CACIB Kanjiža 27. 3. 2011
Hodnotenie: Výborná 1, CAC, CACIB
Rozhodca: Evica Misić (SER)
Naše doterajšie výstavné skúsenosti sme sa rozhodli rozšíriť o nový zážitok, a tak sme sa zúčastnili Medzinárodnej výstavy psov v srbskom mestečku Kanjiža. Vzdialenosť medzi Srskom a Slovenskom nie je až taká horibilná, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Konkrétne Kanjiža je vzdialená od nášho bydliska približne 360km.
Srbský kynologický zväz (KSRS) organizuje ročne veľké množstvo medzinárodných i národných výstav, na ktorých posudzujú, až na malé výnimky, zväčša domáci rozhodcovia. Dostať sa k propozíciám a potrebným informáciám však nie je jednoduché, pretože nie vždy sú propagované na webe KSRS, a tak je potrebné hľadať informácie na rôznych fórach, či čerpať z iných zdrojov. Treba poznamenať, že Srbi nie sú príliš puntičkári, čo sa týka výberu miesta výstavy, či rôznych iných aspektov, na ktoré sa zameriavajú organizátori výstav v kynologicky vyspelejších krajinách. Ako prvé nás zarazil fakt, že cesta na výstavisko nebola vôbec značená a orientovať sa podľa neprehľadného plániku z propozícií výstavy bolo absolútne nemožné. V tomto smere nám dokonca nevedeli poradiť ani domáci, až sme nakoniec narazili na srbského vystavovateľa, ktorý nám povedal, aby sme išli na výstavisko za ním, no po kratšej dobe sme si uvedomili, že ani jemu nie je jasné, kde sa výstavisko v skutočnosti nachádza. Po niekoľkých minútach blúdenia a menších prestávok, počas ktorých sa náš srbský "sprievodca" opätovne pýtal na cestu, sme šťastne dorazili na výstavisko. Tu sme zažili hneď niekoľko nemilých prekvapení ako napríklad príjazdová cesta a samotné parkovisko, ktoré sa premenilo na tankodrom.
Zarazil nás taktiež pohľad na výstavnú kanceláriu, ktorá zároveň fungovala ako zmenáreň, keďže zahraniční vystavovatelia síce mohli podľa propozícií platiť v eurách, no priamo na výstave si ich museli zmeniť na srbské dináre a až potom zaplatiť poplatok a vyzdvihnúť si štartovné číslo, katalóg a posudkový list, ktorý bolo neskôr potrebné odovzdať v kruhu. Jednalo sa naozaj o "multifunkčnú" budovu, v ktorej sa zároveň nachádzali toalety a taktiež tu prebiehal zápis výsledkov do preukazu pôvodu.
Kruhy neboli, bohužiaľ, dostatočne veľké, i keď miesta bolo všade dosť. Oveľa viac nám však prekážal nerovný povrch a všadeprítomné blato. Vačšinu plemien II. skupiny FCI a celú V. skupinu posudzovala srbská rozhodkyňa Evica Misić, ktorá posudzovaním vôbec nestrácala čas, takže po necelej hodine čakania prišlo na rad plemeno Pyrenejský horský pes zastúpené tromi jedincami. Cornela, ktorá nastúpila už tradične v triede šampiónov, bola ocenená ako CAC, CACIB. Víťazom plemena sa stal pes z triedy šampiónov.
Pri prevzatí posudkového listu na nás opäť čakalo prekvapenie v podobe veľmi stručného nečitaľného posudku, z ktorého sme dokázali rozšifrovať len : "fena v triede šampiónov". Na druhej strane sme boli veľmi spokojní, keďže Cornie splnila podmienky potrebné pre zisk titulu Srbský šampión. Pri zápise výsledkov do PP sa odohrala ďalšia vtipná situácia. Pracovník KSRS mi pogratuloval k šampionátu, zapísal výsledok a navrhol mi, že ak zaplatím 45 EUR, na výstave mi "vystavia" šampionát na počkanie. Nejednalo by sa však o výstavu na Balkáne, keby v tom nebol nejaký háčik. Navrhovaný postup bol nasledovný: po vyhotovení fotokópie a zaplatení vyššie uvedeného poplatku mi do 7 dní pošlú šampionát. Reagoval som prekvapene, keďže toto riešenie sa mi zdalo ako promptné. Následne mi však bolo povedané, že šampionát síce pošlú, ale iba mailom. Poštou príde približne za dva mesiace. Následne prišla druhá pracovníčka KSRS, ktorej som sa opýtal, aký je postup, ak by som o šampionát žiadal klasicky poštou. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že poplatok je 30 EUR a šampionát príde poštou najneskôr za mesiac a pol. Zvolil som teda variant B.
Na záver výstavného dňa sme ochutnali miestne špeciality, pričom najviac nám chutila "pljeskaviaca", ktorej prenikavá vôňa sa od rána šírila celým výstaviskom. Cesta domov bola komplikovaná hneď spočiatku. Bolo potrebné sa vyhrabať z hlbokej vrstvy blata a nezapadnúť na príjazdovej ceste. Tu však už bolo pripravných šesť policajtov, ktorí pomáhali tlačiť zapadnuté autá. Colná kontrola pri ceste späť do EÚ bola oveľa komplikovanejšia ako pri ceste na výstavisko. Na srbskej strane som musel Cornelu vybrať z auta, ktoré chceli colníci skontrolovať, to isté sa opakovalo aj "u Maďarov", ale tentokrát colníkov viac zaujímala Cornela ako naše auto a záverečná kontrola, ktorá však taktiež prebehla bez komplikácií.
Srbské výstavy môžeme všetkým odporučiť, ale pozor, je potrebné si pribaliť poriadnu dávku pevných nervov. Predsa len, našinec je zvyknutý na jednoznačne vyšší komfort a lepšie organizačné zabezpečenie výstavy.