
-
príčiny nutnosti náhradnej starostlivosti
-
druhy náhradnej starostlivosti
-
význam modernizácie vyučovacieho procesu
-
rozbor výchovno-vyučovacích zásad
-
výchova v staroveku
-
výchova v prvotnopospolnej spoločnosti
-
školská sústava na Slovensku
-
nácvik písania a čítania v ŠKD
-
rozumová výchova v predškolskom veku
-
najvýznamnejšie osobnosti pedagogiky
-
výchova v stredoveku
PEDAGOGIKA-OSTATNÉ
pedagogicko-psychologický rozbor hier a ich usmerňovanie
práca v živote dieťaťa, význam práce v MŠ a ŠKD
plánovanie v MŠ a ŠKD
predmet a základné pojmy didaktiky
ilustrácia obsahu vzdelávania, tj. Plány,učebné osnovy
činnosti v MŠ a ŠKD
výhody a nevýhody alternatívnych škôl
ilustrácia aplikácie výchovno-vyučovacích metód
vplyv hračky na citový vývin dieťaťa
význam modernizácie vyučovacieho procesu
rozbor výchovno-vyučovacích zásad
nácvik písania a čítania v ŠKD
rozumová výchova v predškolskom veku
DIDAKTIKA
Teória vzdelávania, vyučovania
Teoretická pedagogická disciplína, zaoberá sa všeobecnými zákonitosťami vyučovacieho procesu a procesu vzdelávania, vysvetľuje základné pojmy pedagogiky...
Pojem zaviedol nemecký pedagóg Wolfgang Ratke
zaoberá sa:
Všeobecná didaktika -študuje a zaoberá sa všeobecnými otázkami týkajúcimi sa
obsahu vzdelania a procesov vyučovania a ktoré sú spoločné všetkým predmetom
školského, ale aj mimoškolského vyučovania.
didaktiky predmetov (často označované ako metodiky predmetov). Tieto
sa zaoberajú cieľmi, obsahom, prostriedkami a procesom vyučovania v jednotlivých
predmetoch.
Všeobecná didaktika poskytuje všeobecný teoretický základ, z ktorého didaktiky
predmetov vychádzajú. Naopak, didaktiky predmetov obohacujú všeobecnú didaktiku
tým, že zovšeobecňujú svoje výsledky, čím prispievajú k všeobecným didaktickým
záverom.
Delenie podľa vekových období sú to:
predškolská didaktika (predprimárna didaktika)
didaktika 1. stupňa ZŠ (primárna didaktika)
didaktika 2. stupňa ZŠ (didaktika nižšej strednej školy)
stredoškolská didaktika
vysokoškolská didaktika
didaktika dospelých
podľa inštitucionálnoorganizačných
subjektov uskutočňujúcich vzdelávanie:
školská didaktika
osvetová didaktika
spoločensko-organizačná didaktika
zamestnávateľsko-organizačná didaktika
Základné pojmy didaktiky:
Je rozdiel medzi pojmami:
-
vzdelávanie = proces
-
vzdelanie = výsledok procesu vzdelávania
Vzdelávanie plní dve spoločenské úlohy a to socializačnú a profesijnú. Vzdelávanie plní tiež pedagogické úlohy: inštrumentálnu, infomatívnu, formatívnu, rozvíjajúcu a výchovnú
Poznatky-Sú výsledkom poznávacej činnosti človeka, ktoré získava vlastnou skúsenosťou.
A vlastnou činnosťou, alebo sprostredkovane.
Vedomosti
Ide o zapamätané a osvojené fakty, pravidlá, poučky, pochopené a subjektívne spracované informácie a pojmov, pravidlá, poučky, zákony, definície, teórie.
pojmy – patria do skupiny vedomostí, ktoré odrážajú všeobecné, základné,
typické a podstatné znaky predmetov a javov
vzťahy – vyjadrujú súvislosti javov, zákonitosti, pravidlá, príčinnosti a dôsledok
pamäťovo zafixované informácie – ide o dáta, mená, symboly, atď.
poznatkové sústavy – patria do skupiny zložitých vedomostí, ktoré tvoria
Zručnosť - nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo
najmenšou námahou vykonávať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí
a predchádzajúcich praktických činností. Môže ísť o manuálnu zručnosť, alebo
o intelektuálnu zručnosť.
