Zdroj: Slovenský rozhlas
Jozef Kováčik, hovorca KBS
"Synu, v pokore konaj svoje práce a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí."- slová knihy múdrosti, ktorá patrí do Starého Zákona. Dnes sú v móde knihy, ktoré prinášajú citáty slávnych ľudí. Radi si ich prečítame, pripíšeme ich na blahopriania či svadobné oznámenia.
Ale koľko z týchto kníh zhromažďujúcich slávne výroky a citáty sa môže pochváliť, že sú inšpirované samotným Bohom? Kniha Sirachovho syna takou je. Spája sa v nej ľudský talent s Božou múdrosťou.
No dobre, ale čože je to za múdrosť, povieme si pohľadom dnešného človeka, hovoriť o pokore? A že vraj nás budú milovať viac ako najslávnejších ľudí?
Naša skúsenosť je iná. Veď stredobodom záujmu sú ľudia, ktorí majú k pokore veľmi ďaleko. Tak kde je pravda?
V starovekom Grécku bolo vrcholom dokonalosti dosiahnutie čností. Čnostný človek bol pokladaný za toho, ktorý si zaslúži obdiv. Ale nie zriedka sa stávalo, že práve čnosť viedla k situáciám vyjadreným v úsmevnej vete, že mojou najväčšou skromnosťou je moja pýcha. Iba ľudské úsilie o dokonalosť nás môže viesť nie k skromnosti, ale naopak, k pýche a pohŕdaniu.
Čo je teda nevyhnutné k tomu, aby bol človek skutočne pokorný? Pritom si však nesmieme zamieňať pokoru s úslužnosťou a servilnosťou. Dovolím si tvrdiť, že neexistuje skutočná pokora bez modlitby. No jasné - farár, o čom inom by mohol hovoriť, vykĺzlo možno z úst niektorých z vás, drahí poslucháči, ktorí nás možno počúvate len ako spestrenie nedeľného času. Ale poďme sa nad tým na chvíľu spoločne zamyslieť.
David Torkington vo svojej trilógii Pustovník, Prorok, Mystik opisuje prípad kňaza, ktorý po rokoch kňazskej služby zrazu zisťuje, že je vyprahnutý. Akoby zrazu prišiel o všetku radosť v živote. Všetko robí automaticky, cíti nechuť k modlitbe, dostáva sa do depresií. Prostredníctvom mladej ženy spoznáva pustovníka Petra, žijúceho na malom ostrove. Hoci na prvé počutie ním pohŕda ako čudákom, po tom, čo ho osobne spozná, nadviaže s ním osobný vzťah. Peter mu pomáha postupne porozumieť modlitbe a vedie ho po ceste duchovného života. Ak by sme čakali sladkastý román alebo uchú príručku, budeme prekvapení živosťou i aktuálnosťou.
"Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo." To je skúsenosť pisateľa listu Hebrejom. A my, ruku na srdce, zostávame pri počutí týchto slov väčšinou buď v pomykove alebo tieto slová radšej prepočujeme.
Dnes veľa ľudí túži po duchovných zážitkoch. Mnohí si myslia, že si ich sami môžu privodiť, alebo si ich kúpia na kurzoch vymývania mozgov.
Mystická skúsenosť je však súčasťou tradície Katolíckej cirkvi. Kontinuálne. Nie, nikdy nebola v popredí ako niečo každodenné, alebo niečo, čo musí každý z nás prežívať. Mystika je dar. A zároveň tajomstvo. Je darom Boha. Prichádza vtedy, keď o tom Boh rozhodne. Prichádza však do prostredia, ktoré je pripravené. Opäť spolupráca človeka a Boha.
Vráťme sa opäť k Torkingtonovi. Peter v románe vysvetľuje svojmu priateľovi stupne, ktorými človek prechádza na ceste modlitby.
Tieto etapy prirovnáva k ľudskému životu. Najskôr sme ako batoľatá a učíme sa rozprávať. Aj v modlitbe prichádzajú chvíle, keď sa učíme vyjadrovať ju slovami. Pomáhajú nám rôzne modlitby, predlohy modlitieb svätých, výraznou pomôckou je nám Sv. Písmo, najväčší vzor máme v modlitbe Otče náš. Tak učil Ježiš modliť sa svojich učeníkov. Po období batoliat a detí prichádza obdobie adolescentov. Dospievame. Prechádzame do modlitby formálnej, vyjadrenej presnými formami, k modlitbe meditatívnej. Dobrá duchovná literatúra a Sv. Písmo nám ponúkajú množstvo duchovnej potravy, pri ktorej sa zastavíme a plní nadšenia pociťujeme Božiu prítomnosťou. Zmysly a emócie sú vkladané do modlitby a my máme pocit, že niekedy sa modlíme celým telom a že už to krajšie nemôže byť. Ale po čase pocity začínajú vyprchávať a my, hoci sa modlíme pravidelne a dokonca modlitbe, teda vzťahu s Bohom venujeme naozaj kvalitný čas, teda nielen odrobinky, keď už som unavený, keď sa mi nič nechce, ale venujem tomu naozaj kvalitný čas, a práve vtedy začínam cítiť akúsi vyprahnutosť. Nič pri modlitbe necítim, dokonca si poviem - Prečo sa vôbec modlím? Nie je to zbytočné? Veď možno je to len nejaký sebaklam. Začíname byť znechutení a možno sa aj búrime a dokonca po určitom čase mnohí začnú nielen pochybovať, ale modlitbu úplne opustia. Povedali by sme - typickí