Zdroj: Slovenský rozhlas
ThDr. Vladimír Turzo, prodekan RKCMBF UK v Bratislave
Prednedávnom som mal možnosť dlhšie sa rozprávať s rodinou z USA. Bol som milo prekvapený ich názormi, skromnosťou, nenáročnosťou, obdivoval som ich vychované, disciplinované deti, ktorým nedovolia vysedávať pred televízorom ani počítačom. Vedú ich k tomu, aby robili vždy niečo zmysluplné. Ich postupná voľba životného štýlu, vyznačujúceho sa skromnosťou a nenáročnosťou, nebola motivovaná nábožensky a vonkoncom nebola dôsledkom materiálneho nedostatku. Neboli k tomu dotlačení ťažkými existenčnými podmienkami. Bola to slobodná voľba, ku ktorej dospeli prirodzeným rozumom, uvažovaním a úprimným vyhodnotením toho, čo im ponúka súčasný život. Ich prioritami sú harmonický život, čas strávený spolu s deťmi, dobré vzťahy v rámci rodiny, s príbuznými, priateľmi. Na moju otázku, či by si vedeli predstaviť život na Slovensku, matka rodiny povedala áno. Ja som podpichol: Ale tú úroveň služieb, na ktoré ste zvyknutí, u nás nenájdete. To nevadí, najdôležitejšie by bolo, aby sme mali kde bývať a čo jesť. Táto rodina pochopila, aby človek prežil hodnotný život, nie je až tak dôležité, čo má, ale to, aký je, ako sa správa. A tak uprostred kultúry, na ktorú sa my možno niekedy pozeráme s nedôverou ako na materialistickú, táto rodina pochopila, čo je dôležité.
V dnešnom evanjeliu sme boli svedkami troch scén, ktoré sa trochu zliali dohromady. V prvej scéne je Ježiš konfrontovaný s farizejmi a zákonníkmi. Druhá scéna to je Ježiš a zástupy, tretia Ježiš a jeho učeníci. Samozrejme, najhlavnejšia je tá časť, v ktorej Ježiš vyučuje svojich učeníkov. V tom momente, kedy Ježiš prednášal tieto slová, ktoré sme počuli, mali namierené do okolia Týru a Sidonu, do pohanských krajov. Mohli by sme povedať, že Ježiš tým, čo hovorí, pripravuje svojich učeníkov na konfrontáciu s pohanskou kultúrou. Akým spôsobom? Pretože ich učí kritickým okom pozerať na tradície otcov, na tradície, ktoré vznikli v židovskom zákone. A učí ich konfrontovať ich s Božím zákonom, aby vedeli rozpoznať to, čo je dôležité. Majú sa naučiť rozlišovať medzi podstatným, nemenným a dôležitým Božím zákonom a na druhej strane tým, čo je ľudské, menej dôležité. Totiž tradície otcov, to boli právne dodatky k Mojžišovmu zákonu, ktoré pridali v dávnych časoch židovskí zákonníci. A židia si často tieto právne dodatky vážili viac ako samotný Boží zákon. Zvlášť farizeji boli známi tým, že úzkoprso a striktne dodržiavali vonkajšie predpisy, napr. nesadli si k stolu skôr, pokiaľ si neumyli ruky až po lakte. Vonkoncom nešlo o hygienické návyky, ale o rituálnu čistotu, na ktorú viazali svoju svätosť, svätosť pred Bohom. A Ježišovi vyčítali, že jeho učeníci tieto predpisy nezachovávajú. Ježiš však presúva pozornosť svojich poslucháčov, zvlášť učeníkov, a teda aj nás, z tradícií a vonkajšieho správania na to, čo človek nosí vo svojom srdci, čiže na to, čo je naozaj dôležité.