VÝZNAM MODERNIZÁCIE VYUČOVACIEHO PROCESU
Inovácie, modernizácie a aktualizácie vyučovacieho procesu sú dané:
-
rastom pedagogicko-psychologických poznatkové
-
neustálym vedecko-technickým pokrokom
Neustály rast poznatkov vied nemá smerovať len ku priraďovaní novších poznatkov ku starým, kapacita ľudského mozgu je obmedzená, cieľom je všeobecný prehľad o problematike a schopnosť v prípade potreby vyhľadať ďalšie informácie
ciele modernizácie:
-
efektívnosť: za čo najkratší čas s čo najmenšou vynaloženou energiou získať čo najlepšie výsledky
-
racionalizácia: zdokonaľovať VVP vzľadom na najnovšie poznatky
-
optimalizácia: čo najviac sa priblížiť k žiakovi, jeho optimálny rozvoj, humanizácia výučby
oblasti modernizácie:
-
materiálno-technická základňa
-
metódy a organizačné formy
-
cieľ a obsah vzdelávania
-
prípravy pedagogických pracovníkov
-
riadenia školstva
postupy modernizácie:
teória exemplárneho vyučovania-
vytváranie integrovaných predmetov-
teória štruktúr-
reforma kurikula-plány určené k riadeniu učenia na školách
PLÁNOVANIE V MŠ A ŠKD požiadavky na plánovanie: poznať dokonale vyhlášky, predpisy, normatívne materiály z ktorých pri zostavovaní plánu vychádzame- Pedagogické organizačné pokyny -Program výchovy a vzdelávania resp. ISCED -metodický materiál rešpektovať pedagogické zásady, princípy presadzovať nové metódy práce plán má byť -systematický -stručný -prehľadný -konkrétny -konštruktívny Plány: Ročný plán -analýza VVP predchádzajúceho obdobia, z neho vychádzajú úlohy pre ďalší rok -hlavné úlohy jednotne dané smernicami ministerstvom školstva SR -hlavné úlohy konkrétneho zariadenia, zohľadňuje svoje špecifické podmienky Plán výchovno-vzdelávacej práce -pre jednotlivé oddelenie -časovo-tematický -týždenný, mesačný Denný plán, al. Príprava -cieľ -obsah -organizačné formy -prostriedky individuálny vvp VÝCHOVNO-VYUČOVACIE ZÁSADY Základné požiadavky ktoré určujú charakter VVP sú rovnocenné, prelínajú a dopĺňajú sa, súvsia s obsahom vzdelávania, učebnicami a pomôckami, usporiadaním učiva... Delenie: klasické, zvyčajne formulované Komenským, ale používané aj skôr aktivity, systematickosti, názornosti, výchovnosti, trvácnosti, primeranosti, uvedomelosti, individuálneho prístupu novšie: spätná väzba, emocionálnosť, vedeckosť, optimálnosť, tvorivosť, systémovosť uvedomelosti a aktivity: aby žiaci vedomosti, zručnosti... nadobúdali aktívnou činnosťou, vedeli prečo sa učia, rozvíjanie tvorivosti, spontánnosti, samostatnosti, dôležitá je dostatočná motivácia Názornosti: konkrétne zmyslové vnímanie, vytvorenie predstáv, pojmov priamy-nepriamy/maketa názor žiaka vedieme k správnemu pozorovaniu, analýze a vyjadreniu záveru pozorovania Primeranosti: rozsah, metódy...primerané psychologicko biologickému vývinu Systematickosti: logicky usporiadaný systém učiva, pochopenie vzťahov a vytváranie poznatkového systému Trvácnosti: fixačné metódy, aby si žiak zapamätal podstatné z učiva a vedel to použiť v budúcnosti Vedeckosti: spoľahlivé vedecké fakty podstatné pre žiakov, logicky im zdôvodniť prečo, skúmanie javu z rôznych stránok, príklady a protiklady, terminus technikus, súvislosti-napr. Historické, tvorivá aktivita v oblasti záujmu žiakov Spojenia teórie s praxou: vedomosti spojíme s osobnou skúsenosťou, pozorovaním, uskutočňujeme praktické práce Individuálneho prístupu: vychádzame z toho, že predpoklady na úspech nie sú rovnaké, pocit úspechu aj neúspechu musí zažiť každý, hyperaktívne deti neustále ale primerane zamestnávať!