adolescenti. A Torkington, ktorý je majstrom v prenášaní duchovného obsahu do románovej podoby, upozorňuje, že je to prirodzené a nesmieme sa toho zľaknúť. Potrebujeme vtedy pri sebe niekoho, kto nám to všetko objasní a umožní nám v živote modlitby pokračovať. A jeho románoví hrdinovia - kňaz a pustovník Peter - sú toho príkladmi. Práve v tejto fáze je veľkým nebezpečenstvom pýcha. Tá sa môže prejaviť v tom, že sa snažíme za každú cenu rozdávať to, čo sme už v adolescentnom veku dosiahli. A tak zakladáme modlitbové skupiny, vedieme ich, sme vodcami, a zrazu sme sami v kríze. Naša vlastná pýcha nám však neumožní si ju priznať a niekedy to dokonca končí zle. To je prípad rôznych siet, guruov, ale, priznajme si, aj niektorých spoločenstiev v katolíckej cirkvi. Poznáme techniku, ako nabudiť určitý duchovný stav plný nadšenia a elánu, no nie sme schopní ponúknuť sprievodcu na ďalšej ceste, keď príde kríza. A tou je už samotný prechod do sféry mystiky. Nie, určite nie som odborníkom na mystiku, ale práve preto som si so záujmom prečítal túto knihu. Vysvetľuje totiž situáciu v duchovnom živote, ktorú väčšina ľudí, ktorí sa o modlitbu zaujímajú, prežije, no je z nich bezradná. Sú to skúsenosti preverené vekmi, ktorými prešli aj takí mystici ako sv. Ján z Kríža či sv. Terézia z Avily. A teraz naposledy sa dozvedáme, že takouto nocou zmyslov a ducha prechádzala aj matka Tereza, a nie chvíľku, ale niekoľko rokov. Aké to bolo mučivé obdobie pre túto sv. ženu. Noc zmyslov a noc ducha. Kým v prvom prípade - teda v noci zmyslov - ide práve o stav, keď pri modlitbe prestávame cítiť podporu zmyslov, citov či pocitov, začíname cítiť vyprahnutosť a možno aj odpor k modlitbe, v druhom prípade - v noci ducha - ide o pocit, ktorý prežil sám Ježiš v Getsemanskej záhrade - úplnú opustenosť. Ak však dokážeme s Božou milosťou prekonať aj toto obdobie, nie raz prichádza stav, ktorý nám umožňuje už tu na zemi zažiť dotyk Boha a jeho prítomnosť. Je známe, že tieto stavy intenzívne prežíval aj sv. Otec Ján Pavol II. Koľkokrát ho našli ležiaceho na zemi vo svojej kaplnke s roztiahnutými rukami v mystickej modlitbe! A koľkokrát, ako spomína jeho osobný tajomník, sa pápežovi zdalo, že v takejto modlitbe prešlo iba zopár minút, hoci sa v skutku odohrávala táto modlitba aj 5 alebo 6 hodín. A pápež mal naozaj pocit, že to bolo iba zopár minút. V skutočnej mystike nejde o odpútanie sa od sveta, a to je práve ten rozdiel medzi skutočnou mystikou, skutočným darom Boha a medzi únikom od sveta, únik pred problémami. Naopak, Boh nám v týchto chvíľach dopraje silu a osobitnú pomoc práve pre život tu na zemi, v tých problémoch, ktoré prežívame. Pamätám si na rozhovor s jedným z biskupov. Keď som bol seminarista, chodili sme na brigádu do Trnavy a raz sme sa večer s biskupom Dominikom Tóthom prechádzali. Hovoril mi: "Ak kňaz zanedbá modlitbu, odkiaľ bude mať silu premáhať problémy, s ktorými sa bude nutne stretávať?" Vtedy som to bral možno ako jednu z fráz, ale dnes po 10 rokoch kňazstva to viem plne oceniť, aj vďaka vlastným prehrám. Modlitba teda vedie k skutočnej pokore. Človek, ktorý sa nemodlí, nemôže byť pokorný. Možno sa nám zdá, drahí veriaci a drahí poslucháči pri rozhlasových prijímačoch, že to všetko je teória a že to všetko je určené iba ľuďom v duchovnom povolaní. To, čo ma príjemne prekvapilo, bolo v románe práve aplikovanie týchto skúseností na manželský život. Autor veľmi pekne popisuje, ako tieto kritériá platia i pre manželské spolužitie a krízy nevyhnutne s ním spojené. I to, že práve v manželskom spolužití môžu obaja kontemplovať prítomnosť Boha a zažiť stav mystiky. Teda, ak ste si doteraz mysleli, že mystici, to sú len tí, ktorí prežívajú v kláštoroch - koľko nádherných manželstiev prežíva stav mystiky a možno o tom vôbec nevedia. Ale Boh, ktorý prežíva v ich vzťahu, im dáva precítiť práve to, čo mystikom možno niekde v kláštoroch. O koľko rozvodov by bolo menej, ak by ľudia rozumeli modlitbe a poznali úskalia manželských kríz. Dnes nie je problém to, že sa mladí rozvádzajú, pretože príde kríza. Problém je v tom, že nerozumejú, že musí prísť kríza, že je prirodzená. Nevedia ju prekonať. A práve preto ju riešia únikom. Dnes sa riešia problémy tým, že unikáme od problémov a to si predstavujeme ako riešenie problémov.
Vo Sv. Písme čítame: Vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy. Amen.