Zdroj: Slovenský rozhlas
Juraj Vittek, správca farnosti Podunajské Biskupice
Drahí bratia a sestry, zhromaždení tu v Kostole sv. Rodiny v Bratislave-Petržalke, i vy, ktorí nás počúvate prostredníctvom vysielania Slovenského rozhlasu!
Zišli sme sa v Duchu Svätom, aby sme oslávili Zmŕtvychvstanie nášho Pána. Chcem pozdraviť najmä našich chorých bratov a sestry i tých, čo sa o nich starajú, našich starobou zoslabnutých bratov a sestry, pozdravujem zvlášť mojich drahých farníkov v Bratislave-Podunajských Biskupiciach, ktorí nemôžu chodiť do kostola, i na mojich predchádzajúcich pôsobiskách, rodných Smoleniciach a inde. Médiá nám umožňujú zjednotiť veriacich z rozličných kútov Slovenska, všade, kde nás počúvajú, aby sme upriamili pozornosť na tajomstvo Eucharistickej obety Božieho Syna. V skutočnosti je však naším mediálnym prostredím Duch Svätý. Už malé deti vedia, že ak nemáme signál, mobilom sa nedovoláme. Ak nemáme signál, nechytíme rozhlasovú stanicu. A takisto, ak nemáme Ducha Svätého, nemôžme vstúpiť do Božieho života, do Božej dôvernosti. Preto sa hneď na začiatku sv. omše ponorme do prítomnosti Božej v duchu a v pravde, ktorú nám umožňuje Duch Svätý, aby sa dnešné Božie Slovo stalo pre nás živým a účinným a aby sme sa mohli s úžitkom zjednotiť s tajomstvom Eucharistie. V úprimnom pokání sa pokorme pred Bohom.
Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie a ostatný majetok. Dnešnou rečou by mohol povedať: zruším svoje kontá a založím si nové s vyššími úrokmi, termínované vklady na dlhé roky.
Drahí bratia a sestry, tu zhromaždení i vy pri rozhlasových prijímačoch! Niektorí si ešte pamätáte rok 1968. Pre mnohých neistota plynúca z príchodu sovietskych vojsk vyvolala potrebu nezostať bez zásob. Niektorí ľudia sa od tohto roku naučili robiť si zásoby jedla, lebo majú živý ten pocit neistoty, že nemali doma ani kúsok chleba a začalo sa hromadné skupovanie v obchodoch. Dnes je živá diskusia ohľadom dôchodkov a finančného zabezpečenia. Ale dnešné evanjelium asi nechce, aby sme nemysleli na svoju starobu a svoje zabezpečenie. Zdravý zodpovedný prístup k budúcnosti je prejavom vnútornej zrelosti. Predstava, že sa o mňa vždy niekto iný postará, je skôr prejavom detskej nezrelosti. Ježišovi asi nejde o to, aby sme boli nezrelí. Ide mu skôr o istý podstatný prístup k životu ako takému. Priblížme si to vo svetle svätých.
Sv. Filip Néri raz stretol istého dedinčana rúbať drevo. So svojou typickou dobrotou a prívetivou jednoduchosťou ho sv. Filip poklepal po pleci a povedal: "Tak čo porábame, priateľu?" "Nuž, vidíte, rúbem drevo." "Á, výborne! A načo?" "Nuž, ako sa zvykne hovoriť - pre muzikantov, čo v žalúdku vyhrávajú." "A len kvôli tomu?" "Aj kvôli dobrému poháru vína na posilnenie." "Pohár vína je dobrý, ale radšej si ho dajte doma, lebo v hostinci by ste to mohli aj prehnať. Ale len kvôli tomu pracujete?" "A kvôli čomu inému? Á, už viem: aj preto, aby som zarobil na chlieb pre svoju ženu a deti...," odpovedal dedinčan. "A len preto?" "No už naozaj neviem, prečo by som mal pracovať." "Ale!" poučoval sv. Filip, "a raj, môj milý? A krásny raj nemá žiadnu cenu? Je dobré pracovať, aby sme si zarobili na chlieb, ale predovšetkým treba pracovať, aby sme získali Raj. Pamätajte si to: Chlieb a Raj..." Sv. Filip bol už dosť ďaleko, keď sa znovu obrátil, zdvihol dva prsty a opakoval: "Dve veci, áno? Dve veci: Chlieb a Raj."
