Tomáš, hneď na úvod orientačná otázka:
aký máš vzťah k technike, ak vôbec nejaký máš?
No, úplne technický typ nie som. Nie som ani kutil, ktorý by sa s potešením špáral v technike. V podstate však mám techniku rád. Dokonca ma fascinuje. Na prvom mieste je u mňa určite motoristická technika, ale zaujíma ma aj audio a hi-fi technika.
Hi-fi? To znie zaujímavo. Máš doma nebodaj pozlátené káble?
Pozlátené práve nie, ale sú špeciálne. Aby prenášali signál lepšie ako „obyčajné“ káble. Je pravda, že si viem predstaviť život bez televízora, ale určite nie bez hudby. Tak som si pred časom spravil radosť, keď som si zadovážil celkom schopnú aparatúru. Kupoval som ju v špecializovanom obchode, kde som si aj dal poradiť. A teraz neľutujem, vychutnávam to. Ani jazdu v aute bez muziky si neviem predstaviť.
Pri bežnejšej technike berieš do rúk návod na použitie hneď alebo si trúfaš a začneš ho študovať, až keď je zle?
Pri bežnej technike návod beriem do ruky na absolútne základné spoznanie prístroja. A veľmi rýchlo ho aj odkladám. Keď sa naučím zbežne ovládať akýkoľvek prístroj, tak mi to stačí. Priznám sa, nemám ani trpezlivosť na to – preštudovať celý návod. Radšej sa postupne s novou technickou vecičkou spoznávam, pohrávam, objavujem nové funkcie. Je pravda, že takto o mnohých veciach, bonusoch, funkciách a výhodách, ktoré v nejakom prístroji mám, ani neviem, pretože som si to nepreštudoval.
Si známy aj svojou vášňou pre motorizmus. Zabŕdneš niekedy aj do motora? Je nejaká šanca vidieť ťa v zašpinených montérkach s „francuzákom“ v ruke?
Nie, nie, to určite nie! Ani to nedovoľuje súčasný technický stav áut a ich technologická vyspelosť. Tá núti čoraz viac majiteľov áut navštevovať autorizované servisy, pretože mechanici, ktorí pre tieto servisy pracujú, majú špeciálne školenia priamo v automobilke, pre ktorú pracujú. V autách je dnes už strašne veľa elektroniky, všetko riadi riadiaca jednotka. Preč sú časy, keď si hocikto mohol ľahnúť pod auto a špárať sa v ňom. Alebo len tak otvoriť kapotu a opravovať. Určite by som si to nedovolil. Už len zo strachu, aby som niečo nepokazil. A hlavne to nie je ten dôvod, pre ktorý ma autá fascinujú. Opravovanie a vŕtanie – to naozaj nie je pre mňa. Aj v tomto prípade sa rád zverujem do rúk odborníkom.
Ale defekt snáď opraviť vieš…
Tak to áno.
Jedna filozofická otázka: myslíš si, že dnešná technika ľuďom život skôr uľahčuje, alebo naopak, sťažuje?
Myslím si, že je veľa tej, čo pomáha, čo je asi jej pravým zmyslom: uľahčovať a zrýchľovať veci. Lenže na druhej strane technika niekedy prenáša svoju rýchlosť a stres aj do našich životov a práce. To určite nepokladám za pozitívum techniky. Takisto sa ani mne nepáči, aká je technika bezohľadná voči prírode aj voči ľuďom. Stále sa napríklad rozpráva o znižovaní emisií áut, stále sú prísnejšie a prísnejšie normy na to, koľko maximálne možných emisií môžu produkovať autá. O leteckej doprave, ktorá atmosféru znečisťuje najviac, vôbec nikto nehovorí. To je fascinujúce! Ja som si to tiež dlho neuvedomoval, až kým som si neprečítal článok, kde na to jeden motoristický novinár poukazoval.
Nie som kutil ani počítačový macher!
Skrotenie zlej ženy, foto: Filip Vančo, SND
Dnes je veľa ľudí doslova otrokmi počítačov, závislákmi. Ako si na tom ty?
Ja som si napríklad svoj prvý laptop kúpil pred rokom! Nikdy ma to nejako extra neťahalo k práci s počítačom. A vlastne som ho ani nepotreboval. Lenže v dnešnom svete, najmä čo sa práce a komunikácie týka, je to už asi nevyhnutné. To ma donútilo zapojiť sa. Žiadny počítačový „macher“ však nie som. Náš „kamarátsky vzťah“ sa pohybuje po mantinel prečítania pošty, prípadne hľadania informácií na internete. Žeby som si sťahoval súbory, napaľoval alebo – ani neviem, čoho všetkého je schopný – tak to nie. Až takto sa nekamarátime.
