Western pleasure 1.časť:historia a trendy
14. 6. 2010
Western pleasure 1. časť: História a trendy
Milí jazdci, tento krátky úvod do disciplíny Western pleasure má slúžiť ako pomôcka práve pre Vás, ktorí začínate predvádzať kone v tejto disciplíne. Mala by Vám pomôcť stať sa viac konkurencieschopnými, priblížiť sa štandardom predvádzania a v neposlednej miere zvýšiť Vašu šancu na úspech.
Western pleasure horse class sa u nás hodnotí podľa pravidiel AQHA, pričom hodnotenie závisí od výkonu, stavby tela a stavu koňa. Maximálne 80 % závisí od výkonu a minimálne 10 % hodnotenia prihliada na telesnú konštrukciu koňa a jeho fyzický stav. Dôvod, prečo do hodnotenia vstupuje aj otázka fyzickej stavby tela koňa, môžeme hľadať v tréningových trendoch, ktoré sa používali v minulosti.
Historický vývoj disciplíny Western pleasure zhodnotil predchádzajúci prezident AQHA, Bill Englund z Cashion z Arizony, ktorý bol rozhodcom American Paints and Quarter Horses 35 rokov. Počas éry jeho rozhodovania sa v 70tych rokoch uprednostňovalo také hodnotenie, ktoré umiestňovalo vysoko kone s prirodzeným pohybom. Ich nosenie tela bolo skutočné a prirodzené, pohybovali sa rýchlejšie, hlavy boli o niečo vyššie ako kohútik a boli celkovo živšie.
Hlavná zmena prišla okolo r. 1980, keď jazdci pochopili, že vyššie hodnotené sú pomalšie kone. Z tohto dôvodu začali kone v tréningu umelo spomaľovať, hlavy koní padali nižšie a ich chôdza sa stávala strnulou. Spomalenie chodov došlo až tak ďaleko, že kone sa takmer nevedeli pohybovať dopredu. Tento trend sa neskôr stal módou.
Práve v tejto dobe sa zaviedlo do hodnotenia, že 20% výkonu závisí od stavby tela a stavu koňa. Túto vetičku máme v pravidlách aj my, možno často ani jazdci nevedia prečo. Nakoľko táto pasáž kedysi v pravidlách neexistovala, tréneri nemali takmer žiadne obmedzenia pri používaní rôznych metód a kone začali vyzerať podvýživené a ustrašené. Kŕmenie sa totiž uspôsobilo tak, aby kone nemali dosť energie na to, aby kráčali rýchlo, alebo zostávali vyviazané v maštali s hlavou hore tak dlho, až kým od únavy nevedeli udržať hlavu hore. AQHA sa v tej dobe snažilo vyriešiť tento stav a zakomponovať do pravidiel potrebné opatrenia. Začali sa organizovať semináre k rozhodovaniu disciplíny, kde sa poukazovalo aj na túto preblematiku. Od 90tych rokov až podnes platí preto pravidlo, že rozhodca môže dokonca diskvalifikovať koňa, ktorého hlava je nesená príliž nízko.
Diskvalifikovať účastníka ale nie je vždy pre rozhodcu jednoduché, pretože ľudia sa dopravujú na preteky často z veľkej diaľky a tým, že zaplatia svoj štartovný poplatok, chcú byť adekvátne hodnotení. Takže namiesto diskvalifikácie sú často umiestňovaní na posledné miesta.
Iným tréningovým trendom v minulosti bolo tiež spomaľovať kone tak, aby nemali pred sebou cestu a teda aby sa nemali kam ani ponáhľať. Ich hlavy boli vytočené a smerovali von do steny, zadné nohy dovnútra arény. Nevedeli sa pohybovať rovno.
Spomaľovanie koní v disciplíne W. pleasure v Spojených štátoch je veľmi vzdialenou problematikou oproti situácii na našich kolbiskách. Predošlý text sa vzťahuje na veľké konkurenčné prostredie a biznis založený na chovoch a umelom a neprimeranom tréningu, nie na naše podmienky. Podľa rozhodcu AQHA, Billa Englunda “naozajstný western pleasure kôň má dobrú vôľu a chce ísť pomaly sám od seba”. Tie najlepšie kone majú túto vlastnosť v kombinácii s gracióznym a krásnym pohybom bez akejkoľvek námahy.