Ježiš na konci dnešného evanjelia vysvetľuje, že mu ide o toho, "kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý". Možno si to ani neuvedomujeme, ale väčšina z nás sme ovplyvnení dnešnou kultúrou trhového mechanizmu. Každá firma, ktorá chce prosperovať, funguje na jednoduchom princípe: Musím vyrobiť produkt a musím ho predať. Najskôr však musím presvedčiť reklamou zákazníka, že tento môj produkt potrebuje, že bez neho nemôže existovať a že jeho šťastie závisí od môjho výrobku. Všetci poznáme reklamy a denne sa pozeráme na ľudí, ktorých stretlo neuveriteľné šťastie, lebo si kúpili najnovší prací prach, nový druh keksov či telové mlieko. Samozrejme si väčšina ľudí uvedomuje, že reklama je vždy trochu nadnesená, no zostáva fakt, že toto myslenie sa vtláča do našich životných postojov: "Aby som mohol byť šťastný, potrebujem všetky tieto veci." Aj my sa necháme mnohokrát klamať a mrháme svoj život na získavanie toľkých vecí, ktoré síce môžu byť potrebné a užitočné, no stráca sa nám to najpodstatnejšie: totiž to, kam vlastne ideme a na čo nám všetky tie veci sú. Bohatstvo človeka nezávisí od toho, čo má, ale čím je. To je životná logika, ktorá sa veľmi ťažko vmestí do súčasnej logiky produkcie a predaja. Raz budeme musieť ukázať Pôvodcovi nášho života nie to, čo sme v živote nadobudli, ale to, čím sme sa stali. V starovekej gréckej kultúre bola veľká úcta k čnosti. Filozofi ako Platón či Aristoteles hovorili, že cieľom spoločnosti je vychovať kvalitných, teda čnostných ľudí. Táto vnútorná kvalita človeka sa považovala za najväčšie bohatstvo. V dnešnej kultúre trhu sme na tieto ideály zabudli. Stávame sa ľuďmi, ktorí si hromadia poklady, a pred Bohom nie sú bohatí. Dnešné Božie slovo nám znovu pripomína, že náš život sme nedostali na to, aby sme si čo najviac nahonobili, ale aby sme sa stali čím kvalitnejšími ľuďmi, ktorí budú schopní vojsť do večného života s Bohom, čiže aby sme sa posvätili. Je veľmi povážlivé, bratia a sestry, keď sa dokáže človek dokonca ešte aj na sklonku svojho života sužovať len nad osudom svojho majetku, a pritom by sa mal skôr zaoberať svojím vlastným osudom po smrti a tým, čím sa v živote stal.
Katolícka náuka o očistci je vyjadrením toho, čo hovorí dnešná evanjeliová zvesť. Človek sa musí pred vstupom do raja očistiť od všetkého, čo nie je Boh. Byť bohatý pred Bohom znamená byť pripravený vlastniť Boha. Lenže keď budeme mať plné ruky a srdce svojho bohatstva, už sa do nich nezmestí Boh. Veľký učiteľ duchovného života, sv. Ján z Kríža, učí, že sa musíme odpútať nielen od naviazaností na materiálne bohatstvo, ale musíme sa oslobodiť od naviazanosti na všetko, čo nie je Boh. Ak to nestihneme tu na zemi, musí toto očisťovanie pokračovať po smrti. A to je očistec. Lenže očisťovanie po smrti je bolestnejšie, než tu na zemi. Nemožno rozdeľovať ľudí na tých, čo sa zrieknu všetkého ako sv. František a obyčajných katolíkov, ktorí vlastnia nejaký, hoc aj skromný majetok. Pre každého kresťana je nevyhnutná úplná askéza, úplné zrieknutie sa a oslobodenie od všetkého. Boh si neberie vždy všetko, ale vždy všetko žiada. Ide o tú určitú nepochopiteľnú ľudskú schopnosť ustavične sa na niečo naviazať - na veci, na ľudí, na vzťahy, na postavenie, na pocity a pod. Boh nepotrebuje naše veci, chce naše srdce. Sv. Ján z Kríža hovorí, že Boh nám často bez problémov dá veci, od ktorých sme sa vnútorne oslobodili. Toto všetko je vlastne vyjadrením všeobecného povolania každého pokrsteného k svätosti. Sv. Pavol to pre veriacich žijúcich vo svete vyjadril snáď najkrajšie: "Čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa."