Takže závislý na technike nie si?
Kto dnes nie je závislý napríklad od mobilu? Samozrejme, ak nepracuje niekto v kancelárii, kde ho každý nájde a kde si vystačí s pevnou linkou. Ľudia ako ja, ktorí odchádzajú ráno z domu a vracajú sa takmer v noci, my by sme boli bez mobilu stratení. Priznávam, mobil potrebujem k svojmu životu, pri práci. A iné závislosti? Momentálne si neviem predstaviť, že by som bol bez auta. Samozrejme, že to raz môže prísť, že nebudem môcť šoférovať a budem sa musieť podľa toho zariadiť. Zatiaľ si to predstavovať nechcem.
Stal sa z teba známy seriálový herec, čo znamená veľkú časovú vyťaženosť. Vieš si predstaviť, že sa niekedy nakrúcanie seriálu obišlo bez mobilov?
No bohužiaľ, súčasnosť je taká rýchla a hektická, že keď ti niekto volá a si nezastihnuteľný, už ti nemusí zavolať opäť. Môže ti tak ujsť veľa pracovných príležitostí. V časoch pevných liniek sme boli akísi trpezlivejší. Nezdvíha? Skúsim o dve hodiny. Dnes, keď raz nezdvihneš mobil, tak sa mnoho ľudí vykašle na to zavolať znovu. Všetko je rýchlejšie. A taká rýchla vec ako seriál… nie, neviem si predstaviť, ako by sa robilo bez mobilov.
Spomínaš ešte, aký bol tvoj prvý mobil?
Bol to darček od otca, keď som ešte študoval na vysokej škole. Dlhý čas mi ho dokonca aj platil. Bola to taká tehla s anténou a jednoriadkovým displejom. Mobil ešte z čias, keď mal dvojakú funkciu: telefónu a zbrane. Boli také ťažké a veľké, až som mal pocit, že stačí jeden úder po hlave a človek odpadne. Alebo ho po niekom hodíš a je mŕtvy. Aj tak – prvé veci, ktoré sú výdobytkom techniky daného veku a je jedno, aká je ich technická úroveň, sú čarovné. Tešíš sa z nich veľmi intenzívne a dlho. Až keď si zvykneš, zovšednejú, tak začneš špekulovať. Ja sa vždy zaujímam – nech mám akýkoľvek telefón – o výdrž batérie. Ja mobil používam na telefonovanie, SMS-kovanie, ranné budenie. To je celé. Nepočúvam na ňom hudbu, zúrivo nefotím ani nechodím na internet. Znervózňuje ma naozaj, iba keď sa mi rýchlo vybije baterka, keď telefonujem. Technická úroveň a vymoženosti ma naozaj až tak nezaujímajú.
A čo internet?
Ako som už spomínal, tak iba na hľadanie informácií. A ešte mi dosť pomáha internetbanking. To mi pomáha šetriť čas a uľahčuje život, keď nemám čas chodiť do banky. Hľadám iba informácie, ktoré chcem a ktoré potrebujem.
Dosť o technike, blížia sa divadelné prázdniny, ktoré sa ti s technickými vymoženosťami asi veľmi nespájajú. Plánuješ už dovolenku?
Už pomaly cítim, že dovolenku potrebujem. Leto bez dovolenky si neviem predstaviť. Keďže viac ako polovica divadelných prázdnin bude pracovná, budem sa snažiť využiť dovolenku čo najviac a čo najlepšie.
Ako prežívaš prechod z práce na dovolenku a z dovolenky späť do práce?
Ten prechod je naozaj trošku stresujúci. Už posledné dni v práci, keď má človek horizont dovolenky pred sebou, sú také nervózne. Človek chce, aby to už ubehlo rýchlo. A potom, keď sa mi podarí ísť na môj milovaný Thasos, si vždy sľubujem, že sa musím vrátiť aspoň tri dni predtým, než začnem pracovať. Lebo ešte taký týždeň po príchode som duchom neprítomný, myšlienkami na ostrove. Na druhej strane mi je ľúto odísť aj o tie tri dni skôr. Väčšinou teda prichádzam dosť natesno. Hlavou som však aj ešte stále tam – pri mori. Dosť sa musím premáhať a tváriť sa, že som sústredený, že už som v Bratislave.
Ešte malý „technicko-netechnický“ rozstrel na záver:
Káva z kávovaru alebo zalievaná?
Presso z kávovaru.
Televízor alebo vysielanie na internete?
Fúha, to neviem.
Stretnutie alebo mail?
Osobné stretnutie. V každom prípade.
Fotka na papieri alebo na monitore?
Na papieri.
Večer vo dvojici alebo zosieťovaná hra s ostatnými hráčmi?
Večer vo dvojici.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.