História
Písal sa rok 1904 a za všetkým stál človek menom Henry Augustus Mears. Bol veľkým športovým fanúšikom a túžil preraziť v Londýne. Na prelome storočí v hlavnom meste neexistovalo ani jedno futbalové mužstvo hrajúce v prvej lige. Mears videl potenciál pre nový klub na starom atletickom štadióne na Stamford Bridge, ktorý chcel zmodernizovať. Oslovil v susedstve existujúci FC Fulham s ponukoun na presťahovanie sa, všetko však stroskotalo na finančných podmienkach. Čo teraz? 14.3.1905 sa stretol so svojím poradcom Frederickom Parkerom v krčme "The Butcher´s Hook"oproti štadiónu a jediným programom bolo meno pre nový futbalový klub. Padali názvy ako Stamford Bridge FC, Kensington FC a London FC, ale všetky boli zamietnuté. Chelsea FC bol nakoniec názov, na ktorom sa zhodli – a príbeh sa mohol začať… Ďaľším krokom bolo zapísať Chelsea FC do ligy. Kedže sme neboli vítaní v Južnej futbalovej lige, obrátili sme zrak na Severnú futbalovú ligu, korá mala predsa len vyššiu kvalitu. 29.5.1905 sme boli prijatí do druhej divízie v rámci Severnej futbalovej ligy. Frederick Parker potvrdil svoje obchodné schopnosti a boli sme prvým tímom v histórii, ktorý sa dostal do ligy bez kopnutia do lopty. Prvým hráčom a manažérom sa stal škótsky internacionál John Tait Robertson. 20-te roky Mears skonal v roku 1912, ale jeho sen o veľkom štadióne sa mu nakoniec spnil. Na Stamford Bridge sa ešte pred otvorením Wembley v roku 1923 odohrali tri finále FA Cupu. Jedného z nich (1920) sme mohli byť aj my, ale v semifinále sme podľahli Aston Ville. V tom istom roku sa nám podarilo umiestniť sa na treťom mieste, čo bola naša najvyššia pozíca v nie veľmi vydarenej dekáde. Rok 1924 znamenal zostup do druhej ligy a návrat sa nám vydaril až v sezóne 1929-30. 30-te roky Začali sa našim postupom do prvej ligy. Diváci začali prichádzať a tento nárast vyvrcholil v októbri roku 1935 na zápase Chelsea – Arsenal. 89 905 divákov videlo malý zázrak. Tým bola remíza našich s Arsenalom, ktorý už vtedy predstavoval obrovkú silu. Od vzniku klubu sme sa nikdy nebáli míňať peniaze na nákupy hráčov, avšak títo nie veľmi uspokojovali po úspechu hladných fanúšikov v tej dobe. 40-te roky Prvýkrát sme si zahrali finále vo Wembley. Bol to Pohár južnej ligy a podľahli sme Charltonu. Chuť sme si však napravili o rok neskôr a dokonca pred samotným kráľom. Porazili sme Millwall a získali pohár. Objavili sa aj naši prví slávni strelci – mená ako Tommy Lawton, ale predovšetkým Roy Bentley sa zapísali do histórie klubu. Bentley bol najlepším strelcom klubu v každej z jeho ôsmich sezón. 50-te roky Začali sa skvele – dve seminále FA Cupu. V lige sa nám až tak nedarilo, napriek tomu sme sa zachránili. Všetky stopy amaterizmu v klube však zmizli s príchodom nového manažéra menom Ted Drake. Preslávil sa výrokom, že veľa ľudí chodí na Stamford Bridge pozerať futbal a nie podporovať Chelsea – my však chceme, aby ľudia jedli a pili Chelsea, aby sa im o Chelsea snívalo. Odstránil z loga klubu penzistu a zbavil klub prezývky "penzisti". Osobne sa zapojil do trénovania a rozvinul program hľadania nových talentov v nižších súťažiach ako aj systém mládežníckych tímov v Chelsea. Urobil veľkú službu pre všetkých budúcich manažérov. Deň D nakoniec prišiel a v roku 1955 sme prvýkrát vyhrali ligu! Bentley bol našim najlepším strelcom a mená ako Parsons, Blunstone a Wicks sa stali nezabudnuteľnými. V ďaľšej sezóne sme skončili až na šesťnástom mieste, ale mládežnícky program priniesol hádam najväčší produkt v histórii klubu - bol ním útočník Jimmy Greaves. 60-te roky Po odchode Jimmyho Greavesa sme zostúpili do druhej ligy. Drakea vystriedal na lavičke Tommy Doherty a ten priniesol do tímu veľa nových mien ako Peter Bonetti, Ron Harris, Barry Bridges, Bobby Tambling a Terry Venables. Priemerný vek tímu klesol na 21 rokov a odmenou mu bol postup do prvej ligy. Chlapci podávali skvelé výkony, ktoré pritiahli divákov. Vytvorilo sa silné jadro fanúšikov, ktorých miesto bolo na južnej tribúne. Táto časť štadiónu dostala meno "The Shed" – "Búda". Generácia mladých hráčov nám priniesla prienik do prvej päťky v lige, tri semifinále FA Cupu, jedno neúspešné a jedno úspešné finále Ligového pohára. Venables musel po nezhodách s trénerom odísť, čo nás mrzelo hlavne vo finále FA Cupu v roku 1967, kedy sme prehrali s Tottenhamom, do ktorého Venables prestúpil. To bola aj posledná šanca získať pohár pre nášho nejlepšieho strelca v histórii klubu Bobbyho Tramblinga. Ten strelil 202 gólov a odohral 370 zápasov, čo je klubový rekord. 