V prvom čítaní sme počuli múdreho Kazateľa: "Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Lebo čože má človek zo všetkej svojej námahy a zo všetkého úsilia svojej mysle, ktorým sa ustával pod slnkom?" (Presnejšie by to podľa jedného nášho kolegu biblistu doslova preložené z hebrejčiny v slovenčine znelo možno trochu kostrbato takto: Fuk, len fuk, všetko je fuk.) Sv. Filip Néri rád opakoval túto vetu: "Všetko je márnosť." Dokonca i vtedy, keď ho pápež chcel povýšiť na kardinála, Filip iba opakoval svoju obľúbenú a často opakovanú vetu: "Raj, raj, všetko je márnosť!" Chcel by som sa teraz obrátiť na našich milovaných bratov a sestry, ktorí prežívajú jeseň svojho života, ktorí prežívajú roky svojej staroby... Mnohí z Vás už počúvate sv. omšu len z rozhlasu, hoci túžite ísť do kostola, do ktorého ste tak radi chodili. Často sa cítite opustení, nemožní, slabí... Cítite bolesť nevďačnosti, nezáujmu, opustenosti... Prijmite svoj stav ako prípravu na raj, ako postupné opúšťanie tohto sveta, oslobodzovanie sa k radosti večnej blaženosti. Nech Vám v srdci znejú slová sv. Filipa: "Raj, raj, všetko je márnosť." I slová sv. Pavla z dnešného druhého čítania: "Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!"
A my, čo sme ešte vo víre tohto pozemského života a každodenných starostí o život, si opakujme Filipove dve veci: "Chlieb a raj." Chlieb dočasu, raj na večnosť. To je postoj k životu, ktorý nás chce naučiť evanjelium. Francesco Zazzero, mladý nadaný rímsky študent, sa raz so sv. Filipom chcel podeliť o svoju radosť nad vyhliadkami študovať právo. Filip sa spýtal na jeho očakávania. "Chcem sa stať advokátom," odvetil mladík. "A potom?", opýtal sa sv. Filip. "No ako advokát si získam meno, zariadim si pekný domov a budem bohatý." "A potom?", pýtal sa ďalej so záujmom sv. Filip. "Potom dúfam, že získam nejaké dobré postavenie na rímskom súde." "A potom?" "Potom budem žiť so slušným dôchodkom." "A potom?" "Jedného pekného dňa aj zomriem." Vtedy sv. Filip pritiahol k sebe chlapca a s vážnym výrazom v tvári mu pošepkal do ucha: "A potom?" Na chlapca tento rozhovor zapôsobil na celý život. Napokon sa nestal právnikom, ale zostal v oratóriu sv. Filipa. Sv. Filip rád pripomínal smrť, keď chcel pomôcť niekomu k obráteniu. Toto jednoduché duchovné cvičenie - predstaviť si, že to, čo robím, môže byť moja posledná vec v živote, nás môže uchrániť pred mnohými márnosťami a zbytočnými starosťami. Ak budeme myslieť na smrť nestane sa nám, že zabudneme žiť. Pred mnohými rokmi som počul svedectvo jednej dievčiny, ktorá ochorela na rakovinu a dávali jej len dva mesiace života. To svedectvo mi utkvelo v pamäti. "Až teraz, keď zomieram, som začala naplno žiť! Mám na všetko čas a všetko vidím inak," vyznala v spomínanom svedectve. Drahí mladší priatelia, aktívni a úspešní ľudia v najlepších rokoch, aj Vám nech znejú v ušiach slová sv. Filipa: "A potom?" Amen.
Bratia a sestry! Mnohí svätí, napríklad sv. Terezka, považovali Eucharistiu za nebo na zemi. Nedeľná Eucharistia upriamuje našu pozornosť na nebo. "Chlieb a raj!",opakoval sv. Filip. Na cestu do ďalšieho týždňa Vám z dnešného stretnutia s Pánom v Eucharistii ponúkam výrok svätca, ktorého sme slávili včera, arského farára, sv. Jána Vianneya: "Byť Bohom milovaný, byť s ním spojený, žiť v jeho prítomnosti, ó, aký krásny život a aká krásna smrť!" Nech Vás vo vašom živote sprevádza Božie požehnanie, ktoré Vám teraz udelím.