Keď som nastupovala do auta ,už mi bolo zle. Tak mi mama podala tabletku a fľašu Spritu. Malinovka v nej bola studená a to ma príjemne ochladilo , však bolo teplo. Po ceste som zmačkla gombík a okná sa dokorán otvorili. Do tváre mi vanul príjemný vánok a ešte som stihla zaregistrovať a všimla som si , že už sme skoro tam. Pozrela som sa na oblohu a biele mračná sa pomaly pohybovali smerom ako naše auto a vytvárali rôzne obrazy. ,,Vystupovať!“zamumlala mamina keď zaparkovala. Och. Vystúpila som z dverí spolujazdca a obzrela som sa. Letisko bolo pomerne veľké. Bolo tam síce málo ľudí ,ale tá rozloha... Prebehla som krátky kúštik do hlavnej budovy a pozrela som sa na prílety. Moje lietadlo by malo pristáť za hodinu a pol. Sadla som si teda vedľa mamy na lavičku. ,,Naozaj tam chceš ísť?“ spýtala sa s tónom , v ktorom bolo počuť ľútosť a strach. ,,Mhm...“ snažila som sa to povedať čo najnormálnejšie ,ale bola som taká vzrušená ,akoby som sa mala stretnúť s Hollywoodskou hviezdou. Na lavičke sme sedeli strašne dlho ,ale boli sme ticho. Odrazu sa z reproduktorov ozval hlas: ,Vážení cestujúci, let číslo tisícdvesto práve pristál.’ Zdvihla som sa z lavičky ,ale mama ma zadržala. Držala mi ruku jej pevným zovretím ,chcela som sa jej vytrhnúť , ale nešlo to. ,,Dávaj si pozor Lil, večer sa mi ozvi ,že si tam .Ok?“ Bože tá jej prehnaná materinská láska... ,,Ok ,napíšem ti. Tak sa tu maj a pozdravuj Mustyho. “A je to tu .Mama tu zostáva len s Mustym a ja idem za Stellou. Stella je moja Najnaj kamoška ,aj ja jej. Bude to príjemné-mesiac v Nassaue. Pomaly som odkráčala k lietadlu. Keď som pomaly kráčala na palubu, asi dva krát som sa šmykla a spadla som... Keď už som bola hore, sadla som si ku oknu aby som ešte zakývala mame , lenže akurát ju dáky strážnik vyhnal. Sopliak jeden hnusný! Uvelebila som sa na mojom sedadle a chvala bohu, vedľa mňa si nikto nesadol. Okamžite som ucítila , že vzlietame. Po ceste som nerobila nič zaujímavého. Keď sme pristáli, odkráčala som k hlavnej budove a tam na mňa už čakala Stella.Až teraz som si uvedomila , že som v Nassaue. ,,Čauko Lil!“ zamávala na mňa.,,Ahoj! Stella,och tak si mi chýbala! “bola to pravda. Naposledy sme sa stretli pred dvoma rokmi na svadbe mojej mamy. Totižto-Stella nie je len kamoška. Ona je dcéra môjho biologického otca Franka. Je z prvého manželstva. Frank odišiel od jej mamy a prišiel za mojou. Mali spolu mňa a potom Frank zomrel a mama si vzala Mustyho. Prosto komplikované. Stella mi ukázala aby som si sadla. Nemohla som si pomôcť a povedala som :,,Stella, máš nádherné auto .Pred tým ,na svadbe si mala ,,len“ Peugeot ,ale teraz ! Mercedes? Paráda.“ Usmiala som sa ,aby si naozaj myslela, že som to povedala s obdivom a úprimne,ale bola som taká vzrušená,že som tu , až to tak presvedčivo vôbec nevyzeralo. Ona sa tiež usmiala a zapol sa motor. Cestu ,ktorú som naspamäť poznala, som si teraz vychutnávala a kochala somsa nad tou krásou. Prešla cez úzku cestičku a zastavila. Nikto nás nečakal a ani nijaké iné auto tam nebolo. Čudné- však obyčajne tu mala byť Daily...,,Stella? Kde je Daily?“Pozrela sa do zeme a zrazu osmutnela.,,No, Lilly ,ona je, teda už nie je medzi nami. Pred dvoma týždňami išla do Kanady za jej priateľom Kornym,ale po ceste ju niekto prepadol a ...“nad slovon ,ktoré použije dlho uvažovala a akoby sa zasekla, ,,...zbil a nie pekne odstránil. Je mŕtva. “Pri týchto slovách to už nevydržala a rozplakala sa. Mne sa akoby zastavil svet. Nevedela som čo jej na to mám povedať. Bolo to hrozné.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.