VÝCHOVNO VYUČOVACIE METÓDY methodos-spôsob, cesta, ktorou dosahujeme cieľ interakcia : učivo-usmerňujúci charakter, učiteľ- podriaďuje mu výber metód žiak-dotvárajú učivo svojimi poznatkami Metódy logického postupu: analytické- od celku k častiam, bez analýzy nieje možné poznávanie syntetické-opačný postup, vedie k pochopeniu vzťahov a súvislostí induktívna-od jednotlivých pojmov k všeobecným faktom a definíciám, trvácnejšie vedomosti deduktívna-od zákonov, poučiek k ich aplikácií, časovo úspornejšia genetický postup-myšlienky a dôkazy na seba nadväzujú a ved´´u k pochopiteľnému záveru dogmatický postup- málo presvedčivé učenie poučky, pravidla, bez zdôvodňovania synkretický postup- zisťovanie zhody, alebo rozdielu podľa znakov analógia- podľa podobných znakov usudzujeme ďalšie podobné znaky, nie sú pravdepodobné kým sa nepotvrdí ich všeobecná platnosť Podľa práce učiteľa a žiaka: Heterodidaktické- učenie navodzuje a riadi učiteľ autodidaktické- samoštúdium Počtu žiakov: kolektívnej skupinovej individuálnej práce Zdroja informácií: slovné -vysvetlenie názorné - maketa praktické – činnosť Prostriedkov prevládajúcich na vyučovaní: práca s knihou laboratórne práce... Etáp vyučovacieho procesu: motivačné:vstupné-rozprávanie, rozhovor, demonštrácia, problém priebežné-výzva, aktualizácia-príklady, zo života, hádanky, pochvala, kritika expozičné-oboznamovanie s učivom a/ metódy priameho prenosu informácií:rozprávanie, opis, vysvetľovanie, prednáška, rozhovor, beseda, dramatizácia b/ sprostredkovaného prenosu informácií:demonštrácia upravená, alebo neupravená, pozorovanie-dlhší čas, manipulácia s predmetmi, laboratórna práca, práca, hra... fixačné-opakovanie diagnostické a klasifikačné ROZUMOVÁ VÝCHOVA okruhy: Rozvíjanie poznania Jazyková výchova Matematické predstavy Jazyková výchova, základné úlohy: rozvoj slovnej zásoby starostlivosť o správnu výslovnosť a kultúru reči zdokonaľovanie gramatickej správnosti a základov gramatickej stavby jazyka rozvoj súvislého vyjadrovania detí Rozvíjanie poznania základné poznatky o prírode, spoločnosti, vede a technike vytváranie intelektuálnych zručností a návykov Vytváranie matematických predstáv rozdeľovanie predmetov na základe podobnosti, odlišnosti zoraďovanie predmetov do skupín podľa znakov správne označiť vlastnosti predmetov orientácia v priestorových vzťahoch uplatniť matematické predstavy v konkrétnych situáciach ALTERNATÍVNE ŠKOLY Pod alternatívnym školstvom máme na mysli školstvo, školu, ktorá je alternatívou k tradičnej škole. Pod tradičnou školou myslíme pamäťovo – reproduktívnu školu s autoritatívnym postavením učiteľa, relatívne stálou organizáciou vyučovacích hodín, pevnými osnovami a učebnými plánmi, štruktúrou školského roka a spôsobom riadenia školy a edukatívneho procesu. Uvedené znaky považujeme za systémové znaky pre pojem tradičnej školy. WALDORFSKÁ PEDAGOGIKA Snahy a úlohy alternatívnych škôl
1. zmeniť politiku vzdelávacích inštitúcií pripravuje najmä pedagogické situácie, materiály a podnety pre učenie sa žiakov, pre ich vlastný zážitok a skúsenosť. Hračka Rozvíjajú senzomotorickú činnosťrozumové schopnosti, fantáziu a tvorivosť, vzbudzujú radosť a uspokojenie, pomáhajú rozvíjať sociálne kontakty s dospelými i rovesníkmi, sprostredkúvajú dieťaťu svet dospelých, rozvíjajú estetické cítenie. 