Bratia a sestry, čo si my môžeme z tejto bohoslužby slova zobrať dnes? Podobne ako Ježišovi učeníci aj my sme vyzvaní k tomu, by sme sa zamysleli nad tým, čo je naozaj dôležité, čo je podstatné. Aby sme si položili otázku, či sa náhodou nenaháňame za tým, čo je menej dôležité, čo vonkoncom nie je podstatné a najdôležitejšie. Ako tá rodina, ktorú som spomenul. Určite aj medzi vami sú takí, ktorí to už pochopili že v živote je oveľa dôležitejšie to, akí sme, než to, čo máme. Vy, ktorí ste to pochopili, chcem vás v tom pochopiť. Všetkých chcem vyzvať k tomu, aby sme sa nad tým zamysleli, nad svojím životom, svojou hierarchiou hodnôt. Pretože môžeme povedať, že tak ako Ježišovi učeníci v tej dobe, aj my sme konfrontovaní s kultúrou, ktorá sa čoraz viac prezentuje ako pohanská. A Ježiš chce, aby sme v tejto konfrontácii obstáli. Po prvé, aby sme vedeli rozlíšiť a hľadať skutočné ľudské hodnoty mravnosť, priateľstvo, láskavosť, miernosť, čistotu, pokoj a vyrovnanosť. Veľké hodnoty násobnej úrovne. Potom harmonické vzťahy v rodine, čas strávený spolu s ostatnými jej členmi, porozumenie, tolerancia tieto hodnoty na úrovni spoločenskej. Samozrejme, že všetky tieto hodnoty môže človek poznávať aj prirodzeným rozumom, ale my kresťania máme výhodu, že Boh nám ich explicitne ponúka v Božom zjavení a potvrdzuje nám ich. Boží zákon je nemenný, rozumný, krásny. A hlavne veľmi vhodný pre človeka. Možno sa nám často zdá, že Boží zákon je prekonaný, alebo niektoré predpisy už dnes nie sú uskutočniteľné, alebo nie sú uskutočniteľné v tej šírke, ako nám ich interpretuje Cirkev. Tento pocit môže vyvolať negatívny vplyv nášho okolia alebo nevedomosť čiže nepoznanie Božieho zákona. Chcem upriamiť našu pozornosť na prvé čítanie. Slová, ktorá hovoril Mojžiš, sú veľmi krásne. Mojžiš sa prihovára ľudu, ktorý mu je zverený. On im má predložiť Boží zákon. Jeden z veľmi silných argumentov, ktorý používa, je, že vyzdvihuje rozumnosť, spravodlivosť a krásu Božieho zákona. Tie slová, ktoré Mojžiš hovoril židom pre nich, museli znieť veľmi povzbudzujúco, keď im hovoril: to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ. A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?
Drahí bratia a sestry, Mojžiš vyzdvihuje krásu Božieho zákona. Mnohí ľudia sa dnes z Cirkvi vysmievajú a vysmievajú sa aj z mravných požiadaviek, ktoré Cirkev hlása. Vieme dobre, že to nie sú mravné požiadavky, ktoré by si vymyslela Cirkev. To sú mravné požiadavky Božieho zákona, ktoré Cirkev len interpretuje a predkladá a snaží sa predložiť nám, ľuďom tejto doby, jazykom nám vlastným. Mnohí by Cirkev aj s jej mravnými princípmi radi poslali na smetisko dejín. Že to už je prekonané, to tu už nemá čo robiť, to sa už dnes nežije. Avšak ten, kto sa skutočne a úprimne zahĺbi do štúdia a poznávania Božieho zákona, naozaj spozná, že je krásny, rozumný, logický a hlavne, že naozaj funguje. Zvlášť, drahí bratia a sestry, vy mladší, často sa stretávam s mladými a počúvam ich názory, skúsenosti, zážitky. A vidím aj to, čo robí v ľuďoch ich život, to, či žijú alebo nežijú podľa Božieho zákona. Krásne sa dá porovnať, aké ovocie prináša to, keď sa snažia žiť podľa Božieho zákona a keď nežijú podľa neho. V živote každého z nás sú rôzne etapy. Nikto z nás nie je čierno-biely. Ani náš život nie je čierno-biely. A máme etapy, ktoré sú niekedy problematickejšie, niekedy sú celkom pekné. A vidieť, že ten, kto sa snaží naozaj žiť podľa Božieho zákona, prináša mu to veľmi hojné ovocie v podobe radosti, pokoja, vyrovnanosti. Na druhej strane popieranie alebo nedodržiavanie Božieho zákona tiež prináša ovocie - veľmi zlé, negatívne, ponižujúce a degradujúce pre človeka. Zvlášť, keď sa človek zahĺbi do poznávania Božieho zákona až do detailov, vidí, ako jednotlivé požiadavky veľmi úzko súvisia. Dodržiavanie jednej nás vedie k tomu, že sa nám darí aj v inej oblasti. Veľmi rád mám formuláciu 4. Božieho prikázania v Písme svätom: Cti otca svojho i matku svoju, aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. Je tam veľmi úzky súvis medzi vzťahom k svojim rodičom a medzi tým, ako sa budeš mať tu na Zemi. A ono to funguje. Je to doslova matematická závislosť.