70- a 80-roky Rok 1970 nám priniesol víťazstvo v FA Cupe. Skvelý začiatok tejto dekády sme potvrdili víťazstvom v PVP nad Realom Madrid. Prelom 70-tych a 80-tych rokov bol pre náš klub veľmi turbulentný. Ambiciózny plán na prestavbu Stamford Bridge priniesol finančnú nestabilitu, predaj kľúčových hráčov a nakoniec aj zostup do druhej ligy. Chelsea bola v okamihu jej najväčšej krízy odkúpená Kenom Batesom za 1 libru. Štadión bol v rukách developerov, pričom hrozilo, že stratíme domovský stánok. Na ihrisku to nevyzeralo ružovo a dokonca nám hrozil zostup do tretej ligy. V roku 1983 dal manažér John Neal dohromady nové mužstvo za malé peniaze a vybojoval postup do prvej ligy. Nezohriali sme sa tam však dlho a v roku 1988 prišiel ďaľší zostup. Našťastie sa nám podarilo vzchopiť sa a postúpiť naspäť v nasledujúcej sezóne. Kríza bola zažehnaná a klub bol na vzostupe. 90-te roky Ich začiatok priniesol do klubu hráčov ako Andy Townsend a Dennis Wise. Výsledky však neprichádzali. Zmenili sme trenéra a v roku 1993 prišiel Glenn Hoddle a s ním aj finále FA Cupu v jeho prvej sezóne. To sme však prehrali. Ďaľší rok znamenal semifinále Pohára víťazov pohárov a zahraničné posily. Do tímu prišiel skvelý Ruud Gullit a po ňom Dan Petrescu. Po tom, ako sa Hoddle stal manažérom Anglicka, Gullit ho vystriedal na lavičke a priniesol ďaľšiu hviezdu – Gianlucu Vialliho. Skvelé mená. Získali sme aj ďaľších ako Roberto Di Matteo, Frank Leboeuf a v neposlednom rade vynikajúceho hráča menom Gianfranco Zola. Dostali sme do finále FA Cupu a konečne získali pohár. Oslavy boli obrovské. Vrátil sa k nám Graeme Le Saux, ktorý v Chelsea začínal. Vialli vystriedal Gullita na manažérskom poste, vyhral Ligový pohár a dosiahol ďaľší obrovský úspech v európskych pohároch – druhé víťazstvo v Pohári víťazov pohárov. 21. storočie Začali sme skvele a to tretím miestom v lige a víťazstvom vo finále FA Cupu, ktoré bolo posledným na starom Wembley štadióne. Bol to hádam najkrajší darček pre Dennisa Wisea, ktorý týmto oslávil 11 rokov v klube. Vialliho v roku 2000 vystriedal Claudio Ranieri, s ktorým sa Chelsea dostala do finále FA Cupu v roku 2002. V júni 2003 prišlo k predaju klubu Chelsea. Bates predal náš klub za 140 miliónov libier ruskému bilionárovi Romanovi Abramovičovi. Jednalo sa o najväčší predaj anglického klubu v histórii a začala úplne nová éra v histórii Chelsea. Abramovič investoval do klubu veľké peniaze, získali sme nové posily a prišiel nový manažér, portugalčan José Mourinho. Rok 2005 bol stým výročím klubu a bol to aj rok, keď sme pod vedením Mourinha získali mnoho rekordov – najväčší počet zápasov bez inkasovaného gólu, najmenej inkasovaných gólov, najviac víťazstiev, najviac získaných bodov. Získali sme Ligový pohár, semifinále Champions League a predovšetkým Premiership titul po 50-tich rokoch! Bola to skvelá sezóna. V ďalšej sezóne sme si triumph zopakovali a jej koniec oslávili tretím ligovým titulom. V roku 2007 sme skončili druhí a získali sme FA Cup v prvom finále na novom Wembley štadióne. V septembri roku 2007 prišlo k obrovskému a nečakanému šoku, keď náš milovaný "Special One" José Mourinho po dohovore s klubom opustil a bol nahradený izraelčanom Avramom Grantom. Mourinho priniesol klubu obrovské úspechy a bude navždy zapísaný zlatými písmenami v kronikách Chelsea. Súčasnosť – jar 2008 Avram Grant je hlavným manažérom FC Chelsea a mužstvo sa nezlomilo a podáva skvelé výkony. V zimnom prestupovom období sme získali okrem Nicolasa Anelku z Boltonu, Branislava Ivanovića z Lokomotívy Moskva a Franca di Santa z Audax Italiano. Momentálne sme vo finále Carling Cupu, osemfinále Champions League, švrťfinále FA Cupu a na treťom mieste v Premiership. Máme skvelé výhliadky a držíme palce FC Chelsea... Hl'adá sa nové mužstvo pre nový štadión - vznik "The Blues"