4.hračku, ktorú si dieťa samo vytvorí z dostupného materiálu-majú pre neho mimoriadnu hodnotu 5.hračka-predmet, dieťa využíva ako hračku predmety dennej potreby, prírodniny, vlastné telo.. Jedným z významných pedagogických kritérií je štruktúrovanosť hračky. To znamená, do akej miery je predmet viazaný určeným spôsobom použitia. Vysoko štruktúrované hračky sa dajú použiť len jedným spôsobom, napr. okno v stavebnici LEGO je vždy v stavbe oknom. Málo štruktúrované hračky sú napr. rôzne kocky, piesok, voda, kupóny látky, papier, kartónové krabice, kamienky, paličky a iný prírodný materiál. Napriek módnym vlnám treba hľadať také hračky, ktoré deti obohacujú, podnecujú k tvorivej činnosti, prispievajú k poznaniu materiálneho i ľudského sveta, vedú k spolupráci a vzájomnému porozumeniu. ČINNOSTI V ŠKD plnia funkcie: výchovno-vzdelávaciu zdravotnú sociálnu pre odpočinkové, záujmové a rekreačné platí princíp dobrovoľnosti povinné sú samoobslužné činnosti a príprava na vyučovanie odpočinkové činnosti psychicky a fyzicky nenáročné aktivity, odpočinok na lôžku, pokojný rozhovor, alebo prechádzka, posedenie v prírode...slúžia na regeneráciu rekreačné činnostiach pohybovo náročnejšie aktivity, kompenzácia pokojných činností záujmové činnosti môžu to byť akékoľvek aktivity, ktoré deti obohatia, princíp je ale voľnosť a osobný záujem detí, slúžia na kultiváciu záujmov, rozvoj individuálnych schopností delíme ich na: telovýchovné a športové: telesná, turistická,športová, dopravná pracovno-technická: konštruktívne práce, práce s rôznym materiálom prírodovednú: exkurzie, vychádzky, živý kútik, pozorovania, pokusy esteticko-výchovná: výtvarná, hudobná, literárno-dramatická činnosť spoločensko-výchovnú: poznávanie okolia, histórie, symbolov, sviatky a oslavy príprava na vyučovanie rozširovanie a aplikácia poznatkov získaných na vyučovaní, možno ju organizovať využitím didaktických hier, kvízov, súťažami, samoštúdiom, čítaním, sledovaním vzdelávacích filmov, vyhľadávaním informácií na internete... vzdelávací zámer:prehĺbenie a opakovanie poznatkov výchovný zámer: záujem o sebavzdelávanie a vyhľadávanie nových poznatkov samoobslužné činnosti vedenie detí k starostlivosti o seba a svoj majetok ČINNOSTI V MŠ hry a činnosti podľa voľby detí má byť interaktívna, neviazaná, spontánna a bez nátlaku deťom prinášať radosť a popri tom rozvíjať ich kognitívnu aj nekognitívnu stránku osobnosti ranné cvičenie základy zdravého životného štýlu, precvičenie celého tela, zamerané na zdravotné cviky, prípadne zdokonaľovanie niektorých pohybov, správne dávkované a vybrané ranné cvičenie má veľký zdravotný význam zamestnanie forma predškolského vzdelávania, učenie na elementárnej úrovni, uskutočňuje sa vzhľadom na ciele, obsah, vek detí, potreby, záujmy a individuálny duševný rozvoj čas je individuálny podľa činnosti 4-ročné deti 10, 20 minút predškoláci aj 30 minút, učiteľ sleduje aktivitu, záujem a únavu detí, podľa toho je možné skrátiť, predĺžiť čas u najmenších detí sa nerealizuje pobyt vonku záujmová činnosť spojená s výdatným pohybom na čerstvom vzduchu, rozširovanie okruhu poznania a záujmu detí, je dobré v príjemnom počasí von presunúť čo najviac aktivít, realizovať ho možno ako voľnú činnosť detí, pozorovaním, alebo nejakou organizačnou činnosťou osobná hygiena, stolovanie, odpočinok pestovanie zdravého životného štýlu, základné hygienické, stolovacie návyky...