Preto, drahí bratia a sestry, Ježiš nás dnes vyzýva k tomu, aby sme vnímali to, čo je podstatné, to, čo je Boží zákon ako to, čo je veľmi dôležité, existenciálne dôležité pre náš život a aby sme od toho vedeli rozlíšiť to, čo nie je také podstatné, ba dokonca čo nás odvádza od kvalitného, hodnotného života. Mojžiš aj nás dnes vyzýva k tomu, aby sme hľadeli na Boží zákon ako na niečo krásne, rozumné, spravodlivé, tzn. v prvom rade pre nás dobré, pre každého jedného z nás.
Na záver sa chcem dotknúť ešte jednej témy, ktorá mi rezonuje v evanjeliu, témy, ktorá je dôležitá pre našu modernú globálnu spoločnosť. Výčitku o rituálnej čistote, ktorá zaznieva z Ježišových úst a ktorú adresoval farizejom, môžeme dnes rozšíriť na celý svet. Ale zvlášť na našu technologicky vyspelú civilizáciu. V posledných desaťročiach sa veľa hovorí o ekológii, čistote životného prostredia. Môžeme vidieť tragické následky ekologických katastrof tony ropy vyliatej do mora z potopených tankerov, hrozivé hory odpadkov hromadiacich sa na perifériách moderných miest, nehybné mračná smogu, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie človeka a pod. My sme sa stali veľmi citliví na to, čo ponúka televízia. Zvlášť, keď vidíme napríklad vtákov, ktoré majú krídla obťažkané ropou, a nemôžu vzlietnuť. Stali sme sa citlivými na to, čo sa deje so živou prírodou, ale stále viac sa stávame menej citliví na oveľa horšie znečistenie znečistenie nášho srdca. To, čo Ježiš povedal pred dvetisíc rokmi, je aktuálne aj dnes. To najhroznejšie, najhoršie znečistenie je znečistenie nášho srdca, to je hriech. Ježiš vraví čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka, lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky a skutky. Aj mnohé ekologické katastrofy môžeme pripísať na vrub hriechu nezodpovednosť, ľahostajnosť, nedostatok solidarity, nemierna túžba po pohodlí a zisku za každú cenu. Čiže aktualizáciu Ježišových slov na dnešné časy by sme mohli nazvať volaním po ekológii srdca, volaním po čistote srdca, ktoré je prvotným zdrojom toho najstrašnejšieho znečistenia, ktorým je hriech. Aj keď ekológia je celosvetový problém, ekológia srdca je problém, ktorý je problémom každého z nás. Riešenie je v rukách našich, v mojich, tvojich. Pretože snaha o ekológiu srdca je snaha o život v Božej milosti, očistenie od hriechu. Mohli by sme nájsť krásne paralely medzi spaľovňou odpadkov a sviatosťou zmierenia, kde sa ohňom Ducha Svätého. spaľuje to, čo je zlé v našej duši, nečistota srdca. Ježišova výzva, volanie po čistote srdca, znamená pre každého jedného z nás niečo veľmi jednoduché, konkrétne, a to je snaha o čisté srdce. V mojom osobnom živote, a potom v prostredí, kde prežívam svoj život, tzn. v našich rodinách, na našich pracoviskách. Amen.