čas na tieto aktivity sa mení podľa veku detí, individuálne určí učiteľa, príp. Po dohode s rodičmi didaktické aktivity realizujú sa v menších skupinkách, tematické, jednej téme je možné sa venovať dlhší čas, skupinky môžu robiť rôzne aktivity, podľa výberu, zasahujú iné organizačné formy, prípadne individuálna práca s niektorými deťmi záujmové činnosti tvorivé činnosti v odpoludňajšom čase, individuálna starostlivosť, rozvoj rôznych nových záujmou detí HRA Hra je činnosť dominantná v predškolskom veku, ktorá sa vyznačuje kladnými emóciami a prospieva k nadobúdaniu nových poznatkov a zručností. Má byť spontánna, neviazaná, pre dieťa zaujímavá, tvorivá prínosná pre kognitívny aj nonkognitívny rozvoj... hra ako organizačná forma vyžaduje dôslednú prípravu každá hra má priniesť dieťaťu niečo nové rozvíja sa ňou kooperácia rozhodujúci je záujem detí, kognitívna úroveň, schopnosť narábať s hrovými symbolmi, sociálna interakcia príprava hry- vytýčiť pedagogicý cieľ , pripraviť prostredie, materiál uvedomiť si možnosti hry, počet hráčov, opakovaní, možnosť striedania rolí učiteľ ho sleduje počas hry dôležité je vhodné a nenásilné ukončenie hry hodnotenie hry, hlavne pozitívne, hodnotia najprv deti, potom učiteľka Klasifikace (druhy) her PROSTRIEDKY NA ZEFEKTÍVNENIE ČÍTANIA A PÍSANIA
Zakladateľ R. Steiner (1861 – 1925) vyšiel z antropozofickej duchovedy. Rozdeľuje pôsobenie na rozvoj dieťaťa na tri etapy, ktoré sú odvodené od fyziologických zmien:
I.etapa do 7. roku života, do výmeny zubov – v tejto etape sa dieťa učí najmä napodobňovaním a vychovávateľ sa má starať o správne fyzické prostredie, okolie.
II. etapa je od 7.roku života do pohlavnej zrelosti – v tejto etape miesto napodobňovania a vzoru nastupuje autorita a nasledovanie,
III. etapa je po dosiahnutí pohlavnej zrelosti – v tejto etape vychovávateľ vedie dieťa k vlastnému názoru, podporuje samostatnosť, učiteľ sa vzdáva svojej autority a stáva sa poradcom.
Hlavné princípy, inovačné myšlienky tejto alternatívy:
1 dôraz na umeleckú výchovu, výchovu umením a prírodou
2. dôraz na prežívanie (city), dôraz na tvorivosť a vlastnú tvorbu
3. dôraz na zvláštne uspôsobenie prostredia pre výchovu – podnetné s možnosťou dotvárania
deťmi
4. sústredenosť na žiaka , jeho osobnosť, skúsenosť, tvorivosť, potreby
5. dôraz na obrady, oslavy, rytmus, ktorý má byť zladený s rytmom tela (dýchania, srdca) a
dôraz na socializáciu cez obrady a iné aktivity
6. na prvom stupni je výchova zameraná na prežívanie, na druhom stupni výoja je dôraz na
umeleckú výchovu a až v tretej etape sa zdôrazňuje rozum a samostatnosť.
7. nepoužívajú sa stále vyučovacie postupy a osnovy, ktoré obmedzujú spontánne učenie sa detí, podobne, ako sa nepoužíva stály rozvrh hodín, žiaci sa učia celky a nie v jednotlivých presne určených hodinách, učebná osnova je len rámcova, sú to skôr témy
8. najmä v materských školách, ale aj neskoršie, sa silne podporuje vlastná skúsenosť, procesy vnímania a tvorenia, napr. pečenie chleba, pranie, remeselnícke práce, umelecké činnosti, atď
9. Waldorfské školy zahrňujú materské školy, slobodné 12 ročné školy spolu pre chlapcov a dievčatá s prípravou na maturitu v 13. ročníku. Od 9. triedy nastupujú aj odborní učitelia. Škola nepozná repetentov. Majú jednotné programy a žiaci nie sú sociálne, či prospechovo diferencovaní
10.
prvé dve hodiny počas 3-4 týždňov sa žiaci zaoberajú tým istým učivom, aby sa doňho mohli „vžiť ´´ , neexistuje obvyklý rozvrh hodín. Učia sa jazyky, hudobné a praktické odbory, organizácia vyučovania prebieha v najväčšej časti formou projektov
11. vysvedčenia neexistujú, raz ročne sa spracovávajú odborné posudky o žiakovi, ale na želanie sa môže vystaviť aj vysvedčenie. Na vyučovaní sa neznámkuje
12. na týchto školách nie je riaditeľ, len samospráva a týždenne sa stretáva, aby posúdila najdôležitejšie veci. V samospráve školy sú aj rodičia. Medzi učiteľmi nie sú platové rozdiely.
13. do práce škôl sú hodne vťahovaní rodičia, sú prítomní na poradách o školských výletoch, oslavách, zúčastňujú sa obradov, slávností, niektorí rodičia pomáhajú v práci školy najmä v umeleckých a remeselníckych činnostiach
14. veľký dôraz sa kladie na vzdelávanie učiteľov – rozširuje sa nielen na poznatky, ale aj na schopnosti vcítenia sa – empatie , na sociálnopsychologické výcviky, tvorivosť a podobne. Rola učiteľa je rola uľahčovateľa sebauvedomenia a rozvoja samostatnosti detí
PEDAGOGIKA M. MONTESSORIOVEJ
M. Montessori sa narodila v roku 1870 v Taliansku a zomrela v roku 1953 v Holandsku. Jej základnou myšlienkou bolo oslobodiť dieťa od diktatúry dospelých, dať „ slobodu dieťaťu´´ , pričom verila, že dieťa má dostatok vnútorných predpokladov samo o sebe, aby sa stalo dobrým človekom. Jej filozofia dieťaťa bola poznamenaná náboženstvom, ale aj jej lekárskym vzdelaním a prácou s postihnutými deťmi.
Hlavnou príčinou deviantného rozvoja dieťaťa je neustály „boj´´ dospelého s dieťaťom, vnucovanie vôle dospelého dieťaťu. Hovorí, že „za dobré´´ sa považuje poslušnosť dieťaťa vo všetkých je podobách:
poslušnosť tela (ticho sedieť, počúvať, nebehať)
poslušnosť inteligencie (verne si osvojovať to, čo povie učiteľ a tak, ako to chce on)
poslušnosť aktivity (len tam sa môže dieťa realizovať, kde to povolí učiteľ a len takým spôsobom, aký mu predpíše)
poslušnosť vôle dieťaťa (zapretie vlastnej vôle dieťaťa)
Potláčanie dieťaťa retarduje vývoj jeho osobnosti a jeho schopností.
Hlavné princípy a metódy pedagogiky Montesorriovej :
1. dieťa má robiť len to, čo urobí samo z vlastných síl
2. prostredie pre výchovu má byť také, aby vyhovovalo potrebám detí a nie dospelých. Má dávať deťom maximálne možnosti pre ich rozvoj. Ide najmä o tri momenty, ktoré definujú podnecujúce prostredie:
a) primeranosť zariadenia ( nižšie kľučky na dverách )
b) didaktické pomôcky ( valec, kocka…)
c) každé dieťa má mať svoj pracovný kútik
3.
maximálne sa má podporovať samostatnosť a sústredenosť detí na činnosť, ich individualizácia
4. veľkú váhu pripisuje vnímaniu, rozvoju všetkých zmyslov
5. princíp postupnej náročnosti sa má prejaviť najmä v prostredí, v jeho koncipovaní, ako aj v hračkách, ktoré majú postupne stupňovať možnosti rozvoja dieťaťa
6. osobnosť vychovávateľa, učiteľa je charakterizovaná vysokou odbornosťou a snahou pomôcť dieťaťu v jeho vlastnom vývoji a nie vývoji podľa predstáv učiteľa, vyžaduje sa vysoká empatia od učiteľov, sledovanie potrieb detí, vytvárania podnetov individualizovaných a náročných pre všetky deti.
2. radikálne zmeniť prípravu učiteľov ( motiváciu, vzťahy učiteľ – žiak)
3. urobiť flexibilnejším prostredie, ktoré tvorí postoje k otázkam disciplíny, školských úspechov, cieľov školských systémov
Tradičná vzdelávacia politika stavia na sile a moci učiteľa, inštitúcií a centra – rogersovsky orientovaná škola stavia na sebakontrole, sebadisciplíne, samospráve a tvorivosti žiakov, učiteľov.
a(polupracuje bližšie s rodičmi
b) žiaci majú vyššie sebavedomie
c) je tu viacej schopnosti iniciovať nezávislé správanie
d) ukazuje sa vyššia schopnosť riešenia problémov
e) zlepšuje sa dochádzka do školy
„Hračky sú predmety, s ktorými sa deti hrajú.
Obvykle sa používa delenie hračiek na:
1. ľudové - ľudová hračka ako produkt domácej výroby sa vyvíjala od 18. storočia a mala svoje špecifiká oproti priemyselným výrobkom. Bola súčasťou hmotnej kultúry ľudu a niesla všetky charakteristické znaky jeho umeleckého cítenia. Tematicky i formou vyjadrovala život i potreby roľníkov, remeselníkov i robotníkov. Hračky sa zhotovovali z dostupného trvanlivého i menej trvanlivého materiálu (dreva, hliny, prútia, šúpolia, cesta, slamy, kvetov, zvyškov textilu, ...)
2. umelecké - umelecké hračky sú umeleckým dielom školených výtvarníkov. Predávajú a vyskytujú sa ako originálne umelecké diela s hrovým námetom. Niekedy predstavujú skôr hravosť umelca než hračku pre dieťa.
3. priemyselne vyrobené - s priemyselne sériovo vyrobenou hračkou sa však stretávame najčastejšie. Mala by spĺňať isté stanovené kritériá hygienické, výtvarné, estetické, technologické, ekonomické i pedagogické.
Hračky i hrové pomôcky majú nesmierny význam pre pedagogickú prax. Ich použitie a význam môžeme zhrnúť do štyroch oblastí : zábava, diagnostika, výchova a terapia. Pochopiteľne, navzájom sa prelínajú, pretože napr. hra so zvieratkami môže byť pre dieťa zábavná, zároveň poukazuje na rôzne osobnostné vlastnosti i úroveň jemnej alebo hrubej motoriky dieťaťa, môže ísť o získavanie informácií o spôsobe života zvierat, ale aj o vyjadrenie a porozumenie citov, vzťahov, poskytovanie modelov správania a korekcie. Pre dieťa je hračka jedným z prvých objektov, ktoré vo svete poznáva. Hračka umožňuje overiť si svoje zručnosti a schopnosti. Poskytuje príležitosť na nadviazanie kontaktu a uľahčuje ho, prináša radosť a umožňuje vyjadriť sa aj neverbálne. Hračka, ku ktorej sa môže dieťa pritúliť, zdôveriť sa jej, pomáha udržiavať citovú rovnováhu, pomáha preniesť sa cez nepríjemné situácie, vyrovnať sa s pocitmi strachu, hnevu, bezmocnosti. Stáva sa niekedy náhradným kamarátom. Preto je nepedagogické trestať odňatím hračky!
1. Manipulační
- Zacházení s předmětem
- Pro rozumový vývoj dítěte
2. Pohybové
- Podstatu tvoří pohyb
3. Tématické
- Hry na něco
- Děti v nich sehrávají různé role
- 3 aspekty
- Dítě stejnou roli hraje pokaždé jinak
- Předměty, které používá mají symbolický význam
- Mají vědomí, že je to jen hra
4. Konstruktivní
- Výsledkem je nějaké dílo (podle vzoru či fantazie)
- Rozvíjí přesnost, představivost a systematičnost
- Děti by měly být vedeny k dokončení díla a kritickému posouzení
5. Didaktické
- Vedou k určité výchově
Čítanie a písanie je najvýznamnejší a zároveň najzložitejší proces, ktorý si žiak musí osvojiť. Stupeň úspešnosti závisí od toho, či je práca pre žiaka zaujímavá a príťažlivá. Prvák ešte nie je schopný sústrediť a na činnosť dlhší čas. PRACOVNÉ LISTY – rozvíjajú aktivitu a usmerňujú samostatnú prácu podporujú tvorivú aktivitu žiakov, zvyšujú záujem o učenie. DOPLNKOVÉ A CVIČNÉ TEXTY – vhodné knižky vzbudia u žiakov záujem o čítanie, pestuje sa aj láska k detskej knihe. SKLADAČKA SLOV A OBRÁZKOV – skladacia abeceda vhodná pomôcka na vyvodzovanie písmen, slabík a slov. DRAMATIZÁCIA – čítaná, hraná a kreslená, prípadne pantomíma. Uplatňuje špecifické vlastnosti žiakov. ZBOROVÉ A PARALÉLNE ČÍTANIE - pri nácviku výrazného čítania a pri utváraní základných čitateľských schopností. Žiak si osvojuje tempo, silu, moduláciu hlasu, učí sa rešpektovať interpunkčné znamienka, robiť akcenty. DIDAKTICKÉ HRY A HÁDANKY – deti sa v hre združujú, učia sa podriaďovať i prikazovať. Rozoznávame hry tvorivé a hry s pravidlami. Didaktické hry predstavujú spojenie detskej hry a vyučovania. Hádanky majú mnohonásobné využitie.